Gardista, september 1941 (III/199-223)
1941-09-02 / nr. 199
Ročník III, číslo 199 Hlavný redaktor MILO URBAN Bratislava, utorok 2. septembra 1941 Vítame Dr. Fricka G — Bratislava, 1. septembra Návšteva ríšskeho ministra Dr. Fricka, ku ktorej prichádza hned’ po návšteve ríšskeho ministra Dr. Goebbelsa, stupňuje význam i cesty Goebbefcovej, ale najmä toho, čo tu bolo povedané za Goebbelsovej návštevy. Ríšsky minister Dr. Friek nepatrí medzi tých vedúcich mužov Nemecka, 0 ktorých by sa písalo temer denne na prvých stranách novín, ale ktorých práca je tým ťažšia a tým zodpovednejšia. Povaha tejto práce je taká, že jej vedúci stoja v úzadí, ale ich rozhodujúce opatrenia a spoľahlivo vykonané pokyny zabezpečujú úspech najvyšším smerniciam, ktoré dáva Führer. Aparát verejnej správy nemeckej je dirigovaný tak dôkladne, ako ani jedného iného štátu. Práve, že sa mnoho nehovorí o práci tohto aparátu, práve v tom je dôkaz, že neprichádza k poruchám, že všetko sa darí i vzhľadom na mimoriadne ťažké časy hladko, že všetko ide dobre. Ríšsky minister Dr. Friok je dávnym a srdečným priateľom nášho národa a viacerých našich vedúcich mužov. Dnes prichádza k nám v znamení tohto priateľstva, a keď prichádza ako hosť nášho ministra vnútra, tak ho víta celý národ ako svojho osobného hosťa, víta ho každý statočný Slovák, ako svojho vzácneho priateľa. Priateľstvo slovensko-nemecké vždy sa prejavovalo v skutkoch. Podkladom týchto priateľských skutkov bolo správne pochopenie tej osudovej spojitostí, ktorú nám určuje zákon priestoru i času, v ktorom žijeme a o ktorých zákonoch hovoril náš minister vnútra, keď sme oslavovali výročie Salzburgu. Dnes, 1. septembra, v predvečer príchodu ríšskeho ministra Dr. Fricka sú práve dva roky tomu, čo sme sa my, Slováci, prví prihlásili i do krvavého boja so zbraňou v ruke po boku nemeckom. V tomto boji sme neprestali ani na chvíľu, i keď sme sa ho nezúčastnili denne na poli slávy. Keď bojovali Nemci na západe, naši letci sa hlásili, aby ich prijali do toho boja, garda poslala gardistické légie a hlásila sa opätovne do boja ešte predtým, než prišlo k vojne na východe. Ako vypukla vojna na východe, hneď sme vstúnili do tohto boja aj my s našou armádou. Toto všetko robíme preto, lebo denne - preciťujeme osudovosť spojenia nášho 1 v tomto boji, ktorého víťazstvo len vtedy môže priniesť dobré ovocie i pre nás, keď budeme mať podiel na obetiach, ktorými denne vykupujeme svoje právo na samostatnosť a na to, čo má prísť a čo — pevne veríme, — príde po víťazstve. V Dr. Friekovi vítame muža, o ktorého priateľstve sme sa presvedčili tak často už i doteraz a ktorého priateľstvo — vieme, — účinne zasiahne vždy všade tam, kde a kedy to vyžaduje spoločný slovensko-nemecký záujem. * Dr. Viliam Frick, ríšsky minister a piruiský minister vnútra, narodil sa 12 marca 1877 v Alsenzi vo Falci. Stu do v a gymnázium v Kaiselslauterne a právne vedy v Mníchove, Göttimgeme a v Berlíne. Pôsobil od roku 1907 do roku 1917 akoi okresný úradný assesor v Pilmasense. Od roku 1917 do roku 1925 bol prednostom pri policajnom riaditeľstve v Mníchove a potom až do roku 1930 pôsobil tam v hlavnom poštovom úrade. Už ako prednosta, oddelenia nadviazal styky s mladým Hitr lerovým hrnutím. Po povstaní 9. nove®» bra 1923 ho zatkli, postavili pred súd a odsúdili na jeden a štvrť roku na pevnosť; pri disciplinárnom pokračovaní ho však otsloboddlL V máji 1923 sa stal Frick poslancom nemeckej národnosooialástickej strany v nemeckom ríšskom sneme a od toho času bol vodcom frakcie R. 1932 sa stal ríšskym volebným vedúcom. Od roku 1930 až do roku 1932 bol durinským ministrom vnútra. Po prevzatí moci roku 1933 poveril ho Führer vedením Ríšskeho ministerstva vnútra a od roku 1934 vedie aj pruské Ministerstvo vnútra, Dr. Friok previedol prestavbu Ríše podľa zásad nemeckej národnosocialistiekej strany. Chytro za sebou vydal celý rad zákonov: v roku 1933 zmocňevací zákon, ktorý pretvoril Ríšu na fúhrerovský štát, potom zákon o ľudovom hlasovaní, usmernení krajín, ríšsky miestodržiteľo ský zákon, zákon o zabezpečení jednoty strany a štátu, zákon o novovybudovaní í Ríše, o štátnej hlave Nemeckej ríše, o neuem eokom obecnom poriadku, o ríšskej vlajke, ríšsky občiansky zákon a o ochrane nemeckej krvi a eti. Táto zákonodarná práca, vykonaná za jeho vedenia, vyvrcholila roku 1937 nemeckým úradníckym zákonom, ríšskym služobným trestným poriadkom a zákonom o Veľkom Hamburgu. Okrem týchto štátoprávnych zákonov vydal ešte rad ďalších dôležitých zákonov, ako napríklad ríšsky pracovný služobný poriadok, zákon na ochranu pred dedične chorým dorastom a iné zákony z odboru zdravotníctva, ako aj zákony týkajúce sa športu a telovýchovy. Osobitné úlohy očakávaly Dr. Fricka XX> znovuprdpojení Rakúska. Sudetov (roku 1938), kraja Memel »kého (1939) a za ložaním protektorátnej správy v Česku a na Morave. Roku 1939 stal sa generálnym splnomocnencom ríšskej správy a XKrvolali ho do ríšskej obrannej rady, ktorej xmedsedom je generál-poľný maršal Göring. Führer mu udelil za jeho veľké zásluhy 16. októbra 1940 vojnový záslužný kríž I. triedy Ríšsky minister Dr. Goebbels o rozhodnutí Slovenska Dovolím za col} nemeckí národ Historický prejav k slovenskému národu náš — Bratislava, 1. septembra Stanovisko slovenského národa k životným otázkam tvoriacej sa novej Európy bolo hneď od počiatku samostatného štátu nekompromisné, prianie a čestné. Mladý slovenský štát na čele so svojimi politickými predstaviteľmi, pevne somknutý jednotnou vôľou ľudu, hrdinsky, bez akéhokoľvek uvažovania a taktizovania postavil sa po bok veľkého Nemecka, ktoré sa stalo reprezentantom, hlásateľom a bojovníkom nového europského života a nových europských poriadkov. Koľké národy malej viery stály vtedy indolentne stranou k tomuto novému obrodzovaeiemu úsiliu! Koľko veľkopánskych a rozumkárskych úsmeškov utŕžil mladý slovenský štát za toto svoje čestné a nekompromisné stanovisko! Aj vo vlastných slovenských radoch našli sa „rozvážlivci”, ktorí svoju nestatočnosť a svoje záškodníctvo skrývali pod kepienkom „obáv” o osudy slovenského národa, ktorý sa prvý hlásil medzi bojovníkov nového života. Slovenskému národu dostalo sa teraz za jeho priamy a čestný postoj najkrajšieho zhodnotenia z úst ríšskeho ministra propagandy Dr. Goebbels a. Pri slávnostnom obede, ktorý bol usporiadaný na počesť vzácneho nemeckého hosťa, boly povedané dva význačné prejavy, ktorými bola zdôraznená duchovná spolupatričnosť nemeckého a slovenského národa v najväčšom prerode nových čias. Prezident Republiky Dr. Jozef T iso vo svojej reči povedal medziiným: Príslovie pohanského Rúna, že počas vojny mlčia múzy, bolo terajším Nemeckom zmenené. Nációnálnesocialistické Nemecko svedčí o úžasne veľkom rozvinutí svojich síl, a to rovnako fyzických, ako aj duševných. To, čo svojimi vojnovými a pracovnými výkonmi dosahuje, je obdivuhodné, ale obdivuhodná je v plnej miere i jeho dueltovná tvorba. Sme šťastní, že v našom kruhu môžeme pozdraviť osobnosť pána ríšskeho ministra Dr. Goebbels a, ktorý je predstaviteľom vysokého a obdivuhodného rozmachu nemeckých duchovných síl. Nemecko nezískava svoje úspechy len zbraniaini, ale aj duchom. Je to duch, ktorý vrcholí v zásade „völkisch”, čiže v novom uplatňovaní národného princípu. Týmto novým názorom, týmito novými hodnotami ducha, práve po víťaznej vojne, až umíknu zbrane, získa Nemecko sympatie národov a získa ich pod svojím vedením k pokojnej a plodnej spolupráci za lepšiu európsku budúcnosť. Preto tak, ako zo srdca želáme plného víťazstva nemeckým zbraniam pod vedením Führern Adoífa Hitlera, rovnako zo srdca želáme ďalších hojných úspechov nemeckému duchu, nemeckej duchovnej tvorbe, ktorá sa tak mohutne rozvíja pol vedením pána ríšskeho ministra Dr. Goebbels a. V závere svojej reči prezident Republiky pripil na zdravie vodcu Veľkonemeckej ríše Adolf a H i 11 er a a na víťazstvo a blaho nemeckého národa. Po prezidentovej zdravici povstal ríšsky minister národnej výchovy a propagandy Dr. Goebbels, ktorý povedal v mene svojom a v mene celého nemeckého národa slová, ktoré ostanú naveky zapísané v histórii slovenského národa: Až sa raz, nakonci nemeckého víťazstva, v ktoré všetci pevne veríme, bude písať história tejto veľkej vojny, zaujme Slovensko v tejto histórii svoje zvláštne čestné miesto. Pán prezident, Vy a jasne vidiaci činitelia vášho národa, prví ste sa pridali k Nemecku, a to v takom čase, ked druhí sa ešte s opovrhovaním, s výsmechom a čiastočne i so strachom pozerali na toto Nemecko. Je isté, že sa po víťazstve mnohí budú hlásiť o svoj podiel z jeho ovocia. História však hodnotí len tých, ktorí mali smelosť rozhodnúť sa v čase, ked takéto rozhodnutie spojené bolo ešte s rizikom. Nemecký národ takéto rozhodnutie slovenského národa videl. Nehovorím len za svoju osobu, ale som presvedčený, že hovorím za celý nemecký národ, keď tu vyhlasujem, že nemecký národ prijal pre toto rozhodnutie eelý slovenský národ do objatia svojej vrelej sympatie a že sympatia zostane večná. Na konci svojej reči pripil ríšsky minister Dr. Goebbels na osobné blaho prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu a na blaho celého slovenského národa a štátu. Tieto dva prejavy, prejav prezidenta Republiky Dr. J. Tisu a prejav ríšskeho ministra Goebbelsa, už podľa ozveny, ktorú vyvolaly doteraz na celom Slovensku, dokazujú, že ide o historickú udalosť v živote slovenského národa. Prejav ríšskeho ministra Goebbelsa prečítal včera na veľkej ľudovej manifestácii v Skalitom, minister vnútra Mach. Strhujúce nadšenie ľudu, ktoré sa rozpútalo živelnou silou po prečítaní týchto historických slov, sa nedá ani opísať. Historické slová Goebbelsovho prejavu, ktoré boly prerušované búrkami nadšenia, bude si musieť slovenský národ častejšie pripomínať na adresu priatefov, ale i na adresu pochybovačov, ktorí nikdy zo sveta nevymiznú. Prejav prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu, v ktorom tak srdečne vyzdvihol nacionálnosocialistické rozvinutie duchovných síl, bol tisícami slovenského fudu prijatý práve s takou radosťou, s akou radosťou bol tento prejav prijatý i v spriatelenom Nemecku. Ríšsky minister Dr. J. Goebbels na audiencii u predsedu vlády a ministra zahrmňenýeh veci Dr. V. Tuku