Hlas Dopravy, 1940 (XX/1-24)

1940-01-01 / nr. 1

E-1.13/ jjqil0 Roeník XX. ORGÁN SVÄZU SLOVENSKÝCH DOPRAVNÝCH ZAMESTNANCOV Bratislava, dňa 1. januára 1940. Poslanec Št Suroviak, ústr. predseda: K novému roku nod novým menom« išetiým dopravným zamestnancom. Bazou pomocou prežili sme rok histórii pre nás Slovákov o jedinelý. li sme svedkami svetovej vojny, „uv tej cítili sme oiekalko rokov. /vá voj at ničila životy, rodiny, avie a matky. Zničila staré m *• di« u t. or ily sa nové, drobné v. Minulý rck však ešte hroz­ba 1 ako svetová vojna, viac t( íčt.nstva hrozil#» národu slo­­(ŕmu ako ceľru. Boli sme ako » káka medzi velkymi vlnami k.ľľó v jedného boku na druhý hádže. Naše Slovensko bolo na mi low'd silnejší, h, každý nás ehc*l mať, pravda nie nás, ale bohatstvo Slovenska. P. t žili sme prevrat, akv nezažil žiaden Slovák z minulých časov. Sloeuský národ prestal kyf otrokom cudzieho národa, po tisíc rokoch dožil sa svrjbsa vlastného a si«kbo(iiti.iio áuúu šiovetskiei re­publiky. Teda do tohoto nového reku ideme pod novým menom štátu, ku ktorému pripojujeme našu prosbu. B«že, chráň orvú republiku slob d­­ého slovenského národa“. V našom odborovom hanti, ktoré cez éplnvch dvadsať rokov s< klies ml» cestu k víťazstvu, dožili sme sa tiež ch vilky radostnej, ked týmto číslom nášho odborového časopisu do dalšej práce za štátny personál íd tne pod menom „Hlas dopravy“ Kí* zmene názvu nášho odberového listu nás dohnal výsledok našej plodnej práce k#d našu organizáciu pretvernjeoae na S 'äz slovenských dopravných zamestnancov, v ktorom búda organizovaný každý, kto má dočinenia s bárs akou dopravou a preto i čavopív musí v hovief nie len menom, ale i obsahom všetkým ereinvm zamestnancom Do nášho >*ä?u dnpr zamestnancov pridelia ta ešte elektrikári, zamestnanci les* nýcb železníc, dunajplavby, letectvo, cestári a pr d. Teda náš odberový časrpis „Hlas dopravy“ slúžil bude všetkým zamestnancom opomenutý®h složiek, potrebné je, aby do tohofe listu pri­spievali svojimi odbornými, p> uč­­nými a pod. článkami zamestnanci všetkých dopr. podnikov Nevý rok začínajme novými Svô-:cb. mi, ne upierať sa na jedných a tých istých pisát#lov článkov. Kto neprispieva do novín, ten nie jeop'ávntný kri* tizovaf Kto pracníe, má aj právo kritiky a darebák nech sa uspokojí s tým. čo mu druhí podajú. Železniční zamestnanci v mi* nnlom reku prekonali t najväčšiu na nich sverenú úlohu N»ša vlada toto nesmie zabudnú!. Pracovali deň-nocou každý najmenej za dvoch zamestnancov. Odmenu za t« ne dosiali. Česi odišli, na výdavkoch s* ošetrilo až mnoho. Verejnosť a isté kruhy za to vždy hlásajú, ba í samo ministerstvo Pnení íí, že mi nisterstvo národnej obrany a želez­nice sú pasívna. Aao ministers! »o obrany vždy bi de pasívne, ved vejaei nemôžu chod-1 na zárobky, tmi sú na to, aby chránili vlasť a jej c bývate 1st vo. Ked platíme slu­­žob íka, nemožno od neho žžadsf, aby svojmu zamestná vate loví svoju mzdu vrátil. A železnice? Tie tiež vždy budú pasívne. Ved ony slúžia kaž­­cimu rezortu štátnej správy za­darmo 75 perce.4ov obyvateľstvu cúvajú c.‘ stovoé slávy A jnkú slávu d stair železnice?! D-ne, poplatky železniciam neodpustia, sie podni­kom, ktoré f r,žké tisíce zarábajú riavy dávajú. Železnice, tak po slo vensky povedano, každý dojí a pri tom chce, aby bola aktívna. V tomto novom roku by som radil nový spôsob hospodárenia pri železniciach. A síce na lepšie bude, kt.d sa pri železniciach vôbec ne* huK-'ú poskytovať tarriüé slávy a ked ostatné štátne rezorty budú platif v hotovosti a vtedy isto sa prestane nadávat, že železnice sú pasivee. Poštu železnice vozia za­darmo, za korunovú známku mu sírne daf korunu, teda žiadna sl&va, — nuž takto sa nečudujeme, že P'»šta je aktívna, ked nikomu ne­dáva slávy! Všetkých beatov dopravných podnikov prosím, aby v tomto n ku pracovali ruka v ruke pre blaho svojho štátu. Štát postupom času «veje zsmestnanectvo odmení podľa svojich finančných nosností v no­vom chystanom platovom zákone Prajúc vám šťastlivý Nový rok. necb Boh žehná vašu prácu a vsše milé rodinky. ‘Miesto novoročnej úvahy. (Zy) V posledných dňoch s naj­vyšších miest našej vlády bolo konšta­­tovaaé, že revolúcia v našom štáte ešte neni skončená, že ešte trvá a potrvá detiaľ, kým sa v každom obore a odvetví verejného života neuplatní kresťanský poriadok, láska a spravodl vosť Tomuto zodpovedne musí sa prispôsobiť a pre­tvoriť všetko, čo má určitý vzťah k náš­mu verejnému životu a štátu. Bud Bohu vďaka, že máme na čele štátu osobne sti, ktoré takto chápu naše vnútorné usporiadanie, že majú nezlomnú vôľu a silu takýto poriadok aj konzekventne uskutočniť. Boh nás chráň, aby naša revolú­cia mala byt už skončená, aby to všetko malo už tak zostať, ako je tomu teraz. Od 6. októbra 1938 zmenilo sa veľmi mnoho, ešte viac od 14. marca 1939, ale oproti tomu, čo sa ešte zmeniť má doterajšie premeny by znamenaly len zmenu firmy. Nám ide o zmenu celého starého čechoslováckeho systému, so všetkými jeho odtienkami a spôsobami. Nám ide o zmenu ducha a podľa slov paaa prezidenta Dr.- Tisu, o vyívoiéúi« nového slovenského človeka. K tomut. primerane treba prispôsobovať všetko naše konanie. Kto tak nečicí, nepatrí na miesto, ktoré zastáva; nepatrí do spoločnosti ľudí, ktorí majú kladné vzfahv k slovenskej republike. Od 6. októbra 1938 prešlo už päť štvrtí roka, čo sami tvoríme nové po­mery a pozorujeme v našom okruhu pôsobnosti ostatných, ako sa k tomuto rovému slovenskému životu pričiňujú. K sebe sme prísni a k ostatným sme pri tom svrchovane shovievaví. ba skoro až hriešne trpezliví Sme si plne vedomí, a sami hájime názor že k vybudova­niu nového spoločenského poriadku treba času, húževnatej a plánovanej práce, treba i svätej trpezlivosti, aby štátny aparát a všetci ľudia, ktorí ho vysluhujú, sa tu pozitívne v duchu in­tencií vlády zapínali do roboty, V našom železničnom podniku na najvyšších miestach túto pozitívnu prácu len veľmi ťažko badať. Časom sa člo­veku zdá, že tu pôsobí nejaká zpiatočná sila, ktorá prekáža, ktorá sa veľmi účin­ne stará, aby tu bola nespokojnosť a a aby to v správe žíl. podniku nešlo. Panuje a máta tu akýsi starý duch. Nechceme bezpríčinne nikoho „uráža!“ alebo podozrievať. Máme však právo ba povinnosť jeríli sme už ostat­né miernejšie prostriedky vyčerpali, aby sme «í svoje povedali verejne. V ministerstve dopravy v najvý­znamnejších postaveniach panujú ešte ľudia starých spôsobov, ľudia, ktorí ne­chcú brat na vedomie nové časy a nechcú hnúť prstom v duchu nového režimu. Ináč si nevieme vysvetliť najčerstvejší prí­pad rozdelenia vianočných remunerácií. Konkrétne prípady ako sa delili vianočné remunerácie a to ešte bez sú činnosti dopravnej odborovej organizá­cie, hanbíme sa tu uvádzat. Mehla by sa to dokonca vysvetľovať, že podne­cujeme nespokojnosť. Tieto prípady však prednesieme inde. Tu len pnklincúvame, že spô sobem, akým boly rozdelené posledné vianočné remunerácie, složili niektorí páni skúšku nespôsobilos i zastávať dalej miesta, na ktorých a doteraz udržali v dobrom úmysle s našej stra­ny, že azda predsa budú pracovať v duchu nového režimu. Takýmto spôsobom sa masy ne­získavajú To by bolo len pokračovanie starého režimu, proti ktorému sme 20 rokov bojovali. Takto by sme náš boj ‘nA'üoä’i pokladať za vybratý, Tel§§o by sme nevytvorili ani toho nového sloven­ského človeka, lebo by neboly k tomu po­trebné podmienky. Činmi, akým bolo posledné rozde­lenie vianočných remunerácií, mohlilby sme si vyslúžiť od poži rovaté f ov len také uznanie, aké bol dal v jednej vý­znamnej reči v pražskom parlamente na adresu Čechov Dr. Rosche: „Vy Česi boli ste dobrými politikmi pred vojnou, ešte lepšími ste bili cez vojnu — po vojne ste sa však stali špat­nými politikmi, lebo ste si vo svojom štáte vytvorili také pomery, proti kto­rým ste bojovali v starej Rakúsko­­uhorskej monarchii“, V našom štáte sa nesmie uplatňo­vať právo silnejšieho. Tu musí panovať právo kresťanskej spravodlivosti a lásky. Kto by zavádzal niečo iné, ten musí ne­milosrdne padnúť lebo je tu po tisícročí obnovený slovenský štát, ktorý chce žiť. To nech si uvedomia úradníci starej i novej garnitúry, z ktorých v záujme štátu ešte veľmi n nobí musia ustúpiť a spraviť miesta úradníkom nového režimu a nového ducha! Režim: málo povinností a čím vyš­ších platov nahor a tým viac povinností a menšieho platu nadol — padnul Máme v evidencií kto čo dal na pôžičku ebredy kto čo venoval na zlatý poklad. Sme v revolúcií a budeme robiť poriadky v záuj­me našej Slovenskej republiky dalej! Ôíslo i. ŠPorinnosf platí pre všetkých. Z najvyšších miest, odklal je najlepší rozhľad o pohľad do nášho vertjniho života íü neprestáva vo 1.1, aby každý na svoj m mieste konci svoje povinnosti čo nojmdo- i mtíejšle. Kto zaháľa, alebo robí povrchne, je nepriateľ m štátu. Slovenskí železničiari, výkonní, ti to pochopili. Stá a stá hodín ich nadvýkenu sú U ho na j let ši m svedectvom. Pre zaujímavosť sme sa In f or move U, Al l úradníci na riaditeľstve a ministerstve takto konajú svoje povinnosti. No a, ne­sklamali sme sa. Na rlailhhtve t ministerstve sa má úradoval od 7 do 14 hodiny, teda tok zvaná jednoduchá frekvencia. Páni úrca­­nlct st tú jtúnoditihú ešte zjednoaušilt. Ktosi si dal s tým nbotu a s hc du kann v ruke pri bráne kontroloval, ako prichodia páni do práce O 7. ráno bolo mŕtve ticho kolo brány. Až po sied nej sa to počelo mierne t úslť D 715 Ich bob celých 20 (Tscátai) v úrade 71 ostatní prichodili ne­skôr. Pu ôsmej už pravda, m prišiel ntk. Prejdite sa po chodbách riaditeľstva t ministerstva. Vojdite do kancelárii, ncjrrä lom, kde je viac zamestnancov pohromade. Na chodbách ohromný ruch. Presúša sa to z jedr.éno konca na druhý, hore, dolu. Na chodbách sa pretriasajú posledné uda­losti, hovorí ta o záitth ch zo včera, pri­padne ešte t z dnes, robia sa plány, kde sa pôjne večer Pánt ncurado»éa sl kráila čas, oko sa ten najpríjemnejšie dá. Roz­hodne príjemnejšie, ako sedieť pri stole a »ybovevot súrne spisy. A v úradovniach to tiež neni horšie. Ho šte zo stanoviska takýchto úradníkov. 1 tu sa dá debatovať, postát pri okne. Máloktorý všek je tak vytrvalý, aby až do druhej v úrade vydržal, To si ont rátajú do úradnej doby aj cestu k obedu a preto sa k ždý snaží, aby nezmeškal. K>ď už zmeškal ráno presne pri d, tak to vynahradí aspoň tým, že čim skôr odíde. 0 druhej jak na riaditeľstve, tuk aj na ministerstve je už hrobové tichu. Tak to teda páni, nejde. Zamestnanci jýkomej služby, ktorých považujete za dIčbejcov vám musia slúžiť za príklad, ich rôzne žiadosti, bôle, túhy ležia po vašich stoloch nevybavené Neviete, či ste dnes svojim neskorším vstávaním a neodolateľnou tuhou pochváliť sa kokgovt svt jlm posh d­­ir m dobrodružstvom nezapríčinili že nie­ktorý zamestnanec, stratiac tnezllvcsf, stra­til vieru v spravodlivosť v neš m štáte. Takýmto počínaním rovnáte sa cel­kom nepriateľom štátu, ktorí rozširujú nám i neprie tel,kú prcpcgáclu. Aj vy ju rozširu­jete, hcet vari nevtdeme. Postarali sme so, aby na budúce kto idilli ké úrade vanie prestalo. I touto cestou žiadame dotknutých pánov, aby vstúpili do seba, pochopili čo je Ich povinnosť a ne­pripustili, c by sme boli nútení Ich pripadne po mene uváazaf O ďalších „príjemnostiach“^ ktoré by pre tom nasledovoíy pre nich, už iste písať nemusíme. Dúfame, že sme st porozumeli Dobrý Slovák je len ten, kto má železný prsteň. Dr, Jozef Tise.

Next