Hlas Dopravy, 1943 (XXIII/1-20)
1943-01-01 / nr. 1
Strana 2. prísne neodsúdili tých, čo vo vedomí svojej menejcennosti chcú sa nedôstojným spôsobom uplatniť, a to čck T ,na úkor poctivých a charakterných, no pritom menej výbojných zamestnancov. Preto zastavme so na ahn Nového roku a spytujme svoj vedomie, či môžeme bez sapýrenia í. st skúmavý pohľad svojho poctivého spolupracovníka a či vieme m-užne a'bez zachvenia potriasť jeho statočnou pravicou. Ak máme čo i len najmenšie pochybnosti, neváhajme sa priznať k svojim slabostiam a vyhlásme im nemilosrdný a neúprosný boj. Uznať svoj omyl alebo svoju chybu nie je hanbou ani znakom slabosti, naopak, je to vlastnosť pevných a nepoškvrnených charakterov. Ak to dokážeme úprimne, bez vedľajších úmyslov, máme boj odpoly vybratý. Potom už nie je ťažké dostať sa na cestu, po ktorej sa uberajú.statoční a poctiví ľudia a ktorá vedie k vyšším duchovným ideálom, a mravnému povzneseniu. Treba prihlásiť životné poistky V Úradných novinách pod č. 543 z 19. decembra t. r. .i® vyhláška ministra financií, podľa ktorej do*15. januára t r. treba na daňovom úrade prihlásiť všetky životné poistky. Prihláška sa vykoná na tlačive, ktoré zadarmo yydá príslušný daňový úrad. Na prihlásenie podliehajú poistky na prípad smrti, na prípad dožitia, poistenie vena, pohrebných trov alebo iné, poistenie dôchodku alebo prémie, poistenie kapitálu spoločne s dôchodkom, ako aj na akékoľvek inakšie kombinované, pefsjéňie na život, ktoré vydaly súkraŕtajal'ýťtíäíwáské alebo cudzo*zemské poisfo.vsé.'Tpk^ež .treba prihlásiť odkúpené jjoistky, ak .ôdkxipná sqjna nebola do Sír. dec: úplné'^ypdatená,, ' Ohlasovaéia novinnojf sa wťahújé na majii^ípv a držiteľ«? 4eppzi%ýehvp_o-' tvrdení e É, ktorliT>bly vydané wi sťoNíňprr ; veriteľom íiígIkv jn ak ako iráhraďa -za pre.vzatú poištLpA* , § f f Za nesvojprávne osoby urobia oblásovaciu povirfn^sť ich zákonní alebo súckie ustanovení zástupcovia. Nesplnenie tejto «»hlasovacej povinnosti alebo nepravdivé ohlásenie sa bude trestať ako ťažký dôchodkový priestupok. Slovenskí železničiari pozdravnjú svojho predsedu a poslanca Štefana Suroviaka. Z príležitosti jo. narodenín predsedu SŠVZ a poslanca Štefana Suroviaka pozdravujú ho zamestná n(c i staničného úradu K y s a' k a pri tejto príležitosti sosbierali ioo Ks v prospech Vojnovej Zimnej pomoci. — Železničiari dopravného odboru Spišská Nová Ves, traťový úsek Kysak, sosbierali na Vojnovú Zimnú pomoc yo Ks. Pri tejto príležitosti pozdravujú srdečne svojho predsedu a poslanca Štefana Suroviaka a želajú mu ešte mnoho-mnoho zdravia a požehnanej práce do druhej päťdesiatky. V Nemecku sa bude menej pif. Vo výrobe alkoholu sa previedla v Nemecku dokonalá reorganizácia. Z 11.000 členov skupiny pre výrobu pálenky zastavilo už roku 1942 90% prácu. Zo zbytku zastavilo ešte niekoľko tovární prácu, takže z 11.000 závodov pracovalo konečne len 6.5%. Zaujímavé je, že pracujú prevažne najväčšie aj najraeionalizovanejšie závody. ktoré stačia vyrobiť ešte teraz polovičku nemeckej spotreby alkoholu. Ale aj z toho výrobného alkoholu odoberie väčšinu nemecká branná moc. takže si nemecké obyvateľstvo musí odvyknúť veľkého pitia. Hlas doprapy 7echmcho-dopravné rozhľady Síovenshá Dunajpíavba obohatená V c^cembri bola v bratislavskom prístave okázalá slávnosť odovzdania lode „Andrej Hlinka”, na ktorej sa zúčastnil ai prezident Dr. Jozef Tiso, ktorý prišiel do prístavu v sprievode šéfa vojenskej kancelárie pplk. Bardoňa a osobného tajomníka Dr. Murína. Pred príchodom vodcu prišli na palubu lode „Andrej Hlinka” predseda vlády Dr. Vojtech Tuka, podpredseda vlády a hlavný veliteľ HG Alexander Mach so svojím, štábom, minister národnej obrany Ferdinand Čatloš, minister hospodárstva Dr. Gejza Medrický, minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák, minister dopravy a verejných prác Július Stano a mnoho iných význačných osobností. Pred vchodom do bratislavského prístavu privítal prezidenta Dr. Jozefa Tisu predseda správnej rady Slovenskej Dunajplavby hlavný mešťanosta Dr. Belo Kováč, ktorý prejavom v dôstojníckom salóne odovzdal loď do premávky. Po prejave hlavného mešťanostu Dr. Kováča ujal sa slova prezident Dr. Jozef Tiso: „Je mojou vďačnou povinnosťou, aby som vám v mene nášho štátu a národa poďakoval za túto starostlivosť, s ktorou ste sprevádzali výstavbu tejto lode. Loď táto, ktorá má slúžiť našej dunajskej plavbe, hlboko zapadá svojím poslaním do celkového nášho národného a štátneho snaženia. Prozreteľnosť božia slovenský národ postavila sem medzi Karpaty a Duďaj. Tieto dve čiary a dve hranice sú nám osudovými. Preto sa Slovák, odjakživa vychovaný pod Karpatmi a v Karpatoch, nikdy neuspokojoval s týtinknízkym hori• zontoin, ktorý mu tátQ újžsia domovina .ďUya.'-ale snažil sa ísť vždy ď&lej tým dru- 3«ýrn smerom, ktorý, mu jeho osud vyznačil v Dunaji. Preto v Dunaji slovenský národ vždy videl svoju rieku a preto sa Dunaja vždy pridržiaval. Že sa ho držíme i teraz a nezriekneme sa ho ani v budúcnosti, je samozrejmým príkazom nášho národného života. Isteže táto loď, ktorá má brázdiť vlny Dunaja, neznamená nijaké výboje, neznamená nijakú nadvládu, neznamená nijaký monopol dunajský, ale znainená len patričnú účasť,, slovenského . i árcs|a tomto životnom priestore, ktorý mu Prozreteľnosť božia tu pri Dunaji určila. Že s takouto loďou vystupuje slovenský národ ako s prvým svojím ovocím práce budovateľskej na Dunaji, je tiež samozrejmé a zapadá do tej budovateľskej práce, ktorú na celej čiare konáme. Je to sociálne povznášanie svojho národa, ktoré charakterizuje naše štátne snaženie. A toto sociálne povznášanie tohto elementu, ktorý reprezentoval slovenský národ na Dunaji našich lodiarov, to je to, čomu táto loď má dopomáhať. Chce sociálne postavenie našich lodiarov zlepšiť, spríjemniť im život, dať im príjemný príbytok na vlnách Dunaja a podať tak dôkaz toho, že národ je im vďačný za každú prácu a chce im poskytnúť všetko, čo môžu požadovať ako slušnú požiadavku od ostatnej národnej pospolitosti. Je teda sociálny smer a sociálne povznášanie našich spolupracovníkov hlavným naším príkazom pri budovaní slovenského štátneho a národného života. Nech plní táto loď svoje poslanie svojím spôsobom, nech je hlásateľom odvekých historických túžob slovenského národa a súčasne znázorňovateľom toho, že slovenský národ si svoj štát buduje vždy s tým najlepším porozumením pre sociálne potreby svojich občanov, ktorí sa presvedčivo a čestne zapojujú do budovania národného života. Nech je táto loď reprezentantkou toho a nech prispeje svojou hrivnou na to, aby slovenský národ vo svojom štáte vždy ostal silný, vyrovnaný a blažený. Na stráž!” So stavbou novej motorovej vlečnej lode začalo sa ešte v marci 1938. Slovenská Dunajplavba, ktorá celú stavbu spracovala, usilovala sa sústrediť v tejto lodi všetky moderné vymoženosti, a to tak s technickej ako aj ubikačnej a zdravotnej stránky. Preto táto loď je jedna z najmodernejších na Dunaji vôbec. Loď je 64.30 m dlhá, 8 m široká, šírka cez kolesovú skriň 18.53 m> Bočná výška 2.60 m a ponor 1.22 m. Ináč je loď vybavená Dieselovými motormi štvortaktovými sily 2 X650 ks, to znamená sily 1300 ks. Kolesá sú poháňané motormi ozubeným prev®dom. -eä* y. , , ►. . Bude v budicnosii prevládať elektrický ntóefi? Niekoľko zaujímavostí profesora Dr. Neesena V budúcnosti sa dá počítať s ďalším stúpaním rýchlosti v pozemnej doprave. Známy nemecký profesor Dr. Neesen, popredný dopravný techniky skúma vo svojom veľmi zaujímavom článku možnosti pri výstavbe rušňôv, ktorým sa budú klásť tieto vyššie požiadavky. Autor článku Idádig novým rušňom budúcnosti tieto požiadavky: 1. výkon, dosahujúci až 12.000 ks tak pri osobnej .ako aj pri nákladnej doprave, 2. rýchlosť až 250 km za 1 bod., 3. veľká možnosť zrýchľovania pri rušňoch na krátke a dlhé trate, 4. pni čo najmenšej váhe čo najväčšiu únosnosť, 5. úplné hmotné vyváženie, 6. na čelnej strane sa nachádzajúce miesto pre rušňovodiča. 7. najmenší dosah 500 km pri diaľkov-. j doprave a 1000 km pri najďalšej doprave, 8. čistá, tichá a konečne 9. hospodárna práca. Technik vie a je si toho aj plne vedomý, že dnešný normálny parný rušeň môže splniť tieto požiadavky len zčiastky, kým elektrický rušeň splní ich celkom. A tak sa naskytne otázka, či v budúcnosti bude prevládať elektrický rušeň, alebo nie. Popri všetkých prednostiach elektrických strojov ostáva ich nevýhoda, že sú závislé od cudzieho zdroja energie. Z mnohých príčin je však hodnotný rušeň s vlastnou energiou. Tak ostáva konštruktérom strojov len jedna cesta: vynájsť nové konštrukčné spôsoby. Tie sä zjavujú pri parných rušňoch vo forme motorového rušňa, ako ich uskutočňuje v Nemecku Henschel jednoosovým pohonom a stavebný radca Dr. Ing. h. c. Lentz jednokolesovým pohonom s rýchlobežnými hviezdicovými motormi. Preto v budúcnosti iste obstoja vedia seba rušne elektrické i rušeň s vlastnou ener- HBsranrRwasyasmimi -f«wbsbkswbhws Madri-Drevenický: V pechote «ayýcit úm Už?... Ešte nie!... Radi sa vraciame ku detstvu. Tie dni sú obdarené mimoriadnou čarovnosťou. Koľko ľudí sa už rozhovorilo o slastiach a kráse detstva, o dňoch nezakaleného šťastia, čo sa popísalo o nej a mladosť nevyčerpah. Ostáva i nadalej neporušiteľne a nevyčerpateľne pôvabné. A čo ju takou robí, je bezstarostný priebeh mesiacov a rokov. Niť poviedok spája ju v kyticu a farbičky rozličných hier dodávajú jej večne trblietajúceho lesku. Všetci sme prešli tými istými cestami mladosti. A všetci sme rovnako ňou očarení. Povedzme si úprimne, čo by vedeiy povedať mnohé zákutia a závetria, ktoré nám slúžily za bezpečný a istý úkryt pri skrývačke, ked sme sa hrávali na „slepú babu", koľko ráz by sa ponad ne preniesla milá a roztopašná ozvena „Už?... Ešte nie!... A bolo to krásne. Časom sme vyrástli z nohavičiek detstva, život nás vyvolal na súboj a z nás sa stály veľké deti s veľkými pokrikmi pri skrývačke. Už nie dvaja-traja hrajú sa poza múry a zhoreniská, ale rozihralo sa celé ľudstvo. Hráme sa na skrývačku. Naozajstnú farbu človeka ťažko je objaviť. Ľudské smýšľanie má niekoľko masiek. Maskuje sa mládež, maskujú sa dospelí a mnoho ráz v najkrajšie a najkvetnateišie frázy ukrýva si smrtiaci jed. Aký hrozný je pocit stretávať sa s ľudskými maskami, s ľuďmi, o ktorých nevieme, čo z nich hovorí, láska, či nenávisť, úprimnosť či škodoradosť a úkladnosf, ale najčastejšie fajnový jed, ktorý čím je príjemnejší a sladší, tým je nebez-'J|£nejši a účinnejší. Tvárnosť, vonkajšok je tVetŕé^jJchvacujúci, magický, ale vnútro nes sô"- Človeka s prirodzeným výzorom *' ako shá^al mudrc Dioge"■oášom za dňa, lebo všetko sa zmenilo. V ľuďoch žije akési moderné a osvedčené presvedčenie neukazovať sa taký, aký som a aký mám byť. Dnes sa ináč myslí, ináč hovorí a ináč i žije. V jednom človekovi pôsobia navonok vlastne až traja. Človek sa strojnásobil. A nevie, kedy ktorý z tých troch má vykonať svojú funkciu. To je záhada dneška, to je tá moderná skrývačka, kde vystupujú do popredia nie malé deti, ale dospelí a rozumní ľudia. Ľudský život stal sa veľkou hrou a stratil svoju veľkú skutočnosť. Jeden rozkaz — tri vysvetlenia. Východná poviedka rozpráva, že pri akomsi prameni stretli sa traja ľudia. Pocestní sadli si občerstviť sa. Umelec, starec a mladík. Za každým bol prekonaný kúsok životnej púte a skúsenosti. A oči všetkých troch spočinutý ako na rozkaz na nápise, ktorý sa skvel nad pramienkom „Spravuj sa podľa môjho príkladu!" Každý sa zahĺbil do jeho obsahu. A zavládlo hrobové ticho, ktoré nemal kto prerušiť. Poučenie bolo hlboké. I prvý hovoril umeiec: „Tento pramienok," povedal, „vychádza zpomedzi úzkych stien a, sbehnúc do údolia, priberá potoky a rieky, stáva sa z neho veľká rieka, kým sa nestratí v mori. Podobne i. my. V začiatkoch sme malí, musíme mohutnieť a musíme sa stať veľkými, aby sme čosi znamenali. To je výplň ľudského cieľa!" Starček bol opačnej mienky: „Význam je celkom iný. Ako prameň dáva občerstvenie každému a svojou štedrosťou nás nutká k štedrosti v láske voči bližnému." Mladík mlčky počúval. Vývody oboch boly pekné, ľúbily sa mu, ale boly neucelené. Doplnil ich sám, keď riekol: „Táto voda by neznamenala nič, zbytočná by bola jej štedrota, keby nebola čistá. Nečistou opovrhuje každý. Ak chceme byť veľkí, ak chceme byť štedrí v láske voči bližnému, musíme to vychádzať zo srdca nezakaleného." A prikývli mu. Keby sme výroky tých troch ľudí o spomenutej požiadavke mŕtvych litier predložili súbehovej komisii, nepochybne by dali jej členovia svoje rozhodujúce hlasy odpovedi mladíkovej, hoci ani ostatné nie sú na zahodenie. Lebo nie od vonkajšej formy totiž závisí obsah a výsledok, aie od hĺbky jeho ducha. Tri vlastnosti nového človeka. Poprehŕňajme sa vo venovaniach, vložených na mäkké stránky pamätníkov mladých duší, objavíme krásne, kvetnaté, na prvé prečítanie pôsobivé slová, venovania. Mladosť sa sýti romantizmom. Tej struny sú všeobecne takto naštimované. Nikto sa nepohoršuje nad tým a ani nikto mladosti to nezávidí. Dobre je to iba dovtedy, kým život nepodá človeku ruku realít a reálneho nahliadania, aby ho viedol od úspechu po úspech, alebo od sklamania po sklamanie a stroskotanie. Veď život je veľká loď. Povedzme Titanic. O jej preplavbu alebo zánik bojujú rozličné veličiny. Belasá obloha, povíchrice, všetko chvätaiúce vlny a nedozierne dno morských zátočín, ale i tiché prístavy. Človek je večný pútnik, pohybujúci sa medzi dvoma ohňami. Plamene šľahajú, ale on musí prejsť nepoškvrnený. Skoro tak to znie ako v rozprávkach o princovi, ktorý ide vyslobodiť princeznú. Aie život nikdy nebol rozprávkou. Na rozprávku mení ho iba ľudský postoj k životu. Nám pripadá zápasiť, aby sme si zo života urobili krásnu rozprávku. A k zápasu potrebuje sa oceľ viery, zručnosť lásky a dobrosrdečnosti a štít zodpovednosti za naše počiny. Viera, ktorá by usmerňovala život; láska, ktorá má byť jeho ozdobou a zodpovednosť za podujatie, ktorá má byť triediacim faktorom všetkého. I každého najmenšieho počínania. Viera v Boha ako život, láska k sebe a iným ako prejav a praktické ponímanie života a zodpovednosť ako jeho ocenenie. Ako pečať, hovoriaca za správnosť všetkého. L januára 1943. Zima už začala a s ňou i veľa útrap výkonných zamestnancov. Foto: MDsVP — Dohnány. giou, ktoré sa veľmi podobajú v obsluhe a v technických zariadeniach. Automatické prevádzanie pohonných látok a regulácia celkovej e ústa v y umožní potom vedenie rušňov s vlastnou energiou z jednej zapínacej dosky tak ako pri elektrických strojoch. Týmto sa stáva zbytočným kurič a umožňuje sa obsluha jedným mužom. Pretože k peciam, vykurovaným olejom, nie sú potrebné uhoľné zásoby, nebudú sa už viac používať väčšie vodne nádrže a otáčivé kotúče pri nových rušňoch, takže ani vonkajší obraz technických zariadení, nehladiac na prívod prúdu pre elektrické rušne, nebude sa veľmi odlišovať pri oboch druhoch rušňov. Najdlhšia elektrická trať sveta. Nemecko a Taliansko budú mať najdlhšiu elektrickú železničnú traf sveta, ktorá pôjde z Berlína cez Mníchov, Rím a Neapol do Reggio di Calabria na Golfu pri Messine. Táto 3800 km dlhá trať značne «níži časť cesty medzi Berlínom a Talianskom. Časť cesty medzi Berlínom a Mníchovom sa bude môcť sní ži ť u ťažkých diaľkových vlakov s 8 na 6 hodín, u elektrických rýchlikových rušňov dokonca na 5V2 hodiny; z 30.000 km elektrických železničných tratí sveta pripadne na Európu viac ako 20.000 km, t. j. viac ako dve tretiny. Projekt diaľkovej železnice. V časopise „Grossdeutscher Verkehr” uverejnili projekt Dr. Wiens a z ríšskeho Ministerstva dopravy o novodobej diaľkovej železnici, ktorý si zasluhuje veľkú pozornosť s hľadiska veľkých požiadaviek, kladených na železničnú dopravu v Europe. Dr. Wiens vychádza s toho stanoviska, že pre diaľkovú dopravu je najlepšia železnica, ktorá_ by mala byť podľa možností štvorkolajná, mala by podľa Dr. Wiensa zachytiť hlavné dopravné siete Ríše, kým pre menšie vzdialenosti možno ponechať dopravu tovarov nákladným motorovým vozidlám. Obmedeenie autobusovej dopravy SŽ. Slovenské železnice oznamujú, že s plataosťou od 1. januára 1943 z technických dôvodov obmedzujú dopravu na autobusových linkách SŽ. K väčším zmenám dôjde na linke Bratislava—Trnava, kde v úseku Bratislava—Pezinok sa autobusová premávka úplne zastaví. Autobus pôjde len medzi Tmavou a Pezinkom (námestie). Na linkách Bratislava—Stupava a Bratislava—Schildern bude premávať menší počet spojov, než tomu bolo doteraz. Na ostatných autobusových linkách obmedzuje sa zväčša len na spoje v nedeľu a vo sviatok. Bližšie informácie podajú príslušné stanice. Tie tri vlastnosti sú pulzom života. Sú život sám, sú podmienkou nového života Bez nich nemožno sa zaobísť. Nikto. Ani jeden, ktorý sa narodil. Ani jeden, ktorý-nechce umrieť naveky bez pamiatky. V pochode nových dní. Pochodovanie ľudstva sa začalo. Pred nami odohrávajú sa momenty dávneho sťahovania národov, pravda, v inom výbere, v iných okolnostiach a v inom soskupení. A aká veľká je nádej chorého v prichádzajúce ráno, taká je aj naša túžba po ňom. Pochod k novému ránu je nevyhnutný. Veľmi nevyhnutný. Te to spoločná požiadavka všetkých. Na ceste a v pochode k nemu zastať sa nesmie. Vždy treba kráčať, vždy s novým elánom ísť, napredovať. Nové ráno je na obzore. Zore sa už zapaľujú. Kto bude onen šťastlivec, ktorý ho uzrie. Tú túžbu čítam v srdciach všetkých. A správne! Prečo by aj nie. Každý má na to právny podklad a nárok. Pravda, treba sa všetkým o to pričiniť Nestačí iba jeden za všetkých. Všetci musia byť pritom. Dni bez spolupráce sú stratené — hovoril Titus. Každú maličkosť treba zapnúť do postroja na zaistenie veľkého a krásneho rána. Nič neomeškať! Neodkladať! Sú ľudia, ktorí všetko zmalicherňujú. A často práve tieto veci sú osudovo rozhodujúce. Premeškať maličkosť často znamená stratiť všetko. V doň, keď Cézara chceli zavraždiť, pristúpil ku cisárovi, pochodujúcemu do senátu, akýsi cudzinec Artemidoros a podal mu listinu, na ktorej boly naznačené všetky okolnosti jeho zavraždenia. Vystríhal cisára od tejto cesty. Ale keď mu sprievodcovia povedali, aby listinu prečítal, že obsahuje veci dôležité, povedal: „Dôležité odložíme na zajtra!" A rozhodol nad svojím osudom sám. Zavraždili ho. Začnem hneď. Áno, hneď! A dobviem krásne ráno, ráno šťastia.