Hlas Dopravy, 1943 (XXIII/1-20)

1943-01-01 / nr. 1

Strana 2. prísne neodsúdili tých, čo vo vedomí svojej menejcennosti chcú sa nedôstoj­ným spôsobom uplatniť, a to čck T ,na úkor poctivých a charakterných, no pritom menej výbojných zamestnan­cov. Preto zastavme so na ahn Nového roku a spytujme svoj vedomie, či môžeme bez sapýrenia í. st skúmavý pohľad svojho poctivého spolupracov­níka a či vieme m-užne a'bez zachvenia potriasť jeho statočnou pravicou. Ak máme čo i len najmenšie pochybnosti, neváhajme sa priznať k svojim sla­bostiam a vyhlásme im nemilosrdný a neúprosný boj. Uznať svoj omyl alebo svoju chybu nie je hanbou ani znakom slabosti, naopak, je to vlastnosť pev­ných a nepoškvrnených charakterov. Ak to dokážeme úprimne, bez vedľaj­ších úmyslov, máme boj odpoly vybra­tý. Potom už nie je ťažké dostať sa na cestu, po ktorej sa uberajú.statoční a poctiví ľudia a ktorá vedie k vyšším duchovným ideálom, a mravnému po­vzneseniu. Treba prihlásiť životné poistky V Úradných novinách pod č. 543 z 19. decembra t. r. .i® vyhláška ministra fi­nancií, podľa ktorej do*15. januára t r. treba na daňovom úrade prihlásiť všetky životné poistky. Prihláška sa vykoná na tlačive, ktoré zadarmo yydá príslušný daňový úrad. Na prihlásenie podliehajú poistky na prípad smrti, na prípad do­žitia, poistenie vena, pohrebných trov alebo iné, poistenie dôchodku alebo pré­mie, poistenie kapitálu spoločne s dô­chodkom, ako aj na akékoľvek inakšie kombinované, pefsjéňie na život, ktoré vydaly súkraŕtajal'ýťtíäíwáské alebo cudzo*­­zemské poisfo.vsé.'Tpk^ež .treba prihlásiť odkúpené jjoistky, ak .ôdkxipná sqjna ne­bola do Sír. dec: úplné'^ypdatená,, ' Ohlasovaéia novinnojf sa wťahújé na majii^ípv a držiteľ«? 4eppzi%ýehvp_o-' tvrdení e É, ktorliT>bly vydané wi sťoNíňprr ; veriteľom íiígIkv jn ak ako iráhraďa -za pre.­­vzatú poištLpA* , § f f Za nesvojprávne osoby urobia obláso­­vaciu povirfn^sť ich zákonní alebo súckie ustanovení zástupcovia. Nesplnenie tejto «»hlasovacej povinnos­ti alebo nepravdivé ohlásenie sa bude trestať ako ťažký dôchodkový priestupok. Slovenskí železničiari pozdravnjú svoj­ho predsedu a poslanca Štefana Suroviaka. Z príležitosti jo. narodenín predsedu SŠVZ a poslanca Štefana Suroviaka po­zdravujú ho zamestná n(c i stanič­ného úradu K y s a' k a pri tejto prí­ležitosti sosbierali ioo Ks v prospech Voj­novej Zimnej pomoci. — Železničiari dopravného odboru Spišská Nová Ves, traťový úsek Kysak, sosbie­­rali na Vojnovú Zimnú pomoc yo Ks. Pri tejto príležitosti pozdravujú srdečne svoj­ho predsedu a poslanca Štefana Suroviaka a želajú mu ešte mnoho-mnoho zdravia a požehnanej práce do druhej päťdesiatky. V Nemecku sa bude menej pif. Vo vý­robe alkoholu sa previedla v Nemecku dokonalá reorganizácia. Z 11.000 členov skupiny pre výrobu pálenky zastavilo už roku 1942 90% prácu. Zo zbytku za­stavilo ešte niekoľko tovární prácu, tak­že z 11.000 závodov pracovalo konečne len 6.5%. Zaujímavé je, že pracujú prevažne najväčšie aj najraeionalizovanejšie zá­vody. ktoré stačia vyrobiť ešte teraz po­lovičku nemeckej spotreby alkoholu. Ale aj z toho výrobného alkoholu odoberie väčšinu nemecká branná moc. takže si nemecké obyvateľstvo musí odvyknúť veľkého pitia. Hlas doprapy 7echmcho-dopravné rozhľady Síovenshá Dunajpíavba obohatená V c^cembri bola v bratislavskom prí­stave okázalá slávnosť odovzdania lode „Andrej Hlinka”, na ktorej sa zúčastnil ai prezident Dr. Jozef Tiso, ktorý pri­šiel do prístavu v sprievode šéfa vojenskej kancelárie pplk. Bardoňa a osobného ta­jomníka Dr. Murína. Pred príchodom vodcu prišli na palubu lode „Andrej Hlinka” predseda vlády Dr. Vojtech Tuka, podpredseda vlády a hlav­ný veliteľ HG Alexander Mach so svojím, štábom, minister národnej obrany Ferdi­nand Čatloš, minister hospodárstva Dr. Gejza Medrický, minister školstva a ná­rodnej osvety Jozef Sivák, minister do­pravy a verejných prác Július Stano a mnoho iných význačných osobností. Pred vchodom do bratislavského prí­stavu privítal prezidenta Dr. Jozefa Tisu predseda správnej rady Slovenskej Dunaj­­plavby hlavný mešťanosta Dr. Belo Ko­váč, ktorý prejavom v dôstojníckom sa­lóne odovzdal loď do premávky. Po prejave hlavného mešťanostu Dr. Ko­váča ujal sa slova prezident Dr. Jozef Tiso: „Je mojou vďačnou povinnosťou, aby som vám v mene nášho štátu a národa poďakoval za túto starostlivosť, s ktorou ste sprevádzali výstavbu tejto lode. Loď táto, ktorá má slúžiť našej dunajskej plav­be, hlboko zapadá svojím poslaním do celkového nášho národného a štátneho snaženia. Prozreteľnosť božia slovenský národ postavila sem medzi Karpaty a Du­­ďaj. Tieto dve čiary a dve hranice sú nám osudovými. Preto sa Slovák, odjakživa vychovaný pod Karpatmi a v Karpatoch, nikdy neuspokojoval s týtinknízkym hori­­• zontoin, ktorý mu tátQ újžsia domovina .ďUya.'-ale snažil sa ísť vždy ď&lej tým dru- 3«ýrn smerom, ktorý, mu jeho osud vyzna­čil v Dunaji. Preto v Dunaji slovenský národ vždy videl svoju rieku a preto sa Dunaja vždy pridržiaval. Že sa ho držíme i teraz a nezriekneme sa ho ani v budúc­nosti, je samozrejmým príkazom nášho národného života. Isteže táto loď, ktorá má brázdiť vlny Dunaja, neznamená nijaké výboje, nezna­mená nijakú nadvládu, neznamená nijaký monopol dunajský, ale znainená len patričnú účasť,, slovenského . i árcs|a tomto životnom priestore, ktorý mu Pro­zreteľnosť božia tu pri Dunaji určila. Že s takouto loďou vystupuje slovenský ná­rod ako s prvým svojím ovocím práce budovateľskej na Dunaji, je tiež samozrej­mé a zapadá do tej budovateľskej práce, ktorú na celej čiare konáme. Je to sociál­ne povznášanie svojho národa, ktoré cha­rakterizuje naše štátne snaženie. A toto sociálne povznášanie tohto elementu, kto­rý reprezentoval slovenský národ na Du­naji našich lodiarov, to je to, čomu táto loď má dopomáhať. Chce sociálne posta­venie našich lodiarov zlepšiť, spríjemniť im život, dať im príjemný príbytok na vlnách Dunaja a podať tak dôkaz toho, že národ je im vďačný za každú prácu a chce im poskytnúť všetko, čo môžu požadovať ako slušnú požiadavku od ostatnej národnej pospolitosti. Je teda so­ciálny smer a sociálne povznášanie našich spolupracovníkov hlavným naším príka­zom pri budovaní slovenského štátneho a národného života. Nech plní táto loď svoje poslanie svo­jím spôsobom, nech je hlásateľom odve­kých historických túžob slovenského ná­roda a súčasne znázorňovateľom toho, že slovenský národ si svoj štát buduje vždy s tým najlepším porozumením pre sociál­ne potreby svojich občanov, ktorí sa pre­svedčivo a čestne zapojujú do budovania národného života. Nech je táto loď repre­zentantkou toho a nech prispeje svojou hrivnou na to, aby slovenský národ vo svojom štáte vždy ostal silný, vyrovnaný a blažený. Na stráž!” So stavbou novej motorovej vlečnej lode začalo sa ešte v marci 1938. Sloven­ská Dunajplavba, ktorá celú stavbu spra­covala, usilovala sa sústrediť v tejto lodi všetky moderné vymoženosti, a to tak s technickej ako aj ubikačnej a zdravot­nej stránky. Preto táto loď je jedna z najmodernejších na Dunaji vôbec. Loď je 64.30 m dlhá, 8 m široká, šírka cez ko­lesovú skriň 18.53 m> Bočná výška 2.60 m a ponor 1.22 m. Ináč je loď vybavená Dieselovými motormi štvortaktovými sily 2 X650 ks, to znamená sily 1300 ks. Ko­lesá sú poháňané motormi ozubeným pre­­v®dom. -eä* y. , , ►. . Bude v budicnosii prevládať elektrický ntóefi? Niekoľko zaujímavostí profesora Dr. Neesena V budúcnosti sa dá počítať s ďalším stúpaním rýchlosti v pozemnej doprave. Známy nemecký profesor Dr. Neesen, popredný dopravný techniky skúma vo svojom veľmi zaujímavom článku mož­nosti pri výstavbe rušňôv, ktorým sa bu­dú klásť tieto vyššie požiadavky. Autor článku Idádig novým rušňom budúcnosti tieto požiadavky: 1. výkon, dosahujúci až 12.000 ks tak pri osobnej .ako aj pri ná­kladnej doprave, 2. rýchlosť až 250 km za 1 bod., 3. veľká možnosť zrýchľovania pri rušňoch na krátke a dlhé trate, 4. pni čo najmenšej váhe čo najväčšiu únos­nosť, 5. úplné hmotné vyváženie, 6. na čelnej strane sa nachádzajúce miesto pre rušňovodiča. 7. najmenší dosah 500 km pri diaľkov-. j doprave a 1000 km pri naj­­ďalšej doprave, 8. čistá, tichá a konečne 9. hospodárna práca. Technik vie a je si toho aj plne vedomý, že dnešný normálny parný rušeň môže splniť tieto požiadavky len zčiastky, kým elektrický rušeň splní ich celkom. A tak sa naskytne otázka, či v budúcnosti bude prevládať elektrický rušeň, alebo nie. Popri všetkých prednos­tiach elektrických strojov ostáva ich ne­výhoda, že sú závislé od cudzieho zdroja energie. Z mnohých príčin je však hod­notný rušeň s vlastnou energiou. Tak o­­stáva konštruktérom strojov len jedna cesta: vynájsť nové konštrukčné spôsoby. Tie sä zjavujú pri parných rušňoch vo forme motorového rušňa, ako ich usku­točňuje v Nemecku Henschel jednoosovým pohonom a stavebný radca Dr. Ing. h. c. Lentz jednokolesovým pohonom s rýchlo­­bežnými hviezdicovými motormi. Preto v budúcnosti iste obstoja vedia seba ruš­ne elektrické i rušeň s vlastnou ener- HBsranrRwasyasmimi -f«wbsbkswbhws Madri-Drevenický: V pechote «ayýcit úm Už?... Ešte nie!... Radi sa vraciame ku detstvu. Tie dni sú obdarené mimoriadnou čarovnosťou. Koľko ľudí sa už rozhovorilo o slastiach a kráse detstva, o dňoch nezakaleného šťastia, čo sa popísalo o nej a mladosť nevyčerpah. Ostáva i nadalej neporušiteľne a nevyčer­pateľne pôvabné. A čo ju takou robí, je bezstarostný priebeh mesiacov a rokov. Niť poviedok spája ju v kyticu a farbičky roz­ličných hier dodávajú jej večne trblietajú­ceho lesku. Všetci sme prešli tými istými cestami mladosti. A všetci sme rovnako ňou očarení. Povedzme si úprimne, čo by vedeiy povedať mnohé zákutia a závetria, ktoré nám slúžily za bezpečný a istý úkryt pri skrývačke, ked sme sa hrávali na „slepú ba­bu", koľko ráz by sa ponad ne preniesla milá a roztopašná ozvena „Už?... Ešte nie!... A bolo to krásne. Časom sme vyrástli z no­havičiek detstva, život nás vyvolal na súboj a z nás sa stály veľké deti s veľkými po­krikmi pri skrývačke. Už nie dvaja-traja hra­jú sa poza múry a zhoreniská, ale rozihralo sa celé ľudstvo. Hráme sa na skrývačku. Na­ozajstnú farbu človeka ťažko je objaviť. Ľudské smýšľanie má niekoľko masiek. Mas­kuje sa mládež, maskujú sa dospelí a mno­ho ráz v najkrajšie a najkvetnateišie frázy ukrýva si smrtiaci jed. Aký hrozný je pocit stretávať sa s ľudskými maskami, s ľuďmi, o ktorých nevieme, čo z nich hovorí, láska, či nenávisť, úprimnosť či škodoradosť a ú­­kladnosf, ale najčastejšie fajnový jed, ktorý čím je príjemnejší a sladší, tým je nebez­­-'J|£nejši a účinnejší. Tvárnosť, vonkajšok je tVetŕé^jJchvacujúci, magický, ale vnútro nes sô"- Človeka s prirodzeným výzorom *' ako shá^al mudrc Dioge­­"■oášom za dňa, lebo všetko sa zmenilo. V ľuďoch žije akési mo­derné a osvedčené presvedčenie neukazo­vať sa taký, aký som a aký mám byť. Dnes sa ináč myslí, ináč hovorí a ináč i žije. V jed­nom človekovi pôsobia navonok vlastne až traja. Človek sa strojnásobil. A nevie, kedy ktorý z tých troch má vykonať svojú funk­ciu. To je záhada dneška, to je tá moderná skrývačka, kde vystupujú do popredia nie malé deti, ale dospelí a rozumní ľudia. Ľudský život stal sa veľkou hrou a stratil svoju veľkú skutočnosť. Jeden rozkaz — tri vysvetlenia. Východná poviedka rozpráva, že pri akom­si prameni stretli sa traja ľudia. Pocestní sadli si občerstviť sa. Umelec, starec a mla­dík. Za každým bol prekonaný kúsok život­nej púte a skúsenosti. A oči všetkých troch spočinutý ako na rozkaz na nápise, ktorý sa skvel nad pramienkom „Spravuj sa podľa môjho príkladu!" Každý sa zahĺbil do jeho obsahu. A zavládlo hrobové ticho, ktoré nemal kto prerušiť. Poučenie bolo hlboké. I prvý hovoril umeiec: „Tento pramienok," povedal, „vychádza zpomedzi úzkych stien a, sbehnúc do údolia, priberá potoky a rie­ky, stáva sa z neho veľká rieka, kým sa ne­stratí v mori. Podobne i. my. V začiatkoch sme malí, musíme mohutnieť a musíme sa stať veľkými, aby sme čosi znamenali. To je vý­plň ľudského cieľa!" Starček bol opačnej mienky: „Význam je celkom iný. Ako pra­meň dáva občerstvenie každému a svojou štedrosťou nás nutká k štedrosti v láske vo­či bližnému." Mladík mlčky počúval. Vývody oboch boly pekné, ľúbily sa mu, ale boly neucelené. Doplnil ich sám, keď riekol: „Tá­to voda by neznamenala nič, zbytočná by bola jej štedrota, keby nebola čistá. Ne­čistou opovrhuje každý. Ak chceme byť veľ­kí, ak chceme byť štedrí v láske voči bližné­mu, musíme to vychádzať zo srdca nezaka­leného." A prikývli mu. Keby sme výroky tých troch ľudí o spo­menutej požiadavke mŕtvych litier predložili súbehovej komisii, nepochybne by dali jej členovia svoje rozhodujúce hlasy odpovedi mladíkovej, hoci ani ostatné nie sú na za­hodenie. Lebo nie od vonkajšej formy totiž závisí obsah a výsledok, aie od hĺbky jeho ducha. Tri vlastnosti nového človeka. Poprehŕňajme sa vo venovaniach, vlože­ných na mäkké stránky pamätníkov mladých duší, objavíme krásne, kvetnaté, na prvé prečítanie pôsobivé slová, venovania. Mla­dosť sa sýti romantizmom. Tej struny sú vše­obecne takto naštimované. Nikto sa nepo­­horšuje nad tým a ani nikto mladosti to ne­závidí. Dobre je to iba dovtedy, kým život nepodá človeku ruku realít a reálneho na­hliadania, aby ho viedol od úspechu po ú­­spech, alebo od sklamania po sklamanie a stroskotanie. Veď život je veľká loď. Po­vedzme Titanic. O jej preplavbu alebo zá­nik bojujú rozličné veličiny. Belasá obloha, povíchrice, všetko chvätaiúce vlny a nedo­­zierne dno morských zátočín, ale i tiché prí­stavy. Človek je večný pútnik, pohybujúci sa medzi dvoma ohňami. Plamene šľahajú, ale on musí prejsť nepoškvrnený. Skoro tak to znie ako v rozprávkach o princovi, ktorý ide vyslobodiť princeznú. Aie život nikdy nebol rozprávkou. Na rozprávku mení ho iba ľudský postoj k životu. Nám pripadá zápasiť, aby sme si zo života urobili krásnu rozprávku. A k zápasu potrebuje sa oceľ viery, zručnosť lásky a dobrosrdečnosti a štít zodpovednosti za naše počiny. Viera, ktorá by usmerňovala život; láska, ktorá má byť jeho ozdobou a zodpovednosť za poduja­tie, ktorá má byť triediacim faktorom vše­tkého. I každého najmenšieho počínania. Viera v Boha ako život, láska k sebe a iným ako prejav a praktické ponímanie života a zodpovednosť ako jeho ocenenie. Ako pe­čať, hovoriaca za správnosť všetkého. L januára 1943. Zima už začala a s ňou i veľa útrap výkonných zamestnancov. Foto: MDsVP — Dohnány. giou, ktoré sa veľmi podobajú v obsluhe a v technických zariadeniach. Automa­tické prevádzanie pohonných látok a re­gulácia celkovej e ústa v y umožní potom vedenie rušňov s vlastnou energiou z jed­nej zapínacej dosky tak ako pri elektric­kých strojoch. Týmto sa stáva zbytoč­ným kurič a umožňuje sa obsluha jed­ným mužom. Pretože k peciam, vykuro­vaným olejom, nie sú potrebné uhoľné zásoby, nebudú sa už viac používať väč­šie vodne nádrže a otáčivé kotúče pri no­vých rušňoch, takže ani vonkajší obraz technických zariadení, nehladiac na prí­vod prúdu pre elektrické rušne, nebude sa veľmi odlišovať pri oboch druhoch rušňov. Najdlhšia elektrická trať sveta. Ne­mecko a Taliansko budú mať najdlhšiu elektrickú železničnú traf sveta, ktorá pôjde z Berlína cez Mníchov, Rím a Nea­pol do Reggio di Calabria na Golfu pri Messine. Táto 3800 km dlhá trať značne «níži časť cesty medzi Berlínom a Talian­skom. Časť cesty medzi Berlínom a Mní­chovom sa bude môcť sní ži ť u ťažkých diaľkových vlakov s 8 na 6 hodín, u elek­trických rýchlikových rušňov dokonca na 5V2 hodiny; z 30.000 km elektrických železničných tratí sveta pripadne na Eu­rópu viac ako 20.000 km, t. j. viac ako dve tretiny. Projekt diaľkovej železnice. V časopise „Grossdeutscher Verkehr” uverejnili pro­jekt Dr. Wiens a z ríšskeho Ministerstva dopravy o novodobej diaľkovej železnici, ktorý si zasluhuje veľkú pozornosť s hľa­diska veľkých požiadaviek, kladených na železničnú dopravu v Europe. Dr. Wiens vychádza s toho stanoviska, že pre diaľ­kovú dopravu je najlepšia železnica, kto­­rá_ by mala byť podľa možností štvorko­­lajná, mala by podľa Dr. Wiensa zachy­tiť hlavné dopravné siete Ríše, kým pre menšie vzdialenosti možno ponechať do­pravu tovarov nákladným motorovým vozidlám. Obmedeenie autobusovej dopravy SŽ. Slovenské železnice oznamujú, že s plat­­aosťou od 1. januára 1943 z technických dôvodov obmedzujú dopravu na autobu­sových linkách SŽ. K väčším zmenám dôjde na linke Bratislava—Trnava, kde v úseku Bratislava—Pezinok sa autobu­sová premávka úplne zastaví. Autobus pôjde len medzi Tmavou a Pezinkom (námestie). Na linkách Bratislava—Stu­pava a Bratislava—Schildern bude pre­mávať menší počet spojov, než tomu bolo doteraz. Na ostatných autobusových lin­kách obmedzuje sa zväčša len na spoje v nedeľu a vo sviatok. Bližšie informá­cie podajú príslušné stanice. Tie tri vlastnosti sú pulzom života. Sú život sám, sú podmienkou nového života Bez nich nemožno sa zaobísť. Nikto. Ani jeden, ktorý sa narodil. Ani jeden, ktorý-nechce umrieť naveky bez pamiatky. V pochode nových dní. Pochodovanie ľudstva sa začalo. Pred na­mi odohrávajú sa momenty dávneho sťaho­vania národov, pravda, v inom výbere, v iných okolnostiach a v inom soskupení. A aká veľká je nádej chorého v prichádza­júce ráno, taká je aj naša túžba po ňom. Po­chod k novému ránu je nevyhnutný. Veľmi nevyhnutný. Te to spoločná požiadavka vše­tkých. Na ceste a v pochode k nemu zastať sa nesmie. Vždy treba kráčať, vždy s no­vým elánom ísť, napredovať. Nové ráno je na obzore. Zore sa už zapaľujú. Kto bude onen šťastlivec, ktorý ho uzrie. Tú túžbu čí­tam v srdciach všetkých. A správne! Prečo by aj nie. Každý má na to právny podklad a nárok. Pravda, treba sa všetkým o to pri­činiť Nestačí iba jeden za všetkých. Všetci musia byť pritom. Dni bez spolupráce sú stratené — hovoril Titus. Každú maličkosť treba zapnúť do postroja na zaistenie veľ­kého a krásneho rána. Nič neomeškať! Neodkladať! Sú ľudia, ktorí všetko zmalicherňujú. A často práve tieto veci sú osudovo rozhodu­júce. Premeškať maličkosť často znamená stratiť všetko. V doň, keď Cézara chceli zavraždiť, pristú­pil ku cisárovi, pochodujúcemu do senátu, akýsi cudzinec Artemidoros a podal mu listi­nu, na ktorej boly naznačené všetky okol­nosti jeho zavraždenia. Vystríhal cisára od tejto cesty. Ale keď mu sprievodcovia po­vedali, aby listinu prečítal, že obsahuje veci dôležité, povedal: „Dôležité odložíme na zajtra!" A rozhodol nad svojím osudom sám. Zavraždili ho. Začnem hneď. Áno, hneď! A dobviem krásne ráno, ráno šťastia.

Next