Hlas Ĺudu, február 1968 (XV/27-51)

1968-02-01 / No. 27

Vyznamenaný za zásluhy BRATISLAVA (vsv) — Včera odovzdal kandidát Předsednictva ŰV KSS a vedúci tajomník Zs KV KSS súdruh František Dvor­ský vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu spolu s pozdravným lis­tom Krajského výboru strany sú­druhovi Pavlovi Bzdúškovi, dôchodcovi z Brezovej pod Brad­lom, okres Senica. Toto vysoké vyznamenanie mu udelil prezident republiky pri príležitosti 70. vý­ročia narodenia za dlhoročnú obe­tavú prácu v robotníckom hnutí, vo verejných funkciách a pri vý­stavbe socializmu. Blahoželáme! H. Whitová umrela JOHANNESBURG (CTK) — Pani Hilda Whitová, ktorej 23. januára transplantovali obe srdcové chlop­ne, zomrela v stredu 31. januára v johannesburskej nemocnici, kde bola operovaná. 32-ročná pani Whiteová sa po operácii najprv cítila dobre, predvčerom sa však jej zdravotný stav prudko zhor­šil. [ej operácia bola prvé svoj­ho druhu na svete. Až dosiaľ sa transplantovala vždy iba jedna srdcová chlopňa. Zdokonalená sústava pláno­vitého riadenia národného hospodárstva priniesla oproti doterajšej veta nových, pozi­tívnych prvkov. Okrem iného majú pódia nej podniky väčšiu o samostatnosť pri rozhodovaní niektorých záležitostiach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Obmedzili sa direk­tívy zhora, ktoré nijako ne­mohli rešpektovať špecifické podmienky podniku. Veď každý iste najlepšie vie, čo je v jeho silách; v mnohých závodoch sú dnes vedúci pracovníci na takej úrovni, že vedia zodpo­vedne posúdiť možnosti svo­jich fabrík a ľudí, vedia zdô­vodniť, prečo to navrhujú tak a to onak. Ministerstvo z Prahy žiada­lo pred koncom roka z Bra­tislavského stavebného podni­ku plén počtu pracovníkov do roku 1980, a to podlá vzde­lania a ešte podlá niekoľkých ďalších kritérií. Pracovník podniku, ktorý k tomu dostal aj kopu papierov s tisícami koloniek, dal plán urobiť re­ferentke, lebo on mal do kon­ca roka urobiť ešte niekolko iných plátkov. Referentka dar­mo zháňala podklady po ce­lom podniku, lebo tie jedno­ducho nie sú, dokonca ani nemusia byť ešte hotové. Vy­riešila preto úlohu obvyklým spôsobom: patričné čísla si jednoducho vymyslela. Z mi­nisterstva poslali plán spať, lebo na prvý pohfad bolo vidno, že sú v ňom čísla ,,od oka“. Tak sa do plánu dal znova vedúci, ale aj on to od­hadol len od oka, lebo pod­klady jednoducho neboli. Pre­tože však vedel lepšie odha­dovať (alebo klamať?!}, papie­re už nevrátili. že Na začiatku sme spomínali, prednosťou novej sústavy riadenia je práve obmedzova­nie takýchto a podobných na­riadení zhora. Bolo by však nedorozumením chápať spomí­naný prípad ako „chybu krá­sy“ zdokonalenej sústavy ria­denia. Práve naopak; tento zrejmý pozostatok starého sys­­sému plánovania len potvrdzu­je, aké nezmyselné je zbytoč­né papierovanie o odstránenie ktorého ide práve v zdokona­lenej sústave plánovitého ria­denia. —bre— CISLA, KTORÉ VARUJI! Iba za jeden mesiac pol milióna škody • Ľudské životy nemožno nahradiť • Požiarnici zachránili šesťnásobné hodnoty Voda a oheň od nepamäti hrajú veľkú úlohu v živote človeka. Bez nich si nemôžeme život ani predstaviť. A predsa. Hoci to znie paradoxne, tieto živly sú aj najväčšími nepriateľmi ľudstva. Naj­mä nežiaduci oheň, každoročne nim zničí miliónové hodnoty a do­konca pohlcuje aj desiatky ľudských životov. Pritom však treba povedať, že žiaf, požiarov v našom kraji neubúda. Nech však hovoria čísla. Kým v decembri roku 1988 bolo v kraji 54 požiarov, ktoré zničili maje­tok v hodnote vyše 417 t-lsíc, tak za ten Istý mesiac vlani ich bo­lo až 81 a škoda za viac ako 529 tisíc korún. Azda najväčšia ško­da z požiaru vznikla v Trenčian­skom okrese, kde z nedbalosti za­mestnanca vyhorel drevený bufet Jednoty za vyše 134 tisíc korún. Tým sa okres, pokial ide o výšku škody, dostal na prvé miesto v kraji. Najtragickejšie následky z požiarov zaznamenali v Pezlnku a Modranoch, kde na svoju ned­balost zaplatili dvaja životom. V decembri m. r. sme zaznarue-Moskva (CTK) — Sovietske no­viny „Krasnaja zvezda“ oznamu­jú, že od januára t. r. boli mini­málne zárobky zvýšené na 60 rub­ľov — v niektorých pracovných kategóriách na 70 rubľov mesač­ne. Ako uvádzajú noviny bola ešte v roku 1957 minimálna mzda 30—35 rubľov mesačne v mestách a 27 rubľov na dedine. Mzdy te­lefonistiek, predavačov, pokladní­­kov, účtovníkov, štatistikov, sek­retárok, skladníkov a taktiež oh-nall škody z požiarov za vyše pol milióna korún; treba uviesť, že mohli byť ovefa vyššie, jednotky požiarnej ochrany a v niektorých prípadoch aj občania pohotovými zásahmi zachránili šesťnásobné hodnoty — za vyše tri milióny korún, ktoré boli bezprostredne ohrozené. Príčiny? Netreba ich dlho hla­­dať. Sú v nás — v ľuďoch. Málo­kedy ich môžeme zvaliť na objek­tívne príčiny. Nepozornosť, ne­rešpektovanie protipožiarnych predpisov, nedbalosť a mnoho ra­zy konanie ludí pod vplyvom al­koholu. Práve preto je len v nás, aby sme uvedené smutné, varov­né a páliace čísla, podstatne zre­dukovali. j—a—) sluhujúceho personálu boli zvý­šené až o 50 percent. Sústružní­kom strojárenských a metalur­gických závodov schválili o 15 percent vyššie tarifné platy. niektorých odvetviach sa budú vy­V plácať od marca tohto roku. V iných od mája a celá akcia má byf dokončená k 1. júlu tohto ro­ku. Spolu so zvýšením zárobkov bola predlžená taktiež dovolenka pracujúcich. Všetci tí, ktorí mail dosiaľ nárok na 12 dní dovolen­ky (čo bola jedna tretina pracu­júcich) majú teraz dovolenku pät­násť dní. Robotníkom a zamest­nancom zvýšili taktiež nemocen­ské dávky po obdobie pracovnej neschopnosti a o 25 percent bo­la znížená daň z dôchodku pre tých, ktori zarábajú v rozmedzí od BI do 80 rubrov mesačne. Tým­to spôsobom získava obyvateľstvo SSSR 250 miliónov rubľov ročne, uzatvárajú noviny Krasnaja zvez­da. Zvýšenie príjmov v SSSR Názory revanšistu VARŠAVA (CTK) — Denník „Try­­buna ludu“ komentuje vyhlásenie Waltera Bechera, ktorý sa stal tlmočníkom sudetských Nemcov v NSR. Cituje jeho výzvu, aby vlá­da NSR „dôrazne odmietla požia­davku Prahy na zrušenie Mníchov­skej dohody“ a vyhlásenie požia­davky uznať časť Československa (Sudety) za súčasť Nemecka. ,,Try­­buna ľudu“ píše, že toto vyhláse­nie predniesol Becher deň pred 35. výročím Hitlerovho nástupu k moci. Je ťažké nepovažovať voľ­bu Bechera i jeho politické vy­hlásenie za provokáciu, a to pro­vokáciu nielen voči Českosloven­sku. V NSR je dnes také politic­ké ovzdušie, že voľba Henleinov­­ca za šéfa sudetských revanšistov sa tam považuje za celkom nor­málne. Pre svet znamená tento fakt omnoho viac, než sú v NSR ochotní pripustiť“. Z klubov a osád sa bude volať prvý tábornícky časopis na Slovensku, a pravde­podobne aj v celej republike. Ústredný výbor Táborníkov mal totiž ešte začiatkom t. r. vydať ústredný orgán .Steska“, no ne­dodržal sľub. Na Slovensku ho vydáva Tábornícky klub na Mali­novského ulici v Bratislave a vy­chádzať bude mesačne raz. Okrem zpráv o činnosti klubov bude zverejňovať články o aktivite táborníkov, ako aj praktické rady. (M. DEMÁK) ÍMER PRAHA Predovšetkým pochvalme mulov v modrých uniformách. Pripravili pre družstevníkov — delegátov nášho kraja na Vil. sfazd JRD sku­točne exkluzívnu súpravu vagónov. Navyše vlak opustil bratislavskú stanicu presne na minútu, a to je v našich pomeroch udalosť, za ktorú treba vysloviť chválu i poďakovanie. Nie, nie, nehľadajme v tomto žiadny paradox, vôbec nemáme v úmysle týmito slovami vy­jadrovať údiv nad presnosťou, alebo úctu že­lezničiarov voči ľudom zo širokánskych rovín nášho kraja, ktorý sa pričiňuje o obživu ná­roda. Bez povšimnutia však túto skutočnosť nemožno obísť, lebo aj najväčší skeptik musí priznať, že muži v modrých uniformách v tomto prípade urobili čosi naviac, čosi čo všetci účastníci našej bratislavskej výpravy na Vil. sfazd JRD prijali s uznaním. „Cítite tu siláž?“ — huncútskym úsmevom sa ma pýta jeden z účastníkov výpravy. „Si­láž! Žartujete! V takomto exkluzívnom vagó­ne? To sa vám asi sníva.“ Túto vetu som však radšej nevyslovil, lebo som nevedel, čo môj spoločník má za lubom. A verte, dobre som urobil, že som ten rozhovor nebral vážne. Bol by som sa iba zosmiešnil. Veď môj druh vôbec nemyslel na siláž, lebo použil tento výraz iba. ako slovnú hračku. Mal na mysli celkom inú vôňu — zacítil v ovzduší pravú kopaničiarsku slivovicu. Nuž a keď je pálenka, sú aj pesnič­ky, všakovaké... Ľudové, i tie, čo počujete V jazyku Karla Gotta. No nemyslite si, že družstevnícky národ 2 nášho kraja celý čas vo Vlaku venoval sa len a len zábave. Čo si to Wee myslíte o ľu­ďoch z našich dedín. Ano, doniesli st poriad­ne sústo z domácich zakáľačiek, aj do súdkov neváhali načrieť, aby mali čím počastovať priateľov. Avšak čas vo vlaku nepremárnili len v radovánkach. Družstevníci zo Senického okresu, zo Saš­­tínskych Stráží, Koválova a IRD Deviaty máj v Senici sa stretli so svojimi partnermi z okre­su Komárno. Pozorne st vypočuli slová druž­stevníkov z Vlrtu, Hádoviec, Komárna o mož­nostiach zvýšenia tržieb zo živočíšnej výroby cez krky hydiny a žírneho-hovädzieho dobytka. Len očami zamrkali, keď im Helena Nesyová z JRD Komárno vravela, že na 1 kg prírastku hydinového mäsa t v niektorých partiách o 10 tisíc kusov kurčiat) spotrebovali iba 2,60 kg krmiva. Na druhej strane veľmi úspešne v tejto výmene názorov obstál aj predseda JRD z Koválova, ktorý sa bez rozpakov mohol pochválit s číslami príjmov u jedného druž­stevníka. Ked v roku 1962 prišiel za predsedu, štát musel družstevníkom doplácať po 50 ha­lierov na každú 10-korunovú pracovnú jednot­ku. A dnes priemerný ročný zárobok na stále pracujúceho družstevníka predstavuje 15 630 korún. Podobných stretnutí bolo vo vagónoch sjaz­­dového rýchlika neúrekom. Veľa sa však ho­vorilo aj o problémoch, ktoré sme priniesli na stránkach našich novín z predsjazdových dis­kusií. Ako sa vyriešia tieto problémy, na to dá pdpoved VIL sjazd JRD, ktorý sa začína v Prahe dnes trojdňovým rokovaním. E. FASUNG ŠTVRTOK, . FEBRUÁRA 1988 ROCNlK XV. číslo 27 PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPÖJTE SAISEKUNDY 40 HaE. ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Straty kolonialistov DAKAR (CTK) — 37 mŕtvych', niekoľko desiatok zranených, dve vážne poškodené plavidlá a ďal­ší zničený vojenský materiál — sú straty, ktoré spôsobili bojov­níci Africkej strany nezávislosti Guiney a Kapverdských ostrovov portugalským koloniálnym jednot­kám. Uvádza to komuniké o čin­nosti hnutia medzi 2. a 12. ja­nuárom 1968, vydané touto stra­nou v Dakaré. Zóujmy britského obchodu LONDÝN (CTK) — Britský vý­voz do európskych socialistických krajín dosiahol Nv roku 1967 cel­kovú hodnotu 167 miliónov libier šterlingov. Bolo to o 14 pere. viac ako v roku 1966. Najvýraznejší rast zaznamenal britský vývoz do Sovietskeho sväzu a do Polska. Do Sovietskeho sväzu v roku 1987 vyviezli tovar v hodnote o 13,5 milióna libier viac ako v roku 1966, do Pofska o 12 miliónov li­bier. V roku 1968, ako vyhlásil predseda Britskej rady pre ob­chod s východnou Európou Ale­xander Ross, sú všetky predpokla­dy, aby obchod dale] rástol. Rossov prejav však súčasne uka­zuje, že export do európskych socialistických štátov tvorí len 3,5 pere. celkového objemu brit­ského vývozu. Vo východnej Eu­rópe je široký trh a záleží na britských firmách, aby ho využil). V roku 1967 došlo tiež k značné­mu rozšíreniu britského zahranič­ného obchodu s Rumunskom. Prí­rastok mal hodnotu 10,5 milióna libier šterlingov.. V roku 1968 bu­de v Bukurešti Velká britská prie­myselná výstava. I Západoslovenský krajský národ* ný výbor s krajskou koordlnačnorf komisiou uskutočnili v Trnava tíranný aktív, v rámci ktorého vy. hodnotili doterajšie výsledky príprave obyvateľstva k. všeľudo­y vej obrane za roky 1966—67. Vo februári príde do predajú vyše 2000 ton banánov z Ecuado­ru a Kolumbie. Pomarančov bu­de mať obchod k dispozícii 3400 ton. Prevažná časť bude alžír­skych, asi 1000 ton španielskych a menšie množstvo je objednané z Maroka. Libanon a Taliansko sú hlavnými dodávateľmi citrónov, ktorých Koospol nakúpil 3000 ton. Do Bratislavy zavítala včera 11* členná delegácia z provincie Que­bec v Kanade, vedená pánom! Claude Castonguayom, predsedom kráľovskej komisie pre skúmanie podmienok v oblasti zdravotníc­tva a sociálnej starostlivosti. Československý červený krií venuje obyvatelstvu, postihnuté­mu nedávnou sériou otrasov pô­dy na Sicílii, materiálnu pomoc vo výške 120 000 Kčs. Už v nasledujúcom roku majú pracovníci Doprastavu začať s vý­stavbou autostrády na úseku Bra­tislava—Malacky a hneď v prvom roku urobia práce za vyše tridsať miliónov korún. Predprípravy sa však začnú už v druhej polovici tohto roku. Československé aerolinie v Bra­tislave začnú od 1. februára s pre­dajom leteniek do juhoslávie a Bulharska. Na linky sa budú za­radovať lietadlá 11-18, TU-124, prí­padne aj Caravelia. CSA pripra­vili pre cestujúcich aj letový po­riadok. Sväz mládeže vyhlasuje tohto roku prvý raz zbierku na Fond solidarity formou festivalovej lo­térie. Jej výťažok umožni predo­všetkým mladým Tudom z rozvo­jových krajin účasť na tohtoroč­nom, v poradí už IX. svetovom festivale mládeže a studentstva v Sofii. Súťaž aktivizuje KOMÁRNO (epa) — Sväzác! v Slovenských lodeniciach v Ko­márne hodnotili výsledky súťaže na počesť 50. výročia Veľkého októbra. V súťaži najlepšie ob­stála druhá ZO ČSM, ktorá zís­kala 15 tisíc bodov. Druhé mies­to obsadila ôsma ZO ČSM. Súťaž ukázala, že v podstatnej miere napomáha pri oživovaní práce sväzáckych organizácií v podni­ku. ť r e 1*1 sa CZ v CsM rozhodol vyhlásiť ďalšiu súťaž na počesť 20. výročia Víťazného februára a k 50. výročiu vzniku republiky. Jubilejný koncert V aule Pedagogickej fakulty v Nitre bol včera koncert z tvorby nitrianskeho organistu a hudob­ného skladateľa Jozefa Rosinské­­ho. Usporiadal ho z príležitosti jeho 70-tých narodenín Klub pria­teľov umenia pri PKO a Sväz slo­venských skladateľov. Jeho jubi­lejný koncert sa konal za spo­luúčinkovania umelcov z Brati­slavy, učiteľov Ľudovej školy ume­nia v Nitre a Spevokolu nitrian­skych učiteľov. (mt). U NAS SA HRA-DOBRE A VELA - Vela sa hovorí o kríze ochotníc­keho divadla. Krutá konkurencia špičkovej kultúry v televízii, ne­záujem ľudí atd. Zdá sa však, že náš kraj je do určitej miery výnimkou. U nás sa hrá. Veľa a nie najhoršie. Prednedávnom, na počesť výročia Októbra, desiatky súborov uviedli hry sovietskych a ruských autorov a ďalšie sú­bory majú premiéry v týchto dňoch, , alebo dokončujú nácvik. I keď obetavá práca všetkých ochotníkov si zaslúži našu po­chvalu, vzhľadom na velké množ­stvo predstavení sa budeme môcť venovať iba tým súborom, ktoré pracujú pravidelne a na vyššej úrovni a boli zaradené už do II. kategórie. A z nich ako prví sa dostali k slovu ochotníci z Hlo­hovca. Pred niekoľkými dňami zahrali pred trnavským obecen­stvom a Krajskou výberovou po­rotou veselohru N. V. Gogoľa Ženbu. ■ Niektoré drobnejšie nedostatky neušli očiam odborníkov, no i tak hlohovski ochotníci si zaslúžia za svoju prácu plné absolutó­rium. O vyrovnané a disciplino­vané predstavenie sa predovšet­kým zaslúžil režisér Dušan Gre­gor a jeho metodický poradca V. Kufel, profesionálny pracov­ník Divadelnej amatérskej scény v Trnave. Ruku režiséra bolo cí­tiť najmä v dobre aranžovanom javiskovom pohybe, v množstve podarených gagov i v zlepšenej javiskovej reči. Vysoko treba hodnotiť i prácu výtvarníka sú­boru Jozefa Novoveského. Vytvo­ril scénu, ktorá'bola lahodná oku a pritom výsostne funkčná. (Pokr. na str. 2.) GOGOĽ so dobre cílH v Hlohovci Tí, čo sa najviac pričinili o úspech hlohovskej inscenácie hry N. V. Gogoľa Ženba. Uprostred T. Svecová ako Agajia Tichonovna a okolo nej jej pytačl R. Kadlečík tAnučkinj, D. Gregor fževakin), A. Vrana (Praženica). V pozadí Dr. V. Čulák jPodkolesinJ a M. Kunkel (Kočkarev).

Next