Katolícke Noviny, 1945 (LX/15-31)

1945-09-09 / nr. 15

Strana 2. Hlas evanjelia_______ Prvé miesto na Šestnástu nedeľu po sv. duchu. Za onoho času, keď Ježiš prišiel v sobotu do domu istého popredného farizeja zajest si chleba, tí ho pozorovali. A hľa, akýsi vodnateľ­­ný človek stál pred ním. Tu sa obrátil Ježiš k zákonníkom a farizejom slovami: Ci je dovo­lené v sobotu uzd'iavovat? Ale oni mlčali. Vtedy ho chytil, uzdravil a prepustil. A obrátil sa k nim a povedal: Ktorý z vás, keď mu padne osol ale­bo vôl do studné, nevytiahne ho hneď čo aj v sobotu? A nemohli mii na to odpovedat. A po­vedal pozvaným i podobenstvo, keď zbadal, ako si vybrali predné miesta, a riekol im: Keď si pozvaný na svadbu, neulož sa na predné miesto, lebo je azda povolaný aj vzácnejší, ako ty. Aby ten, čo povolal teba i jeho, neprišiel a nerlekol ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si s hanbou žaujimal posledné miesto. Ale keď si povolaný, iď, ulož sa na posledné miesto, aby vtedy, keď príde ten, čo ta pozval, riekol ti: Priateľu, po­stúp vyššie, ytedy budeš mat slávu pred tými, Čo sú s tebou pri stole. Lebo každý, kto sa po j vyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Sv. Lukáš, 14, 1—11. Všetko chce byť prvým. Ešte aj na reklám­­nych tabuliach a nadpisoch čítavame veľkými písmenami tlačené . heslá: „Prvá slovenská.. A koľko je zápolenia o prvenstvo medzi ľuďmi? Prvé miesta sú lákadlami, ktorým nevedeli odo­lať ani tí, ináč dobromyseľní^ ľudia, čo boli v sprievode"* Krista Pána. Matka dvoch apoštolov žiada, aby jej synovia v kráľovstve božom sedeli po dvoch stranách Krista-Kráľa. Prvenstvo Pá­novo ešte uznávajú, ale za ním hneď by chceli nasledovať oni. A je príznačné, že Pán toho urobí prvým me­dzi apoštolmi a toho postaví na čelo svojho krá­ľovstva, ktorý sa pokladal za nehodného byť v jeho prítomnosti. „Pane, odstúp odo mňa, pretože Som človek hriešny“, povedal Peter hneď na za­čiatku verejnej činnosti Kristovej. AJ farizeji sa asi s takým neúprimným pre­vracaním očí tlačili na prvé miesta, ako to ro­bievame my: „Mne predsa na tom nezáleží, — zvykli sme hovoriť, — ale patrí to môjmu stavu, mojej hodnosti.“ A veru prvé miesto ničoho ne­dodá k cene a hodncsti človeka, ani posledné miesto mu z nej nič neodoberie. Do nejednej obce prichádzajú o národných slávnostiach pút­nici. A nejdú k pyšným novým domom alebo pa­lácom, ktorých je tam hádam nadostač, ale často len. k nejakému chatrnému domku, ktorý treba umele chrániť, aby sa nezrútil. A vďačné poko­lenia predsa chránia tento dom, lebo je na ňom pamätná tabuľa, že v ňom sa narodil, alebo žil nejaký vzácny človek. I Naopak zase, známa je anekdota o malom, po­slednom pisárikovi, ktorý pri bielom stole svojho pána úzkostlivo pozerá, kde by si mal sadnúť, kde je to posledné miesto, čo jemu patrí. „Ne­tráp sa, synku, — povie mu domáci pán, — sadni si hocikde. Kde si ty sadneš, tam bude posledné miesto.“ Komu česť, tomu česť, hovorí ľud. V prvom rade sa však každý má sám starať o svoju česť. Pravda, nie tak, že sa bude lakťami tlačiť na čestné prvé miesto, ale tak, že sa bude usilovať, aby bol cenným, hodnotným človekom. Potom i na poslednom mieste bude cenný a hodnotný. Minister, učenec ostane ministrom, učencom aj za dverami. Ale ak sa sám tlačí za vrch stola, bude smiešnym. Však ho zbadajú a napravia chybu, ak sú tam múdri ľudia. A ak sú hlúpi, bolo by nemúdre domáhať sa prvenstva medzi hlúpymi. A vždy ostanú najkrajšími slová žalmu: „Nie nám, Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slá­vu" (Ž. 113, 9). Bohužiaľ, vo svete sa zabúda, komu patrí skutočné prvenstvo. Veď boj medzi duchom a hmotou trvá ustavične. A často akoby sa hmota dostávala k slovu. Natoľko, že ľudia snižujú i samého ducha a pokladajú ho tiež za hmotu. A jednako i v človeku je to duch, čo narába s hmotou a privádza ju k víťazstvu, takže hmota často panuje i n»d duchom. Tu, pravda, je duch ľudský zradcom, pracuje proti sebe, keď sa dáva do služieb hmoty, ktorú by si mal pod­robiť. A nik nebude pochybovať, že prvenstvo patrí duchu. Veď hmota sama o sebe je nečinná, mŕtva. Všetok život, pohyb, silu dostáva od du­cha. ■Uznávame, Se I na strane tých, čo prisahajú na hmotu, boli a sú veľduchovia. Ale ani týchto nik nevolal „veľhmotami“, ale veľduchami. Nuž, duch ľudský sa nemôže zaprieť. I keď neraz bojuje za víťazstvo hmoty, mimovoľne uznáva svoje prvenstvo a svoju moc nad ňou. O koľko viac by mal uznávať prvenstvo a moc nestvoreného ducha, Boha. A koľko ráz odsunu­­je človek Boha na miesto posledné, ba chcel by ho proste odstrániť a neraz siaha až k smleš­­nýpi prostriedkom, aby dosiahol tento nedosiah­nuteľný cieľ. Dnes sv. evanjelium nech nám dá príležitosť volať: „Pane, posaď sa vyššie! Vieme, že Tvoja česť a sláva nezávisí na tom, kde Ta mi posa­díme. I keby sme odhlasovali, že Ta nebolo a niet, Tjj si a budeš. Si Alfa a Omega. Si prvý a Tebe bude patriť raz i posledné sudcovské slo­vo. Preto postúp vyššie, najvyššie a buď na pre­stole celého nášho života“. A t KATOLÍCKE NOVINY dakovaf Bobu ľ I (Dokončenie z Poriadok v štáte. Poriadok v obci. A hlavne poriadok vo svojom vlastnom dome. Bez váhania a bez akýchkoľvek osobných zá­ujmov podajte rnku všetkým tým, čo pracujú na odstránení prekážok, na ustálení poriadku a upevnení právnej, osobnej a majetkovej Istoty. A zasa .prízvukujeme. Nečakajte žiadnej odmeny. Necíťte sa byť ani odstrčenými, ani ukrivdenými. Nebuďte nikdy a nikde urazení. To všetko by vás hatilo v práci a robilo by vás menejcennými. Nezabúdajte. Kristus je vaším vzorom. Ten, ktorý trpel, od­púšťal a tak zvíťazil. Ste potomkami apoštolov, mučeníkov a vy­prvej strany.) znavačov viery. Potomkami sv. Don Boscov, Vin­centov, Františkov a iných tisícich,, státisícich, ktorí sa obetovali a zasvätili Bohu, ľudstvu a kresťanskému ideálu v živote ľudstva. To potrebujeme i dnes. A to vo svrchovanej miere. Katolík dnes musí znamenať vzorného otca, vzornú matku, vzorného manžela, vzornú man­želku, vzorné deti, vzorných žiakov, vzorného ro­botníka, vzorného úradníka, učiteľa, vzorného re­­jneselníka, obchodníka, vzorného gazdu, sluhu, vzorného suseda, občana, vlastenca a vždy, vša­­vde vo všetkom vzorného človeka. Toto je náš boj a naša zbraň. A takto zvíťazíte, i keby sa celé peklo stavalo oproti vám. A preto hore hlavý a smel^ napred. Oslavy prvého výročia slovenského povstania Za účasti prez. Republiky Dr. Beneša, V dňoch 25—29. aug. konaly sa oslavy prvého výročia ^slovenského národného povstania, ktoré sa ukázalo rozhodujúcim činiteľom pri určepí osudu slovenského národa v najkritickejších chvíľach po minulej vojne. Koniec vojny, i keď značil hmotné rozrušenie Slovenska a vyžiadal sl veľké obete, týmto povstaním našiel náš ná­rod po boku víťazných spojeneckých síl. Oslave tejto dejinnej skutočnosti pri prvom* výročí venoval patričnú pozornosť nielen náš ná­rod, ale i svetová verejnosť, ktorá ako v tlači, tak i účasťou zahraničných delegátov ukázala, aký význam pripisuje tomuto povstaniu. Slávnosti sa začaly v Tur č. Sv. Martine, kde 25. augusta bolo valné shromaždenie Sväzu par- . tizánov na Slovensku a 26. augusta kultúrne* sjazdy a valné shromaždenie Matice slovenskej. 2«. augusta bol vo Zvolene celoslovenský roľ­nícky sjazd a v ten istý deň v Erezne nad Hro­nom sjazd telovýchovných pracovníkov. Oslavy vyvrcholily 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. V prvý deň bol sjazd národných vý­borov. Na ňom prehovorili predsedovia SNR Dr." Jozef Lettrich, Karol Šmidke ako aj zástup­covia ústrednej vlády. Tento sjazd prijal obšír­nu rezolúcia, v ktorej sa vyslovil za trvalé po­nechanie národných výborov, yybavehých širo­kou právomocou. Sjazd vyslovil ďalej požiadav­ku dôsledného a rýchleho uskutočnenia pozem­kovej reformy, zoštátnenia bánk, poisťovní a vše­tkého priemyslu kľúčového významu Na sjozd.r bolo zvolených 109 poslancov do dočasného Ná­rodného shromaždenia Československej republi­ky, ktoré sa side 28. októbra t. r. Z tohto počtu obidve politické strany, demokratická i komuni­stická, budú mať po 40 poslancov. Ostatné mie­sta obsadzujú organizácie záujmové, kultúrne, Sväz slovenských žien a Sväz slovenskej mlá­deže. Za Ukrajincov východného Slovenska bu­de delegovaných 5 členov.' Takisto sjazd ná­rodných výborov vyvolil členov Slovenskej ná­rodnej rady. vlády a veľkého množstva ľudu V hladný deň 29. augusta zúčastnil sa osláv prezident Republiky JJr. Eduard Beneš, vláda, SNR, ďalej zástupcovia Sovietskeho sväzu a CA, diplomatický sbor, delegáti jednotlivých slovan­ských národov a zástupcovia národných, kultúr­nych a hospodárskych ustanovizní. V tento deň predpoludním bolo slávnostné de­filé vojska a partizánov pred prezidentom Re­publiky, vládou, SNR a inými osobnosťami. Popoludní bolo manifestačné shromaždenie, ktoré otvoril a viedol povereník SNR pre veci vnútorné Dr. G. Husák, a ktoré okrem význam­ných prejavov domácich politických činiteľov a prejavov zástupcov spojeneckých armád, parti­zánov a delegátov Slovanských národov malo ako hlavný bod prejav prezidenta Republiky Dr. E. Beneša. Hodnotiac význam povstania, prezident Dr. Beneš medziiným povedal: „Povstanie do­kázalo, že Slováci sú takí vyspeli, tak politicky zrelí a tak demokraticky vzdelaní, že v rozhod­nom okamihu, keď ide o životnú existenciu ná­roda a jeho najdrahšiu a najcennejšiu hodnotu — o slobodu mravnú a duchovnú, sociálnu a ho­spodársku — o politické možnosti zdravélm vý­vinu štátu a o ďalšiu šťastnejšiu budúcnosť v spojení s Čechmi, vedia siahnuť k obrane a urobiť revolúciu. Slováci patria k Čechom a Česi k Slovákom“. — „Majme, Česi a Slováci, na­vzájom odvahu a statočnosť, pokojne, vecne a mužne si povedať pekne do očí a bez rozčuľova­nia, bez podozrievania a neľúbosti, čo si navzá­jom myslíme, čo sa nám u druhého páči alebo nepáči, čo nás trápi a čo nás bolí. Tak sa má to­tiž robiť politika skutočnej demokracie“. Zaoberajúc sa ďalej časovými otázkami nášho politického života prezident Republiky sľúbil, > voľby do parlamentu budú všeobecné, rovné, priame a tajné, podľa zásady pomerného zastú­penia. Tieto oslavy sa konaly za veľmi hdjnej účasti slovenského ľudu zo všetkých krajov. Okrem to­ho boly miestne oslavy na území celého Sloven­ska. číslo l! Z čias národnosoGialisticksiio útlaku Nemeckí národní socialisti zastavovali katolícke časopisy a rozpúšťali katolícke organizácie Nemeckí nár. socialisti utláčali nielen katolíkov V Nemecku, ale aj v tých krajinách, ktoré Nemci obsadili. A katolíci sa bránili. Veľmi výstižný a charakteristický je z tých čias pastiersky list holandských katolíckych biskupov, ktorý v pre­klade celý uverejňujeme. Holandskí katolícki biskupi bránili sa proti närodnosocialisíickému pohanstvu tým, že zakázali udeľovať sviatosti tomu katolíkovi, o ktorom bolo verejne známe, že značne napomáha národnosocialistické hnutie. — Budeme zavše prinášať doklady o prenasledo­vaní katolíkov nár. socialistami. — Obsah pa­stierskeho listu holandských katolíckych bisku­pov je tento: Milovaní veriaci! Dlhý čas sme nechceli ho­voriť, aspoň nie verejne, o mnohých krivdách, ktoré sme my katolíci museli znášať v posled­ných mesiacoch. Bolo nám zakázané robiť sbier­­ky medzi veriacimi na udržanie našich charita­tívnych a kultúrnych ústavov, takže tieto sú ohrozené vo svojej činnosti a vo svojej existen­cii. Katolícka rozhlasová stanica, na ktorú sme cez toľké roky tak mnoho obetovali, bola nám odňatá. Naše katolícke časopisy sú zakázané ale­bo natoľko obmedzené v slobode, že už sotva možno o nich hovoriť ako o katolíckych časopi­soch. Rehoľníkom vyučujúcim mládež strhli 40°/o z platu, takže ťažko môžu pokračovať vo svojom diele, hoci im rodičia veľmi radi sverujú svoje deti. Mnohí z nich len s veľkými ťažkosťami budú môcť splniť svoje finančné povinnosti. Ni­jako však už nebudú môcť konať skutky lásky, ktoré doteraz konali pri každej príležitosti. Je mnoho kňazov a rehoľníkov, ktorým, zakázali viésf školy, nie preto, že by nemali potrebnú kvalifikáciu, ale preto, že sú kňazmi alebo re­hoľníkmi. Mocou vyhlásenia o sdruženiach a základinách, ktoré nemajú cieľ zárobkový, nie­ktoré naše ústavy musely zaplatiť závratné sumy; tak napr. Základine sv. Rydbeuta, z ktorej f a udržala univerzita, bolo treba zaplatiť 143.009 zla­tých z tých peňazí, ktoré sa každoročne na»bie­raly z malých príspevkov. Spolky pre mládež, ako Spolok katolíckych skautov, Mladá garda, Križiaci, boly bez milosti zrušené. Ale teraz sa čosi prihodilo, o čom ne­môžeme nehovoriť, non possumus non lotpii, ak nechceme zradiť svo­je duchovné poslanie. Pán ríšsky komisár naria­dil, aby sa vedenie Sdruženia katolíckych robot­­níkpv zdržalo všetkej činnosti a aby ha čelo or­ganizácie prišiel komisár s plnou mocou. Tento komisár je členom národnosocialistickej strany. Týjn sa však Sdruženie katolíckych robotníkov spolu s pridruženými sväzmi jednoducho zrušuje a vykonávanie jeho náboženskomravných povin­ností stáva sa nemožným. Dobre viete, milovaní veriaci, že sme vás často upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré hrozí vie­re od národného socializmu. V nedeľu 26. januára dali sme prečítať vo všetkých kostoloch naria­denie, ktorým sa zakazuje udeliť sviatosti kaž­dému katolíkovi, o ktorom by bolo verejne zná­me, že značne napomáha národnosocialistické hnutie. Príčinou je nielen to, že toto hnutie pre­káža v podstatných veciach cirkvi voľne vykoná­vať jej úlohy, ale 1 to, že znamená vážne nebez­pečenstvo pre správne ponímanie kresťanského života n každého, kto sa ho zúčastňuje. Je zrejmé, • že katolícka organizácia nemôže jestvovať pod vedením ľudí, Ktorých smýšľanie sa úplne líši od katolíckeho chápania života a ktorí sa usilujú, aby ich idey prenikly aj do organizácií, ktoré stoja pod ich vplyvom. Tým samým prestáva byť taká organizácia katolíckou. Ale ide tu ešte o viac. Robotnícke sdruženie je takto postavené do služieb národnosocialistického hnutia a stáva sa v skutočnosti jeho organizáciou. Preto katolíci nemôžu byť viac členmi spomenutého robotníc­keho sdruženia. Doteraz bolo zakázané byf čle­nom organizácií, ktoré stoja pod ochranou ná­­rodnosoeialistického hnutia (takzvané „Manfcel­organisaties“), ale zato bolo ešte dovolenéi stopovať k sviatostiam. Teraz sa však siti zmenila a preto treba považovať členstvo v tí pomocných organizáciách za práve tak zakázl ako účasť na samom hnutí nárcdnosociaiistickJ| Preto neslobodno udeliť sviatosti tomu, kto i naďalej ostal členom niektorého z pričlenCnj s väzov Robotníckeho sdruženia v jeho novej j me alebo by bol členom ktorejkoľvek z „Man^ organšsaties“. ^Milovaní veriaci! Ani vám len nemôžeme > statočne opísať, ako oplakávame zánik Scíružq katolíckych robotníkov. Bolo nám neobýča drahé, lebo svojím počtom členov (200.009) žovalo veľký počet nášho dobrého, verného ná-I roda katolíckeho; ďalej preto, lebo už pol store-1 čia v ňom pracovali naši vynikajúci mužovia, tak kňazi ako i laici, počnúc od Schau pmana a Ariensa, a zasvätili mu svoje sily.; konečne tiež preto, lebo Sdruženie urobilo toľko dobrého na poli sociálnom a náboženskom. Pozdvihujeme svoj hlas mocne proti krivde, spáchanej na desiatkach tisícov ľudí, ktorí 'sú takto zbavení svojej sociálnej ustanovizne. Pro­testujeme proti neslýchanému násiliu, spácha­nému na ich svedomí tým, že sa im takto nanu­cuje taký životný názor, ktorý sa úplne protiví ich náboženskému presvedčeniu. Boh to dopustil. Musíme sa podrobiť Jeho ne­vyspytateľnému rozhodnutiu. Ale vieme, že Boh nám bude na pomoci svojou milosťou a že i po zrušení zachová vo vás kresťanské smýšľanie, ktoré je tak hlboko vštepené do vášho srdca. Poznáme svojich ľudí a vedeli sme s istotou, ako sa zadržia. Môžeme však otvorene vyhlásiť, že všetci vedúci zostali neochvejní a odmietli spolu­prácu. Sme hrdí na týchto ľudí, ktorí i v kritic­kých okamihoch ukazujú vlastnosti nášho náro­da, ktoré nás robia veľkými: rozhodnosť, pevný charakter, verné plnenie povinností, ktoré diktuje česť a svedomie. Možno ideme v ústrety ťažkým skúškam, ale sme presvedčení,, že naši katolíci neopustia svojich bratov v núdzi. Drahí členovia katolíckeho robotníckeho sdru­ženia, milovaní veriaci! S krvácajúcim srdcom sme vám toto všetko povedali. Vieme veľmi do­bre, že ťažké obete sa od nás vyžadujú. Alé ide tu o spásu vašich nesmrteľných duši. Pre nás by bolo omnoho ľahšie mlčať, ale nemôžeme to uro­biť pre vás, lebo vás nesmieme nechať v pochyb­nostiach v týchto dôležitých veciach. y V tora všetkom ideme svorný so svojimi bratmi nemeckého episkopátu. 6. júla«! t. r. dali 23. biskupi a cirkevní hd£>nostári pre-f čítať vo všetkých kostoloch Ríto^f i;st, v ktoromy protestujú proti krivdám, spátjiallýin na v Nemecku v ppsledných čajoch. v" tomto vyhlasujú: „Cirkvi v Nemecku ide bytie.“ Potom pokračujú: j u nás knihu, vytlačenú v plároch, kde sa hovorí, dnes voliť medzi Kristoml my, nemeckí katolíci, vš® ber. Milujeme svoj nôr- f,d nemecký, slúžime i život v jeho služj^Tpoložíme, ak je to treba.* Ale žijeme a umi«*rame j za Krista a chceme S 'j ním zostať sjednrj;ení teraz j p0 celú večnosť.“ ' Milovaní veriaci, k týmto s]0vám niet, čo by cirkvlj listí jej bytie alebo „Nedávno rozširo> fiiekoľko stotisíc exei! ie my, Nemci, musír| a nemeckým nárcdoti ak odmietame taký vý'j mu,' sme dodali; to naše slová. la vrúcne k Bohu, aky nám j nás to stálo mnoho obeti. „Uebo dané ľuďom pod nebom, v kto- Cali byf spasení, okrem mena Ježiša Modlime dal silu vytrvať, i keby] nie je iné men rom by sme Krista.“ Tento lists má sa prečítať na, tretiu nedeľu v auguste PÄgas obvyklých s/, omší, vo všetkých kostoloch®* našej cirkevnej provincie a vo vše­­ptnkách, ktoré majú správcu. * Utrechte na sviatok sv. Jakuba 25. Dr. J. de Jong, arcibiskup v Utrechte; i Hopmans, biskup z Bredy: P. A. Dicpen, Bosch; J. H. G. Lemnens, biskup a adu; J. P. Huijbers, biskup z Haarlenra. Koláží v nemeckých koncentrákoch '* J‘%dným z najväčších a najstarších nemeckých ^or,^K:entračných táborov bol v Dachau pri Mni­­chfve. Tu boli väzneni i kňazi. Bolo Ich vySe najviac poľských. Medzi kňazmi bolo aj vTfcľa kňazov českých. ’ o utrpení týchto kňazov priniesol nedávno Pas“ zprávu očitého svedka, v jrtorej sa hovorí: Va takzvaných plantážach sme pracovali s poľ- ’ skýiftL biskupom Kpzarským, ktorý vozil fúriky, j S h!in%u tak ako ja. Nevydržal to dlho. Podobne. českos*ovenský vojenský biskup Msgr. Kubáň. Keď ho prišli navštíviť, mal na tvári krvavé fľaky ofid h i fky. Asi o tri týždne umrel. ' NajviA,c ma a0jíma osud vzácneho kňaza Dr. Šubria rito praj,y> vzdeiávaíeľa Orla. Bol statoč­ným a d Agával vieru ostatným, napriek ternu, že trpel h!a#íom jea;a nebolo a práca bola nevypo­­vedateľn<* ťažká. Očividne chradol a kedysi stat­ný muž äjjostal pľúcnu chorobu. Veril však, že sa dostaň m, do svojej vlasti, medzi ľud, ktorý tak miloval. sS»mr{ sa mu začala pozerať z oíú a predsa ve«.n> flúfa] a nenariekal. A’c nevydržal to a ostal Hk(í„sj ďaleko v nepriateľskej zemi. Denne Wam-’era'o v Dachau veľa kňazov. Iba če3koslcvÄ,nskýck kňazov dotrpelo v týchto tá­boroch snKjrt; vyše päťstó. Ich pamiatka nam vše­tkým osS|ane žiarivým prekladom šľachetných Ä hrdinský«^ ľudí. tkých ka| Dané júla 194í P. A. W.i biskup Roermoí; dq sdrl verejne a i '■s

Next