Katolícke Noviny, 1981 (XCVI/1-52)
1981-01-04 / No. 1
Neostávajme v konaní dobra V prvom čítaní vystupuje múdrosť hko osobnosť. Je to zosobnená Múdrosť Božia, ktorá vyšla z jeho úst. Jej prostredníctvom stvoril Boh všetko a stopy múdrosti sa javia v celom jeho stvorení. Múdrosť zahalila prvú hmotu, usporiadala .ju a vytvorila v nej život. V prvých dňoch nového roka nám bohoslužba slova radi vziať si na cestu dní, ktoré sú pred nami, čnosť múdrosti, ktorou máme usporadovať svoje myslenie, svoje slová i svoje konanie. Múdrosť má byť dennou spoločníčkou nášho života, sprievodkyňou všetkých našich počinov, aby sme správne zúžítkovali čas, ktorý nám Pán dáva, aby sme zúročili talenty, ktoré sme dostali. V druhom čítaní nás oslovuje svätý Pavol apoštol a pozýva nás skutkami naplniť to, čo sme si vypočuli v čítaní prvom. Podistým rozumný je ten človek, ktorý sa vyzná v teórií, ale súčasne ju uvádza aj do životnej praxe. Čo by nám osožilo, keby sme bezchybne ovládali všetko, čo sa nám predkladá k verenlu, ale nežili by sme podfa toho. Každý deň nášho života nás preveruje. Pochopujme svoje povolanie dietok Božích ako veľkú a vznešenú' úlohu. V evanjeliu sa nám prihovára sv. Ján a načúvame hned úvodným slovám jeho vzletného evanjelia. Starší poznajú tieto slová takmer spatnäti, lebo pred liturgickou reformou svätej omše sa ony čítavali na konci každej svätej omše. Jánove slová obsahujú hlbokú pravdu o Svetle, ktoré prišlo na svet, a ľudia, vlastní ho neprijali. Z vôle Boha Otca sa Slovo stalo telom, prišiel na svet Syn Boží a prebýval medzi nami. Videli sme a denne skusujeme Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Hriech je tma, milosť je svetlo. Nechoďme v tmách hriechov, ale oblečme sa do výzbroje svetla. Odhoďme od seba skutky tmy, to staré a hriešne v nás, a kráčajme cestou, ktorá je vyznačkovaná tabuľkami Božích a cirkevných prikázaní. Tak doista nezablúdime, ale nájdeme správny smer, cestu, ktorá nás privedie do blaženej v večnosti. Prekážkami sa nezdržujme, konaní dobrého vytrvajme a to hned od prvých dní nového roka, ktorý nám požehnal náš láskavý a milosrdný Pán. Ümysel Apoštolátu modlitby na január Aby kresťania dali všetky dary prirodzené i nadprirodzené, ktoré dostali, do služby všetkých za jednotu Kristovho tela. Aby datl kresťanov viedli rodičia k modlitbe a k prinášaniu svojich každodenných obeti za misie. 4. januára: DRUHA NEDEĽA PO NARO DENl PÁNA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 56, Ol., 1. čítanie „Božia múdrost prebýva vo vyvolenom ľude“ (Ekll 24, 1—2; 12—16), 2. čítanie „Predurčil nás, aby sme skrze Ježiša boli prijatí za jeho deti“ (Ef 1, 3—6; 15—18), evanjelium „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 1—18), Kr., prel. vianočná. PRAVIDEL NE sl konávame sv. spovedi k Vianociam, k Veľkej noci, mnohí k prvým piatkom v mesiaci podľa prísľubu Božského Srdca Ježišovho. Je pekným kresťanským zvykom pristúpiť k sv. spovedi a sv. prijímaniu pri životnom Jubileu, pred velkou cestou a pri iných významných udalostiach života. Je chvályhodné, ak rodina, ktorá dala odslúžiť svätú omšu na svoj úmysel, za svojich zosnulých, pristúpi pri tej svätej omši k sviatostiam. Modlitba, obeta svätej omše, je oveľa viac akc akýkoľvek honosný pomník, či velký veniec. I v tejto oblasti nášho života dokazujeme, že nie sme tormallstami, ktorí konajú niečo Iba zo zvyku, ale presvedčenými krestanml-katollkml, ktorí si uvedomujú, že ako teio potrebuje pokrm, tak ho potrebuje I naša nesmrteľná duša. 5. januára: PONDELOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 58, bez GL, čítanie „Prešil sme zo smrti do života, pretože milujeme bratov“ (1 Jn 3, 11—21), evanjelium „Ty si Syn Boží, ty sl kráľ Izraela" (Jn 1, 43—51), bez Kŕ., preľ. vianočná. GENERÁLNOU menujeme takú spoveď, v ktorej opakujeme predošlé spovede. Nazývame ju aj všeobecnou spoveďou. Takú spoveď si môže vykonat aj ten, kto sa vždy spovedával dobre. Odporúča sa napríklad pred vstupom do manželstva, pred vážnym životným rozhodnutím, v ťažkej chorobe ap. Prt takejto spovedi opakujeme hriechy, z ktorých sme sa už vyspovedali, ale v duchu pokory v takomto vážnom životnom okamihu Ich pripomíname ešte raz. Ak nám spovedník neradi vykonať sl takú spoveď, máme ho poslúchnuť. On, ktorý vedie duše a je za ne pred Pánom Bohom zodpovedný, vie najlepšie, čo nám po duchovnej stránke treba. Na samom začiatku takej spovede povieme spovedníkovi, prečo sl ju chceme vykonať. Veď Je veľký rozdiel medzi takou generálnou spoveďou, v ktorej z pokory opakujeme hriechy celého života (alebo hriechy od poslednej všeobecnej spovede), a medzi tou, ktorú sl musíme konať, lebe sme mail niektorú z predošlých spovedí neplatnú. Pri takejto spovedi najprv povieme, koľko sme vykonali svätokrádežných spovedí a koľkokrát sme tak prijali Sviatosť oltárnu, potem povieme hriechy, ktoré sme spáchali od poslednej spovede a úprimne sa vyspovedáme zo všetkých predošlých hriechov, lebo pri žle vykonaných spovediach nám nič nebolo odpustené. 8. januára, utorok: ZJAVENIE PÁNA; röche biele. — Slávnosť. — Rímsky misál, str. 68, GL, 1. čítanie „Pánova velebnosť žiari nad tebou“ (Iz 60 1—6), 2. čítanie „Teraz sa stalo zjavným, že áj pohania sú spoludedlčmi prisľúbenia“ (Eť 3, 2—3a; 5—6), evanjelium „Prišil sme z Východu pokloniť sa královi“ (Mt 2, 1—12), Kr., pref. vlastná. AKO POSTUPUJEME prt spovedi? Ponajprv sa dobré pripravíme, a to tak, že st pospytujeme svedomie. Na pomoc si môžeme vziať spovedné zrkadle z modlitbovej knižky. Dôkladne sa zamyslíme nad Jednotlivými otázkam! a dáme sl na ne odpoveď. Aby sme toto spytovanie svedomia urobili dobre, pomodlime sa o osvietenie mysle k Duchu Svätému. A) táto modlitba je v modlitbové) knižke. Keď už poznáme, aké máme hriechy, keď vieme o stave svojej duše, vzbudíme si ľútosť, bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Až takto dô: kladne pripravení vstúpime do spovednice. Prežehnáme sa a povieme, kedy sme boli naposledy pri svätej spovedi. U nás je zvykom povedať modlitbu pred spoveďou, napríklad: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy. Naposledy som sa spovedal ...“ Teraz hovoríme hriechy. Pošepky, aby Ich kňaz počul, ale nie tí, čo sú okclo. Nič nevynecháme, všetko povieme úprimne úplne 1 zretefne, aby nám kňaz rozumel. 7. januára: STREDA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 61, bez GI„ čítanie „Skúmajme duchov, čt sú z Boha“ (1 Jn 3, 22 — 4, 6), evanjelium „Priblížilo sa nebeské Kráľovstvo“ (Mt 4, 12—17; 23—25), bez Kr., prel. o Zjavení Péna alebo vianočná. Alebo: Spomienka. SV. RAIMUND Z PENYAFORTU, kňaz; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 623, bez Gl„ čítania ako vyššie, báz Kŕ., pref. c Zjavení Pána alebo vianočná. VYPOČUJME SPOVEDNÍKA, keď nás napomína k životu milosti a nezabudnime, čo sa nám dal rpomodllf za pokánie. Modlitbu neodkladajme, ale vykonajme ju hneď po spovedi. Ešte pozorne sledujme, keď nás spovedník vyzve, aby sme povedali lútosť. Môžeme ju vyjadriť vlastnými slevami, alebo ako je to u nás zvykom: „Bože mfi], celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.“ 8. januára: ŠTVRTOK VIANOČNÉHO OB DOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 62, bez Gl., čítanie „Boh je láska“ (1 Jn 4, 7—10). evanjelium „Rozmnožením chlebov ježíš ukazuje, že je prorok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjavení Páná alebo vianočná. SKUTOK KAJÚCNOSTI, který nám spovedník uložil pri spovedi, nazývame zadosťučinením. Ukladá sa nám preto, aby sa nám odpustilo z dočasných trestov, ktoré nám pri spovedi nebol! odpustené i preto, lebo to slúži nášmu polepšeniu. 9. januára: PIATOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 64, bez GI„ čítanie „Keď sa milujeme navzájom, ostáva Beh v nás“ (1 jn <4, 11—18), evanjelium „Videli ho kráčať po mori“ (Mk 6, 45—52), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. OKREM SPOVEDNEJ POKUTY môžeme zadosťučiniť za hriechy modlitbou, trpezlivosťou v práci a v trápení, skutkami kajúcnosti a získavaním odpustkov. 10. januára; SOBOTA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rimsky misál, str. 65, bez GL, čítanie „Kto miluje Boha, má milovať aj svejho brata“ (1 Jn 4, 19—5, 4), evanjelium „Dnes sa splnilo toto Písmo“ (Lk 4, 14—22a), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. PO SVÄTEJ SPOVEDI nasleduje úloha chrániť sa hriechu. Majme na pamäti, cb sme sľúbili. Vyznali sme sa zo svojich vín a povedali sme, že nechceme viac hrešiť, najmä že sa nechceme dopustiť smrteľného hriechu. Nesľúbili sme to hocikomu, ale samému Pánu Bohu. Je našou povinnosťou vynaložiť všetko úsilie, aby sme zotrvali na ceste čnosti. Sami od seba to nedokážeme, ale potrebujeme k tomu pomoc, čiže milosť Božiu. Modlievajme sa denne o milosť dobrého života a rovnako denne, najvhodnejšie večer pred spánkom, si spytujme svedomie, aby sme poznali, ako sme prežili deň i oľutujme vlny, ktorých sme sa cez deň dopustili. 11. januára. Prvá nedeľa obdobia „cez rok“: SVIATOK KRSTU PANA; rúcho bieié. — Sviatok. — Rímsky misál, str. 70, GL, 1. čítanie „Hľa. môj služobník“ (Iz 42, 1-4; 6—7), 2. čítanie „Boh pomazal ježiša“ (Sk 10, 34—38), evanjelium Keď bel ježíš pokrstený“ (Mt 3, 13—17), Kr., prel. vlastná, 1> DRUHA NEDEEA PO NARODENÍ PÁNA I. ČÍTANIE (Ekll 24, 1—2; 12—161 Múdrosť sa chváli sama, aj u Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu, otvára ásta v zhromaždení Najvyššieho a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi. Tvorca všetkého dal mi rozkaz: mdj Stvoriteľ určil miesto pre môj stau. Povedal mi: „Prebývaj v Jakubovi, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi svojimi vyvolenými zapusť korene.“ Pred vekmi na počiatku ma stvoril a budem trvať naveky. Pred ním vo svätom stane konala som službu a potom na Sione dostala som sídlo. V meste, ktoré on miluje, našla som bývanie, nad Jeruzalemom dal mi právomoc. V ľude, plnom slávy, zapustila som korene, v Pánovom podiele je moje dedičstvo. II. ČÍTANIE (Ef 1, 3—6; 15—18) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal a zahrnul nebeskými duchovnými darmi. V ňom si náš ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškrvneni v láske. On nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa sk^ze ježiša Krista stali jeho detmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi. Preto aj ja odvtedy, čo som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske voči všetkým svätým, neprestávam za vás dakovat, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vašej mysle, aby ste vedeli k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým. EVANJELIUM (Jnl, 1—5; 9—14) Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo n Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko vzniklo skrze neho a bez neho nič nevzniklo z toho, čo vzniklo. V ňom bol život a život hol svetlo ľud!. A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bolo na svete a svet vznikol skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišlo ku svojim, a vlastni ho neprijali. Ale tým, ktorf ho prijali, dalo moc stať sa Božími detmi; tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle človeka, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. BOH SI NÄS V KRISTOVI VYVOLIL Svätý Ján Evanjelista nám v úvode svojho evanjelia, ktorý sme práve počuli, podáva hlboké vieroučné pravdy o tajomstve trojosobného Boha a o našej účasti na jeho živote. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1). Je tu vyjadrené božstva Ježiša Krista. On je to večné Slovo Boha Otca, ktoré nevzniklo, ale „bolo“ už na počiatku. Lebo je Bohom, je tej istej podstaty ako Otec, ktorý to Slovo večne hovorí, večne ho plodi a tak mu večne dáva celú a tú istú jedinú svoju božskú podstatu. Otec a jeho Slovo, jeho večný Syn, sa k sebe skláňajú v nekonečnej spoločnej láske, ktorú si vzájomne večne prejavujú v Duchu Svätom. To je tajomstvo trojosobného Boha, jeho večného blaženého života. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slúvu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14). Táto veta vyjadruje ďalšie veľké tajomstva svätej viery, ktoré teraz vo vianočnej dobe zvláštnym spôsobom oslavujeme. Je to tajomstvo vtelenia Syna Božieho, druhej božskej osoby. Dobrotivý Boh totiž vo svojej nekonečnej láske tak rozhodol, že stvorí svet a v ňom rozumným tvorom — anjelom a ľuďom — umožní účasť na svojom vlastnom Božom živote a blaženosti. Do tohto veľkolepého plúnn o stvorení sveta a o povýšeni rozumných tvarov do nadprirodzeného poriadku zahrnul Pán Boh aj vtelenie druhej božskej osoby, ako najväčšie dielo, aké je vôbec možné. Rozhodol totiž, že druhá božská osoba, večný Syn Božf, vstúpi do stvoreného sveta, prijme ľudskú prirodzenosť, stane sa človekom. Tento Bohočlovek, Ježiš Kristus, bude takto stredom celého stvoreného sveta. Pritom — ako človek plný milosti a pravdy — bude prameňom nadprirodzeného života milosti a večnej blaženosti pre všetky rozumné tvory, ktoré túto milosť prijmú a v tomto spojeni s Kristom až do konca vytrvajú. Lebo „tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Toto nám pripomína dnes aj svätý Pavol, keď píše, že Bob si nás v Kristovi ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätf a nepoškvrnení v láske. On nás svojim dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho detmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi (Ef 1, 4— S). Naša celoživotná úloha na zemi je teda: žif v milosti a v láske Božej, stále si ju zväčšovať zbožným životom, modlitbou, sviatosfami a inými záslužnými skutkami. Buďme si stále vedomí toho, aký vážny je náš pozemský život, aký je rozhodujúci pre celú našu večnosť. Preto nech je našim skalopevným a rozhodnutím, že posväcujúcu milosť lásku si nepretržite zachováme, smrteľného hriechu sa za nič na svete nedopustíme. Ba aj všedného hriechu sa budeme chrániť, lebo ten obyčajne pripravuje cestu smrteľnému hriechu. Tak hy sme si zahrávali so svojím nadprirodzeným vyvolením a predurčením a vystavili by sme sa nebezpečenstvu večného nešťastia. Nielenže si chceme posväcujúcu milost bezpodmienečne chránit a zachovať, ale chceme v nej aj stále rásť, aby sme ju vo vysokom stupni preniesli do večnosti. Keď však budeme v pozemskom živote takto spojení s Pánom Ježišom v milosti a v láske a v tomto stave prejdeme do večnosti, on nás tam ešte zvláštnym spôsobom spoji so sebou ako so žiarou svetla večného. V tejto žiare uvidíme trojjediného Boha z tváre do tváre, aký je, a vo večnej vzájomnej láske s nim budeme účastni na jeho božskej blaženosti. Dr. ŠTEFAN ĎUBRAVEC MENLIVÉ ČASTI svätej omše OVODNÝ SPEV; Keď sa všetko pohrúžilo do hlbokého mlčania a noc došla do polovica svojej cesty, tvoje všemohúce slovo. Pane, zostúpilo z neba, z kráľovského trónu. RESPONZÖRIOV? ŽALM: R/. Slovo sa letom stalo e prebývalo medzi nami. Chvál, jeruzalem, Pána, eslavuj, Sien, svojho Boha. Lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe. — R/. Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, aýtl ta najlepšou pšenicou. Svoj rozkaz na zem zosiela; rýchla sh šfri jeho slovo. — tu. On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi. Nerobil tak Iným národom, nezjavil im svoje zámery. — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja. — Sláva ti, Kriste, teba ohlasovali národom; sláva ti, Kriste, v teba uveril svet. — Aleluja. SPOLOČNÁ MODLITBA: Milovaní bratia a sestry, zložme si ruky k modlitbe a prosme Pána Ježiša, aby nás žehnal a ochraňoval; veď on je večné Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Pane ježišu, pomáhaj svojmu námestníkovi pápežovi Jánovi Pavlovi a všetkým biskupom, aby boli vernými správcami tvojich tajomstiev. — L5: Prasíme ťa, vyslyš nás. Udeľ nám i celému svetu pokoj, ktorý pri tvojom narodení zvestovali anjeli. Vyslyš trpiacich a pokúšaných, čo nábožne a s úctou vzývajú tvoje sväté meno. Obnov nás, Pane, aby sme sl živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krste. Pane Ježiša, Syn Márie Panny, vyslyš naše prosby a daj nám pncitíf, že si medzi nami a že nás žehnáš a ochraňuješ. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. SPEV NA PRIJÍMANIE: Tým, ktori ho prijali, dal moc stať sa Božími detmi. NOVÉ HROBY Dňa 14. dec. m. r. umrel v 72. roka svojho života a v 49. roku kňazstva Ernest Ján Farkas, kňaz nitrianskeho biskupstva, duchovný v CSS v Raboch pri Pardubiciach. Pohreb zosnulého hot 20. dec. v rodnom Dolnom Óhajt prt Šuranoch. Dňa 24. decembra m. r. umrel v 91. roku svojho žvota a v 66. rnkn kňazstva Viliam B n c h n a, dekan n. o. Pochoval ho dňa 27. dec. v Podhoří Moos. dr. Július Gábrlš, biskup, apošt. administrátor trnavský. — Reqiescant in pacol Nech zostúpi do našich rodín pokoj Kristov! Pokof — slovo, ktoré dnes tak radi vyslovujeme. Ono je to zázračné Slovo, po ktorom sa volá od pradávna. Ľudstvo sa celé veky zmietalo v búrkach nepokojov a vojen. No v dnešných časoch iste sa uí nenájde rozumne uvažujúci človek, ktorý by dopustil, aby opät vzbĺkol vojnový požiar. Ani krestan katolík, ktorý dôveruje Bohu, by určite niečo také nechcel. Za pokoj treba mnoho prosit Pána. Ale aj sami sa musíme oň přičinit. Tiež nemenej dôležitý je aj pokoj duše, pokoj v rodinách, na pracovisku, medzi rodinami navzájom a susedmi. Najdôležitejší je pokoj rodinách. Rodina je bunka cirkví, to v hovorí Svätý Otec. Podľa toho, aké sú jednotlivé bunky, také sú aj údy cirkví, ktorých hlavou je Kristus. Medzi rodinami má tiež byt súlad, ohľaduplnost, vzájomná úcta, tak ako medzi manželmi. Pokoj a porozumenie na pracovisku je tiež veľmi potrebný, ved pracovisko je druhým domovom. Ak sa vrátime z práce domov v zlej nálade, ako to môže vyzeraí doma? Isto nie veľmi lichotivo. Tak ako je potrebný pokoj v rodinách, je dôležitý a pre krestana prvoradý pokoj duše. Ako môže byt súlad medzi rodí-nami, ked nemáme usporiadané svedomie? A tu je potrebná dobrá svätá spoved. V nej sa duša očistí od hriechov. Pán odpúšťa všetkým vo sviatosti zmierenia. Duša je opät schopná prijímať Božie signály a výzvy. Taký človek, ktorý vykonal dobre svätú spoved, je príjemný okoliu a každý si ho obľúbi. Avšak tu je potrebné zotrvať v milosti posväcujúcej. Ježiš svojich učeníkov často pozdravoval slovami pokoja. Pane, daj nám svojho pokoja, aby sme mohli posilňovaní tvojím slovom duševne rásť a vzmáhať sa. Udeľ celej zemi pokoja, aby sme spoznali svojho Stvoriteľa, ktorý sa stará o duchovné deti a neopúšťa ich o žiadnej situácii ani v žiadnom trápení. Prežívame povianočné obdobie v novej liturgii. Ešte sa znovu a znovu vraciame k jasličkám, aby sme si vzali príklad od nazaretskej rodiny, ktorá priniesla ľudstvu toho, ktorý je „pokoj sám“. Táto rodina je požehnaním pre všetky kresťanské rodiny, ale aj pre ostatných ľudí, pretože je držiteľkou pravého pokoja, porozumenia, rodinného blaha, ktoré je ovocím vernosti, lásky a pokoja. KOLOMAN KRŠÁK Podľa starodávnej obyčaje Podľa starodávnej cirkevnej obyčaje, ktorá siaha až do ských storočí, sa zvyklo na Slávnosť Zjavenia Pána (na ohlasovať veriacim, na ktoré dni' v novom roku pripadnú ky. KRST PÁNOV POPOLCOVÚ STREDU VEĽKÚ NOC NANEBEVSTÜPENIE PÁNA DUCHA SVÄTÉHO NAJSVÄTEJŠIU TROJICU NAJSVÄTEJŠIE TELO A KRV PÁNA BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO KRISTA KRÁĽA PRVÚ ADVENTNÚ NEDEĽU prvých kresťan- Troch kráľov) cirkevné sviat- Oznam pre rok Pána 1981 by bol takýto: V novom roku, ktorý nám požehnal Pán. budeme sláviť: 11. 4. 19. 28. 7. 14. 18. 26. 22. 29. januára marca apríla mája júna júna júna júna novembra novembra