Národná Obroda, september 1946 (II/199-223)

1946-09-01 / nr. 199

Prečo je maďarská zahraničná politika protičeskoslovenská Činnosť maďarského ministra za­hraničia Gyöngyösiho v Paríži ako vedúceho maďarskej delegácie na mierovej konferencii mala natoľko protičeskoslovenský charakter, že sa tejto smelosti divila nielen sloven­­ká a česká verejnosť, ale aj zahra­ničie. Kým Maďari v Paríži protes­tovali proti takému definitívnemu riešeniu menšinovej otázky, aké na­vrhla čs. delegácia, — to značí proti výmene obyvateľstva, maďarská tlač neprestávala v útokoch na ČSR, a to spôsobom až provokatívnym. Na shromaždeniach usporiadaných poli­tickými stranami sa rečníci navzá­jom povzbudzovali vo vymýšľaní protičeskoslovenských argumentov a vhadzovali medzi masu heslá, kto­rých úlohou bolo štvať maďarský ľud proti ČSR. Čs.-maďarský problém stal sa tak­to prvoradou otázkou, ktorú denne pretriasaly noviny. Maďari usilovali sa svojmu nekritickému publiku predstaviť tento problém v obme­nách, ktoré by najlepšie zodpoveda­ný linii maďarskej zahraničnej poli­tiky. _ Vlny tejto otázky sa však převa­lily aj na vnútornú politiku. Každá maďarská politická strana bola vo veci výmeny obyvateľstva a v otáz­ne menšinových práv jednotná. Po­radie schválne volim tak, že najprv spomínam výmenu obyvateľstva a potom menšinové práva. Treba tiž konštatovať, že iniciatívnym bo­la v tomto smere ČSR. Odsun Nem­cov musel byť analógiou aj pre rie­šenie otázky Maďarov na Slovensku. A viackrát vyslovená a zopakovaná žiadosť najuvedomelejších Slovákov z Maďarska o presídlenie na Sloven­sko priviedla našich vedúcich čini­teľov k rozhodnutiu riešiť túto otáz­ku výmenou obyvateľstva. Až teraz sa začaly prízvukovať na maďarskej strane menšinové práva. Žiadali ich predovšetkým pre maďarskú menši­nu na Slovensku. K menšinám v Maďarsku sa však aj nová vláda zachovala macošsky. Do debrecínskeho dočasného národ­ného shromaždenia nepozvali ani jedného zástupcu menšín v Maďar­sku. V nijakom prcRrame nových, maďarských vlád nie sú garantované menšinové práva. A prichádza v krajoch obývaných Slovákmi a Ju­hoslovanmi k mnohým incidentom. Nová maďarská verejná správa za­tvára menšinové školy, postavené pomocou orgánov Červenej armády, zrušujú úradovanie v slovenskej re­či v miestnych úradoch tých obcí, kde si to ľud sám zaviedol, zrušujú slovenské bohoslužby ešte aj v tých kostoloch, ■ ktorých také! > počas horthyovského režimu boly. Maďarská vláda začala sa s m:n­­šinovým problémom konkrétnejšie zaoberať až vtedy, keď musela pri­stať hq parciálne riešmie maďar­ského problému na Slovensku, a to výmenou Maďarov za dobrovoľne prihlásenýcl Slovákov z Maďarska. Z iniciatívy ministerstva zahrani­čia urobily sa už teraz aj také kro­ky, ktoré malý účel ešte lepšie za­slepiť zahraničie a dokázať, že men­šiny v Maďarsku majú všetky prá­va, sú spokojné — ergo netreba ľu­dí sťahovať, keďže vraj môžu «slú­žiť za most« medzi dvoma štátmi. Pravá tvár tejto politiky ukázala sa na verejnom shromáždění malo­roľníckej strany, ktoré bolo v júni minulého roku v Békéšskej Čabe. Prehovoril na ňom aj minister za­hraničia Gyöngyösi. Ale hlavným »túzom« shromaždenia bol akýsi do­bromyseľný slovenský roľník, o kto­rom sme ani predtým ani potom nič nepočuli, ktorý však prečítal predom preňho vypracované vy­hlásenie o tom, že Slováci sa majú v Maďarsku dobre, nič im nechýba a ostanú verni, tomuto štátu. Doká­zalo sa však, že menovaného‘sloven­ského roľníka podplatili práve ta­kým spôsobom, ako podplácala re­­vizionistická maďarská politika aj dávnejšie zradcov slovenského ľudu. A ako chceli vyriešiť školskú otáz­ku?. Veď dobre vieme, že v Maďar­sku nemali Slováci ani len ľudové školy. A tu zrazu z nariadenia mi­nisterstva školstva zriaďujú v Bé­kéšskej Čabe slovenské gymnázium. Bola to, pravda, stredná škola iba na papieri, ktorá vznikla z politic­kej nutnosti a opäť z iniciatívy mi­nistra zahraničia, aby sa dokázalo svetu, že áno, aj školská otázka sa vyrieši. Využila toho hodne maďar­ská tlač, gymnázium sa však pred­sa neuskutočnilo. Nemožno totiž za­čať stavať dom od strechy. čs. postoj k menšinovej otázke možno pokladať za revolučný. Ne­chuť a vzpieranie sa Maďarov od takéhoto usporiadania možno síce označiť za reakciu na čs. návrhy, ktoré im boly nové a prekvapujúce. No pritom všetkom ovplyvňovaly maďarskú zahraničnú politiku aj niektoré iné dôvody a vzťahy, tobôž osobného rázu. Z doterajších totiž vidíme, že minister zahraničia zasa­hoval aj do vecí vnútropolitických, a to najmä v otázkach menšinových. Dôvody su nám jasné. Ale tu prichá­dzame ku kapitole, v ktorej by sme mohli poukázať na omyly maďarskej zahraničnej politiky. Minister zahraničia Gyöngyösi žil dlhé roky na dolnej zemi, v metro­pole dolnozemských Slovákov, v Bé­kéšskej Čabe a slovenský problém mohol lepšie spoznať ak<? iní členo­via vlády. Jeho pani je tiež sloven­ského pôvodu. Minister Gyöngyösi nespoznal však slovenský ľud v Ma­ďarsku dobre, lebo v opačnom prí­pade by nebol prišiel ku konklú­ziám, ktoré ho viedly k vytvoreniu takého ovzdušia medzi ČSR. a Ma­ďarskom, aké dnes je. Gyöngyösi azda spoznal ten typ Slováka, ktorý stratil úplne kontakt so svojím náro­dom a vo svojom mestskom prostredí usiloval sa napodobniť peštianske džentrícke vzory. Minister Gyöngyö­si si nepovšimol dokonale jednodu­chého slovenského ľudu, jeho vita­litu, nevidel robotníka a roľníka, ktorý bal konzervatí ym a zacho­val si svoju slovenskosť napriek to­mu, že ju v tažkých časoch neuka­zoval. Nepočítal tiež s tým, že prí­chodom vojakov Červenej armády započne medzi našim ľudom v Ma­ďarsku obrovský proces, ktorý mu vleje do duše hrdosť preto, že patrí tiež do rodiny víťazných slovan­ských národov, nemusí sa hanbiť za svoju reč, ale sa s .ňou pýši a cíti tiež, že nová ČSR, ktorá poživa váž. nosti na celom svete, je ozajstným domovom všetkých Slovákov. Mini­ster zahraničia Gyöngyösi preto vy­hlásil v marci m. r. delegácii Slová­kov, ktori si žiadali menšinové prá­va, že Slováci v Maďarsku sú odsú­dení k asimilácii. Dúfajme, že mierová konferencia v Paríži dokáže, že línia maďarskej zahraničnej politiky nebola správna. Maďari sa od začiatku stavali proti výmene obyvateľstva, predsa však podpísali Dohodu, ktorú nedodržali. Žiadali menšinové práva pre Maďa­rov v zahraničí vtedy, keď oni sami sa k svojim menšinám zachovali viac ako macošsky, a to v čase, keď naj­­usporiadanejší a v riešení svojich problémov každého druhu na prvom mieste stojací štát v strednej Europe — ČSR, prišla s iniciatívnym návr­hom riešiť túto otázku stopercentne a definitívne. Presvedčiť maďarskú verejnú mienku o tom, že toto je­diné riešenie zodpovie najlepšie aj záujmom Maďarska, nebolo by ťaž­kou vecou. Veď v Maďarsku dnes každý vie, že v ČSR sú pomery usporiadané a dobré, a budú ešte lepšie. Mnoho Maďarov by sa z Ma­ďarska s veľkou radosťou vysťaho­valo, keby sa to len dalo. Po elimi­novaní umele vyvolaného nesváru mohla by sa maďarská verejná mienka zainteresovať o iné, oveľa dôležitejšie maďarské problémy. Dr. František Bartošek (Budapešť) O • --KémssÉmmammmmfmmt'imsitmm 2 NARODNÁ OBRODA 1. SEPTEMBRA 1946 Vysoká pec v Tisovci do prevádzky (zas) Ban. Bystrica. — V Ti­sovci pomýšľajú aj na dokončenie rekonštrukčných prác okolo vysokej pece a jej pustenie do chodu. Mate­riál Sa zhotovuje v Škodovke a má byť dodaný vo februári 1947. Pre započatie výroby je potrebná zásoba koksu a 100 vagónov rudy. Vysoká pec zamestná priemerne 200 robot­níkov. Okrem vysokej pece plánuje sa poniže Tisovca stavba továrne na výrobu dutých nýtov. Tu je tiež potrebných len pre zemné práce asi 200 robotníkov. Prídel cigariet sa nezväčší (čtk) Praha. — Tabaková réžia poskytla zástupcom tlače podrobné informácie o zásobovaní fajčivom. Tabáková réžia oznámila, že situácia v zásobovaní fajčivom nemôže sa v dohľadnom čase zlepšiť. Domáca produkcia tabaku na Slovensku a na južnej Morave je približne 7 mil. kg, potreba bude 14 až 15 mil. kg, takže celú polovicu treba doviezť zo za­hraničia. Dovoz tabaku musíme hra­diť kompenzáciami, na ktoré však potrebujeme dostatok vlastných to­varov pre vývoz. Práca červeného kríža doma i za hranicami V piatok večer sa pracovníci slo­venskej divízie ČK, delegát americ­kého ČK a redaktori klubu ČK sišli na večierku, ktorý bol rozlúčkou s delegátom amerického ČK V. Ska­­lom, odchádzajúcim zo Slovenska po viacmesačnej činnosti v dvoch vý­znamných dobročinných akciách, mliečnej a ošacovacej. Na schôdzke prednášal štkpt. Dr. Simko, ktorý sa vrátil nedávno z kongresu ligy ná­­rodných spoločností ČK v Oxforde, na ktorej bolo zastúpených 54 rôz­nych štátov. Viazané vklady u PS (ZAS)-''— Majiteľov vkladov a účtov v Poštovej sporiteľni v Bra­tislave, ktorí včas prihlásili svoje vklady a účty podľa dekrétu č. 95/45 Sb. a nedostali doteraz z akých­koľvek príčin druhý a tretí diel pri­hlášky, upozorňujeme, že nedoruči­teľné prihlášky sú uložené u spo­menutého ústavu. Druhý a tretí diel prihlášky možno vyzdvihnúť osobne v Poštovej sporiteľni v Bratislave, alebo požiadať o doručenie listom, v ktorom treba uviesť terajšiu adre­su majiteľa vkladu (účtu), číslo vkladnej knižky, vkladného listu alebo účtu a miesto, kde bola pri­hláška podaná. Náboženský život v fesSK (up) Londýn. — »The Curch Times«, ktorý stoji blízko anglikán­skej cirkvi, píše vo včerajšom vyda­ní, že podpora,' ktorú poskytuje So­vietsky sväz náboženskému rozma­chu vo • svojej kraji , by mala vy­volať hlbokú* vďačnosť aj'-u ostat­ných cirkevných skupín. Po celej krajine stále otvárajú kostoly a klá­štory. Teologické fakulty obliehajú zástupy žiadateľov o prijatie. Veľké zástupy veriacich navštevujú omše. Nemôže byť pochýb o tom, že So­vietsky sväz zvyšuje svoju pomoc v tomto smere a snaží sa urýchliť zno­­vuvzkriesenie náboženského cítenia. Oko!o Degrellovho zmiznutia (Reuter) Madrid. — Ako sa oznamuje, belgický chargé d’affaires De Thiers požiadal osobne o vysvet­lenie Degrellovho zmiznutia a údaj­ne sa mu dostalo od španielskych úračlných kruhov uistenia, že De­­grelle opustil španielske územie, Čo sa týka zpráv, že Degrelle odcesto­val do Južnej Ameriky na palube parníku «Monte Ayala«, sa oznamu­je, že loď zadržali v prístave La Corun, kde ju polícia dôkladne pre­zrela bez toho, žeby našla nejakú stopu po Degrellovi. Iné zprávy tvr­dia, že Degrelle prekročil pod faloš­ným menom hranice Portugalska. POSLEDNÝ ŠPORT SK Židenice—ŠK Žilina 7:2 (4:1). Ligový zápas v Brne pred návštevou 10.000 divákov1 skončil sa prekvapu­júco vysokým víťazstvom SK Žide­nice. Bohemians—SK Kladno 0:1 (0:0). Ligový zápas v Prahe priniesol pre­kvapenie, keď domáci po prehre v Žiline pustili body aj na vlastnom ihrisku. TŠS Trnava—ŽZTK Zvolen 3:0 (2:0). Zápas o pohár «Slovenského národného povstania« skončil sa ne­zaslúženým víťazstvom TŠS. Všetky 3 góly dal Stankovič. Rozhodoval Mojžiš. ŠK Banská Bystrica—AC Sparta Pov. Bystrica 3:2 (2:2). V druhom zápase zvíťazil zaslúžene ŠK B. B. Góly: Lackovič 2 a Kišš za ŠK B. B., Petrášek a Lovíšek za AC S. P. B­­Pred návštevou 500 ľudí rozhodoval Polák, Stav po druhom dni: TŠS (4); ŠK B. B. (2), AC Sparta P. B. (1), ŽZTK (1). Maďarské požiadavky voči Rumunsku (Pokračovanie s 1. strany). via) predostrel pozměňovací návrh k 41. článku ohľadom demilitarizá­cie taliansko-juhoslovanských hra­níc, žiadajúc presnejšiu definíciu vojenských zariadení, ktoré majú byť zničené v 18 km pásme pozdĺž rhaníc. Generál Frank Theron (Juž­ná Afrika) vyzval Juhosláviu, aby svoj pozměňovací návrh odvolala. Generál Slavin (SSSR) sa ohradil, proti Theronovej ponzámke o «ta­lianskych hraniciach, vystavených invázii« a dodal, že takýto výraz by nebol v súhlase s duchom práce konferencie. Po schválení zmeny textu 41. článku, týkajúceho sa po­hraničných zariadení, odvalala Ju­hoslávia svoj pozměňovací návrh. Vojenský výbor nato článok jedno­hlasne schválil. Vo jenský výbor mie­rovej konferencie sa usniesol, aby sa podobným spôsobom zmenil text 40. článku — demilitarizácia fran­­oúzsko-taliahskych hranie. Vojenský výbor schválil 42. článok — týkajúci sa úplnej demilitarizácie Pantellárie a Pelagánskych ostro­vov v Středomoří, ako aj článok 43, obmedzujúci opevnenia na Sicílii a Sardinii. Zákaz na každú atomickú zbraň Belgický návrh — zákaz atomové­ho bádania pre vojenské ciele v bý­valých nepriateľských štátoch — vy­volal čulú debatu. Sovietsky delegát Slavín žiadal, aby sa zákaz vzťaho­val na «každú atomickú zbraň*. Sla­vin dodal: «Nesmieme zastavit po­krok vo vývoji atomickej energie pre mierové ciele.« Spojené štáty, Británia a Francúzsko podporovaly Slavinov návrh, predostretý vo for­me pozmeňovacieho návrhu, kým Belgicko s ním nesúhlasilo. Soviet­sky pozměňovací návrh schválili jednohlasne. Maďarské požiadavky Výbory sa pred pripustením zá­stupcov bývalých nepriateľských štátov do zasadacej siene usniesly, že najprv vypočujú zástupcov Ma­ďarska. Maďarský minister v Paríži, Dr. Auer, navrhol, aby sa delegácie Rumunska a Maďarska sišly a aby navzájom prejednaly otázku práv, ktoré majú byt poskytnuté Maďa­rom v Sedmohradsku. Auer povedal, že všetko, čo maďarská vláda vo svojom memorande, adresovanom Rade zahraničných ministrov, ako i v reči maďarského ministra zahra­ničia pred plénom konferencie žia­dala, je, aby k Maďarsku pripojili časť územia Sedmohradska, v roz­lohe okolo 2000 štvorcových km. Na nešťastie, pokračoval, Rada zahra­ničných ministrov túto žiadosť ne­prijala a ani komisia sa na ňu ne­dívala prajným okom, V týchto o­­kolnostiach; dodal Auer, žiadame úpravu hraníc, ktorá by zodpoveda­la skutočnému stavu. Aby sa výbor rozhodol prijať žia­dosť Maďarska o úpravu maďarsko­­rumunskej hranice tak, aby územie s maďarskou menšinou bolo pripo­jené k Maďarsku. Aby výbor rozhodol vyzvať dele­gácie Maďarska a Rumunska k pria­memu obapolnému rokovaniu o uza­vretí osobitnej smluvy na ochranu práv maďarskej menšiny pod ga­ranciou spojených národov. Ak by sa v stanovenej lehote de­legácie nemohly dohodnúť, je na vý­boroch, aby našli riešenie, ktoré by najlepšie vyhovovalo spravodlivosti a rovnosti. Po Auerovej reči spoločné zasada­nie oboch výborov zaklúčili a odro­čili na pondelok popoludní, kedy vy­počujú zástupcu Rumunska. Tri listy maďarskej delegácie Podľa dnešného hlásenia diploma­tického zpravodajcu maďarskej tla­­čovej kancelárie z Paríža prerokujú na budúci týždeň v pondelok mie­rovú smluvu Maďarska s ČSR a s ňou súčasne hlavné menšinové a re_ paračné otázky. Komisia prevzala podľa usnesenia z minulej schôdzky od maďarskej delegácie písomné vy. jadrenie k 4. bodu 1. článku miero­vej smluvy o úprave maďarských hraníc a o čs. pozmeňovacom návr­hu. Maďarská delegácia predložila tri listy. V prvom liste oznamuje maďarská delegácia, že sa nevzdala nároku na ústné vyjadrenie v komi­sii k uvedenému bodu, V druhom liste žiadajú Maďari, aby výbor vy­počul Ich stanovisko k čs. požiadav­kám, najmä k otázke transféru 200 tisíc obyvateľov maďarského pôvo­du. Tretí list vyjadruje kumulatív­nu žiadosť Maďarov, vyslovenú už V predchádzajúcich listoch, aby výbor vypočul maďarský názor na všetky body, týkajúce sa ako teritoriálnych, tak aj politických a hospodárskych otázok. Na to sa znova rozvinula rozprava o bode, na ktorom sa uS dohodli na minulej schôdzke o tom, či treba Maďarov a tentoraz i Ru­munov vypočuť v tejto komisii. Ka­nada vyslovila požiadavku, aby Ma­ďarov vypočuli. Juhoslávia podpo­rovala návrh vypočuť Maďakov a čs. delegácia podporovala ústami štát­neho tajomníka Clementisa požia­davku Rumunov, aby ich tiež vypo­čuli. Po dlhšej debate návrh na vy­počutie oboch krajín jednomyselne prijali. Ukrajina obviňuje Grécko Na zasadnutí BR v piatok sa zú­častnil aj ukrajinský minister zahra­ničia Manuilský, ktorý prišiel lietad­lom z Paríža do New Yorku, aby predložil obvinenia svojej vlády pro­ti Grécku. Britský delegát sir Cado. gan žiadal BR, aby neprijala ukra­jinskú sťažnosť v terajšej forme na agendu a vyslovil nádej, že Manuil­ský podá jasnejší a menej senzačný dokument, v ktorom shrnie dôvody svojej sťažnosti. Sovietsky delegát Gromyko vypočutiu tvrdil, že opozícia proti ukrajinskej sťažnosti je nelogická. Veľká Británia a Holand­sko na jednej strane hovoria, že sfažnost je nedostatočne opodstatne. ná a na druhej strane chcú zabrániť Ukrajine, aby oznámila Rade dôvo­dy. Ruský delegát, ktorý sa potom zmienil o pohraničných incidentoch uvádzaných v sťažnosti, vyhlásil: V minulosti veľké vojny vznikly z ta­kýchto malých incidentov. Gromy­ko v závere dodal: «Mohol by som uviesť veľký počet skutočností, kto­ré by dokázaly nepriaznivý vplyv prítomnosti britských oddielov v Grécku. BR potom odročila svoju debatu na utorok 17. hod. bez toho, že by hlasovala o prijatí ukrajinskej sťažnosti. Oslavy v Košiciach a v Nitre Košické oslavy začaly sa už v stredu na námestí pred Národným divadlom koncertom dychovej hud­by. Večer bolo slávnostné predsta­venie Urbánkovej hry »Škriatok«. Vo štvrtok 20. augusta po slávnost­ných bohoslužbách vo všetkých ohrámov pohol sa mohutný ma­nifestačný sprievod na Legionár^ ske námestie, kde manifestovalo vy­še 20.000 ľudí za nedeliteľnú Reu publiku Čechov a Slovákov a za splnenie dvojročného vládneho pro­gramu. Slávnostný prejav povedal major Vesel, V mene armády po­zdravili shromaždenie štkpt. Drpgda a plfc Perko. Po dekorovaní účast­níkov povstania prehovoril predseda ONV Marenčin, Po prečítaní po­zdravných telegramov od predsedu SNR Dr. Lettricha a predsedu SP Dr. Husáka sa manifestačné shro­maždenie skončilo. Príslušníci odbo­jových organizácií na to odišli polo­žiť vence ku pomníku gen. M. R. Štefánika a majora Kukurelliho. ' Nitra manifestovala tak, ako ni­kdy dosiaľ. Oslavy začaly 27. augu­sta slávnostnou premiérou partizán­skeho filmu »Vpád«. V podvečer dorazili na hranice okresu štafeta Banská Bystrica—Bratislava, ktorej posolstvo odovzdali zástupcovi ONV a prečítali na druhý deň shromažde­­niu. Nato štafeta pokračovala do Hlohovca. 29. augusta po ranných bohoslužbách a po slávnostnej pre­hliadke miestnej posádky pohol sa mohutný sprievod pred budovu ONV. Sláynostné shromaždenie po­zdravili osv. inšp. J. Bauch, poslanec J. Valo, legionár E. Mešťan. Sláv­nostným defilé armády, legionárov a bojových složiek predpoludňajší program skončil. Večer bola ľudová veselica na Leninovom námestí.

Next