Národnie Noviny, október-december 1876 (VII/118-151)
1876-10-19 / nr. 123
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia V Turô. Sv. Martine. Štvrtok 19. októbra 1876. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych s už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo m. T. Sv. Martin, 19. októbra 1876. Tak krásne to mala nasnované tá diplomacia, aby pojistila udržanie mieru, že až radosť. Najpriatelskejšia Turecku mocnosť, Anglia, povei ená bola vypracovať poťažné návrhy; to ministerstvo anglické i vykonalo, a všetky mocnosti vyslovily svoj súhlas, vyhlásiac i za svoj ■ návrhy vlády londýnskej, a tak potom pekne krásne návrhy tie odovzdaly „vysokej porté tureckej“ položiac jej na srdce, aby i ona súhlas svoj s nimi vyslovila, lebo jináče — atd. ako to už býva obyčajom pri podobných príležitostiach. A ked „vysoká porta“ za dlhší čas nedávala odvety, velposlancovia mocností, menovite ale anglický sir Elliot a rakúsko-uhorský, gróf Zichy tak naliehavé žiadali od porty odpoved, že na prípad, žeby s tou ešte za dlhší čas odkladano bolo, alebo záporne znela, hrozili, že pretrhnú diplomatické spojenie s ňou. My neznáme, či táto hrozba úprimne myslená bola, a či a aký dojem a dôraz urobila na „vysokú portu“, a na posporenie sa z jej strany s odpoveďou: to ale jisté je, že potom neodkladala odvetiť, a že odveta jej znela tak, ako to diplomacia vo všeobecnosti, lebo jednotliví jej členovia možno, ba pravdepodobne zasvätení boli do plánov tureckých, ani netušila ani neočakávala. „Vysoká porta“, aby pekným spôsobom vyhýbla požiadavkám mocností, naslubovala toho ešte viac, ako mocnosti žiadaly, ale tak: že jedine ona bude povolaná prevádzať tie svoje sluby, a druhý nemajú sa čo do toho miešať. Ba ked mocnosti žiadaly pristavenie boja na šesť týždňov, ona povoľuje prímerie na šesť mesiacov: že pri tom vyslovila jisté túžby a želania zo svojej strany, to priatelia „vzdelanosti a hospodárstva tureckého“ za celkom v poriadku súce uznali. A tak diplomacia zapomenúc na svoje predošlé predlohy, s velkou horlivosťou lapila sa návrhov tureckých. — Avšak, možno, že krivdíme diplomacii, lebo táto dosial mlčí, a len časopisy balamutia svet o jej náhľadoch. Jedno ie jisté: že Rusko odmrštilo návrhy turecké a nalieha, aby mocnosti ostaly pri tom, na čom sa dorozumely, t. j. pri ósnove anglických návrhov. Nuž čo teraz slavná diplomacia? Navráti sa na svoje predošlé stanovište, na to, na ktorom Rusko nepohnute stojí? a či vyhlási, aby sosnovať mohla akciu proti Rusku dia žiadosti turkofiľov, za nebezpečné mieru a pokoju to, čo pred niekoľko dňami sama vyhlasovala za jediné a výlučné rukojerastvo udržania pokoja a mieru ? — Toto je v skutku ťažký oriešok ruskou dôslednosťou diplomacii podatý ku riešeniu. Lebo, ak zrekne sa svojich vlastných návrhov, a osvedčí za návrhy turecké, má proti sebe Rusko, a tak shoda a jednomyslnosť diplomatická je tá tam; jestli ale osvedčí sa proti návrhom tureckým, a vráti sa na svoje predošlé stanovište, ktoré vlastne ani opustiť nemala, tak musí zase započať novú akciu v Carihrade a „vysokú portu“ skloniť a doviesť na tože stanovište. Poneváč ale „vysoká porta“ už raz odoprela prijať návrhy anglické, podporované všetkými ostatnými veľmocnostiami, nuž ťažko mysleť, žeby sa porta pri opätovanom nátlaku dala nakloniť ku zmene svojich náhľadov, a to menovite teraz, ked dľa tvrdenia všetkých turkofilkýeh diplomatov, podarilo sa jej tak fainový ťah šachový proti ruskej politike vymysleť, ako bol ten návrh s tým šesťmesačným prímerím. Preto na všetky strany ozýva sa jedon a ten jistý hlas: že situácia je veľmi, preveľmi kritická! „Vo viedeňských diplomatických kruhoch, dľa tvrdenia „Tbl.“ majú len slabé nádeje udržať mier Európy. Ruská vláda osvedčuje vraj, že stojí na rubikone, a prinútená bude ho prekročiť. A dodávajú k tomu, že cisár Alexander II. vydá manifest k svojmu národu. — Na základe spoľahlivých zpráv drží sa za jisté, že Nemecko a Francúzsko ostanú v neutralite. To jisté pri jistých predpokladaniach očakáva sa i od Rakúsko Uhorska.“ S týmto tvrdením „Tbl.“ nezdajú sa byt v súhlase ozveny peštianskych, menovite maďarských časopisov, ktoré veľmi naliehajú na vojnu, a to síce proti domnele osihotenému Rusku. Neutralitu zo strany Rakúsko-Uhorska držia za znak slabosti, úpadku a t. d. A v tomto ohľade nedá sa upierať, že i orgány druhého „panstvujúceho živlu“ shodujú sa. Pravda, že potom nemôžeme diviť sa ked Rusko nie veľmi dúveruje ujisťovaniam našej diplomacie o budúcej neutralite,, a žiada vraj rukojemstvá, ked že oba „v Rakúsko - Uhorsku panstvujúce národnie živly“ zrejme a zrovná vyslovujú svoje nepriateľské smýšľanie proti Rusku. Krái grécky, ktorý práve baví sa vo Viedni, mal vi aj príležitosť tam osvedčiť sa pred vysokopostavenými politickými osobnostiami, že udalosti na balkánskom polostrove i postavenie Grécka veľmi povážlivým urobily. Grécky národ žiada od vlády, aby pripravená šla v ústrety všetkým udalostiam. Ked Romania pod zásiav>\ s volala 80.000 mužov, Hellas (Grécko) nemôže ostať pri svojej nepatrnej stálej armáde 12.000 mužov, lež musí organisovať všetky do zbroja schopné sily národa. A ačpráve vláda moja, hovoril kráľ Georgius I., je mierumilovná, predsa nemôže sa protiviť všeobecnej, oprávnenej pri terajších pomeroch, žiadosti národa. „Nemožné od Grécka žiadať nemožno,“ riekol vraj kráľ pri zakončení so silným dôrazom. — Viedeň, 16. okt. „Tbl.“ píše: Šesťmesačné prímerie nie len Rusko, ale i Italia odoprela. Anglická vláda namáha sa v Carihrade vykonať u porty kratšie prímerie. Jestli nevydarí sa tento krok, tak situácia bude kritická, lebo Gorčakov už predtým osvedčil, že za posledný diplomatický krok drží prihlás zo svojej strany na predošlé anglické návrhy. Rakúska vláda dosial namáha sa len prostredkovať a udržať mier. Rozhodné uzavretia až pozdejšie potrebné budú, ale nedá sa očakávať, žeby sa rozpadnul trojcisársky sväzok. „Tbl.“ píše: Boli sme už v stave sdelif, že povolanie ruského ministra peňažníctva Reuterna k cisárskemu dvoru do Livadie v súvislosti stojí s plánom prevedenia veľkej národnej pôžičky. Dodatočne dozvedáme sa, že'v rade cisárskej uzavreli do nároku vziať úver na 300 millionov rubľov. „Tbl.“ oznamuje: Povstanie v Bosne rozširuje a zmáha sa znamenite. Bašibozuci páchajú neslýchané ukrutenstvá. Sali baša dal 50 bašibozukov, ktorí kresťanov vraždili a lúpili, palicovať. Dubrovník, 16. okt. Peko Pavlovié so 7 brojmi napadnúl Bilek. Muktar baša poslal päť brojov na pomoc Bileku. Belehrad, 16. okt. Turci dňa 14. a 15. okt. započali offenzívu na celej čiare u Driny. Pri pokuse strielať na Lozuicu, boli zpät zahnaní. Trinásť zajatých Srbov vymeneno je za toľko zajatých Turkov. Srbi boli i v Carihrade, kde vodení boli pri paráde, keď sultánovi opasovali meč. Bukarest, 16. okt. Knieža Karol a kňahyňa Alžbeta i so svojim dvorom prišli zo Sinai do Bukarestu. Ministri Bratiano a Slaniceano vrátili sa z Livádie. * * * „Y okamžení tomto — píše „P. Ll.“ pokoj sotvy na dvoch očiach zakladá sa, a všetko, čo oproti tomu prednáša sa, dokazuje sa byt úplne malomocným. — Tak ďaleko to tedy diplomacia doviedla. „Vzhľadom na zdráhame sa Ruska, píše „Tbl.“ prijať šesťmesačné prímerie, ako v dobre uvedomených kruhoch hovorí sa, diplomacia upustila od otázky prímeria, a venuje pozornosť svoju otázke podmienok pokoja. Veímocnosti zamýšľajú žiadať od porty tie podmienky, ktoré by predovšetkým spôsobné boly upokojiť povstalé provincie. Najsamprv tedy jednať sa bude o to, aby kategoricky žiadané boly od tureckej vlády tie rukojemstvá, ktoré už raz požadované boly. Ale obrat tento má veľmi malý výhľad na výsledok, lebo už porta zrovná osvedčila, že naplnenie tejto žiadosti považuje za abdikáciu sultánovu na svrchované svoje práva. Ako veci v Carihrade stoja, sultán a jeho vláda na žiadon prípad neprivolia na to. Východná otázka tedy, ak len možno, vstúpila ešte do ostrejšieho stádiuma.“ Z berlínskeho, nad všetkú pochybnosť povýšeného prameňa, dochodí nám zpráva, píše tenže časopis, že trojcisársky spolok v posledné dni vzdor niektorých rúzností náhľadov kabinetov a správu vedúcich štátnikov dosiahnúl nový stupeň pevnosti, ktorá mu poskytuje spôsobnosť. pretrvať aby akúkoľvek diplomatickú konstellaciu alebo válečnú eventualitu.“ Petrohrad, 17. okt. Knieža Gorčakov povedal dneská jednomu z tunajších diplomatov, že neutralita Nemecka a Rakúska k možnej vojne Ruska s Tureckom je zabezpečená, a že Rusko nemôže premeškať terajšiu príhodnú situáciu, bez toho, žeby pomohlo Slovanstvu na juhu. V Slovanstve leží moc Ruska, a v Rusku moc Slovanstva, hovoril Gorčakov. Turecko je v plnom rozklade a Srbom a Bulharom musí byť jich dedictvo pojistené. Francia nemôže robiť prekážky, ako za krymskej vojny. Loďstva Angiié nemusí sa Rusko obávať. Anglia nemôže Rusku urobiť takú škodu, akú by Rusko spôsobilo Anglii. Ak Anglia rozumie svojim záujmom, musí a bude podporovať slovanskú politiku na východe. Bukarest, 17. okt. V Besarabii u Chocima stojí pohotové armáda 120.000 mužov ruského vojska s delami a jazdou, aby cez Romaniu vtrhla do Turecka. Včera išlo z tadeto 1200 Rusov v plnej zbroji k druhej ruskej brigáde, ktorá už dosť skoro bude sriadená a vyzbrojená. V poslednom okamyhu. Povetrie je už nad mieru dusné a my stojíme na pokraji války, predbežne — ako sa udáva — len rusko-tureckej. Čo všetko môže sa ešte z toho vyvinúť, o tom ťažko dnes i len kombinovať; dnes s určitosťou len toíko vieme, že Rusko rozhodne zavrhlo turecké šesťmesačné prímerie, a to z tej jednoduchej príčiny, žeby také prímerie len Turecku k dobrému poslúžilo a žeby za celý čas veškeré finančné i obchodné pomery Európy ohrozovalo. Rusko teda nechce ďalej dívať sa na toto turecké pletichárenie, ale ide zakročiť zbrannou mocou, aby tak konečne dobylo platnosti snahám diplomacie a svojim vlastním záujmom, a to tým viac, že neústupné ženie ho k tomu verejná mienka celého ruského národa. Turkom prajné časopisectvo vytýka pravda ruskej vláde, že hla taká vraj jej po všetky časy hlásaná mierumilovnosť; lenže výčitka táto je len úzkostlivým ohlasom vlastnieho nespokojného svedomia. Rusko dokázalo už viac ráz, že