Národnie Noviny, júl-september 1879 (X/75-114)
1879-09-11 / nr. 106
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 z!., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník Xc Redakcia, administrácia a expedícia v Turô. Sv. Martine. Štvrtok II. septembra 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. • < Politický prehľad. ------11. septembra 1879. Okupácia. Dopisovatel „Neue fr. Presse“ sdeluje z Čajnice od 7. t. m. „Pochod už dnes započatý bude. Zajtrá ráno prekročia vojská naše hranicu. Prieskumná kommissia vrátila sa nazpäť predvčerom. Z osobného obcovania s čleuami kommissie dozvedel som sa, že ani len pravdepodobne nemožno určiť, či vtrhnutie prevedené bude pokojne Trpný odpor na každý spôsob možno očakávať. Turecké posádky v obciach Príboj, Prepolie a Plevlie, ktoré okupovať ideme, sú v celku dva broje silné, z čoho 7 stotín nachodí sa v Plevlie. Od 8. t. m. oznamuje ten jistý dopisovatel o 8V2 h. ráno: Práve prekračuje pri Svetlom B o r j i počiatok hlavnej z Čajnice proti Plevliu postupujúcej k o 1 o n u y pri zvukoch hudby a s nadšeným vyvolávaním hranicu. Predvoj, jedon broj pechoty, prešiel cez hranicu už pred štvrť hodinou a bezpochyby len pri Gvozd Karauli side sa s prvým, z jednoho dôstojníka a 30 vojal-ov záležajúcim tureckým oddielom. Kolonna táto sriadená je z prvej brigády pechoty, ktorá zvláštne pre túto výpravu je formovaná a úplne pre vrchové potreby vystrojená. Smýšľanie vojska, ktoré s nadšením a zápalom ide v ústrety udalostiam, je výborné. Pódia disposicií kolonna táto pohla sa o 6 hodine ráno. Viac ohrožený pravý bok kryje broj ostrostrelcov, ktorý už včera popoludní južným smerom pošiel napred. Ľavý bok kryjú dve stotiny. Bočné kolonny s nesmiernymi ťažkostiami zápasiť musejú v týchto neschodných vrchoch. Ale' i pochod hlavnej sily je velrni namáhavý; vzdor tomu, že cestu až po hranicu v posledných 6 dňoch pionnéri a stotina zákopníkov do dobrého stavu uviedli. Vystupovanie z Čajnice po hranicu vynáša 2100 stôp. Pochod doje sa s najväčšou obozretnosťou. Porobené sú všetky prípravy na prípad možného odporu. Dnes prekročí i severná, z Vyšegradu do Príboja postupujúca kolonna, brigáda Obadič hranicu. Povetrnosť výtečná. • Carihrad, 7 sept. Zo strany porty upierajú, žeby Husni baša bol dostal rozkaz nepripojiť sa k rakúsko-uhorským okupačným vojskám. Savfet baša osvedčil velposlancovi grófovi Zichymu, že drží to za najväčší záujem porty, aby možne najzrejmejšie dosvedčila svoje úplné usrozumenie s Rakúsko- Uhorskom. Aby tomuto usrozumeniu daný bol javný yýraz, upravený je dnes výslovne nakladajúci rozkaz, že Husni baša sprevádzať má do Nového Pazaru vstupujúce vojská. I ostatným orgánom porty v okrese novopazarskom obnovené sú rozkazy, aby podľa snáh sultánových všemožne podporovaný bol pochod rakúsko-uhorského vojska. Hau Kováč, 8. sept. 1 h. na pol. („D. Ztg.“) Práve došlý naše vojská do prvého táboru v novopazarskom okrese. Odchod z Čajnice stal sa o šiestej hodine- Veliteľ tejto kolonny vojska je generálmajor K i 1 i i č, ktorému pri boku stojí dústojník generálnej berly Konrad. Vojvoda z Wiirtemberku s plukovníkom A1 b o r i m sprevádzal vojsko až ku Han Kováči. Pozorované boly mnohé požiare lesov. Z obyvateľstva málo bolo videť. Ale zprávy z Tašlidze znejú uspokojivé. Viedeň, 9. sept. (Úradne.) Vojvoda z Wiirtembergu o-znamuje z Čajnice: Generál Obadič prekročil 8. t. m. o 2. h. popoludní so svojou celou kolonnou Uvac, obsadil Priboj a pošinúl hlavnú silu kolouny až po Barju. Vchod bol celkom pokojný. Turecké oddiely vojska vzdaly nášmu vojsku česť a podržaly svoje dislokácie. — Kolonna gn. Killiča došla dnes bez prekážky do bivuaka pri Kotline. Turecké vojská utiahly sa všade. Pred a po vchode do tábora došli ku generálovi Killičovi poslanci z Plevlie s ujišťovaním pokory. Za zakončenú vyhlasovaná vojna Angličanov s Afghanmi pravdepodobne bude mať ešte krvavú dohru. S príchodom anglického poslanstva do Kábulu pod Cavagnarim, začalo .obyvateľstvo prezradzovať nespokojnosť, ktorá zakončila sa hrozným povraždením všetkých členov poslanstva. Dňa 2. nov bude tomu 38 rokov, čo podobný osúd potkal Angličanov. Následky tejto krvavej udalosti ešte dnes udať nemožno. Nejedná sa len o potrestanie, 71 Angličanov ukrutne povraždivších zločincov, čo už samo v sebe je dosť základná príčina k vedeniu vojny, ale jedná sa i o pojistenie si poslednou vojnou vydobytých výhod. Ešte nemožno určiť, či a jaká účasť patrí na tejto krvavej vražde emirovi Jakub Khanovi, alebo či je celkom nevinný, na čo zdá sa poukazovať tá okolnosť, že žiadal o pomoc anglickú proti buričom. Na každý prípad ale vražda kabulská rozmnoží rozhorčenie v Anglii, a tejto rozhorčenosti ostrie v prvom rade namereué bude proti vláde, proti ktorej už i tak mnoho žalôb nakopeno je. Sdelujeme telegrafické zprávy o krvavej udalosti dia anglických prameňov: Londýn, 7. sept. „Reut. B.“ zvestuje zo Si m 1 y od 7. t. m.: Domorodí z Alikheyju sem prišli hovoria, že videli mŕtvoly anglických dústojníkov v Kabuli, a tvrdili, že deviatym indickým vojakom podarilo sa uskočiť. Emir žiada anglickú pomoc. Major Oonolly oznamuje, že včera až za Shutaryardan všetko pokojné bolo. Baskaka khan, ktorý obsadil krajinu z tamtej strany Shutaryardanu, ponuka Angličanom svoje služby. Generál Doran velie kolonne v kbyberskom priesmyku. Všetky vojská armády povolané sú nazpät z Pishinu, aby znovu obsadený bol Candahar. Londýn, 8. sept. Lady Cavagnari dostala včera večer v Edinburghu telegramul miestokráíov, ktorý jej oznamuje smrt jej manžela. Jenkyns, tajomník dr. Kelly, plukovník Hamilton a celý sprievod 67 mužov po zúfalej obrane, sú pobití. Všetky časopisy žiadajú skoré a prísne potrestanie udalostí v Kábule. — „Reut. Off.“ sdeluje dalej zo S i ml y od 8. t. m. že tri pluky povstalcov opustily Kabul; neudáva sa, ktorým smerom dalej šly. Držanie sa kmeňov po hranici je dosial Angličanom priaznivé. Berlín, 8. sppt. Podlá „D. M.“ urobený bude čo zakončenie schôdzky cisárov, pokus, aby sišli sa Gorčakov s Bismarkom. S tým do spojitosti uvádzajú náhly návrat zajtrá sem prísť majúceho ruského velposlanca Oubrila. Carihrad, 7. sept. Vo včerajšej konferencii odovzdali grécki kommissari pisobné osvedčenie ako odvetu na najnovšiu tureckú deklaráciu. Grécki kommissári vyhlasujú túto za nedostatočnú a vyžívajú znovu tureckých kommissárov, aby kategoricky vyslovili sa o tom, či prijímajú 13 protokoll za základ vyjednávania. Po dlhej debatte ujednostajnili sa na tom, že tureckí kommissári v najbližšom, v stredu odbývať sa majúcom zasedaní dajú na posledné grécke osvedčenie písobnú odvetu. O osude vo Viedni ustálenej železničnej konvencie so Srbskom kolujú día „P. Ll.“ najrôznejšie versie. Z počiatku hovorilo sa, že knieža Milan rozhodne odoprel odobrenie. lined za tým ohlasovali, že knieža schválil konvenciu. Teraz zase zvestujú, že všetky tieto udania predčasué sú, že knieža konvenciu dosiaľ ani neschválil ani neodmrštil. Menovite z anglickej strany namáhajú sa veľmi Srbsko odvrátiť od dohovoreného usrozumenia s Rakúsko- Uhorskom pod tou záminkou, že srbské kniežatstvo nesmie sa dať odrezať od Solúna. Jestli naša diplomácia dostatočná je k svojej úlohe, odrazí tento zámysel. Takto „P. Ll.“ Divno, že tí „naši priatelia Angličania“ — ktorých tak rád zvelebuje „P. Ll.“ a allianciu s nimi za najvýhodnejšiu vyhlasuje, takto križujú plány rakúsko-uhorské. Berlín, 9. sept. Mocnosti sučastnivšie sa na berlínskom kongresse oznámily kroz svojich veľposlancov v Carihrade porté, že neprivolia na zosadenie Aleko bašu z hodnosti generálgubernátora Východnej Rumelie, lebo že majú jiné spôsoby k prevedeniu v tejto provincii ustanovení berlínskej smluvy. Podľa zpráv z Petrohradu naložil cisár ministrovi Valujevovi, aby šiel do Varšavy, a zaviedol vyjednávania s vynikajúcimi Poliakmi, cieľom získania jich pre reformy, ktoré ruská vlada udeliť zamýšľa Polsku. V Petrohrade majú nádej, že podarí sa Valujevu docieliť sblíženie medzi Poliakmi a Rusmi. Naše časopisectvo. Naša literárna činnosť javí sa od istého času, odhliadnuc od náboženskej, temer výlučne v našom časopisectvo. Co jo toho príčinou, to tu teraz rozberať neideme. Chvála Bohu, žo pri panujúcich v každom ohľade nadmier krušných pomeroch je naša časopisecká činnosť v celku potešiteľná, čo je zajisto z jednej strany dôkazom pokročilosti a zaujatosti slovenského obecenstva za verejné záležitosti a tým aj za časopisectvo, z druhej strany dôkazom toho, že národní dolníci, ktorí na tomto poli domácej spisby pracujú, alebo sa zaň činne zaujímajú, pochopili vážnosť časopisnej čiunosti a udržujú ho na výške doby v rámci našich domácich potrieb. Kto zná, nakoľko prajuými budú dalej okolnosti našej literatúre, ale ako každý národ všemožne zasadzuje sa, aby predo všetkým svoje časopisectvo udržal, zveľadil, rozšíril a všetky medzery na tomto poli podľa možnosti zaplnil, tak je to v poprednom rade aj našou úlohou. To, čo mohlo by byt, alebo snád bude, nemôže byt predbežne predmetom našej starostlivosti, ale ovšem je našou povinnosťou mravne i hmotne podopreť všemožne to, čo už máme, aby ono skvetalo a šírilo sa po všetkých končinách našej vlasti, kde ozýva sa naša milá mluva slovenská. Ako to myslíme? Povedali sme, že povinnosťou každého slovenského rodoTuba je: slovenské časopisy hmotne i mravne podopreť. Pod hmotnou podporou nerozumieme leu to, aby každý, nakolko dovolujú to jeho materialné prostriedky, slovenské časopisy predplácal, ale aby ta účinkoval, žeby aj iní predplácali. Uznávame, že nie každý priate! sloveuskej spisby nachodí sa v takých priaznivých okolnosfach, žeby všetky slovenské časopisy odoberať mohol; nuž ale ved práve preto len to žiadame, aby každý urobil tolko, koľko môže, a kde jo to vôbec jednomu nemožné, nech urobia to via-