Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)
1892-01-05 / nr. 1
Vychodia tri razy doýždňa. Predplatná cea pre Uhorsko aRaúsko na celý rok..................12 *1. aa pol roka .. ........... 6 zl. na štvrť roka........ 3 zl. do cudzozemsa na celý rok................. 15 *1. Ročník Xmifefef í' ite Cl *Aeu!Uft1 '3 O I 5 O Ü JOfPOi I Utorok, 5. januára 1892 _ / C' * Bezmenné d prijímajú sa len o( už dopisovateiuv Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 1. Pozvaniek preqÉiáltfffiu! Počneme o nieoľko dní dvadsiaty tretí ročník „Náratních Novín“, a pri tejto príležitosti obrátime sa k velactenému obecen stvu s dvojakou irosbou: aby závislé dlžoby vyrovnalo a postralo sa na tento rok o rozšírenie nášho <gánu. Ono nám je jediným sudcom — ale ijediným patrónom. Napredovať môžme len tak,ked nám to jediný patrón náš umožní. Musím s poľutovaním konštatovať, že málo staráme í o rozmnoženie orgánu do širokosti, že nik nestará sa, aby čisté národné slovo vniklo díšírky a diaľky v národe našom. Možno, me otvorené, úprimné vyzvanie pohne srdcia duše našich milých, a my behom ročníka dadvadsiateho i zovnútorne ukážeme vzrast {úspech. „Národie Noviny“ budú roku 1892 vychádzať trrazy do týždňa, a síce v utorok, štvrtok a soba predpoludním. Expedované budú dvoma rýchlrlakmi, ktoré idú cez Martin v popoludňajší! hodinách. Predplatí cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: Do clzozemska na celý rok 15 zl. V TurčJv. Martine, 4. januára 1892. Administrativné povereníctvo „Národních Novín.“ nadý rok ... 12 zl. na)l roka ... 6 zl. na;vrt roka . . 3 zl. na.e^iac .... 1 zl. íthl’ad do minulosti. Casopi „Politik“ píše o politike minulého roku med iným, že po celý rok 1891 nemecký cis Vilhelm usiloval sa napraviť pomer Nemecka zahraničiu. On chcel dokázať, že s oddialen Bismarcka padla posledná hrádza medzi Neickom a Francúzskom. Otázka oboslania intiacjonálnej umeleckej výstavky v Berlíne franzskymi umelcami mala dokázať, že niet príči k rozbroju medzi oboma národami. Cisár potí do Paríža vlastnú mať, aby tá uhladila 3tu francúzskym umelcom. Experiment nepodarila: len s veľkou námahou polícia a vláda zaránila Fridrichovu vdovu pred veľmi nemilýmiemonštráciami. Francúzi zostali doma. Cisánahneval sa na Franciu a zostril passové preisy. No on išiel dalej, ked ani Rusko, ani Fraúzsko nechcelo rozumeť jeho úsiliu, počal pcovať na rozšírení trojčlennej alliancie — Angu. Cisár šiel za kanál La Mancha, a všetko lo použito, aby Anglia vstúpila do formálnehdohovoru s Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom stáliou. Vec robila mnoho hluku po Europf no verejná mienka v Anglii prinútila vládu sloviť sa, že cisára síce veľmi zdvorilé vítali, le že o spolku nebolo a nenie žiadnej reči. A tieto politické činy malý predsa veľké násleŕ. Prvý bol sblíženie sa Ruska s Franciou v Kronštadte. Čo Bismarck vedel cez dlhé roky znemožňovať, to uhádol cisár za niekoľko mesiacov svojej nervosnej politiky. Kronštadtská schôdzka stala sa signatúrou celého roku 1891. Stalo sa niečo veľkého: storočné priateľstve medzi Pruskom a Ruskom, ktorému Hohenzollerni majú temer všetko ďakovať, pochoval mladý cisár na večné veky. Kronštadt stal sa tretím fiaskom „nového kursu“ v Nemecku. Obnovenie trojčlenného spolku nebolo vstave paralisovať deje tak epochálne. Cisárovi zostal ešte jeden effekt: obnovenie obchodných smlúv. On s ve kým aplombom uvítal votum nemeckého snemu, prijavšieho smluvy a Capriviho vymenoval za grófa temer tak, jako sa to robí v bájkach arabských. Obchodná smluva, to veliký historický čin. Ona má byť najsilnejšou garanciou europejského mieru!? Pathosu bolo moc. Rok skončil sa pateticky. Vysoké slová padlý s nemeckého trónu! „Politika“ myslí, že v celom roku nič nestalo sa, čo by malo v sebe zárodok nepokojov. My na to hľadíme trochu ináč. Taká premena, jako rozrušenie storočného priateľstva prusko - ruského, spri telenie medzi Franciou a Ruskom už sama sebou musí byť otrasením medzinárodných pomerov. Aspoň toľko je isté: stojíme pred novými vecmi, ktorých dosah ešte neznáme. A taká neistota nemôže byť posilnením mieru. Vodcovstvo cisára, vodcovstvo v medzinárodnej politike už samo sebou je veľké znebezpečnenie mieru. Nik nemôže vedeť, čo napadne tomuto nepokojnému, ohromne agilnému panovníkovi. Ukazuje sa skutočne, že si je on sám svojím vlastným kancellárom a Caprivi iba direktorom kancellárié. V tom už väzí hodný kus nebezpečenstva. Cisár, zdá sa, nenie prístupný informáciám a nenávidí všetko, čo upomína na Bismarcka. V Nemecku už dávno krútia hlavami, a s nedorozumením hľadia na rýchle pohyby svojho cisára. Uvítanie Bismarcka v Berlíne na ceste do Friedrichsruhe bolo veľkým symptómom. Nemci boja sa o seba. A ked to tak pôjde, cisár bude trat'ť pod nohami pôdu. či potom, aby ju celkom neztratil, nechytí sa do vážnej akcie? Veru iste. Tak, jako ho známe, cisár Vilhelm II. neuspokojí sa už na dlho výletami do norvéžskych fjordov, posviackami zástav, chrámov, kasární, jubileami a pri nich držanými rečiami, zapisovaním sa do albumov. Ba ou bude donútený po toľkých rečiach už i niečo vykonať, aby jeho postava neztratila v národe aureolu. V tom väzí iste nebezpečenstvo. lex, regis voluntas“ je jeho heslom. „Suprema Takéto heslo nedá sa dlho utajiť, ouo musí pobúdať k činom. V budúcich činoch mladého cisára je velmi veliké nebezpečenstvo pre europejský mier. rok! v politike z príležitosti nového roku ubezpečujú o mieri. Brusselský „Nord“ konštatuje, že mier je zabezpečenejší, než bol kedykoľvek od roku 1870. Trojčlenný spolok prestal byt strašiakom; v Europe je zase rovnováha, ako uznal i Caprivi v svojej reči, povedanej v Osnabriicku. A tento výsledok docielený je rusko francúzskou shodou. Francúzsko a Rusko nestavajú sa nad smluvy, ich shoda je zcela konservatívnej prirodzenosti. Spojily ich nielen spoločné interessy, lež i jednaké princípy v politike zahraničnej. Položenie na východe, ktoré je ešte znesiteľné, Rusko i Francúzsko majú radšej, než jeho riešenie násilnými prostriedkami, ktoré od základov potriaslo by Europou. Na počiatku roku tak vyzerá politika europejská podľa novín, ktoré berú svoje informácie z ruského ministerstva inostranných diel. Z Ríma oznamujú, že nuncius parížsky dostal od pápeža úpravu, aby upozornil francúzskych biskupov, že by sa nijakým spôsobom nemiešali do politických agitácií monarchistických stránok a obmedzovali sa len na pestovanie náboženských a sociálnych záujmov. Parížsky dopisovateľ londýnskych „Timesov“ baláchal, že medzi Nemeckom a Ruskom vedie sa vyjednávanie strany pristúpenia Ruska k novým obchodným smluvám; prvé zasadnutie delegátov, poverených v tejto veci, bolo vraj už 26. decembra a a druhé bolo sa určilo na deň 4. januára. Wolffovská telegrafická kancellária berlínska teraz hodnoverne osvedčuje, že takého vyjednávania dosial nebolo a nie je v pláne ani na budúce, poneváč sníženie ruského hraničného cla vôbec nie je na dennom prriadku. Nemci nie sú spokojní so svojím cisárom. V novoročnej úvahe oslavuje „Köln. Ztg.“ Bismarcka a ostrie úvahy obracia proti Vilhelmovi. „My obdivujeme všemohúcnosť geniálneho štátnika, ktorý leskom svojho ducha presvedčuje nás a zachytáva k vrelému oduševneniu, ale my neskloníme svoje šije pod samopanstvo, ktoré mysticky prepína oprávnený pochop monarchie. Je pochopiteľné, že naše obavy prekračujú mieru. Pozorujeme systém prepúšťania veľkých mužov a povolávania iných bez dostatočných odborných známostí. Pozoruje sa, že podriadení radcovia majú viac príležitosti svoj vliv dokázať, ako ministri a znalci. Tak nikto dnes nevie, z ktorého kúta bude zajtra vietor fúkať. Táto neistota narobila zmätkov, že ťažko predvideť, ako sa z nich vymotáme.“ ____________ Politický prehľad. ------4. januára. Zvyk privátneho života zachováva sa i v politike. V privátnom živote hovoríme si: šťastlivý nový Ludvik Mocsáry k svojim voličom. Na sklonku snemového obdobia upravil Ludvik Mocsáry k svojim karanšebešským voličom otvorený list, ktorý dobre illustruje panujúce pomery. Medzi iným hovorí: Ked znovu stal som sa členom snemovne, uvažoval som, aké stanovisko bolo by mi zaujať v národnostnej otázke. Ked so vzniknutím takzvaných kultúrnych spolkov r. 1886 prúd chauvinismu dostal nový vzlet a hádzal vysoké vlny, držal som si za povinnost verejne a ostro vystúpiť proti nim, aby predsa počutá bola pravda, čo aj len z úst jednoho muža. Ukázalo sa síce, že takto vyslovená pravda nebola zabudnutá, ale aj to bolo zrejmé, že v tej korporácii, z ktorej vytvorili národnostných zástupcov, nechcú trpet ani toho jediného obrancu ich záujmov. Našli 3a mužovia, čo schvaľovali moje náhľady, ale ani jeden nemal smelosti urobiť to verejne. Ja nemohol som schvaľovať politiku, ktorá myslí vykonať Boh vie aké patriotické dielo, ked vytíska národnostnú otázku z poľa vážnej diškussie a ked vo