Národnie Noviny, október-december 1893 (XXIV/116-153)
1893-10-03 / nr. 116
■yichodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko aa celý rok.............. 12 si. «s pol roka.............. 6 zL na átvrt roka............ 3 si. do cudzozemska m celý rok................... 16 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známy<y už dopisovatelov. áfefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po S kr. WťŤl n 1j-pf *»j a» ť*p<tí<il fi«?:* ** ~mr W'wia»^. Üv. Haij»af'tJLu.e. Ročník XXIY. Utorok, 3. oktobra 1893. Číslo 116. V Rakúsko-Uhorsku. Nedarmo sú povestné vnútorné pomery Rabúsko-Uhorska. Po celej šírke a dĺžke ríše samé nepokoje: Dárody prejavujú svoje žiadosti, tlumeoé a dusené už od drahnej doby, a v odpoveď dostávajú processy, väzenia, žaláre a výnimečný stav. V tejto polovici, v Uhorsku, akoby ani nebolo sriadených štátnych pomerov, tak ťažko žije sa veľkým millionom obyvateľstva. Madari, od roku 1867 držiaci v rukách všetku moc, mali času usporiadať sa, zmocnieť a dať veciam takú tvárnosť, akoby v tejto krajine všetko šlo dosť prirodzene. No na najkrajnejšom východe pohli sa Rumuni, ktorí už nemohli dusiť v sebe nespokojnosť, a hned ukázalo sa každému, kto chcel videť, koľko tu prevráteností, odobratých a pošliapaných práv, aká nemožnosť pre milliony a milliony obyvatelstva žiť po ľudsky. Vedľa Rumunov ozvali sa Slováci. Ostatné nemadarské národnosti sú ešte dosť ticho, no tichosť ich je temer ťažším dôkazom proti pomerom v tejto krajine. Už skoro rok je, čo svet vidí tu opravdovú domácu vojnu, trebárs nemadarské národnosti vedú svoju akciu s miernosťou, s veľkým premáhaním samých seba. A v drnhej polovici, v takzvanej Cislajtánii? Keby ničoho iného, tam je v Čechách výnimočný stav. S manévrov, vydržiavaných v Uhorsku, panovník šiel temer priamo do Tyrolska, kde v Innsbrucku bola slávnosť odhalenia pomníka, postaveného Andreasovi Hoferovi, ktorý roku 1809 bojoval a roku 1810 umrel za Austriu. Deputáciám v Uhorsku z príležitosti manévrov Jeho veličenstvo bol prinútený povedať reči, aké v riadnych pomeroh panovník nebovorieva. Tyrolsko pozostáva z dvoch národov: na severe bývajú Nemci, na juhu Taliani. Títo pri slávnosťach v Innsbrucku neboli ani zastúpení. Súčasne v sídelnom meste Tyrolska bola i slávnosť krajinskej výstavky: panovník i tam videl, že Taliani sú nezúčastnení. Oui cele utiahli sa pri takej významnej príležitosti, kde i sám panovník prišiel do Tyrolska. No zato v Innsbrucku predstavila sa cisárovi deputácia južných Tyrolcov, nezúčastnených ani na slávnosti odhaľovania Hoferovho pomníka, ani na výstavke, — deputácia so žalobami pre znášané krivdy a s prosbou o autonómiu, ako jediný prostriedok prirodzených pomerov. O tom všetkom deputácia podala cisárovi obšírne memorandum. Po celej šírke Rakúsbo-Uhorska národy dovolávajú sa teda práv, ktoré sú im alebo doprosta odobraté alebo stenčené. Deputácia tyrolskýcb Vlachov bola u cisára s vedomím viedenskej vlády, ale zato úradné zprávy o prijímaní deputácií v Innsbrucku nehovoria ani slova o tom, čo odpovedal panovník predkladateľom memoranduma, zakalivším jasný obraz tyrolských slávností. Dľa jednej versie, obsaženej v privátnych zprávach, cisár odpovedal Talianom: „Na každý pád naložím mojej vláde, aby poznove študovala túto otázku. Majúc vždy na zreteli najvyššie záujmy celého štátu (des Gesammtstaates), nemôžem vám nič sľúbiť.“ Dľa druhej versie: „ . . . Pritom všetkom poznove naložím mojej vláde, aby študovala túto otázku a so zreteľom na najvážnejšie všeobecné záujmy štátu hľadala cestu k vášmu uspokojeniu. Sľúbiť nič nemôžem.“ Deputácia Rumunov, ktorej zpoza Tisy a zo Sedmobradska ťažšie bolo dostať sa do Viedne, než Talianom z Trentina do Innsbrucku, takto rok ešte nebola prijatá . . . Alebo otázka v Tyrolsku je snáď pálčivejšia ? Pochybujeme. Taliani južno-tyrolskí viedli síce svoju národnú záležitosť neraz používaním krajných, bezohľadných prostriedkov; no zato od štvrfstoletia až do predvčerajšieho dňa vo Viedni boli dôsledne odbíjaní, kedykoľvek vystúpili so žiadosťou. Už to, že deputácia trentínskych nacionalistov v Innsbrucku pri takej príležitosti bola prijatá Jeho veličenstvom, považujeme za novú vec v neblahých vnútorných pomeroch všetkých zemí Rakúsko-Uborska< U nás, v tejto polovici monarchie, zamotáva sa všetko tak, že obrat akýtaký bude nevyhnutný. Vojna všetkých proti všetkým v štáte nie je dlho možná. Keď sú žaláre najpreplnenejšie, vtedy príde otváranie.) Politický prehľad. ------2. okt. Minulého týždňa bol výročný deň vstúpenia italianského národného vojska do Ríma. V Paríži shromaždilo sa asi 500 osôb, Talianov a Francúzov, zasvätiť pamiatku tej udalosti. Rečník Malgarini pri bankete hovoril: „Národ, priateľský Francúzsku, o niekolko dní pošle svoje loďstvo do Toulonu. Povinnosťou Talianov je spojiť sa s Francúzmi pri vítaní ruských námorníkov a pripojiť svoje zdravice k oduševneným hlasom francúzskeho národa.“ Shromaždenie tlieskalo a volalo: „Vive la France! Vive ľ Italie! Vive la Russie lu Francúzsky vyslanec Basile odpovedal talianským rečníkom: „Všetky reči, ktoré sme tu počuli, dýchaly živou sympatiou k Francúzsku. A tak najlepšie dokážete nám svoje priateľstvo, keď s nami spolu budete volať: „Vive la Russie!“ — Vidno i z tohoto, ako očakávajú v Paríži ruských hostí. Gladstone v stredu v Edinburgu držal veľkú reč proti snemovni lordov. Základná myšlienka reči záležala v nasledujúcich slovách: „Od sto rokov snemovňa lordov neprispela ani jedinou jotou k svobode alebo osvobodeniu ludu, vôbec ničoho neurobila v záujme všeobecného dobra.“ Koburg a Stambulov. Hovorí sa už o krísi, ktorá vznikla vraj zo sporu medzi Stambulovom a Klementinou. Keď nedávno nemecký cisár stretnul sa s Koburgom na pohrabe kn. Ernesta Koburgského, poznamenal žartom: „Aj vy máte svojho Bismarcka?“ Tieto slová veľmi vraj popudily Klementinu proti Stambulovi. Závisí vraj teraz od toho, aké stanovisko zaujme manželka Koburgova voči Stambulovi. Ostatne charakteristické je pre situáciu, že „Svoboda“, orgán Stambulova dovoľuje si takto písat: Keby kuieža chcel sprostit sa Stambulova, mohol by tým strhnút krajinu do války občianskej. Dejiny iných národov i Bulharska (Battenberg!) svedčia o tom, že skutok koruny, ktorý by bol násilníctvom proti ludu, mohol by mat aj pre korunu zlé následky! Verejné shromaždenia. Poneváč prosba o zrušenie zákazu ľudového shromaždenia v Pezinku nie je dosial vybavená, poslaný bol na ub. kr. ministra vnútra nasledujúci prípis: Vaša Excellencia! Milostivý Pane! Keď pezinský mešťanosta svojím uzavretím č. 4/11 zakázal mnou na deň 5. marca t. r. v otázke civiloého manželstva a matrík, ako aj v otázke národnostnej a národnostného zákona do Pezinku svolané ľudové shromíiždenie, appelloval som proti tomu zákazu a moja appellácia vybavená bola rozhodnutím bl. podžupana stolice prešporskej č. 5320/93, ktorým mešťanostov zákaz v platnosti ponechaný bol. Proti tomuto odobrujúcemu podžupanskému rozhodnutiu podal som novú appellátu, ktorá s uzavretím pezinského meštanostskébo úradu zo dňa 4. apríla č. 23/93 pr. cestou bl. p. podžupana predostretá bola vysokcosv. p. ministrovi, kde napriek už raz podatému urgovaniu dosial čaká na svoje vybavenie. Milostivý Pane! Je tu reč o podanej appellácii v otázke urazeného práva svobodného shromaždovania, v svojej appellácii prosil Bom o ochranu tohto základného, ústavného práva a v takejto vážnej, ďaleko siahajúcej, odročenia netrpiacej otázke nedostal som za 5 mesiacov žiadnej odpovede. Vo svojej dňa 3. novembra 1892 k batzfeldským voličom povedanej reči vyslovila sa Vaša Excellencia, že to leží práve v záujme nášho ústavného života, aby aj menej vzdelané vrstvy ludu — občanov — braly účast na verejných záležitostach a aby poskytol sa spôsob, žeby verejné veci v čím najširšom kruhu pojednávané boly. Po tomto osvedčení zásadného významu stala sa Vaša Excellencia uhorským ministrom vnútra a patrí to práve do ressortu Vašej Excellencie brániť občianstvu právo svobodného shromažďovania v záujme verejných záležitostí. Milostivý Pane! Viem, že Vaša Excellencia neďakuje svoje vysoké postavenie ani rodu, ani majetku alebo konuexiám, ale jedine svojej schopnosti, usilovnosti, charakteru, nemôžem teda predpokladať, žeby Vaša Excellencia patrila do radu tých osôb, ktoré keď dosiahnu dávno očakávané a túžené ministerské kreslo, hneď zavesia na klinec svoje politické zásady a presvedčenie, aké pred zaujatím tobo kresla verejne vyznávaly. Vo vidieckom volebnom okrese svolal som to zakázané shromaždenie ludu, povolal som ta a práve aj očakával menej vzdelané vrstvy obecenstva, chcel som s nimi pohovorit a pojednávat o verejných veciach, o doniesC sa majúcich i donesených zákonoch, a tak aj dia náhľadu Vašej Excellencie vzal som si za ciel dačo takého, čo je práve v záujme nášho ústavného života a toto zakázaly mi Vašej Excellencii podriadené orgány, a preto žiadal som odpomoc a pri tom všetkom Vaša Excellencia neosvedčila sa až dosiali Ostatne myslím, že v otázke práva svobodného shromažďovania sa občanov ani nepotrebujem odvolávať sa na hore uvedené, pred rokom prednesené osvedčenie, veď známe sú mi novšie rozhodnutia Vašej Excellencie v podobných otázkach. Jedno je rozhodnutie Vašej Excellencie zo dňa 8. febr. t. r. č. 97/pred. na podobnú appelláciu dr. Jána Vanoviča, ktorým rozhodnutím dovolili Ste vydržiavať shromaždenie ludu v Turč. Sv. Martine s podobným programrnom; druhé je nariadenie Vašej Excellencie zo dňa 1. júla t. r. na otázku hl. župana sibinakej stolice v záležitosti shromaždenia rumunského ludu, na deň 9. júla svolaného. Je teda zrejmé, že Vaša Excellencia aj po zaujatí ministerského kresla vernou zostala starým zásadám a že dáva im platnosť aj v praktickom živote. Ani ja nežiadam nič iného len dovolenie toho, čo bolo dovolené v Turč. Sv. Martine a v Sibíne, lebo tak myslím, že čo mohlo sa tam dovoliť, to ani v Pezinku nemožno zakázať, lebo i martinčania i sibínčania sú rovní občania vlasti s pezinčanmi. čo teda môže byt príčinou, že práve moja appellácia nemôže sa dočkat vybavenia? Neznám pravú príčinu tohto opozdenia, ale mám príčinu predpokladať, že to má politické s národnostnou otázkou súvisiace úzadie. Ale práve preto netrpezlivé čakám odpoveď Vašej Excellencie v tejto otázke, lebo tak hútam, že s odpoveďou Vašej Excellencie na moju appelláciu bude riešená tá otázka: či terajší uhorský minister vnútra pridŕža sa 44. z. čl. 1868 sankcionovaného stanoviska, dia ktorého každý občan tejto vlasti, nech patrí ku ktorejkoľvek národností, je jej rovnoprávnym členom, alebo či