Národnie Noviny, apríl-jún 1894 (XXV/38-76)
1894-04-03 / nr. 38
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na c9lý rok................. lá si. na pol roka................. 6 sl. na dtvrt roka............... 3 sl. do cudzozemska na celý rok.................... 16 zl. ■iezmeuné. dopisj prijímajú sa len od známych až dopisovateľov. Kefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. n lfi»< *» j s»dxu.l.n.l.Mtv^o±M. *■. «K-2«2:;j»«?«*LFi-«5:Ä » -w □TTOLľK-ífe- NB"v. ZDMC«.ar*l_*B_«e-Ročník XXY. Utorok, 3. apríla 1894. Číslo 38. Myšlienky na čase. Yelká myšlienka, ideál, vždy žiada obete, človečenstvo málo sa naučilo z kresťanstva; mohlo by vedet, že aj slabý národ, ked boj vedie, boj vytrvanlivý za svoje povýšenie do kruhu druhých národov, ak nebude sa štítiť trpenia, svoj cieľ prv-neskôr dosiahnuť musi. Páüi dňa a tyranni a tyránkovia, aj Judáši to vedia, ale so zverskou úľubou pasú sa na trpení svojich blížnych a zaslepení svojou mocou a slávou ešte i slabý ľud huckajú proti jeho vodcom a radcom, hovoriac: „je zradca národa, berte ho a ukrižujte, lebo vás búri!“ Celkom tak bolo kedysi v Jeruzaleme. Víťazstvo veľkej našej myšlienky: povzniesť národ slovenský tak vysoko, ako mu to sám Boh urídil a ako si to zasluhuje, víťazstvo takéhoto ideálu nezastaví lichá nenávisť, hrozba a tyrannia. Tým hnusným činom, že vy mládež slovenskú prenasledujete a vyhadzujete zo škôl, ovšem na množstve učedlníkov pociťujeme štrbinu, ale výška a sila nášho ideálu tým len rastie, tým viac, že tak dokazujete vy silní, že sa bojíte nás slabých. Herodes dal útle deti márniť, mysliac, že vyhasí život budúceho Messiáša, no nepodarilo sa mu a zvýšil tým výčinom len slávu Kristovu a upevnil vieru v jeho božské poslanie. Život prvých kresťanov je pre nás veľmi poučný. Oduševnení za svoje vysoké ideály, za pravdu, kráčali na popravište, do cyrkusov, aby ich roztrbaly divé šelmy, ale každý bol presvedčený, že čo aj bude zničený: ideál jeho, kresťanstvo, zvíťazí. Nech povie kto chce, že je to fanatismus, ale taký fanatismus za vnútorné presvedčenie je predsa len svätým; takýto fa natismus za vnútorné presvedčenie má aj u nás každý mať, komu leží na srdci povznesenie národných slovenských, ba i čisto ľudských slovenských záujmov, povznesenie národa. Nehovorte, že preháňam; mocný drží v ruke meč, slabý má svoje silné presvedčenie, svoje myšlienky, ideály, ktoré ked zaplavia mnohých slabých, i ten silný dostáva zimnicu do pravice, v ktorej tríma meč. To je už najväčšia slabosť, ked slabý hmotne, zakrýva svoje lepšie duchovné stránky otrepanými frásami: načo čelom do múru ? Ved je toto i tak absurdum, bo človek má do činenia iba s človekom a ked snáď ako slabší pred silným načas ustúpiť musím, to len preto, abych sbieral sily, alebo snád rozmýšľal, či by ťažký strom, ked nie holými rukami, teda drúkom nedal sa s cesty odvaliť. Darmo však budeme mudrovať; ak v prvom rade nemá jednotlivec, potažne národ, odvahy, nepomkne sa s miesta dalej. cnosť národná, cnosť politická. Áno, odvaha je Čo aký slabúch jednotlivec, ked má odvahu, viac zmôže, viac učiní, než dvadsať obrov ťarbákov, čo okúňajú sa ešte i to povedať susedovi: sused odorávaš mi. „Diplomaticky“ naladení ľudia snád povedia, že odvaha nedonáša vždy prospech národu. A čože sú, prosím, diplomatické zápletky? Geniálny štátnik npletie taký odvážlivý kúsok, že hýka svet, no ked sa odsnuje, alebo roztne uzol, vtedy len zkúsi sa vefký prospech toho národa, ktorému ten diplomat slúži. My toho však ani tak nepotrebujeme, lebo naše záujmy sú veľmi domáce: udržať, nepoddať sa a rozširovať národnú osvetu. Chcú nás zničiť, teda musíme proti zámerom nepriateľským bez diplomatických okolkov (oni tak nám lhali) s odvahou brániť sa; a ešte i vtedy, ked vidíme, že náš čisto osobný záujem utrpí štrbinu, postaviť sa máme: tu som na svojom, ač bez zbroja, ale z miesta sa nepohnem vzdor tvojej zbroji! Nie je to čelom do múru, ale je to cnosť, vyplývajúca z charakteru povedomého Slováka, to je nateraz politická cnosť Slováka: lebo Slovák, lebo — nič! Znám ľudí, ktorí tak dobre po slovensky cíťa, ako ja, no nielen že nezastanú svoj Dárod, ale keď počujú posmešky na slovenské národné ciele — múdre mlčia (to je vraj zlato) a usmievajú sa (toto je vraj diamant). Ja myslím, že ani zlato, ani diamant, ale že takíto Slováci sú vstave lacnejšie, než Judáš, za 40 babiek svoj národ zradiť. Ba mám i také príklady, čo im biedny národ pomáhal, aby mohli prísť k dačomu, a teraz títo odchovanci národa tak sa držia, ako by chceli honosiť sa: dal mi môj národ 40 strieborných, aby som ho zradil. Tí naši lepší, čo majú odvahu a blízko stoja týmto „našim“ panákom, mali by im ešte doložiť dvagrošník: na, chod k povrazníkovi! Viem, ešte nám príde mnoho trpeť, mnoho ešte padne učedelníkov v obeť, ale národ náš slovenský predsa sa len udrží a dožije sa i on oslávenia svojich ideálov — len by sme mali hodne odvahy! Somolický. Politický prehľad. -------2. agríla. Cisár Vilhelm dňa 13. apríla dôjde do Viedne; jestli dvor vtedy už bude v Schôabrunne, i on tam bude bývať. Na druhý deň cez Karlsruhe odíde do Hessenu. Bismarck včera, 1. apríla, mal deň narodenia. Ako za predošlých rokov, i teraz prišla do Friedricbsrube pozdraviť bo veľká spoločnosť, pozostávajúca hlavne z obyvateľov hamburgských. Bismarck i teraz odpovedal gratulantom dlhou rečou, v ktorej spomínal svoju minulosť, dielo sjednotenia Nemecka, ale všetko tónom pokojného rozjímania: už nebol taký bojovný, ako za predošlých rokov. Smierenie s cisárom poznať na Bismarckovi. Povereník parížskych novín „Gaulois“ opytoval sa bývalého francúzskeho ministra inostranných diel, Barthelemyho St. Bilaira, akej je mienky o odzbrojení europejskom. Starý štátnik odpovedal, že neverí v možnosť odzbrojenia, ani v trvácnosť mieru. Friedrichsruhe, 1. apr. Adjutant Moltke doniesol Bismarckovi písomnú vlastnoručnú gratuláciu cisárovu. Z Hamburgu a okolia ešte vždy prichádzajú gratulácie. Petrohrad, 1. apr. Obchodné Provisorium medzi Ruskom a Rakúsko-Uhorskom vstúpi do života 1. júla (starý št.). Do tých čias obchodná Bmluva má sa definitívne formuloval. Domáce zprávy. Už je po Kossuthovských pohrabných slávnosťach. čo bude nasledovať, nevedno. Posledne vyhýbali všetkým demonštráciám, no je otázka, či nenahradia si to teraz. Je viac momentov, z ktorých nemožno zatvárať, žeby politická situácia mohla sa vyvinovať pokojným spôsobom. Vláda narobila mnoho chýb, pre ktoré iste ťahaná bude na zodpovednosť. Ministri neboli na pohrabe, ani predseda snemovne b. BáDÍfy, Na tohto sú všetky strany zlenedobre; ten musí vraj za ďakovať, a čím skôr, tým lepšie, lebo ináče že ohrožené sú aj zbytky „liberálnej“ strany. Ak pôjde to tak ďalej, odíde Bánffy skôr, ako príde na denný poriadok demissia ministerstva. Môžeme teda byt pripravení na búrlivé výstupy v snemovni vyslancov a s tým snáď aj na nové pouličné demonštrácie. V Kossuthovskej otázke podá krajná lavica akýsi návrh a v otázke cirkevno-politických reforiem navrhnú vyslanci, čo nedávno z vládnej strany vystúpili, aby vládne predlohy vzaté boly z denného poriadku. Ani to ešte nevedieť, kedy vlastne snem zasadne. Vôbec situácia je nanajvýš zamotaná. Kossuth. Vlak, ktorý viezol mŕtvolu Kossuthovu, zastavil sa na rozličných staniciach a všade vítaly deputácie telesné pozostatky bývalého „gubernátora.“ Jeden z rečníkov hovoril, že „v tej svätej truhle ležia najsvätejšie dejiny Uhorska, vykupiteľ Uhorska1 ktorého idey nikdy premožené nebudú.“ Časopisy peštianske porovnávaly Kossutha s Kristom, Jeho utrpením a vzkriesením, lebo aj Kossuth povstane vraj z mrtvýcb, a podobné hriešnosti. Mŕtvola prišla do Pešti v piatok popoludní o 37j hodine. Nával obecenstva bol veľký. Na stanici prevzal mŕtvolu podmeštanosta Gerlóczy. Potom odviezli ju slávnostným pochodom do musea, kde zostala uložená do dňa pohrabú. V sobotu boly pochované telesné pozostatky manželky a dcéry Kossuthovej podľa katolíckych obradov. Pohrab Kossuthov bol v nedeľu. Už za rána shromaždily sa veľké zástupy v museume, okolo musea a po uliciach, kadiaľ mal ísť pohrabný sprievod. Snemoví vyslanci všetkých strán (mimo Horvatov) prišli pod vedením podpredsedov grófa Teodora Andrássyho a Desidera Perczela, členovia magnátskej tabule, zastupitelia mesta a rozličných spolkov, honvédi z roku 1848/9, deputácie stolíc, miest, obcí atď., ev. biskupi Szász, Kiss, Zelenka; arcibiskup Samassa a biskup Szmrecsáuyi. Pohrabué obrady konal evanj biskup Sárkány. Okrem neho držali reči: Móric Jókai menom parlamentu a podmeštanosta Gerlóczy so strany mesta. O 11. hodine pobnul sa imposantný pochod uliciami, ktoré boly preplnené; domy čierno ozdobené. Mŕtvolu viezli na osemspražnom voze. Dialo sa to všetko s pompou, akej vraj Pešťbudín ešte nevidel. Na kerepešskom hrobitove držali reči: so strany cirkve ev. farár Horváth, menom bývalých honvédov Tomáš Pécby, menom krajnej lavice Julius Justh, so strany Apponypvskej Ferdinand Horánszky, L. Bottlik menom mládeže a Otto Hermann menom EötvŐ30V- skej frakcie. Vo všeobecnosti previedlo sa všetko v poriadku. — Spoločnému vojsku i honvédom bolo zakázané súčastniť Ba na pohrabe, ani len podfvať sa. D o p i s y. Mosovce, 31. marca. Včerajšieho dňa, v piatok o 87, hodine večer, postihnuté bolo mestečko naše požiarom, ktorý v krátkej chvíli rozšíril sa temer na jednu celú ulicu. Požiar vypukol práve na uzle troch ulíc a šíril sa, podnecovaný v tom smere vejúcim vetrom, smerom na rýnok s jednej, s opačnej strany ale ku ev. fare a kostolu, ktoré, vďaka priaznivému vetru, nielen samy zachránené boly, ale tým i prietrž k šíreniu sa smerom na „starý rad“, starobylej to čiastke mestečka, zväčša z drevených domov a tesno jedno pri druhom skúpených hospodárskych stavísk