Národnie Noviny, október-december 1895 (XXVI/116-150)
1895-10-03 / nr. 116
/ Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok................... 1^ zl. na pol roka................... 6 zĹ na štvrť roka................. 3 zl. do cudzozemska: na celý rok................... 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. RedaHiola, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Martine. Bočník XXVI. Štvrtok, 3. oktobra 1895. Číslo 116. Liberalismus na vrcholí. U nás tedy zvíťazil ultra-liberalismus vo ve ciach politicko-cirkevných. Cirkev prehrala process; civilné manželstvo a civilné matriky stály sa zákonom, ktorý plniť musíme, musíme s našimi intímnymi rodinnými a duchovnými záležitosťami pred svetskú vrchnosť, alebo i len pred obecných pisárov. Mám iné nepozostáva, iba rešpektovať zákon, či je on taký alebo onaký, ale i hľadeť všetkými zákonnými a ústavnými prostriedkami usilovať sa, aby zlý zákon boli revidovaný, premenený alebo opravený. Stroj ústavný nám ho doniesol, stroj ústavný ho môže zase vziať. Pravda, k tomu by bola potrebná zralosť u voličov, akej niet a ešte dlho nebude. Bola by treba zákonitosť a spravedlnosť pri voľbách, akej nenie a diho ešte nebude. Konštatovať môžme, že nové cirkevno-politické zákony sú nepopulárne, čo ukázalo sa faktami v posledných časoch. Ľudia po celej krajine urýchlili sňatky, aby vyhli nepríjemnej, profánnej procedúre po zaprášených kancelláriach pred ľudmi všelijakého kalibru (česť výnimkám). Keby všetci, ktorým je nepríjemná nová formalita, mohli urýchliť sňatky (je to len zriedka možné pre rodinné majetkové a iné okolnosti) v auguste "a septembri roku' 1895 bolo by bývalo viac svadieb než v riadnych časoch za desať rokov. Krajina bola by sa premenila na veľkú svadobnú sieň a chrámy plnily by sa celými processiami ženíchov a neviest. A tak od prvého oktobra vstúpil zákon o nutnom civilnom manželstve do života. Cirkev katolícka civilnú kopuláciu neuznáva za manželstvo a dia dogmát svojich uznať nemôže. Dľa týchže dogmát je manželstvo siedmym sacramentom, je ludskou i božskou činnosťou uzavreté doživotné spojenie osôb rozdielneho pohlavia, je cirkevný prostriedok smilovania. Jestli katolík neuznáva túto prírodu manželstva, odtrhuje sa od celej cirkevnej spolupatričnosti. Bez ohľadu na neriešené ešte subtílne otázky, kto vyplňuje sviatosť manželstva, či poskytujúci kňaz, či sami nupturienti, cirkevný charakter manželského sňatku bol po všetky časy uznávaný, ako inštitúcia samého Krista. V tom arci protestantské cirkve rozchádzajú sa s katolíckou, ale i ony uznávajú manželstvo za božskú inštitúciu. Teraz povedal štát: ja uznávam z mojej strany za riadne a zákonné manželstvo, ktoré sa uskutočnilo pred mojimi orgánami, povoľujúc pri tom, aby už hotový manželský sväzok bol cirkvou požehnaný. Ide to tak ďaleko, že dľa protestantských inštrukcií biskupských, i otázky na mladoženichov vystanú a cirkevný akt klesá na púhu modlitbu po zaklúčení hotového už manželského 8väzku. Katolícka cirkev sotva tak ďaleko popustí: ona manželstvo, ktoré nebolo i cirkevne uzavreté, považuje za konkubinát, vzdor tomu, že kloní sa pred zákonom a vyzýva svojich, aby sa požiadavkám štátu neprotivili. Už nech hovorí sa čo chce, novým zákonom povstala nevyploitelná trhlina, ktorú žiadna ústupčivosť na tej alebo onej strane nezasype. * Aké následky bude mať zákon v živote, ťažko súdiť. Kto sa mu teší? Kto kričí na slávu iniciátorom ? Netreba nám na to poukázať. A dla toho môžme asi vedieť, kto má záujem, aby v kresťanstve povstaly trhliny a protivy so svetským poriadkom vecí. Ako pri každom novom zákone, i tu madarisácia utrhla pre seba najlepšiu ovocinku. Zakiaf návrh nebol zákonom, bojovali sme i my proti nemu, menovite z tohoto posledného ohladu. I novými žákonami sužuje sa kruh národných práv nemaďarských národov a všetko nabíja sa na jedno kopyto maďarskej výlučnosti. Kto vie, či madarisácia nebola hlavnou pobídkou ukvapeuej novoty! No už sme v tom a s Božou pomocou prenesieme i toto pokušenie, a neprestaneme pracovať, aby nám nepotrebný, s našim svedomím nesrovnávajúci sa zákon ústavnou, zákonnou cestou bol premenený. Politický prehľad. -------2. okt. Ruské časopisy pilne uvažujú politické a vojenské výsledky terajších francúzskych manévrov. „Mosk. Vied.“ potvrdzujú stanovisko generála Dragomirova, že francúzska armáda nepotrebuje sa bát žiadneho porovnania. Pozoruhodné je, že manévre vydržiavaly sa práve vtedy, keď Nemci slávily 25- ročné jubileum svojho víťazstva. Francúzske manévre objasnily: predne, že francúzska armáda dokázala sa byť znamenitou, a po druhé, že Francúzi ukázali svoju politickú zralosť a úplnú mierumilovnosť. Konečne Francúzsko opätovne prejavilo svoje sympatie k Rusku spôsobom najzrejmejším. To je dobrý výsledok. Súčasne s ruským ministrom zahraničia Lobanovom meškal v Paríži aj belgický kráľ, čomu však nepripisuje sa žiaden politický význam; dňa 30. sept. odcestoval už do Brusselu. Knieža Lobanov dňa 29 septembra navštívil francúzskeho ministra zahraničia Hanotauxa. Z Carihradu došlý zprávy o arménskych nepokojoch. Arménsky výbor chcel totižto predostret sultánovi memorandum, v ktorom žiada: utvorenie arménskej provincie pod náčelníctvom daktorého Europejca, ktorého tolily by veľmoci v usrozumení s portou; ďalej administratívne reformy dla návrhu veľmocí a celý rad hospodárskych reforiem. A to že sú žiadosti tak kresťanského, ako aj mohamedánskeho obyvateľstva. Ak by to porta neurobila, nuž že mohlo by tó byt príčinou veľkých kalamít tak pre arménsky i národ, ako aj pre portu samu. Memorandum malo sa odovzdať demonštratívne pri slávnostnom pochode; no polícia to prekazila, následkom čoho povstala na ulici pračka, do ktorej zamiešalo sa proti Arménom aj mohamedánske obyvateľstvo Carihradu. Mnoho je ranených a mnoho uväznených. Petrohrad, 29. sept. Bývalý minister pravosúdia Manassein zomrel dnes. — „Russkij Invalid“ oznamuje, že ešte tejto jaseni bude sriadeno 18 nových batterií po osem diel. Sofia, 30. sept. Appellačný súd osvobodil Lukanova a Karagiova, ktorí boli obžalovaní, že svojím časom nezákonne dali uväzniť bývalého ministra vnútra Zanova. Londýn, 30. sept. Z Pekingu oznamujú, že úradný časopis uverejnil dekrét, ktorým zbavuje sa vicekrál svojej hodnosti a vyhlasuje sa za neschopného ďalej zastávať dáky úrad, preto že nebránil missionárov pred nápadmi domácich. Rozhovor s pápežom. Ruský žurnalista Ivanov, zprávodajca „Nového Vremeni“, mal dňa 17. sept. u pápeža privátnu audienciu, ktorú vyprostredkoval mu Isvolskij, ruský ministerresident pri pápežskom dvore. Rozhovor viedol sa o rozličných otázkach. O spojení cirkví hovoril pápež: „Niet žiadneho podstatného rozdielu, o akom hovoria ludia, čo len povrchne znajú náboženstvo, a katolícka cirkev ani nemyslí na pripisovanú jej formu panstva. Vezmite na príklad Španielsko, tam nenájdete ani jednoho cudzozemca ; kardináli, biskupi a kňazi sú rodení Španielci. A tak je to všade. Duchovenstvo musí byt národné.“ (Počujete, maďarónski kňazi na Slovensku!) — „Teraz nemáme pravého pokoja. Všetko opiera sa na bajonetty, a preto sú všetky štáty v stave ozbrojeného tábora. vyvinovat. Idey, umenie, veda a priemysel nemôžu sa Pri dnešných hospodárskych pomeroch sotvy môže prísť ľudský duch k plnej platnosti. Bol by to veľkolepý zjav, keby nastúpila éra skutočného pokoja, keby delá a pušky boly zahodené a medzinárodné otázky svobodnou poradou europejských panovníkov a pápeža riešené.“ O Poliakoch vyslovil sa pápež: „Ja hovoril som vždy všetkým Poliakom: Odlúčte náboženskú stránku" od politiky, nechajte túto! Historické udalosti boly také, že utratili ste samostatnosť a musíte sa podriadiť istej moci. Vy musíte ju poslúchať, ináč nemôžem obrátiť svoj zreteľ na vaše pomery k Rusku. Aj v mojej encyklike k Poliakom hovoril som to isté.“ O socialistoch hovoril Lev XIII.: „Napravením hospodárskych podmienok, väčšou činnosťou cirkve zmizne alebo aspoň premení sa socialismus. Už teraz badať nápravu, kde cirkev v tomto ohlade mnoho vykonala. Vôbec osvecovaním duchov, staraním sa o mravný vývin zástupov bude cirkev k tomu prispievať, že každý antisociálny zjav, ako sociálna demokracia a nihilismus, musí prestať sám od seba.“ Generál Dragomirov ako spisovateľ. V Kieve vyšiel spis generála M. I. Dragomirova: „Rozbor románu Vojna a mier.“ V rozbore generál hovorí len o tej stránke veľkého diela grófa Tolstého, o ktorej hovoriť on ako vojak je povolaný — o zobrazení vojny a vojenských ľudí; ale nakolko pritom nevyhnutná vec je týkat sa i umeleckej stránky románu, generál Dragomirov prezradzuje, že má zvláštny smysel a vzdelanie ku chápaniu krás „Vojny a mieru“. Ako vojak uznáva a chváli vo velkom diele Tolstého neobyčajnú živosť a pravdivosť zobrazených vojenských herosov, ako i präcísnost psychologických predstavení duševného sveta prostého vojaka i oficierov v bitkách. Zato Lev Tolstoj dostáva od vojenského kritika pre svoje reflexie o vojne. Generál Dragomirov považuje vojnu za nevyhnutný, temer za dobročinný zjav života, s veľkým apparátom vojenských teórií bráni velkost vojenského génia a historické značenie vojny. Ako vidno z predmluvy, rozbor generála Dragomirova bol napísaný hneď po vydaní „Vojny a mieru“ a uverejnený v špeciálnom vojenskom časopise; v knižnom formáte vyšiel len teraz. Starý kocúr. Koloman Tisza, dobre známy priatel náš, ktorý dovolil zrušiť Maticu a gymnásia slovenské, ozval sa vo Velkom Varadíne o národnostnej otázke. My čakali sme niečo nového po tak dlhej praxi a po dosť dlhom odpočinku. A čo sme počuli? Počuli sme tie samé farizejské lže a krúteniny, tú samú melódiu, vychádzajúcu na staré: „összetiporni“. Nikdy nepočuli sme viac nadutosti a neoprávneného citu bezpečnosti, nikdy za zdánlive krotkými slovami neskrývalo sa tolko vlčej dravosti a odpornej panovitosti Naozaj, je to už zpupoosť a strašná slepota, je to už stredoveké feudálčecie nad nami, mizerným, len dabujúcim plebsom. Komu jeho slová nevženú purpur hanby a hnevu do tváre, ten naisto zaslúži byt otrokom na večné veky. #