Národnie Noviny, júl-september 1902 (XXXIII/75-114)

1902-07-01 / nr. 75

Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok........................ 24 k. na pol roka........................ 12 k, na átvrt roka..................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok......................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. PledLalioia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XXXIII. Utorok, 1. júla 1902 Číslo 75. Obnovená alliancia. Ba či už naozaj je Berlín i našim hlavným mestom a nemecký cisár našim nadsuverénom? O našich rakúske - uhorských dielach, a síce o hlavných, dozvedieť sa možno iba z Beriína, troj­­členová alliancia obnoviť sa môže len v Berlíne, Itáliu za pačesy chytiť môže len nemecký kan­cellár Bülow, znemožniť kokettovanie peknej Itálie s francúzskym premiérom môže zase len' Berlín (preto vraj padol Waldeck), znemožniť j debattu na haličskom sneme o otázke silno za­­dierajúcej pofskú národnosť smie a môže tenže Berlín, zakázať požalovať sa na preponderanciu Pruská hockedy potrafí Berlín, a ked veci vy­­vinovať sa budú v takom smere, ťažko je pred­­videf, čo všetko bude v stave Berlín daleko za hraniciami ríše. Všáde koria sa mieru, všetky obetnice kadia sa v česť mieru, všade trúbia o rovnosti a svobode, o svobodnej konkurrencii národo-hospodárskej, zvelebujú slovutnú „ligu! mieru“, sediacu na slovutnej trojnohe! Aprítom nohy trojnohy sú nerovnaké, jedna je dlhá a mocná, pri tom vyrastá jeden zo spojencov na úkor dvoch ostatných, tučí sa, mocneje, až jed­­noho pekného rána uvidíme na miesto „tres; faciunt collegium" jednoho povelíteía, pána, ho­spodára a dvoch podriadených. Ide to ako sudba, ako nejaká Até! Ide to nezastavitelae, nemecký Imperialismus podmaňuje si Európu, a Rakúsko- Uhorsko pomáha, Itália člapká za nimi, pridŕ­žajúc sa rizy súsedkinej. Goluchowski nevidí, alebo nechce videť, alebo vidí, že ináč byť ne­môže. Germánia tak privalila Rakúsko Uhorsko, že tam von už ani nehovoria o rakúsko-uhorskej zahraničnej politike, ale jedine o politike Ger­­mánie cum sua causa. v / No fakt je tu. Dňa 28. júna podpísali v BerA line nepremenenú starú smluvu: Bülow, Szögyéay 1 a Lanza, iste preto na toto datum, lebo práve v ten deň pred 36. rokmi pruské ihlovky rá­­ňaly rakúskych vojakov a pruskí uláni hnali ute­kajúce rakúske regimenty do Labe a rybníkov severo-českýcb. Príhodné datum zaviazať sa na .ďalších desať rokov pracovať a snád i bojovať ^pour le roi de Prusse.“ Kto teší sa u nás tomuto obnoveniu ? To je veľmi dôležitá otázka a jej riešenie vysvetlí všetko. Kto teší sa, kto neteší? Madari netešia sa, aspoň v hĺbke duše svojej, lebo nemôžu nevideť ohromnú neroveň medzi sebou a Nemcami. Za hlasy časopisov madarských — česť výnimkám — nedáme ani vindry, to je humbug, madarská tlač dávno už nie je vlastnosťou madarského poctivého národa. Poliaci netešia sa, lebo vidia v Nemecku svojho vraha; to samé stojí o Cechoch, ktorí dali svojej neradosti výraz v „Nár. Listoch“. Rakúski Nemci starého patriotického presvedčenia netešia sa, lebo nenávidia supre­­máciu Hohenzollernov, súc dobrými Habsbur­govcami. Netešia Juhoslaviavi, ktorí v Italcoch musia videť svojho nepriateľa, netešia sa ani Italci, ktorí by Rakúsko redšej dnes rozbúchali, ako zajtra. Lebo len hlupák nevie, že každý Ital je irredentista a „unica Italia“, je hlavným cieľom italskej politiky. Netešia sa balkánske národy, lebo trojspolok je pre nich tyranom a liatou rozvinúť celú orientálnu otázku. Kto sa tedy teší? Niekoľko intrasigeantných Všenemcov, všetci úžerníci, všetci parasiti, ktorí pod tieňou mieru vyssávajú europejskú spoločnosť a rozrý­vajú mrav, počestnosť, náboženstvo, vieru a my- ■ šlšenku na všetko vyššie, nezemné a krásne. Ne- í určiteľný, bezstanovový, neohraničený spolok úžer-, níkov a exploátorov ľudského pokolenia triumfuje. iTrojspolok ani nie je prirodzený, ani úprimný, ani í Verný, a iného cieľa, ako vyše podotknutého, nemá. I \ -------t— Politický prehľad. 30. júna. Z Berlína ozamujú, že je trojčlenový spolok už obnovený. Smluvu podpísali dňa 28. júna: nemecký ríšsky kancellár gróf Bülow, rakúsko-uhorský poslanec Szögyény-Marich a italský posianec Lanza. Je to vraj novou garanciou europejského {pokoja a že bude to mat prajný vplyv aj ňa uzavretie nových hospodár­skych a obchodných smiúv. O nemoci kráľa Eduarda VII. docbodia z Lon­dýna veľmi priaznivé úradná zprávy. Krísa pomi- i nula a niet ani najmenšieho znaku dákej komplikácie; temperatúra je normálna, kráľ je pri dobrom pove­domí. Ak to tak ďalej pôjde, je po nebezpečenstve. Lekári sú veľmi reservovaní, — Oproti tomu privátne zprávy nie sú tak nádejepiné. Kráľ trpí na raka a máva veľké bole, akonáhle sa "trcrctfo tav?, musí nasledovať druhá operácia. Nad odročením korunácie je v širokom obecenstve veľké .rozčúlenie. Rozliční podujímatelia, obchody utrpia tým ohromné škody. Chudoba je zbavená prí­ležitostných dobrodení a boly už preto na viac mie­stach búrlivé nepokoje. A predsa korunácia musela sa odročiť. Obecenstvo zazliva menovite to, že bolo od mesiacov tak nehauebne klamané. Prečo ustanovili kornnáciu, keď už dávno vedeli, čo je s kráľom? Cudzozemskí hostia, kniežatá, deputácie a jed­notlivci už sa porozchodili; len asiatské poslanstvá tže zostanú tam do korunácie, ktorá bude vraj môcť royť dakedy na jaseň, ak nestane sa nič horšieho, i V Cíne objavujú sa zase nepokoje proti cudzin­com. Boxeri vraždia. Vláda pochytala už niekoľkých iáčeluíkov. Z popisu obyvateľstva v Uhorsku roku 1900. V nasledujúcich stoliciach popísali obyvateľstvo dľa národnosti nasledovne: Slovákov Maďarov Nemcov „iných“ Oravská 80.487 1.494 2.127 888 Liptovská 75.938 2.708 2.475 1.025 i Turčianska 38 233 2.185 11.039 495! Trenčianska 266 763 8.210 10.213 2.234’ Nitrianska 312 601 80.962 32.370 2.280' Prešporská 153.870 119.733 23.156 2.578 j Zvolenská 111.050 9 078 2.945 1.111 Tekovská 94.879 52.317 17.325 565! Hontianska 57.315 65.522 7.051 703 í Novohradská 64 287 168.614 3.958 2.087 i Gemerská 74.517 103.660 4.059 1.480; Spišská 99.557 10.843 42.885 4.117 ŠariŠBká 115.141 10.926 10.886 3.428 j Rusov Zemplínska 106.114 174.107 34.831 4.680 Nemcov Abauj-Tornianska 45 072 140.050 8.734 1940 Ungská 42.876 46.306 55.742 849 Rumunov Čauádska 17.274 103-242 13.982 273 Nemcov Rumun. Torontálska 14.969 111.836 176.582 87.662 Békešská 64.467 201.619 — 6.069 Srbov ' Báč-Bodrogská 30.068 327.108 192.267 139.412' Slovákov Maďarov Nemcov „iných“ .Beštianska 33.365 738.963 96.765 — (pstrihomaká 7.491 69.429 9995 — komárňanská 10.012 155.850 12.459 — V Boršodskej stolici popísali Slovákov 9.338, f Krašovskej 3.831, v Temešskej 2.977, v meste Buda­? pešti 25.168 (roku 1890 ešte 27.449). Mestá: obyvateľov Slovákov Maďarov Nemcov Baňská Štiavnica s Belou 16.375 12116 3.253 918 Nová Baňa 4.603 4102 410 90 Krupina 3.963 3.500 354 65 'Kremnica 4.306 1.485 858 1.950 Baňská Bystrica 9.264 4.852 3.132 1.179 Zvolen 7.164 4 391 2.173 509 Brezno 3.942 3.361 406 112 Lučenec 9 530 1.000 8.187 249 Revúca (Roku 1890 v Lučenci popísali 844 Slovákov.) 1.812 933 844 30 Jelšava 2.790 565 2.167 31 (Roku 1890 v Revúci popísali Slovákov ešte 1474, v Jelšave 1249.) Do'nšiná 5.115 1.509 746 2.790 (Roku 1890 Slovákov 1252, Nemcov 2997, Ma­ďarov 335.) Humenné 3.995 1.334 1.451 863 Michalovce (Zemplín) 4.906 1.695 2.659 438 Sečovce (Gálszécs) 3.173 1.690 1.170 186 Trebišov 4.623 3 381 1.107 88 Siná 2.750 2.457 246 12 Rusov Ungvár 14.723 1.223 11.631 500 Nemcov Prešov 14.447 6.804 5.513 1.705 Sabinov 3.257 2.112 680 393 Bardijov 6.102 3-234 997 1.721 Košice 40.102 9.244 25.996 3.446 Levoča 7.866 3.633 1.670 1.755 Spišské Podhradie 3 024 1918 431 650 Vlachy 2 666 1.715 310 597 Stará Ľubovňa 1.977 1.465 132 322 Ľubica 2.803 1.189 49 1.486 Kežmarok 5.606 1.074 952 3.408 Nováves 9.301 4 966 2.220 2042 Krompách 4 731 2.154 1.280 1.046 Liptovský Sv. Mikuláš s Vrbicou 5.379 3.852 694 709 Ružomberok 8.198 6.983 630 459 Nemecká Lupča 2.218 2.107 49 44 Nižný Kubín 1.674 907 359 298 Námestovo 1.791 1.469 119 193 Trstená 2 364 2.024 175 135 Tvrdošín 1.760 1.356 218 160 Turčiansky Sv. Martin, bez Ja­hodník 3.357 2.501 421 351 Mošovce 1.951 1.795 38 103 Trenčín 7.011 3.715 2.074 1.083 Žilina 5.633 3242 1.231 1.059 Rajec 2.610 2.330 88 186 Bánovce 3.030 . 2.335 209 478 Nová Bystrica 3.277 3.242 8 19 Stará Bystrica 2.720 2.540 57 94 Veľká Bytča 3 080 2.272 266 479 Nitra 15.169 5.538 7.219 2.312 Skalica 4932 4.301 276 308 Stará Tura 6.104 5 940 37 123 Nové Mesto n. V. 5.294 3.187 669 1,416 j Vŕbové 4.686 3.662 131 880 I Holič 5.817 4.735 162 852 í Prievidza 3.152 2.454 469 224 ; Piešťany 5.661 4.441 472 708 i Myjava 10.630 10.110 165 319 j Brezová 5.293 5 032 62 188 i Hlohovec 8.833 6.084 1.534 1.055 j Komiatice 3.670 3.078 477 108 ! Prešporok 65.867 10.715 20.102 33.202 Sv. Jur 3.456 1.916 462 1.065 j Trnava 13.181 7.246 3.124 2 564 j Modra 5 279 4.350 288 616 ÍPezinok 4 899 2.666 418 1.752 1 Malacky 5.053 3 861 345 799 , Gajary 4 260 3.967 57 173 1 Petrovac 7.867 7 491 135 205 ' Kysáč 4.252 3.953 81 58 Rumunov 1 Nadlak 13.631 7.424 1.395 4 358 ; Nemcov Sarvaš 25.773 17.771 7.845 117 1 Slovenský Komlóš 10 235 9.050 1.110 45 í čaba 37.547 27.488 9 501 —

Next