Národnie Noviny, október-december 1908 (XXXIX/116-153)
1908-10-01 / nr. 116
Vychodia tri razy do týždňa* t utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre ftakúsko-Ohorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k,, na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. bo cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebených rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitelia pre Ameriku* p. V. Rovnianck & Comp., Pittsburg, Pa» 612—614 Grant Street. Ročník XXXIX. Štvrtok, 1. oktobra 1908. Číslo 116. Šovíni sú nespokojní. Šovinistická tlač maďarská ešte nie je spokojná s návrhom volebnej reformy. Gróf Andrássy vraj chcel pluralitou poistiť väčšinu maďarských hlasov, a tým samým i supremaciu maďarstva. Ale teraz vyšla na javo štatistika tabelárna, ktorá túto tésu vraj ničí, lebo hlavný argument, že pluralita nepomôže madarstvu. Ved medzi 90 municipiami v 33 municipiach pomer maďarských hlasov ostáva niže 50°/o, v ďalších 5 municipiach sotva stačí prestúpiť 50°/o) a predsa vieme, že v štatistických elaborátoch madarstvu dávalo sa viac, než skutočne má. Po druhé, je pravda, že dvojnými a trojnými hlasmi v maďarských municipiach rozmnožia sa hlasy v prospech maďarstva, ale zase i v národnostných municipiach tiež rozmnožia sa hlasy národnostné na tom samom základe. Pluralita len tak by slúžila interessom maďarstva, keby i v národnostných okresoch maďarské hlasy prevyšovaly hlasy národnostné. Z tabell nemožno videí prospech maďarstva. Pluralita je najviac ľahostajná vzhľadom na maďarstvo. Šovinista len tým sa potešuje, že dáta, čerpané z „Népszavy“, nebudú hádam celkom správne, a tak možno očakávať ešte ohromnejšie výhody, privilégia a dobroty pre maďarstvo od autentického návrhu. Ináče keby tak ostalo: národnostné mandáty by sa rozmnožily. A to nesmie byť. Možno, táto nespokojnosť šovínov je len na oko, kto chce hodne obsiahnuť, musí hodne mnoho pýtať, no spolu je ona i dôkazom o nenásytnosti šovinismu, ktorá ide už až do krajností. Ideál jeho: nedať vôbec hlasov ľudom národnostným, nie po tri alebo dva hlasy, vôbec ani po jednom, aby bola supremacia maďarskej rassy zabezpečená na všetky veky. A predsa Čo vychodí z tabelly, odokrytej tajnými rukami zpomedzi ministerských elaborátov? Vychodí: Osôb s troma hlasmi bude v Uhorsku 217 791; z týchto bude Maďarov v percentoch 71-7%, Nemcov 16 9%, Slovákov 3-17°, Rumunov 3’77o, Rusov 0 2%, Horvatov 0 57o, Srbov 37o, ostatných 0,9°/o. Osôb s dvoma hlasmi bude 866-267; z týchto bude Maďarov percentoch 6307o, Nemcov 16 7 70, Slovákov 10-17<» Rumunov 5 970, Rusov 0 27o, Horvatov 2'37o, Srbov P27o, robotníkov 347o Osôb s jedným hlasom bude 1,534.443; z týchto bude Maďarov v percentoch 58"67o Nemcov l3-57o, Slovákov 13 57«, Rumunov 9 l°/o, Rusov 0 67o, Horvatov 137o, Srbov 2 l7o, ostatných l-37o, robotníkov 54'47o. Osôb s Vio hlasu, teda analfabetov, ktorí volia prostredné skrze poverených, je 1.270.923. Z týchto v percentoch je Maďarov 32 27o, Nemcov 4 87o, Slovákov 10‘37o. Rumunov 38-87o, Rusov 5-97o, Horvatov 17o, Srbov 3-870, ostatných 3-47o, robotníkov 53 970* Číslo všetkých hlasov je 4,047.671; z nich je v percentoch maďarských 61'87oi nemeckých 15 27o< slovenských l0-27ot rumunských 7‘47o, ruských 0-57o, horvatských l*l7o, srbských 2*47o, ostatných l-37o, robotníkov 3 67o- Ako sa táto štatistika vyníma v jednotlivostiach, tu na pr. Turiec. V Turci je počet voličov, po 3 hlasy majúcich, 481; Z týchto je Maďarov percentuellne 43-17o, Nemcov 23T7o, Slovákov 33 37o, Rumunov 0 270. Po dva hlasy bude mať 2976 osôb. Z nich je Maďarov 9-67o, Nemcov 19-170, Slovákov 73-l7o* Po jednom hlase je 5686 osôb. Z toho Maďarov 3-67o, Nemcov 18'67o, Slovákov 77-770. Nepriamo hlasujúcich (analfabetov) je 2570 duší; z toho je Maďarov 0 27o, Nemcov 33 37o, Slovákov 64 77o. Všetkých hlasov je 13.338, z nich maďarských 10-57o, nemeckých 19'37o, slovenských 69 87o. Poznáš v tom Turiec? No šovínom ani to nestačí. Chceli by, aby tri a dva hlasy mali len tí, ktorí po maďarsky vedia čítať i písať — možno i maďarské verše robiť. Difficile est satyram non seribere. Politický prehľad. — 30. septembra. Porady Izvoľského s Tittonim, tak sa zdá, týkaly sa balkánskej politiky. Snaha diplomacie je, aby Rusko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko boly jednomyselué vo všetkom, čo môže sa vyvinúť z terajšieho položeoia na Balkáne. Dnes minister Izvolskij bol už v Racconigi u brála Viktora Emanuela. Bulharsko ä Turecko. Napnutosf medzi Bulharskom a Tureckom neprestáva. V Londýne v rozhovore s dopisovatelom „Reutera“ diplomatický predstaviteľ Bulharska, Minčevič, uznal, že teraz je najprimeranejšie vyhlásiť neodvislosí Bulharska. Porta — hovoril bulharský diplomat — zase chce postaviť do popredia vasalnú odvislosf Bulharska, preto vo vládnych a politických kruhoch bulharských ukázala sa vôľa roztrhnúť vasalný sväzok. Mladoturecký element usiluje sa upevniť len centrálnu vládu; snaha tá razom zmarila nádeje macedónskych Bulharov, a preto prirodzene vznikla žiadosť vykonať bulharskému národu neodvislosí, Miučevič hovoril ďalej, ie nevedno, či je kňaz Ferdinand hotový vyhlásiť sa za neodvislého pánov nika, ale môže sa predpokladať, že rakúsko-uhorský minister inostranných diel radil mu. aby zostal verným berlínskej smluve, ked je i tak zamotané položenie. Vec je v tom, že smelý krok Bulharska iste bude mat siluý účinok na národné povedomie tureckých officierov, ktorí v Turecku sú teraz najsilnejší. Fakticky Bulharsko už je neodvislé, nasledovne formálná potvrdenie jestvujúceho poriadku nemôže mat nijakého vlivu na východnú politiku. To je mienka bulharských vládnych kruhov. Sofia, 27 septembra. Máme nový, nepomerne vážn jší incident, nežli ten etiketný, o ktorom som predošle na tomto mieste písal. Veru sám som netušil, že môjmu pessimistickému vzhľadu na turecké a vôbec východné veci tak skoro dostane sa takej drastickej illustrácie. Aby však vec bola jasná, musím trochu hlbšie začreť. V Južnom Bulharsku, jehož úradný názov dľa berlínskeho dohovoru bol kedysi Východná Rumelia, nachodí sa takzvaná východná železnica, ktorá začína sa pri Sarambej, vlastne už pri Belovo, východným smerom tiahne sa celým územím, pri Hebičevo prechodí na územie turecké a vedie do Carihradu. Túto čiaru vystavila a dosial exploatovala povestná Hirschovská kompánia. Táto cudzia, v cudzej a Bulharsku nepriaznivej službe stojaca železnica od samého počiatku silne omína a dopaľuje bulharskú vládu a bulharské obecenstvo vôbec, je to skutočne štát v štáte, kompánia na tej čiare gazduje ako sa jej ľúbi, robí a mení tarifu, kedy a jako jej na um príde, berie ažio na zlaté, banknoty bulharské, čím nemálo strádajú najmä obchodné záujmy bulharské. Dodajme k tomu nasledujúci malý obrázok. Ked vlakom zo severného Bulharska dostaneš sa do Sarambej, to ako keby si razom vhupol do celkom cudzej krajiny. Musíš presadnúť na Hirschovský, recte turecký vlak, všetko ti je cudzie, náčelníci staníc, konduktori, ostatní personál všetko cudzinci, zväčša Gréci, Arméni a podobná čeliadka, cudzie zvuky urážajú ti uši, a potom tí ľudkovia ešte i svrchu dívajú sa na teba, ačkoľvek oni sú odkundesi a ty si doma. A čo ešte v prípade vojny 1 Je zrejmé, že Bulhari krivým okom hladia na Hirschovskú kompániu a neviem, čo by nedali, keby mohli vytrhnúť tento boľavý tŕň zo svojho ináč zdravého tela To je ale tým ťažšie, že táto čiara má i veľký medzinárodný význam, direktné, takzvané konvencionálne vlaky spojujú Carihrad s Viedňou a naopak. Veľké domáce, ale i cudzie interesy viažu sa k východnej železnici, jakoby privolávajúcej Bulharom: noli me tangere... Pred desiatimi rokmi, v dobe Stojlovho kabinetu, Bulhari bez mála boli by sa stali pánmi východnej železnice. Je to dosť zaujímavá kapitola. Napriek tomu, že Bulharsko, vdaka Stambolovskému šafáreniu, nachodilo sa v rozháraných finančných pomeroch, Stojlov dal sa do vyjednávania s Hirschovou kompániou, aby okstúpila Bulharsku právo exploatácie tej čiasti východnej železnice, ktorá nachodí sa na území Južného Bulharska a ktoré právo kompánia mala ešte na 59 rokov zabezpečené. Hovorím právo exploatácie, lebo skutočným majiteľom dráhy považovalo sa a, pomiluj Bože, považuje sa i dnes Turecko, čo vec robí ešte komplikovanejšou. Kompánia žiadala 40 millionov vynáhrady. To bola taká vysoká summa, že sa bulharská vláda odhodlala radšej vystaviť parallelnú konkurrenčnú dráhu, nežli takto preplatiť. Začalo sa skutočne stavať a to tak naplašilo kompániu, že svoje nároky snížila na 24 millionov. Stojlov prikryl, smluva sa vyhotovila, oboma stránkami podpísala a kňazovi Ferdinandovi k potvrdeniu predložila. I sultanské irade bolo hotové. Ale čo sa nestalo. Smluva celých 16 dní povaľovala sa na stole kňazovom nevybavená a ked ešte Stojlovi dostalo sa do ušú, že jeho vláda na najvyššom mieste z nepočestno8ti pri tejto afféré bola upodozrievaná, to sa ho tak dotklo, že okamžite zadakoval a odstúpil. Tým celá vec bola zmarená. Pod nasledujúcou vládou bol s kompániou status quo nazpäf uvedený. Stojlov, do krvi urazený, neprežil dlho svoje poníženie. Ale prejdime teraz k veci. Osud chcel, že práve v deň, ked pred 23 rokmi bola vyhlásená únia medzi severným a južným Bulharskom (6. septembra), služobníctvo východných železníc objavilo stávku, čím premávka zo Sarambej dalej na východ bola prerušená. Cestovatelia, ktorí išli zo západu do Carihradu, boli prinútení v Sofii