Národnie Noviny, október-december 1909 (XL/116-149)

1909-10-02 / nr. 116

«K Vychodia tri razy do týždňa : y utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná eena pre Rakúsko-Uhorskn na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cndzoxeinska; do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebených rukopisov redakcia nevracia Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitelia pre Ameriku: P. V. Rovnianek & Comp., Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Ročník XL. Sobota, 2. oktobra 1909. Číslo 116. Rumuni o kríse. Predseda národnostnej strany na uhor­skom sneme vyslanec dr. Mihali mal dlhší rozhovor s redaktorom viedenskej „Reichspost“, v ktorom vyslovil svoj náhľad na terajšie po­loženie diel. Z odpovedí Mihaliho podávame dľa večerníka „Pester Lloyda“ od 30. sept, číslo 224: Terajšia krísa, povedal dr. Mihali, zdá sa byť počiatkom konca dualismu, aspoň du­álisam starého štýlu. Nerovnosť politických složiek (komponentov) v Uhorsku a Rakúsku musí pomaly túžiť za vyrovnaním. (To jest: v Rakúsku majú ľudový parlament, vyšlý zo všeobecného, rovného a tajného práva, v Uhorsku máme parlament oligarchický, ro­bený privilegovanými kastami, a vlastne gro­šom, vínom, pálenkou, bajonetami a tlakom shora). Celá štátnická činnosť všetkých „štátni­kov“ uhorských od 42 rokov vyčerpáva sa kunstštiklami vydieračskej politiky na hore i na dole. Od 42 rokov, rok po roku školou, novinárstvom, verejným životom vychovávajú madarstvo k samovedomiu hraničiacemu na velkomam (Grrössenwahnsinn), lebo vraj jeho historické určenie požaduje Nemaďarov ma­­darisovať, a tak korunu prinútiť slúžiť ma­ďarským megalomanickým chúťkam. Dualis­mus nemožno zachrániť pomocou politikov, ktorí všetci bez rozdielu strán od Tiszu po Justha svoju celú silu vyčerpávajú v snahe, utvorením Maďarom priaznivého volebného zákona i na budúcne parlament poistiť pre Maďarov, aby pomocou gravaminálnej frase­­ologie meniť mohli pomaly dualismus na per­sonálnu uniu. Sestasedemdesiatni politici a štátnici Uhorska, na pr. Tisza, chcú zovnú­­torný plášť dualistický štátnej formy zachrá­niť, ale do dualistickej formy naliať obsah „neodvislosti“. Kossuthisti konajú naopak. Ciel je ten samý. Len srovnajte pro­­grammy na rozuzlenie krísového suku: We­­kerleho, Andrássyho a Kossuth-Apponyiho. Julius Justh hrá sa na bubu-strašidlo, aby koruna mala dojem, že ostatní tajní radcovia sú veľmi mierni štátnici. Julo Justh kričí, aby tichšie hlasy oných troch zdaly sa šal­­majmi, Justh trasie v povetrí rudú zástavu, aby farby oných troch-štyroch zdaly sa tem­perované a súladné. Na otázku, ako dala by sa odstrániť chro­nická krísa a dualismus postaviť na pevné základy, odpovedá dr. Mihali: Koruna sa už nedá ďalej zavádzať. Svedčí o veľkej múdrosti Jeho Veličenstva, že pa­novník v Rakúsku utvoril všeobecné, rovné a tajné volebné právo, a chce ho uviesť i do Uhorska. Volebné právo, podobné rakúskemu, v Uhorsku široké massy Maďarov a Nema­­darov privolalo by k snemovému životu. Široké massy ľudu malý by celkom iné sociálne a hospodárske potreby a nároky, ako na pr. historické práva na Bosnu a Dalmáciu. Zá­chrana dualismu je možná len vtedy, ked v Uhorsku utvorí sa parlament z takých zá­kladov, ako sa utvoril v Rakúsku. Bez parity volebných zákonov v Cis a Trans, nedá sa mysleť ďalšie jestvovanie dualismu. Čo sa týka miernej rumunskej strany (dr. Babeš) a jej memoranduma (my sme ho pri­niesli per extensum, Red.), Mihali povedal, že je to vlastne idea rumunskej košutovskej strany, alebo, ako to vyvoňať z memoranda, vovábenie Rumunov do Košutovského tábora. Ja v tomto čase ešte držím to za nemožné Keby koalícia, alebo jedna z jej složiek z roku 1867 a 1848, ešte dlho ostala pri kormidle, vtedy arci nejeden štréber, ba i mnohí nad dyna­stiou zúfajúci Rumuni íntegerného, čistého charakteru v pevnej viere, bona fide, prebehli by do košutovského, alebo, Čo je celkom to samé, lebo rozdiel je iba v štátoprávnom ma­skovaní, do Tiszovského alebo Andrássov­­ského tábora. Ale poneváč v Uhorsku starý režim stojí na kraji záhuby, s ním zapadne i hviezda miernej rumunskej košutovskej strany. Ved mierna, rvnunská, košutovská strana narudila sa ako ťi,ruobok. Hľa, náhľad znamenitého rumunského pa­triota kryje sa s náhľadom našim, ktorému sme dali výraz v Národných Novinách. Ná­rodnosť nemôže byť ani mierna, ani nemierna, ona je succus veci, vec sama. Hrozno môže byt len hroznom a nie nehroznom, ani nie miernym alebo nemiernym, ale len hrozno­vým hroznom. Môže byť sladké alebo kyslé, biele alebo červené, ale nehroznové byť ne­môže. Národnosť nenie vlastnosť, farba, ná­rodnosť je essencia. Politický prehľad. — 1. oktobra. Ľudia len radi majú úspech. Ked Španielsko za­čalo posielať vojsko cez more, do Marokka, príbuzní mobilisovauých vojakov búrili sa, sami vojaci rušili disciplínu, v Barcelone vypukla revolúcia a nie bez príčiny báli sa o pokoj i v Madride. Po ťažkom po­čiatku a po dlhšej prestávke na bojišti španielske vojsko začalo víťaziť a premáhať zprvu nebezpečnýeh Kabylov. Po tieto dni z Melilly velitel posiela do Madridu zprávy už o rozhodnom úspechu, a Španieli — ani čo by to bol už druhý národ — robia ovácie armáde i kráľovi. V Madride illuminovali, odušev­­nelým zástupom kráľ musel sa ukázať na balkóne. Nastávajúce zmeny v rakusko-uhorskej diplo­macii. Očakáva sa, že gróf Liitzow, rakúsky-uhorský posol v Ríme pri Kvirinále, i gróf Šzecsen, posol pri Vatikáne, onedlho budú odvolaní so svojho miesta. Gróf Liitzow vybraný je za posla na miesto, ktoré uprázdni sa v najkratšom čase; do Ríma pôjde miesto neho barón Burian, ktorý ako spoločný finančný mi­nister urobil sa nemožným všantročením Láncziho banky do Bosny. Gróf Szécsen, terajší predstaviteľ Rakúsko-Uhorska pri Vatikáne, určený je za posla do Petrohradu, odkiaľ grófa Berchtolda dajú do disponi­­bility. Gróf Welsersheimb, poslanec v Madride, pôjde do pensie. Brosúra o Horvatsku. Nám Slovákom tak dobre známy Scotus Viator (R. V. Seton Watson) vvdai brošúrku o Horvatsku.*) Neveľká je, ale kto ju prečíta, orientovaný je úplne a správne o horvatských pomeroch. Europejská ve­rejnosť spraví si celkom správny pochop o — tak neslávne a potupne padnutej — koalicionálnej vláde, ktorá nielen že doma nespravila poriadok, ale vedela i bratské Horvatsko doniesť do strašnej situácie, v ktorej teraz je. Horvatská otázka je osudnou monarchii. Horváti tvoria stred balkánskej otázky a sú najistejšou oporou východnej Adrié proti talianskému irredeutismu, naj­dôležitejšou strategickou reíazou medzi Viedňou a Sa­­rajevom (Viedňou a Tureckom) a najhlavnejšou pre­kážkou madarisácie. celej horvatskej otázke. Toto posledné je kľúčikom ku Horvatsko bude rozhodovat pri spore uhorsko-rakúskom. Rakúsko získalo si nazad ztratenú presilu rozumnou volebnou reformou a tým, že politické pomery v Uhorsku tak zbahnately. Ra­kúsko, ako veľmoc, musí sa znovuzrodit ako voľný štát národov na rumoch starých privilégií. A v tom má hlavné slovo Horvatsko. Srbsko ztratilo svoj vliv. Tým, že Bosna a Hercegovina sú msjetkom Habsbur­govcov, preložilo sa fažište balkánskej otázky z Be­lehradu do Záhrebu. Rozhárané pomery v Horvatsku pomohly usku­točniť annexiu, lebo Horváti pre ich vlastné bolesti nemohli nič robiť proti annexii. Bosnu a Hercegovinu pripojili k monarchii bez toho, že by sa určilo, komu budú patriť: Uhorsku, či Rakúsku. A o ne bude boj. Ak zvíťazí Rakúsko, oddelí strategicky Uhorsko úplne od mora, získa si absolútnu presilu a zničí na veky štátnu ideu Veľkého Ludvika, Corvina a Kossutha. Uhorská vláda mohla by, keby v jej lone bol aspoň jeden poctivý, geuiáiny politik v poslednom momente zmenšiť vliv Rakúska, získat si zase presilu v monarchii. Konsolidovaním národnostných pomerov, udelením rovnoprávnosti, získalo by si všetky národ­nosti i Horvatov a Srbov a Rakúsko by nemohlo proti spojenej sile docieliť ničoho. Ale uhorská vláda nešla nikdy priamou cestou. Miesto konsolidácie vy­volala v Horvatsku, umele skontruovala také smutné pomery, akých ani v jednom štáte s konštitúciou ne­nájdeme. Scotus Viator potom vyratuje jednotlivé absolutistické kroky koalicionálnej vlády a jej expo­nenta Raucha, ktoré sú čitatelom našim známe. Ako najflagrantnejší prípad udáva záhrebský process pre velezradu. Záhrebský process stal sa ohniskom celej hor­vatskej politiky. Predtým myslelo sa, že záhrebský process začatý je pre inostrannú politiku, ako jasný dôvod pre annexiu, a musí sa povedať, že nepríjemný Aehrenthalovi naskrze nebol. Ale tomu nie je tak. Najhoršie, čo sa môže Viedni vytknút je, že priala a dosial praje režimu Rauchovskému. Ale vlastný motív politiky, ktorá sa teraz v Horvatsku robí, nesmieme hladat vo Viedni, ale v Pešti. Že uhorské vláda neobmedzene panovala v Hor­vatsku, bola príčinou nevraživosť a kruté boje medzi Horvatmi a Srbmi. Celá ich moc zakladala sa na tomto spore. Až roku 1907, so zdesením zbadala ma­ďarská koalícia, že srbsko-horvatská koalícia nie je len politickým efemerným manévrom, ale že je to nové štádium vo vývine Juhoslovanov, podporované kultúrou a idealismom celého národa. Vláda videla, že zbra­ *) Absolutismus in Kroatien, von Scotus Viator. Wien und Leipzig. Verlag C. W. Stern.

Next