Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)

1920-01-29 / nr. 22

II uisterstvo nemohlo dodávať nríenýoh dá'< k, tebo rcicmteratva ned >sta!o valat ivýo i h idaôc • a •skúpenie a tnaemaaé odkupovania »a nadari. Pret» vibiue ftáaobucania. J« r*«»ed^«iÝ, te ani v b idáoiob oajblité oh rokoch oeb ide m >ía<> uviest ▼olot obohod. Budúca schôdzka 29 januára. Z výborov N. 8. Zahraničný výbor. Praha, 27 januára. (Öd*. f*,) V achôickej aakraničného výboru Slam Fr. 8ís »aoberal s* ná '< vrhom o plebiíoita na Teäínaku » i'adal, aby výbor podal o ňom apr&vu na najbližšej aohôiak*-. Pri pojije sa k náv.*ha o sakroňeme vo veci od ň­­denia dr. Barta, vodca loiiokých 8rbovj a hovorí, že [e povi mostoa vlády, aby objascila lnliako srbský problém. (Dr. Bart, vodca lažiokých Srbov od*úd<-ný bol ueateokým «údom pre menoraadom predo Streté mierovej korí renoii na 3 roky váteaia v psvnosti a na strata občianskych práv) Ölen dr Vrbenský žiada, aby tirat d<s!al»a do r 6 ft štatnyih. 8. ý m ide o voátoraú sim-on, domnieva sa, že niet obary o rosStreoie sa bofíe vismn, lebo ani robotníctvo, ani inteMgenoia nie sň revolučne neladené. C'en Hrušovský (Slov. Klub) žiada, aby vnú törné hranice rnéasi Slovenskom a Karpatskou Rosoq boly riešené v srny ale správe 1 .osti a štát­neho s&ojma ešte v tomto N. S. Je sa sloboda politického prejavu, ale povaiaje sa potrebné aby ■s kontrollovali oudei politikoris, ako je gr. Ká í rolji, ktorý môže sav Prahe sl bsdne pohybovať, Praje si, aby pri vyslanectve v Badapsšti bola; konaoláma agentúra. Z ústavného výboru Na dnešnej sehôizke ústavného výboru podal člen N. S. Weyr zprávn o osnove zákona, ktorým sa sriadaje složenie senátu Prjili návrhu, aby sa senát skladal zo 150 volených členov; návrh, aby boli ešte 25. členovia do senátu vymenovaní, ne­prijali. Aktívné volebné právo pre senátové voiby počína sa 25. rokom. Volebné obdobie je 8 rokov. Zvestí zi zahraiičiä. Berlín v obrannom stave. Monarchisti chystali štátny prevrat. Viedeň, 27. januára. (Čstk í'c) »Neues Wiener Journal« oznamuje z Berlína: Po uliciach chodia zas pancierové automobily. Wilhelmora trieda a »°od Lipami« sú za­tvorené, vojenské stráže pred vládnou bu­dovou sú zosilnené, strojové pušky rozo­stavené a ríšska obrana ako i polícia má pohotovosť. Tieto prípravy smerujú teraz nie proti radikálom lavice, ale proti ex­trémnym živlom zprava. Už dlhší čas totiž kolujú povesti, že monarchisti pripravujú na deň 27. januára (Wilhelmove rurodze­­niny) pokus o prevrat. Chcú odítrániť te­rajšiu vládu, zničiť republikánsku ústavu a obnoviť cisárstvo Na trón však neho­dlajú posadiť Wilhelms II., ani bývalého korunného princa, ale 13-ročného princa Wilhelma, za nepi lôletosti ktorého vládla by jeho matka, bývalá korunná princezná Cacilia. Člen ústredného výboru neodvislých socialistov Dittmann bo! upozornený, že v noci s 26. na 27. januára pri účasti ríšskej obrany pomocou falošných rozka­zov na zlapanie mali byť chytení a uväz­není náčelní ľudia neodyislých socialistov. Vláda sa dozvedela, že niekoľko sto mon­archistický smýšľajúcioh ľudí chce 27. ja­nuára obsadiť vládnu budovu a cisársky — 2 — zámok. Sprisahanci dúfali, že pri tomto prevratnom pokuse pripojí sa k nim všetko monarchistický smýšľajúce obecenstvo. Až do 11. hod. v noci bol v Bsrlíne pokoj. Vojsko dostalo rozkaz pri každom pokuse o prevrat zakročiť čím najenergi­ckejšie. Protesty Juhoslovanov proti dohodo­­vému ultimáta. t kommunisti protestujú. Proti dobadovéma altimátu v adriatickej otázke, ako i proti nesmiernym talianskym po­žiadavkám sypú sa protesty so všetkých strán Juhoslovanská. Po väčíich najmä slovinských a horvttských mestách asporadujú sa manifestačné shromaždeaa, na ktorých tisíce a tisíce národa protestuje proti imperialistickým chúfkam Ta­lianska. Veľké manifestačné shromaždenia boly na pr. v Ľúblane a Maribore. V tejto národnej manifestácii svorné sú všetky politické strany. Talc nie pr. v Ľubľane i predsedníctvo tamojšej kommunistickej strany vydalo vlastenecké osvedčenie, v smysle ktorého kommnnistická strana vyslovuje úplnú solidarita so stanoviskom Juhoslovanská v adriatickej otázke a sľúbila jednomyseľnú podpora kommunistického ro­botníctva proti znásilňovania, ktoré oproti Ju­hoslovanská chce Taliansko vykonával. Podľa londýnskych náveštl termín dohodového ultimáta mal byt predĺžený o 3 dni. Slovenským včelárom I Podľa príkladu Čiech, Moravy a Sliezska organizujú sa i slovenskí včelári Roku 1919 založené bolo do 60 včelárskych spolkov a tie založily si svoje slovenské ústredie. Každý kto vstúpi do včelárskeho spolku, zaplatí na rok 1920 príspevok 10 korún pre spolok svojho kraja, pre ústredie 2 koruny; dostane za to: včelársky časopis v jazyku českom a sloven­skom, poistenie na škodu, spravenú ohňom alebo vykrádaním do 500 kor a na škodu vče l*mi spravenú (popichaním) na zvieratoch a ľadoch, ktorí nepatria ku včelárovej domác­nosti, až do 20.000 Kto chce na prfpad ohňa a krádeže vyššie poistenie ako 500 kor, piati pi 4 ker. na každých 300 kor. (Teda kto je poistený len do 500 kor. zaplatí iba členoVský príspevok 10 korún a 2 kor. = 12 kor; poistený na 1 000 kor. platí členovskJch 12 a 4 kor. = 16 kor ; na 1.500 kor platí 12'a 8 kor =20 kor.; na 2 000 kor. platí 12 kor. a 12 kor =24 kor; na 2 500 kor. platí 12 a 16 kor. =28 kor. aid) Na koiko sa môže kto poist f, vypočíta si podľa toho: včelín (búda) podľa skutočnej ceny, včely s útlym rozberným (dolezzonským) j 50 kor. s dielom nerozberným (kláty a koše 50 kor) Podľa toho piati poisťovňa náhrada, teda viacej počitaf a podľa toho platil bolo by zbytočné. Členovia spoiku dostali cukor na kŕmenie včiel v jaseni, pýtame o to aby ho dostali i na jar Kto je nie v spolku, nemôže dostal cukru. Zemské ústredie slovenských včelárskych spol­kov je v Bratislave (Štefánikova cesta čís 4 Dolná brána, I. poschodie.) Členom ústredia môže byt len spolok, včelári nech vstúpia do krajových spolkov. Kde takého niet a chcú si spolok založif, nech to oznámia ústrediu Stač! na to 20 včelárov jed >ého kraja (vidieku). Doterajšie spolky sú: i Bratislavská župa: Bratislava, Trnava, Veľké Šenkvice. Hontianska župa: Pukanec, Krupina. Trenčianska župa: Bánovce, Budatín, Veľká Bytča, Ôadca, Považská Bystrica, Hava, Púchov, Rajec, Trenčín, D;raaniž, Moravské Lieskové. Tekovská župa: Nová Bítňa, Kremnica, Hronský S v. Kríž, Zlaté Moravce j Zvolenská župa: Banská Bystrica, Brezno, Hronec, ILubletová, Pliešovce, Veľká Siatina, Zvolen. Gemerská župa: Dobšina, Hnúšt, R žňava, Tisovec. Nitrianska župa: Hlohovec, Holič, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Práši :e, Senica, áoporňa, Žabokreky, Kalnica. Liptovská Župa: Hrádok, Nemecká ILupča, Liptovský S v. Mikuláš, Ružomberok. Abauj Tornianska župa: Košice, Horný Oičvár. Oravská žopa: Dolný Kabín, Námestove, Trstená, Tvrdošín. Spišká župa: Flašovce (pošta Smižany), Nová Ves Hranovnica. Šarišská župa: Obyšovce, Prešov, Sabinov, Veľký Šariš. Novohradská župa: Lučenec Turčianska župa: Turčiansky Sv. Martin, Štubnianske Teplice. Zemské ústredie včelárskych spolkov pre Slovensko v Bratislave. Kronika — Žlvenína Beseda Živena spolok slo­venských žien v Turčianskom Sv. Martine, usporiada dňa 1. februára o 8 hodine večer besedu. Programm: Haman, miešaný sbor od Licharda. Priadka od Hviezdosava, deklamuje Krčméry. Já jsem Slovan, mužský sbor. Pod Poľanou, cestopisné črty, prednáška F. Rup­­peldta. Hriech, dráma od Gr gora-Tajovského. — 5<>béš. Marietta Reviesá a Jáa Hrnšivský mali sobaS 27. januára v Krupine. Blahoželáme 1 — Zasnúbenie Terka Kiváčcvá z Kyaáča a J >zef Salansky, architekt z praby, zasnúbení. — Aana Pavlova a Pavel Kováč z Kyaáča zasnúbení. Blaho­želanie!í — Prednáška miestneho odboru Matice ÍSlo-enskej e . o (♦* -ň vy,(«ne, BjUú i ty* j«-í b do p-edná-af M §;ecb»vá <> Božene Nemcovej. — Schôdzka zdravotníckej rady N*«cbdJskaI 'štátnej adTM oiuu-fc.j r-oy « rrabe, ďk 22 januára, pojednávoli o nebeipečanatre »átusít-ýoii chorôb, konštatujúc, že sme obroieci kiahňami, Sa* roitýra týfua m, ba aj morom Ponášky, urobetié proti boly schválené. — Ružomberský odbor Živeny začne svoje f zábavnú činnosť v nedeľa L februára vo dvorane u Cav- ju s nasledovným p ogrammon: Hviezdoslav: i Veni - Sankte —Lichard: Zimné kvety.— Grieg: jSňtaaie —■ F. H. 3vob<da: Boháč a smrť — čajkovskij: November — Trojka — Hviezdoslav : 8 Priadka. — J Štoiba: Medzi umelci. Začiatok • hod večer. Po divadle tanečná zábava. Čistý , zvyšok v prospech spolku Živeny. — Odvrhnutie Jehlicskovho a Dvortsikovho mandátu »Szózat« prináša zaujímavú zvesť, že Jehlicsku a Dvortsáka vytreli s listiny kandi­dátov. Ministerstvo vuútra síce prisľúbilo naj­prísnejšie vyšetrovanie vo veci, no pravdepo pobné je. že pán prof. Jahllcska a pán Dvortsák darmo zradili svoj národ, lebo na miesto man dátu dostáva sa im zaslúženého opovrhnutia. Charakteristickým je, že odvrhnutie Jehlicskovho a Dvortsikovho mandátu stalo sa po odovzdaní mierovej smiuvy maďarskej delegácii Podľa toho vidieť, aké nádeje skladajú Maďari vo vec, ktorú zastupuje Jehlicska a Dvortsák. — Divadlo v Blatnici. Hatnieká Roinícka Beseda 1. februára zabrá Strídia spod Hája & Sto dukátov odmena Začiatok o 7 hodue. ťo divadle zábava. —• Štrajky v Taliansku „Lnkalanzeiger* oz­’namnje z Ríma, že vlada vyhlásila stav ob ežania nad veľkými mestami. St-ajkoje ad 30*/o želez mčaých zamestnancov. Naj dôležitej Me nadražia ob­sadené sú voj ikom Naj viacej pociťujú stávku v severnom Talianska. Na vkk z Janovy do Milana strieľali. — Boľševizmus v Kanade. Podľa zvestí ,Ti mesu* z Toruňu (v Kaasde) vodca odborovej or­ganizácie R íUässla odsúdili pre osnovauié revolacie. Konsseia obviňovali, že chcel sosadit kanadskú vláde a miesto nej postavit vláda sovietov, aby nadvia­zal styky s Baskom. — Vzbury v Indii »Times« oznamujú z Bom­­bayu že v Afganistane a Beludžistane Stri sa povstanie. Na indickej hranici, v krajine Mahsad, v prudkej šarvátke ztratilo angiicko-indické vojsko 14 officierov a 24 chlapov, 12 ofľicierov a 278 chlapov bolo ranené. Vodcovia Mxhsudov, ktorí ztratili 130 mŕtvych a 270 ranených, sa poddali. — Koľko obyvateľov má Amerika? V Ame­rike nariadili sčítanie ľudu. Počet dosiahne údajne 112 millionov. Podľa sčítania z roku 1910 mali Spojené štáty 91.972.266 obyvateľov, čo znamená že za posledných sto rokov vzrástol počet obyvateľstva trinásťnásobne. Komisia vy­počítala, že vzrast obnáša v 10 rokoch približne 2000 duší, čo by ale podľa terajších výpočtov bolo klamlivé. Do bidúceho desaťročia mala by Amerika 249 millionov obyvateľov.

Next