Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-08-07 / nr. 177

ZČesko-slovmkej republiky. Zasadnutie stáleho výboru. Debatta o vyhlásení ministra zahra­ničia dr. Beneša. Praha, 4. augusta. (Čstk. fk.) Schôdzka stáleho výboru 4. augusta Posl. dr. Šrámek (č.-s. Tud. str.) vyhlásil, že prvej chyby v otázke Tešínska, Oravy a Spiša nedopustila sa terajšia vláda, ale ľudia, ktorí lined po prevrate pokonávali sa s Poliakmi o rozdelenie Tešínska. Po rečiach poslancov Nemca (č.-s. soc. dem ), dr. Hajna (nár. dem.), ktorý v mene svojej strany žiada, aby vláda pristúpila pred N S. s návrhom zvláštneho zákona o tejto veci, ujal sa slova dr. France (č.-s. soc.), a vyhlásil, že jeho strana úplne - súhlasí s výkladmi dr. Beneša (člena svojej strany), a navrhuje prijať rezolúciu, v ktorej medziiným žiada konštatatovať, že minister zahraničia nija ým spôsobom neporušil parlamentných zásad. Po reči posl. Czerma a (nem. soc. dem.) ho-j voril senátor dr. Franta (nár. dem.), ktorý žiada vypočuť dr. kramáŕa, kedže sa minister zahraničia stale na neho odvoláva. Posl. inž. Botto (slov. nár. a roľ. str.) vyhla­duje, že obyvateľstvo územia, ktoré dostalo Poľsko, je sklamané. Rečník vyzýva vládu, aby chránila obyvateľstvo pred eventuálnym poľským prenasle­dovaním a aby išla v ústrety občanom, ktorí sa chcú prisťahovať do Česko-slovenskej republiky. Sen. dr. Horáček agrárnik) ľutuje, že dohoda nešetrila historického práva v otázke Tešínska, Oravy a Spiša. Rozriešenie otázky nepovažuje za nija é víťazstvo ale ani za nesnesiteľný úder. Po reči senátora dr. Karasa (č.-s. Ind. str.) j minister zahraničia dr. Beneš odpovedal na reči i jednotlivých poslancov. Odvrhol námietky nemeckých : poslancov a vyhlásil, že i naďalej s rovnakou prísnosťou a bez diplomatických tajností bude in­formovať verejnosť o všetkých veciach, týkajúcich sa zahraničnej politiky. Povinnosťou štátu, každej vlády a všetkých nás je urobiť všetko možné, aby j sme nažívali so všetkými súsedmi v pokoji. Potom nasledovala odpoveď ministra Švehlu i na dotaz o Statáriuma na Slovensku. Najbližšia schôdzka 18. augusta o 1. hod. po- j poludní. agituje k vôli rozrušeniu štátneho poriadku, no konečným cieľom našich nepriateľov je: odtrhnúť Slovensko alebo jeho časť od Č.-s. republiky. Čas žatvy si vybrali agitátori na dovŕšenie svojej čin­nosti; chcú znemožniť zabezpečenie a výkup zbo­žia, čo by značilo hlad najmä pre robotníctvo. Toto sú hlavné príčiny Statáriuma. (Viď 160. a 167. číslo Nár. Nov.) Príčiny štatáriumu. Praha, 5. augusta. (Čstk. fk.) Yo včerajšej schôdzke stáleho výboru námestník ministerského predsedu minister Švehla odpovedal na otázku niektorých poslancov o príčinách Statáriuma, vy­hláseného v pohraničných a niektorých iných kra­joch Slovenska. Vláda chce oboznámiť zákonodarných činiteľov s nebezpečnými zjavmi, ktoré sa zjavujú v posled­ných časoch v niektorých územiach Slovenska. Zo zahraničia, so strany reakcionárskych živlov sa Differencie medzi veľkostatkármi a poľno­­hospdárskymi robotníkmi. Bratislava, 4. augusta. (Čstk. fk.) Veľkostatkári opätovne pokúsili sa vyvolať nepokoje medzi poľno­­hospodár-kym robotníctvom. Ked sa im nepodarilo vyvolať nepokoje pri žatve, teraz vypovedali svo­jich robotníkov, i takých, ktorí viac rokov pra­covali na veľkostatkoch. Do ministerstva s úplnou mocou pre Slovensko prichádzajú deputácie slo­venských, nemeckých a maďarských poľno-hos­­podárskych robotníkov, prosia o ochranu, a príz­vukujú, že vec sa musí vybaviť bez štrajku, lebo strajkovaním poľno-hospodárskych robotníkov by utrpelo značnú ujmu obecenstvo, ktoré čaká na nové obilie. Silná oppozícia proti dr. Benešovi v stálom výbore- Praha, 4. augusta. (Čstk. fk.) Rezolúciu stá­leho výboru N. S. o Tešínsku, Orave a Spiši, uverejnenú vo včerajšom čísle „Národných Novín“, odhlasovali väčšinou jedneho hlasu. Proti rezolúcie hlasovali zástupci česko-slovenskej ľudovej a ná­­rodno-demokratickej strany (4 hlasy) a zástupci všetkých nemeckých strán (6 hlasov). Zvesti zo zahraničia. ÍP f n » 4 * Jy > f) f * ' ní n ?<17 Anglicko p oti medzinárodnej londýnskej konferencii. Londýn, 4. augusta. (Agence Havas.) (Čstk. fk.) Anglická vláda notiftkovala sovietskej vláde, že upúšťa od myšlienky medzinárodnej konferencie londýnskej, lebo poznala zámer ruskej vlády rokovať s Poľskom nielen o prímerie, ale začať hneď i mierové pokonávanie. Boľševické fígle. Poľskoruské boje. Boľševici blížia sa k Varšave. Boľševici pri vtoku Narevu do Bugu. Čo ozn imujú ruskí boi’še-ici? * v í*' v f # r* *• £ r*_- i í Moskva, 5. augusta. (Čstk. fk.) (K. k.) (Radio.) Ruské náveštie z 5. t. m.: Na severo-západnom fronte obsadili .«me Lomžu, Miastkovo, a niektoré mestá západne ležiace. Cziechanowicze sme po tuhých bojoch obsadili. Pri Bugu sme do­siahli ústia Narevu. Na západnom brehu Bugu sme zlomili nepriateľský odpor. V okolí Tarnopolu zahnali sme Poliakov ku Sirype. Čo oznamujú Poliaci? Varšava, 5. aug. (Čstk fk.) (Radio.) Poľské vojenské náveštie zo 4. t. m.: Na východo-pru­­ských hraniciach obsadil nepriateľ Kolno. Pri Ostro­­lenke všetky nepriateľské útoky sme odrazili. Južne k Ostrovu bojujeme proti nepriateľovi, ktorý pre­kročil pri Lomži Narev. Nepriateľ prekročil Bug. V boji pri Kostkoch zajaly naše vojská niekoľko sto nepriateľov, ukoristily 2 delá a niekolko stro­jových pušiek. Pri Brest-Litovsku zabránili sme nepriateľovi priechod cez Bug. Po mnohých bojoch vydobyli sme mesto Brody. Boj ide pri Radziwilove. Po vydobytí Mikulincov prešly boje definitívne na druhú stranu Seretu. Rumunsko jednako mobilizuje. Moskva, 5. augusta. (Kk.) (Radio,) (Čstk. fk.) Podľa zvestí z rumunských hraníc vykonali už v Rumunsku prípravy na mobilizáciu. Dobytok pohraničného územia už odohnali. Vojenské prípravy Anglicka. Londýn, 5. augusta. (Kk.) (Čstk. fk.) »Daily Express« oznamuje, že anglická vláda porobila potrebné poriadky pre rýchlu mobilizáciu II. divízie. Kongress druhej internacionály. Rakúske veci na kongresse. Ženeva, 5. augusta. (Čstk. fk.) (K. k.) Euys­­mans podal na kongresse II. internacionály rezo­lúciu, podľa ktorej dohoda je povinná chrániť Rakúsko proti ohrozeniu so strany Maďarska. Rezolíciu prijali jednohlasne a telegraficky ozná­mili Taliansku, zahraničnému úradu v Ríme. Po­slanec Hue má v úmysle na baníckom kongresse dať na pretras otázku uholnej núdze v Rakúsku. BESEDNICA. Môj klobúk. Humoreska od Viktora Rákosiho. V koncertoch sedával vždy vedľa môa, popýtal ma o programm a núkal mi cukríky. V kaviarni si vešal svoj kabát vždy na môj a radieval mi pri šachovej hre. Njekolkoráz vymenil si i klobúk so mnou, odnášajúc môj cylinder a nechávajúc mi špatný šedivý klobúk, ale na nasledujúci deň mi ho vždy vráti. Raz ma to rozmrzelo. „Pane, mám už tých pravidelných omylov až po krk.“ „To nie sú omyly, pane môj. Beriem si váš klobúk zúmyselne. Vyučujem trikrát týždenne hre na piano u vznešenej rodiny.“ „A?“ „A ta nemôžem ísť v takom klobúku, aký mám.“ „Neberte tedy aspoň stále môj klobúk.“ „Prosím, prosím, za koho ma považujete? Nemám v obyčaji odnášať klobúky cudzích ľudí. A potom — váš klobúk sa mi práve hodí na hlavu. Klobúk tej formy sa mi najlepšie páči, je docela podľa môjho vkusu.“ „Tak sa aspoň predstavte, nech viem, čí klobúk nosím.“ „Som Peter Fleur, francúzsky emigrant.“ Vyvalil som oči. „Emigrant? Vysťahovalec?“ „Ja som sa vlastne nevysťahoval sám. Moji predkovia opustili Francúzsko. V revolúcii.“ „Čím boli vaši predkovia?“ „Dvorní fiakristi v službách Jeho Veličenstva nebohého Ludvika XVI.“ — a zdvihol svoj — či vlastne môj klobúk, lebo už odchádzal. Varšava, 4. augusta. (Kk.) (Čstk. fk.) Poľská delegácia, vyslaná do Baranovíč, oznámila poľskej vláde, že sovietová vláda 4. augusta v Minsku chce sa pokonávať s poľskými delegátmi i o mieri medzi Poľskom a Ruskom. Preto žiada vyslať novú delegáciu, ktorá má prísť do Minská 4. augusta. Z toboto pokračovania sovietovej vlády je zrejmé, že boľševici chcú oddialiť rokovanie o prímerí, lebo nová poľská delegácia 4. augusta nemôže prísť do Minská, keďže je železničné spojenie s týmto me­stom veľmi nepriazni'é. „Prečo sa nevrátite do Francúzska?“ pýtal som sa ho. „Zajtra viac,“ odvetil a odchádzal bez za­platenia. „Kaviarnik sa priblížil ku mne a riekol: „Čo ste hovorili s pánom Fleurom?“ „Hrešili sme na kaviarne.“ „Keby mi ten švihák radšej zaplatil za deväť­tisíc sedemsto kapucínerov, za ktoré mi je dlžen.“ „Ježiš, Mária! Veď by toľko nepotreboval ani keby sa v nich kúpal!“ „Pán Fleur z nich žije. Peniaze vyhadzuje na hudbu a živorí len zo samých kapucínerov.“ Tento človek počínal ma zaujímať. Francúzsky vysťahovalec, ktorý je dlžen za deväťtisíc sedemsto hnedých káv a v mojom klobúku chodí vyučovať na piano: to nie je obyčajný zjav! Nasledujúci deň v pravidelnom čase zjavil sa v kaviarni. Môj klobúk bol pozorne vyčistený. A počal hneď: „Nemôžem ísť do Francúzska, lebo neviem po francúzsky.“ „Ako to?“ „Pane! Moji predkovia ušli najprv z Fran­cúzska, potom z Poľska, po tretie ušli z Uhorska (v roku 48—49) do Ameriky, po štvrté z ostrova Haiti pri vzbure Černochov zas do Európy a odtiaľ sa vysťahovali na druhý svet. Je kliatbou našej rodiny, aby sme od sto rokov stále utekali. Ale ja už neutekám pred úkladnými vrahmi, ale pred ve­riteľmi.“ „Slovom: ste francúzsky emigrant, ktorý nikdy nebol yo Francúzsku.“ „Áno. A potom pútajú ma nerozlučné sväzky k mojej druhej, po prípade tretej, respektíve štvrtej (vlastí: k Uhorsku!“ „Deväťtisíc kapucínerov 1“ myslel som si. i Deň potom bol špatný, hmlistý, daždivý čas. Šiel som do kaviarne v zodratom, pomačkanom mäkkom klobúku. Pán Fleur — ako mal už v obyčaji —- niekoľkými pokynmi pokazil mi ša­chovú partiu a o tretej hodine chystal sa odísť. Celý bledý prišiel ku mne. „Pane! Vy ste nechali doma cylinder!“ „Pravdaže. V takom nečase.“ „Dovoľte, ale je to nie slušné. Mali ste mi to vopred povedať“. „A čo by ste boli potom urobili?“ pýtal som sa zvedavo. „Bol by som si na poludnie prišiel k vám pre klobúk.“ „To môžete spraviť i teraz.“ „Nemožno. Zmeškal by som hodinu. No, to sa mi ešte nestalo.“ Robil sa predo mnou tak, že som docela vážne počal cítiť výčitky svedomia a v zmätku som ho prosil o prepáčenie. Náš hlasný hovor po­zorovali hostia a, veru, priaznivé na mňa nepoze­rali. Mnohí ma upodozrievali, že som dlho hľa­daný zlodej zimníkov. Kellneri povybehovali zo všetkých kútov v domienke, že sa zjavil pán, ktorý kradne z illustrovaných novín obrazy. I ten biedny hosť, ktorý pri malej šálke čiernej kávy vydrží sedieť pôl siedmej ho dný, číta naraz desať ča­sopisov, na iných desiatich sedí, ktorý netrpelive žiada o jedenásty časopis, šomre na malé porcie cukru, ktorému sa zdá voda teplou, sál plným prievanu a obsluha mizernou, i ten mi hrozil päsťou. To bolo primnoho. Narazil som si na hlavu svoj mäkký klobúk a odchádzal som. Fiancúz vybehol za mnou. „Drahý pane, neopúšťajte ma.“ „Čo chcete?“ „Váš klobúk.“ „Tento mizerný klobúk?“ „Vyhovorím sa na zlý čas.“

Next