Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-04-20 / nr. 87
Vychodia äest ráz ti« týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na ceiý rok 168 kor., na pol rote 14 k«r., ra StvrC roka 42 teváft. a® «gesta« 14 kor., /««starflrŕ Hala p« 84 k. O* cudzozemska: a* oelý rok 26* körtet. Hošnik LIE. Ceň«» lohoto čísla O© halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Ivržianskom Sv. Ilartine. Streda, 20. apríla 1921. Na aamé štvrtkové č isi o predpláca aa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na eelý rok 44 korún, časopis posiela sa len skutočne predplateným. Otelo telei, redakcie: 56. Otelo telefon« adm.: 56. Číslo 87. Strachy a autonómia. Šíriaci aa autonomistický pohyb na Slovensku pobáda nášho zaslúžilého priateľa Karla Kálala, aby pozrel do slovenskej duše a vysvetlil nám, v čom väzí to veľké „zlo“. (Slovenský Denník, 87. č.) Chybou, a to základnou chybou je, že Karol Kálal, skúmajúc psychologický pôvod autonomistického pohybu na Slovensku, nezačína hovoriť ani o psychologických pohnútkach pittsburgskej Dohody, ani o terajších krikľavých nespravodlivostiach na Slovensku páchaných (ktoré už azda netreba znovu a znovu opakovať), ani o samobytnosti slovenskej duše, ani o potrebe hájiť odlišné a nevyvinuté hospodárske i sociálne záujmy Slovenska: ale začne hovoriť o dolinách a kotlinách', ktoré slovenský separatizmus pestovaly, a potom, pravda, o maďarizácii, ako nevyhnutnej príčine slovenského separatizmu. A tak zplodil vraj tento vrodený, vypestovaný a zaštepený separatizmus hriech autonómie . . . Všimnime si však nasledujúce protidôvody: Použijeme príklad Andreja Hlinku. V republike Andreja Hlinku pokladajú všeobecne za arcipôvodcu autonomistického pohybu. On je všakže ten „arciseparatista“. A — milí čitatelia — odkedy je Hlinka separatistom? Ani nie hneď od prevratu, ale stal sa ním niekoľkými mesiacmi po prevrate. Pred prevratom chodil Hlinka po ČeChách, kázal, české noviny písaiy o ňom, prinášaly jeho fotografiu, máme v rukách českú, dr. A. Koh'skom písanú oslavujúcu brožúru o Hlinkoví, Hlinka sám vydal svedectvo o svojej láske k českému národu pred bratislavským súdom ešte za maďarského panstva, — pri samom prevrate Hlinka sa exponoval najohnivejšie za éesko-siovenské spojenie a posielal svojim kollegom-farárom obežník, aby sa podrobovali česko-slovenskému štátnemu útvaru: — nuž, pane Kálal, ako je to, že i pri tých pred pre vTatových slovenských dolinách-kotlinách a pred prevrate vom maďarizovaní Hlinka bol ohnivým a oddaným čechoľubom, a dnes, keď už niet maďarizácie a maďarských násilností, je „separatistom“? A pri Hlinkoví samom by ste chceli poukazovať na osobné pohnútky: ale vedeli by sme Vám veľmi mnohých roduverných Slovákov pomenovať, ktorí počas najzúrivejšej maďarizácie boli rozhodnými priateľmi všetkého, čo je české, a dnes — akurát, keď prestala maďarizácia — stali sa akýmisi „separatistmi“. Ba čo viac: nie „mnohí“, ale — ako sám píšete: „Všetci Slováci sú separatisti“. Ergo tu máme od p. Kálala najistejší dôkaz čierno na bielom, že Šrobár, Štefánik, Blaho, Medvecký a potom všetci z toho známeho dvora nie sú Slováci, lebo nie sú separatisti. Slovom: čo separatista. to Slovák. No, hľa! * Chcete mať, pane Kálal, odpoveď na svoju otázku: „Prečo sa Maďari tak tešia zo slovenskej túžby po autonómii? Prečo i Nemci? Prečo Poliaci? Na to, myslíme, správna odpoveď je táto: Maďari slovenskú autonómiu nevynašli, lebo si ju utvorili v Pittsburghu Česi a Slováci už vtedy, keď sa Maďarom o páde ich slávy ani nesnívalo. Maďari, Nemci a Poliaci tešia sa autonomistickému pohybu proste preto, lebo chcú podporovať všetko, čo budí nespokojnosť u Slovákov, a prihovárajú sa za všetko, čo Česi nechcú uznať alebo dať Slovákom, nech je to čokoľvek na svete. Keby Slováci nechceli autonómiu, a Česi by im ju predsa natískali: tak by Maďari i vtedy boli na strane Slovákov a tešili by sa protiautonomistekému pohybu Slovákov tak, ako čo sa teraz tešia autonomistickému len preto, lebo sa oni tešia každej nespokojnosti. Vyhovte autonomistickej túžbe slovenského národa budovaním postupnej autonómie, prestane nespokojnosť — a Maďari nebudú mať čomu sa tešiť. Česi, I tomu sa Maďari nesmieme tešia, keď sa účinkujúci na Slovensku, v najnovšom čase stále vyhrážajú., že v prípade autonómie odídu zo Slovenska . . . Ak chcete posilňovať au - nomistickú radosť Maďarov, tak sa len vyhrážajte . . . Usilujte sa radšejpreorientovať sa a úprimne nám pomôcť pri vybudovaní postupnej autonómie — a uvidíte, že zmizne maďarsko-nemecko-poľská radosť z autonómie. A my Slováci, čím väčšmi budeme cítiť, že sme na svojom a že sa svojsky spravujeme: tým ohnivejšie a žiarlivejšie budeme sa brániť proti každej maďarizácii, lebo svoje vlastné (aspoň po istú mieru) si každý lepšie bráni a háji, ako to, kde je len nejakým podnájomníkom, arendátorom. Prestaňte zavádzať svet tvrdením, že pri autonómii (a my postupnú chceme!) Slovensko mohlo by sa odtrhnúť od Čiech. Vy ste maii za Rakúska v Čechách autonómiu so zemským snemom, neboli ste jednoduchými separatistmi, ako my, ale nesmieriteľnými nepriateľmi nemeckej Viedne: a predsa ste sa nemohli odtrhnúť, kým len neprišla svetová katastrofa! Storáz sme povedali: autonómia nevyženie Čechov zo Slovenska, tak že tu nemôže byť ani reči o prijímaní prepustených maďarských a maďarónskych úradníkov. A keď príde čas snemu: ani vtedy nemôže zemský snem vynášať také zákony, ktoré sa protivia základom štátu a ústavy. Keď präzident Masaryk podpisoval pittsburgskú Dohodu, ležala pred ním mappa, kde hranice Slovenska určené boly až pod Miškovec a po Nireďházu: a podpisovatelia pittsburghskej Dohody nebáli sa ani toľkých Maďarov ! Jediné dôvody, o ktorých možno dišputovať, sú finančné dôvody. Táto ťažkosť však pri postupnom vybudovaní sama sebou sa prekonáva, lebo to znamená rozumné postupovanie z mála na viac. Keď však p. Kálal, odvolávajúc sa na rozpočet, hovorí, že Slovensko dostáva ročne o 4 milliardy a 823 millionov korún viac, než štátu dá, to je, najmiernejšie rečeno, mimovoľné zavádzanie, lebo každý finančník vie a interessujúcim sa vysvetlí, že z toho rozpočtu, na ktorý sa i p. Kálal odvoláva, vynechaný je štátny dôchodok zo slovenského cukru, dreva a liehu (a to sú asi hlavné dôchodky Slovenska!), lebo naše daňové úrady nemanipulujú týmito dôchodkami; potom i veľmi značná čiastka dane na Slovensku zostáva na Slovensku ešte vždy nezinkassovanou, lebo naše daňové úrady nestačia prácou. Okrem toho do tých milliard, ktoré štát ročne dáva Slovensku, zahrnuté sú i investície a výdavky na železnice a poštu atď., to sú obrovské summy, ktoré však nepatria do rozpočtu autonómie, lebo to sú celoštátne veci — a to protiautonomistickí horlivci zúmyseľne a stále zamlčujú! Pravda, ich prekrúcaniny určené sú pre takých revúcich agrárnych Indiánov, k akým slovenská národná strana mala šťastie v Dolnom Kubíne 17. t. m. # Má p. Kálal niečo zaujímavého i pre Slovenský Denník (už totiž pre ten najnovší, odhliadnuc od bezpodmienečnej hodnovernosti Denníka). F. Kálal píše: „Sú tiež autonomisti „miernejší“, ktorí chcú autonómiu až neskoršie, zamlčujú totiž: až nám Česi novými milliardami dostavia železnice, regulácie riek atď. Títo na isto rania české srdce ešte boľastnejšie...“ (Viď to isté (87) číslo Slovenského Den nika, kde je i Kálalov článok v úvodníku: „My nie sme zásadne proti autonómii, ale sme rozhodne proti autonómii v terajší čas...“) Ináče tu p. Kálal mimovoľne odhaľuje v úplnej nahote hlavnú a či jedinú príčinu českého strachu pred autonómiou: je to strach o investované peniaze ... Aíe či chcete investovať len do toho, čo je „naše“ a do toho už nie, čo je „spoločné“? Keď sme sa my k vám pripojili, škrupulovali sme my o našich lesoch, baniach, kúpeľoch atď. tak, ako vy teraz o vašich peniazoch?! * A ešte jedno. Pán Kálal píše: „A súhlasila by s autonómiou Veľká Dohoda, ktorá stále volá: konsolidácia! Ktorá toľko túži, aby sa už ničím nehýbalo?“ — Po prvý raz: Konsolidácia na Slovensku by nastala až potom, keby vyhovením autón otmistickým požiadavkám uspokojili sa Slováci. A Dohoda že by bola proti autonómii Slovenska? Za zástupcov Čechov a Slovákov uznaní zahraniční Česi a Slováci, čiastočne emigranti (teda nie celý národ!) podpísali spolu s dohodou smluvu o oslobodení a utvorení Česko-slovenskej republiky. Keď teda Dohoda vtedy uznala kompetenciu uašich zahraničných zástupcov pri podpísaní smluvy o oslobodení, a smluva takto podpísaná jej je svätou, tak by tá istá Dohoda neuznala kompetenciu našich zahraničných zástupcov pri podpísaní pittsburgbskej Dohody a neuznala by túto vzácnu Dohodu? Tým viac, že — ako sme dobre informovaní — Dohoda, hlavne Amerika, hľadela na pittsburghskú Dohodu, ako na veľmi vážny medzinárodný akt, ktorý na mierovej konferencii v prvom rade umožnil pripojenie Slovenska k Čechám bez plebiscitu. Chceme ešte viac vedieť? A. Mihal. Samospráva na Slovenska.*) Zmeny vo vláde? (List z Prahy.) Praha, 17. apríla 1921. Nedávno oznámil som úpravu správy vo veciach výučby na Slovensku v smere decentralizačnom. (Pán Boh zaplať za takú decentralizáciu ! Red.) Po tieto dni — o tom mám hodnoverné dáta — dejú sa na príslušných miestach porady o ďalšom vybudovaní samosprávy na Slovensku. Reč ide o mnohých úradoch, ktoré by sa vybudovaly ako najvyššie inštancie na Slovensku, malý by takú právomoc, aby sa pod ich správou mohly pomery neodvisle, podľa miestných potrieb a možností svobodne vyviňovať. Hľadiac na vážnosť, ktorá panuje pri uvažovaní týchto otázok, možno sa úfať, že táto otázka rieši sa k uspokojeniu oboch strán. Ale potrebné je, aby príslušné slovenské kruhy ko•) Utvorenie slovenskej národnej strany primalo pražské vysoké kruhy zaoberať sa hlbšie pomery na Slovensku a otázkou autonómie Slovenska. O tejto veci vážne rozmýšľajú v Prahe a že otázka autonómie začína si kliesniť cestu i v pražských politických kruhooh, ktoré by jej vybudovaním akej-takej samosprávy chcely predísť, dokazuje i dnešný list z Prahy. Redakcia.