Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)

1921-12-08 / nr. 271

Vychodia leaf rftz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka (4 kor., na Štvrť roka 42 korún, na mesiac 14 kor, jednotlivé čísla po 80 h. Do cudzozemska: na ceiý rok 26C korún. Ročník Lll. Cena tohoto čísla 80 halierov. Na samé štvrtkové číslo predpláca sa: na celý rok 32 k, na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún, časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telef. redakcie: 66. Číslo telefónu ad m.: 56. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Tfarline. Štvrtok, 8. decembra 1921. Císlo 271. Naša vládna koalícia. Keď sa terajšia koaličná vláda tvorila, vy­slovili sme svoje potešenie, lebo videli sme v tom rozhodný krok ku konsolidácii pomerov v našej republike a najmä na Slovensku. Vi­deli sme v tom istýsi predznak nami hlásanej národnej jednoty, od ktorej jedine sme oča­kávali a očakávame ešte i dnes zlepšenie na­šich vnútorných pomerov. Vývin našej politiky ukázal, že sme boli ideálistmi a optimistád, lebo je už dnes na bielom dni, že ani táto ko­aličná vláJdä nevládze našu politiku, a všetko čo s ňou súvisí, potisnúť k predu. Ba naopak akoby sme šli stále dolu vodou. Pomer medzi koalovanými stranami je skutočne taký, ako ho opisuje ,.hd“ v č. 267. našich novín, „je to manželstvo bez lásky, akési manželstvo z po­vinnosti, kde manželia sú si vzájomne cudzí, ľahostajní, čakajúci na vhodnú príležitosť na rozchod“. Pri takýchto pomeroch naša politika môže len ďalej vegetovať. Príčiny tohoto sú všelijaké. Už voľba dr. Beneša za premiéra vlády nebola najšťastnej­ším politickým ťahom. Dnes sú ešte pomery také a iste ešte dlho-dlho budú také, že zahra­ničný minister našej republiky musí bývať viacej v cudzích štátoch, ako doma. Ovláda­nie mmisterpredseďníctva a ministerstva za­hraničia jednou osobou teda musí byť na úkor jedného alebo druhého ministerstva. Vi­deli sme to pri poslednom dobrodružstve ex­kráľa Karla. Udalosti spojené s celým týmto pokusom by sa v istom smysle boly mohly iste hladkejšte a šikovnejšie skončiť, keby dr. Be­­neš v tých časoch nebol musel sedieť v Prahe a starať sa v istom ohľade aj o vnútorné vecí republiky. Nehovoríme, že osoba Beneša je jednou z príčin rozháranosti našich politických pomerov, Veď ak je niekto, kto by si zaslúžil dôvery a sympatie vo všeobecnosti, je to on, no fakt, že ako ministerský predseda sdržuje sa viacej v Prabe, vplýva očivi!d!ome na zahra­ničnú politiku, ktorá zas — a to najmä u nás — má veľký vplyv na domácu politiku. Druhá príčina nesúladu vo vládnych stra­nách je ohromná priepasť medzi nimi. Národ­ný socialista a lidovee, sociálny demokrat a národný demokrat sú si vzájomne v zásadách takými protivníkmi, že súlad medzi nimi ne­môže byť akživ. Pravda, pri dobrej vôli všetko by mohlo byť, lenže tu je ďalšia príčina neprí­jemných politických pomerov: nekompromis­nosť, tvrdošijnosť jednotlivých politických strán. Tejto tvrdošijnosti možno pripísať i vy­stúpenie slovenských ľudákov zo spoločného klubu česko-slovenskej IMovej strany. Škoda bola vec i s jednej i s druhej strany tak pri­ostriť! Na otázku, ako by bolo možno nájsť vý­­chodište zo situácie, predbežne' teda niet od­povedi. Vládnutie v našom štáte bez koalície nie je mysliteľné, lebo niet strany, ktorá by mala väčšinu. Koreň zla je tedy v samých Če­chách, kde je toľko politických strán, že hlasy voličov roztrieďa sa na všetky tieto strany a absolútnu väčšinu nemôže dostať takto ani jedna. Veru je to veľká škoda, keď pre chatrné odchýlky v zásadách v mnohom rovnaké po­litické smery musia byť zastúpené i v štyroch­­piatich stranách. Najhoršie je v tom, že túto nešťastnú špecialitu českú doniesli aj na Slo­vensko, kde im nestačila jednotná národná strana, lež museli ju roztrhať a spraviť z nej až štyri. Lebo je veľmi pravdepodobné, že keby sa nebola založila na Slovensku agrárna strana, nebola by dnes ani národno-sociálna, ani stredo-stavovská. . . Terajšia vládna koalícia — možno pove­dať — sa nedokazuje. Čo môže za ňou nasle­dovať? Len dve možnosti sú: alebo nové voľby, alebo nová koalícia. Zdá sa, že nové voľby sú nateraz nemožné, hoci je isté, že dlho nebudú meškať. Ak teda nenájde sa možnosť vyrov­nania istých differencií medzi koalovanými stranami, musia sa pokúsiť o novú koalíciu. Predznaky toho už sú tu. Už pred utvorením tejto vlády videli sme politické „vychádzky“ poslanca Švehlu, vtedajšieho kandidáta na mi­­nisterpreldšedníctvo — k Nemcom. To isté vi­díme — lenže diplomatickejšie — u mnister­­ského predsedu dr. Beneša, ktorý stále viacej a viacej prejavuje svoje priateľské stanovisko k Nemcom. Vidieť to na pr. už z toho, že hoci reč ministerského predsedu nebola predtým ak­živ vytlačená, poslednú dostali vytlačenú všetci poslanci, a nemeckí poslanci dostali ju v ne­meckej reči. Pri kraslických výtržnostiach tiež bolo vidieť nesporne istú priazeň vlády k Nemcom. Taktiež pri poslednej mobilizácii ne-narukovavších Nemcov — hoc! sa hovorilo o prísnych trestoch pre vinníkov — rad-radom osvobudzujú. V kruhoch nároídňe smýšľajúcicb hovoria s trpkosťou o týchto veciach. To isté musíme robiť i my, keď musíme konštatovať, že ná­rodná myšlienka v našom národnom štáte pod­riaďuje sa takým veciam, ako je pokrokový ráz vládnuceho smeru. Ak budú nad nami vládnuť pokrokoví Nemci, po prípade — čo je to aké fantastické — i pokrokoví Maďari, bu­deme sa cítiť tak, akoby sme boli tam, kde sme boli pred troma rokmi. To by bolo veľmi smutné víťazstvo pokroku! Hadov púšťať si do rukáva je veľmi nebezpečnou vecou a Nemci sú o veľa šikovnejší a školovanejší politikovia, nežli by sme si mali myslieť, že nebudú vedieť ťažiť — iste že do krajnosti — zo situácie, a to, čo sa samo sebou rozumie, na účet nášho štátu a nášho národa. Je isté, že politikovia, ktorí fedrujú túto česko-slovensko-nemeckú koalíciu, nenájdu lieku na naše rany a po týchto nebezpečných experimentoch predsa hudú musieť vypísať —• nové voľby. Je, pravda, iná otázka, či by nové voľby pomôhly? Lúčky. ff®r*wsko-®£ff*€ST?ský sftrajk. Pokondvačky baníckych svczov s vládou a so zástupcami majiteľov dolov. Priaznivý priebeh pokonávačiek. Baníci 8. t. m. alebo 9. t. m. začnú pracovať. Praha, 6. dec. (Čstk. fk.) Konferencia ko­­alovaných baníckych sväzov schválila dnes výsledky pokonávania svojich zástupcov s vlá­dou a so zástupcami ostravských majiteľov dolov o urovnanie mzdového sporu na Ostráv- Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLÍK!. Poslanecká inemovňa. Otázka ostravského baníckeho štrajku pred snemom. Praha, 6. dec. Na 104. zasadnutí v prvom čítaní schválili osnovu zákona, ktorým sa mení ustanovenie §. 1164. všeobecného občianskeho zákona. (Zmena znie: Práva zamestnancove, plynúce z ustanovenia § 1154 odstavca 3., 1154 b, 1155, 1156—1159 b, 1160, 1162—1163 ne­môžu byť prácovou simluvou ani zrušené, ani obmedzené.) Posl. Sláviček podal správu o usnesení se­nátu k vládnemu návrhu zákona, týkajúceho sa sriadenia nanúteného likvidátora pre roz­vrh bavlny a bavlnovej priadze, zakúpenej na úver štátom zaručený. Predloha bola schválená podľa zprávy výborovej, odchylnej od usnese­­nia senátu v prvom čítaní. — Potom rokovalo sa o zpráve výboru pre obchod a priemysel a výboru zásobovacieho o nariadení vlády z dňa 12. okt. 1920 o likvidácii zásob bavlny, zakú­pených na úver pod zárukou štátu a o ná­vrhu na uvoľnenie nákupu bavlnovej priadze a bavlny za hranicami a urýchlenú likvidáciu nákupného družstva č.-s. prádelní bavlny. Vládne nariadenie bolo schválené s príslušný­mi rezolúciami. Rokovanie o ostatných bo­doch denného poriadku potom prerušili a po­kračovali v rozprave o naliehavých interpel­­láciach vo veci baníckeho sporu. Poslanec David (č.-s. soc.) naznačuje smernice, ktorými musí byť vedená naša po­litika a žiada, aby uskutočnené boly program­­mové požiadavky našej zahraničnej revolúcie, sku. Zajtra zasadnú závodné rady Ostravsko— karvinského revíru, ktoré pravdepodobne schvália výsledky pražských pokonávačiek. Prácu by podľa tohoto začali vo štvrtok 8. t. m. alebo najpozdejšie v piatok 9. t. m. t. j. vyvlastnenie veľkostatkov, baní a veľkých priemyselných podinikov. Poslanec dr. Matoušek (nár. dem.) od­mieta útoky proti jeho strane a vyhlasuje, že nie je možné stále poukazovať na to, že bane v prvších rokoch zarobily toľko, že teraz musia a môžu z toho predošlého zisku doplácať, ak doplácať treba. Treba hľadieť na to, či pod­niky dnes pracujú naozaj so ztratami a že ne­môžu konkurrovať. Pri určovaní platov treba mať na pamäti, že vysoké platy neznamenajú ešte zvýšenie blahobytu baníkovho. Zvýšenie platov je vecou celého nášho hospodárskeho života a to najmä pri baníctve. Cena uhlia má vliv na všetky obory výroby. Zvýšenie platov neznamená ešte zvýšenie výroby. Nie je správ­ne, že platy určujú sa podľa potreby a nie po­­dlla výkonnosti. Určenie platov nie je súkrom­nou vecou podnikateľov, lebo úprava platov a ustálenie výkonnosti určuje podmienky nor­málneho hospodárskeho života. Minister verejných prác Tučný hovorí, že účinnosť zákona o účasti zamestnancov i ba­níctva na správe baní a ich podielu na čistom zisku, ustálená 1. decembra 1921 § 2. tohoto nariadenia, uplatňuje právo zamestnancov i baníctva mať podielnictvo na čistom zisku už na ^obcholdhý rok 1921. Minister zaoberá sa sporom baníctva' ostravsko-karvínskeho re­víru a priebehom pokonávania v tomto spore, a oznamuje obsah odpovede, došlej dnes od za­mestnávateľov z Moravskej Ostravy, v ktorej zamestnávatelia vyhlasujú, že po veľkom po­litickom nátlaku — proti ktorému sa ohra­dzujú — súhlasia s návrhom robotníctva, pod­porovaným tak energicky vládou, v ktorom zvýšenie platov prijímajú, ale činia ho percen- I

Next