Národnie Noviny, október-december 1940 (LXXI/42-52)

1940-10-19 / nr. 42

Národnie novir týždenne v sol za predplatiteľa cikedy, vypove kalendárneho i písomne. Kto i sla podrží a čf zomení nevrá' za riadneho oď u Pôšt. spor. v Ročník 71. Turčiansky Sv. Martin, sobota, 19. októbra 1940. Po Ks 1.­Predpláca sa: Slovensko, Česko a Morava, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, Francúzsko, Juhoslávia, Ne­mecko, Maďarsko, Rumunsko na rok 55 Ks. Pre ostatnú cu­dzinu na rok 65 Ks. Zahra­niční odberatelia okrem predplatného platia aj trovy poukazu, pripadne aj trovy ob­starania devízového povolenia Číslo 42. Dr. Martin Kvetko: Ako bude vyzeraf nová Europa? ii. A po tejto stránke nás zaujíma problém slovanského komplexu a jeho zastúpenie v novej Europe. Spomenutý taliansky časo­pis kladie jeho ťažisko viac do Ázie. Už na prvý pohlad zdá sa to dosť neprirodzené. Pri bedlivom skúmaní vlastností a charakteru slo­vanského komplexu zdá sa to úplne vylúčené. Ale pre dnešné pomery treba zdôrazniť ešte jedno. Pod pojmom komplexu slovan­ského nikto si ani teraz, ani pre najbližšiu budúcnosť nesmie predstavovať niečo politic­kého! Veď pojem slovanstva vlastne nikdy ani doteraz nemal nejakú politickú náplň. My Slováci to aspoň najskôr môžeme pove­dať. U Kollára malo Slovanstvo p lovše­­tkým, ba skoro výlučnú kultúrnu n: plň. Ba ak by sme šli ešte viac do minulosti, ani Štúr, ani jeho českí kolegovia nevedeli to­muto pojmu dať politicky jednotný význam ani pre rámec stredoeuropský. Palacký ho­voril za zachovanie Rakúska, Štúr opačne, ale bez konkrétneho návrhu, čo má miesto Rakúsko-Uhorska vzniknúť. A keby sme šli zas do bližšej minulosti, tak i u Vajanského a Hviezdoslava bolo Slovanstvo viac sne­ním a vidinou ako konkrétnym pojmom. Na pôde uhorského parlamentu stretávali sa po­slanci z bývalého Poľska, Slovenska a Juho­slávie, ale aj u tých vidíme zásadu spolu­práce položenú, na politike pomerov uhor­ských a nie slovanských. Za posledných 20 rokov mali Slovania viac ako dosť príleži­tostí, dať tomuto pojmu konkrétnu politickú náplň, ale za celý čas nevykonalo sa vôbec nič. Medzi Slovanmi nebolo vzájomnej soli­darity a nebolo preto ani politickej spolu­práce. Veď ťažko by sme hľadali v dejinách dobu pokoja a spolupráce medzi dvoma naj­väčšími slovanskými národmi, Rusmi a Po­liakmi. Podobne na juhu bol stále napätý pomer medzi južnými Slovanmi. A u nás, u stredných Slovanov bola spolupráca len v ča­soch ťažkej poroby. Toto bolo treba uviesť, aby sme vedeli, že ešte dlhý čas nebude možno pojmu Slovan­stva dávať nejaký politický význam a tým viac nie dnes, keď na druhej strane bude sa vytvárať politická tvár komplexu stredo­morského a severoeuropského. Ale na druhej strane pri usporiadaní po­merov nesmie sa tento komplex odbyť tým, že jeho ťažisko smeruje vraj k Ázii. Práve preto, že v novej Europe musí pre trvalý pokoj dôjsť ku konsolidácii duchovnej i ho­spodárskej, treba pritom rátať s povahami slovanskej kultúry. Veď až do nedávna sme vedeli, že europskú kultúru a civilizáciu tvo­ria tri svety: germánsky, románsky a slovan­ský. A slávny nemecký filozof Heider uvádza 1 ich postupnosť v primáte myšlienkového sveta. Tieto tri svety majú v Europe svoju špecialitu a svoje zvláštnosti. Veď slovanský svet šiel tiež svojou vlastnou cestou a to tak na poli kultúry, ako aj vedy. Vedecký roz­mach má tiež svoje mená v Slovanstve tak ako ich má i v literatúre. Slovanský roman­tizmus i mesianizmus sú špeciálne výkvety tohto sveta. Za uplatnenie sa slovanského života v eu­rópskom životnom priestore hovoria aj čísla. Keď rozdelíme životný priestor europský na tri prirodzené celky, vidíme, že z 10 milió­nov km2 životného priestoru okolo 5 miliónov km2 a asi 205 miliónov obyvateľstva, t. j. 40°/o má Slovanstvo, románsky svet má asi 2 milióny km2 so 150 miliónami obyvateľov a germánsky svet asi 2.5 miliónov km2 so 130 miliónami obyvateľov. Ale aj história nás učí o opaku. Veď Slo­vania nevedeli až dosiaľ nič v Ázii vytvoriť. Rusko kedysi obsadilo Sibír, ale nevedelo ani tam svoje záujmy obrániť. Naproti tomu južní Slovania celé desaťročia sú v boji s in­váziou Turkov do Európy. Teda nie výboj, ale obrana. A strední Slovania v stredoveku bojujú proti Tatárom i Turkom a obránia Európu od Ázie. Slovania všetci úplne, až na časť ruskej kultúry, prežívajú europský a zá­­padoeuropský myšlienkový prúd, ktorému prirodzene dali prispôsobenie svojho vlastné­ho ducha. A tak je to i správne. I v novej Europe, v ktorej musi nastať konsolidácia ducha i práce, nájde slovanský živel, ako ži­vel pozitívny, svoju účasť, svoje opodstatne­nie, lebo v novej Europe nebude porazených, ani víťazných, nie otrokov, ani vládnúcich. Všetko je pripravené Opätovná cesta maršala Brauchitscha v prí­morských krajoch Belgicka, ako i pozdĺž ka­nálu La Manche, dáva do výhľadu, že na vo­jenských základňách na fronte proti Anglicku sa schystalo všetko potrebné pre vojenské operácie počas zimných mesiacov. No je silná aj domnienka, že von Brauchitsch pri tejto príležitosti dáva posledné úpravy na podniknutie rozhodnej akcie proti Anglicku, ktorá by sa mala za­čať v najbližšom čase. Na niektorých mie­stach tvrdia, že tieto prípravy sú už skon­čené. Dopisovatelia talianskych časopisov z ne­meckého frontu na pobreží oznamujú, že v poslednom čase letecká ofenzíva proti Anglic­ku nadobudla veľké rozmery a že pri bom­bardovaní anglických vojenských základní a priemyselných stredísk sa ukázalo, že oblaky a hmla neprekážajú, ale naopak uľahčujú bombardovaciu činnosť nemeckých lietadiel. V súvise so slabším anglickým odporom po­ukazujú na nasledovné: Vo vojenskej taktike zlomenie odporu nepriateľa a ničenie jeho základní predstavujú dvoch ďalekošiahajú­­cich faktorov víťazstva. Keď sa postupne so dňa na deň používa takáto taktika, nemožno očakávať rýchle vojenské rozhodnutie výj­­múc prípadu náhleho morálneho zlomenia ne­priateľa. Bombardovacia činnosť nemeckých lietadiel v poslednom čase vnucuje domnien­ku, že nemecké vojenské veliteľstvo počíta s psy­chologickým účinkom týchto akcií na ne­priateľa. Nastavuje sa otázka, čo je konečným cie­ľom tejto nemeckej vzdušnej ofenzívy, t. j., či maršal Goring zamýšľa rozhodnúť boj nad anglickým územím len svojimi leteckými for­máciami, alebo či tieto majú úlohu otvoriť cestu pre vniknutie nemeckého vojska na an­glický ostrov. V jednom i druhom prípade je Nemecko pripravené na obe možnosti a isté vo svojom víťazstve. # Pritom sa talianske časopisy zaoberajú možnosťou druhej vojnovej zimy. »Gaze t ta del Popolo« vyslovuje možnosť, že sa vojna pretiahne cez zimu. Je možné, že anglická vláda utečie do Kanady a ponechá zem svoj­mu osudu. Ale práve tak je možné, že sa ne­meckému vojsku podarí Z Berlína oznamujú, že tam sa i naďalej zastáva tendencia, že by stabilizácia vzťahov nemecko-sovietskych mala byť úplne vyjad­rená. Nastávajúce rokovania, ktoré budú v Moskve, ako pravidelne každý polrok, po­kladajú za dôkaz ďalšieho hospodárskeho a politického kontaktu. Aký aktuálny záujem a vážnosť prikladajú v Berlíne nemecko­­sovietskym vzťahom, vychodí z článku uve­rejnenom v berlínskom časopise »Das Reich«. Tam osvetľujú obšírne tieto vzťahy a predo­všetkým sa konštatuje, že je tu úplne pri­rodzená solidarita záujmov nielen medzi SSSR a Nemeckom, ale i medzi SSSR a tý­mi štátmi, ktoré sú s Berlínom spojené pak­tom troch, t. j. Talianskom a Japonskom. Svoje optimistické úvahy zakončuje časopis týmto konštatovaním: »Čo dosiaľ dosiahly tieto štáty, alebo čo dosiahnu v budúcnosti, môžu zabezpečiť len dobrým susedstvom, ktoré každému zodpovedá.« Anglická propaganda sa všemožne usiluje kaliť vodu v pomere a to v súvise s Rumun­skom. Raz rozšíri zvesť, že soviety shromaž­­ďujú vojská na hraniciach a preto vyprázd­ňujú Černovice, potom zasa, že dôjde k uza­­vreniu spolku medzi Anglickom. Amerikou SSSR a Čínou, ktorý by zahrnoval v sebe po­lovicu obyvateľstva sveta. Prvú zprávu vy­vybudovať dve-tri predmostné postavenia, a odtiaľ vyjdúc, podarí sa mu obsadiť celé Anglicko. Jednako pri vážnom posudzovaní situácie mocnosti osi chystajú sa na druhú vojnovú zimu. Os sa môže dívať na zimu pokojnejšie, ako Anglicko, ktorého obyvateľstvo ide v ústrety veľkým utrepeniam. Je nádej aj na to, že to­horočná zima nebude taká tuhá, ako predošlá. Pritom nemcká diplomacia nezaháľa. Ríšske ministerstvo zahraničia pracuje plnou parou a právom možno hovoriť o »bleskovej diplo­macii«. Sú náznaky, že v najbližšom čase možno očakávať veľké politické prekvapenia a politickú ofenzívu so strany osi. To, čo sa dnes deje, je len úvodom k veľkej strategic­kej a politickej ofenzíve proti Anglicku na Balkáne. Očakáva sa, že keď tu Nemecko po­vedalo svoje »a«, Taliansko povie svoje »b«. V bombardovaní Londýna sa medzitým po­kračuje bez prestávky. Smysel tých dvoch slov najlepšie chápu sami Londýnčania. Práve tento týždeň slávili jubileum 200. poplachu. Trval hodne dlho, ale nasledujúci bol ešte dlhší, lebo zatemnenie trvalo 12 hodín. Škody, I ktoré spôsobí bombardovanie, technický per- I sónál len s najväčšími ťažkosťami môže : zvládnúť. Niektoré železnice len po dvoch i týždňoch vedeli opraviť. Tým doprava viazne * a obyvateľstvu hrozí nedostatok. Dávky masla mžSii na polovicu a vajíčka dostávajú vi,len zo zámoria. V mnohých jedálňach dávajú už len obedy, ale večere nie. Požiare, ktoré sú v Londýne, vidieť na druhý breh kanálu La Manche. Pre pomer síl, 'aké sú v boji na oboch stranách stojí za zmienku, že v jeden deň, keď Nemci shodili na Londýn 300.000 kg výbušných látok, na Berlín padlo len 10.000 kg, a aj to na bezvýznamné miesta. 56 okre­sov Londýna trpí neustálym bombardovaním, pričom je nie zriedkavosťou, že sa takejto akcie zúčastní aj 1000 lietadiel. Roosevelt reční Nemecká a talianska tlač sa k stanovisku USA chovajú veľmi rezervovane. A právom. Prejavy tlače, ktoré dochodia, sú takého rázu, že čím ďalej, tým je zrejmejšie, že len na­stávajúca voľba prezidenstká zapríčinila, že USA do vojny nevstúpily. Veľká väčšina amerických novin píše o možnosti vstupu do vojny, ba dokonca o potrebe toho. K týmto hlasom sa pridružil sám Roosevelt rečou v Daytone. vrátila Tass, ktorá vyhlásila, že pohyby vôjsk na hraniciach v posledných dňoch nepresa­­hovaly normálne rozmery a nijaké nové voj­ská sem neprišly. O druhej kombinácii ho­vorí Berlín, že je celkom fantastická, lebo je vylúčené, aby sa soviety k tejto skupine pridaly. Po­ukazuje sa v Berlíne na to, že na základe dohody s Nemeckom prišly soviety k veľ­kým územným ziskom, hospodársky styk oboch štátov sa vyvíja priaznivo a okrem toho aj v japonskom návrhu sú také veci, ktoré vylučujú, aby Moskva prešla do dru­hého tábora. Námietky Anglicka ohľadom Rumunska sú liché. Na to poukazuje »Die Tat«, ktorý pí­še, že samo Anglicko dalo k takému pokračo-. vaniu príklad svojím postupom v Egypte, kde ukázalo ako možno využiť strategické položenie jedného štátu k útoku na druhý, pri čom obsadený štát sám sa vojny nemusí zúčastniť. Tým Anglicko urobilo precedenčný prípad. Jeho politika urobila potrebným obsadenie rumunských olejových polí, kde v posled­nom čase bolo mnoho sabotážnych aktov. Zaujímavé je, že súčasne s ochranou ole­jových polí v Rumunsku, robia aj soviety ochranné opatrenia olejových polí v Baku. V tejto reči povedal, že Anglicko bude stá­le dostávať pomoc od USA, pričom doložil, že to neznamená, že by USA nešly do vojny, nikoho nenechá v pochybnostiach. Ďalej po­vedal, že USA použijú všetku svoju silu, aby obránily celú Ameriku, teda Severnú, Strednú i Južnú od útoku, nech príde odkiaľkoľvek. Priznal ďalej, že sa USA na vojnu chystajú, lebo to je vraj najlepšou zárukou mieru. Hovoriac o zbrojení povedal: »Nebezpečen­stvo, aké nám dosial nikdy nehrozilo, nás núti, aby sme vystavili také loďstvo a letec­tvo, ktoré bude vstave obrániť celú americkú pevninu pred kombinovanými nepriateľskými útokmi.« Na konci uisťoval, že neslobodno veriť uisťovaniam, že Spojeným štátom ne­­j hrozi nebezpečenstvo. Túto reč komentuje americká tlač, že nech zvolia kohokoľvek za prezidenta, zahraničná politika USA sa nezmení. Prirodzene, že táto reč mala veľkú ozvenu v Japonsku, kde vzbudila pozornosť najmä tá časť reči, kde spomínal, že USA sú odhod­lané vstúpiť do boja za práva pokojných ná­rodov, žijúcich na brehu Atlantického a Ti­chého oceána. Toto je priame naznačenie americkej intervencie. Japonsko si je na­­čistom, že tým chcú USA urobiť otáznym právo Japonska na život v juhovýchodnom mori a priznaním sa k vojne. Ale na druhej strane americkí odborníci varujú pred takýmto štrnganím šable a u­­pozorňujú, že americkej armáde sa nedo­stáva cvičených dôstojníkov a poddôstojní­kov a i v technickom ohľade je Amerika dnes práve taká nepripravená na vojnu, ako bolo Anglicko, keď sa pustilo do vojny v septembri r. 1939. Ale musel by sa stať zá­zrak, aby zvíťazil aj tu zdravý rozum. USA pozvaly šéfov generálnych štábov la­tinskej Ameriky, ktorí si popozerali americ­ké prípravy. Najprv ich bolo 9 a teraz prišli ďalší 11. V-mš oný Balkán O rumusko-maďarskom pomere píšeme na inom mieste. Stačí tu doložiť, že Anglicko ťažko nesie stratu vplyvu na veci rumunské a vyhráža sa hospodárskymi opatreniami, ktoré ale za dnešnej situácie sotva môžu mat účinok. USA pridaly svoje polienko: vzaly pod zátvor všetky rumunské požiadavky vo výške asi 10 miliónov dolárov. O prerušení diplomatických stykov anglo-rumunských sa hovorí už dávno a anglické diplomatické za­stúpenie a skoro všetci Angličania, žijúci v Rumunsku, opustili tento štát a časť z nich sa odsťahovala do Grécka. Rumunské prísta­vy denne opúšťajú lode s anglickými utečen­cami. Na druhej strane v Juhoslávii ministerský predseda Cvetkovič bil na poplach. Zdôraz­ňoval, že všetky tri národy môžu sa dobre mat len vo veľkej Juhoslávii a že povin­nosťou štátu je, starať sa o blahobyt, aby všetci občania sa cítili dobre a aby pokladali štát .skutočne za svoj. Hovoril: »Tieto kraje boly naše, tu bývali naši dedovia, tu sme hynuli, tu sme bojovali, toto je štát náš a nieto na svete sily, ktorá by nám ho mohla vziať.« Balkánski dopisovatelia talianskych časo­pisov píšu, že v balkánskych štátoch s veľ­kým záujmom hľadia na stanovisko Grécka a Turecka voči mocnostiam osi. V týchto kruhoch sa uisťuje, že Grécko a Turecko premárnily drahocenný čas, aby svoju politiku včas prispôsobily novej európskej situácii a vyhlasuje sa, že tieto dva štáty sa musia včas zbaviť vplyvu anglickej politiky a revidovať svoju politi­ku tak, aby bola v záujme nielen juhový­chodu, ale celej Európy. Maďarské časopisy prorokujú na budúcich 14 dní ďalekosiahle udalosti a tvrdia, že tu­recký generálny štáb robí veľké opatrenia. Grécky predseda vlády Metaxas mal v po­sledné dni mnoho rozhovor s tureckým vy­slancom. Uisťuje sa, že taliansky vyslanec v Athénach vyzval všetkých Talianov v Grécku, aby odcestovali domov. Ako z Ankary oznamujú, sovietsky vysla­nec mal dlhší rozhovor s tureckým predse­dom vlády. Začiatkom tohto týždňa sa za­­čaly v Moskve rozhovory medzi Molotovom a tureckým vyslancom, ktoré majú byť pra­videlné. V Moskve je čulá diplomatická čin­nosť, najmä po príchode *hemeckého veľvy­slanca a nemeckej obchodnej delegácie, kto­rá rokuje nielen o výmene tovarov medzi Nemeckom a SSSR, ale aj ohľadom Balkána. Kocky sú hodené... Angličania otvorili cestu vedúcu cez Burmu a tým aj cestu k novej vojne. Dnes po polnoci niekoľko minút uvolnili cestu cez Burmu pre dodávky čískemu vojsku proti Japoncom. Je to otvorená výzva Japonsku, ktorému nemôže byť ľahostajné, že sa ta­diaľto dodáva pomoc jeho nepriateľovi. Osud ďalší je teda v japonských rukách. Tamoj­šia tlač píše otvorene, že je to príčina pre začatie vojny a súčasne prvá príležitosť doká­zať, že pakt troch veľmocí, ktorý má byť prostriedkom obrany, vie byť i základňou pre vojenskú spoluprácu. Slovo má teraz japonská vláda, od ktorej závisí, ako sa veci vy­vinú. Môže to byť dnes, ale nemusí ani o týždeň. Veď USA napr. daly svojim občanom vo Východnej Ázií lehotu do konca decembra na vysťahovanie sa. Nemecko a SSSR

Next