Národnie Noviny, október-december 1940 (LXXI/42-52)
1940-10-19 / nr. 42
Národnie novir týždenne v sol za predplatiteľa cikedy, vypove kalendárneho i písomne. Kto i sla podrží a čf zomení nevrá' za riadneho oď u Pôšt. spor. v Ročník 71. Turčiansky Sv. Martin, sobota, 19. októbra 1940. Po Ks 1.Predpláca sa: Slovensko, Česko a Morava, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, Francúzsko, Juhoslávia, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko na rok 55 Ks. Pre ostatnú cudzinu na rok 65 Ks. Zahraniční odberatelia okrem predplatného platia aj trovy poukazu, pripadne aj trovy obstarania devízového povolenia Číslo 42. Dr. Martin Kvetko: Ako bude vyzeraf nová Europa? ii. A po tejto stránke nás zaujíma problém slovanského komplexu a jeho zastúpenie v novej Europe. Spomenutý taliansky časopis kladie jeho ťažisko viac do Ázie. Už na prvý pohlad zdá sa to dosť neprirodzené. Pri bedlivom skúmaní vlastností a charakteru slovanského komplexu zdá sa to úplne vylúčené. Ale pre dnešné pomery treba zdôrazniť ešte jedno. Pod pojmom komplexu slovanského nikto si ani teraz, ani pre najbližšiu budúcnosť nesmie predstavovať niečo politického! Veď pojem slovanstva vlastne nikdy ani doteraz nemal nejakú politickú náplň. My Slováci to aspoň najskôr môžeme povedať. U Kollára malo Slovanstvo p lovšetkým, ba skoro výlučnú kultúrnu n: plň. Ba ak by sme šli ešte viac do minulosti, ani Štúr, ani jeho českí kolegovia nevedeli tomuto pojmu dať politicky jednotný význam ani pre rámec stredoeuropský. Palacký hovoril za zachovanie Rakúska, Štúr opačne, ale bez konkrétneho návrhu, čo má miesto Rakúsko-Uhorska vzniknúť. A keby sme šli zas do bližšej minulosti, tak i u Vajanského a Hviezdoslava bolo Slovanstvo viac snením a vidinou ako konkrétnym pojmom. Na pôde uhorského parlamentu stretávali sa poslanci z bývalého Poľska, Slovenska a Juhoslávie, ale aj u tých vidíme zásadu spolupráce položenú, na politike pomerov uhorských a nie slovanských. Za posledných 20 rokov mali Slovania viac ako dosť príležitostí, dať tomuto pojmu konkrétnu politickú náplň, ale za celý čas nevykonalo sa vôbec nič. Medzi Slovanmi nebolo vzájomnej solidarity a nebolo preto ani politickej spolupráce. Veď ťažko by sme hľadali v dejinách dobu pokoja a spolupráce medzi dvoma najväčšími slovanskými národmi, Rusmi a Poliakmi. Podobne na juhu bol stále napätý pomer medzi južnými Slovanmi. A u nás, u stredných Slovanov bola spolupráca len v časoch ťažkej poroby. Toto bolo treba uviesť, aby sme vedeli, že ešte dlhý čas nebude možno pojmu Slovanstva dávať nejaký politický význam a tým viac nie dnes, keď na druhej strane bude sa vytvárať politická tvár komplexu stredomorského a severoeuropského. Ale na druhej strane pri usporiadaní pomerov nesmie sa tento komplex odbyť tým, že jeho ťažisko smeruje vraj k Ázii. Práve preto, že v novej Europe musí pre trvalý pokoj dôjsť ku konsolidácii duchovnej i hospodárskej, treba pritom rátať s povahami slovanskej kultúry. Veď až do nedávna sme vedeli, že europskú kultúru a civilizáciu tvoria tri svety: germánsky, románsky a slovanský. A slávny nemecký filozof Heider uvádza 1 ich postupnosť v primáte myšlienkového sveta. Tieto tri svety majú v Europe svoju špecialitu a svoje zvláštnosti. Veď slovanský svet šiel tiež svojou vlastnou cestou a to tak na poli kultúry, ako aj vedy. Vedecký rozmach má tiež svoje mená v Slovanstve tak ako ich má i v literatúre. Slovanský romantizmus i mesianizmus sú špeciálne výkvety tohto sveta. Za uplatnenie sa slovanského života v európskom životnom priestore hovoria aj čísla. Keď rozdelíme životný priestor europský na tri prirodzené celky, vidíme, že z 10 miliónov km2 životného priestoru okolo 5 miliónov km2 a asi 205 miliónov obyvateľstva, t. j. 40°/o má Slovanstvo, románsky svet má asi 2 milióny km2 so 150 miliónami obyvateľov a germánsky svet asi 2.5 miliónov km2 so 130 miliónami obyvateľov. Ale aj história nás učí o opaku. Veď Slovania nevedeli až dosiaľ nič v Ázii vytvoriť. Rusko kedysi obsadilo Sibír, ale nevedelo ani tam svoje záujmy obrániť. Naproti tomu južní Slovania celé desaťročia sú v boji s inváziou Turkov do Európy. Teda nie výboj, ale obrana. A strední Slovania v stredoveku bojujú proti Tatárom i Turkom a obránia Európu od Ázie. Slovania všetci úplne, až na časť ruskej kultúry, prežívajú europský a západoeuropský myšlienkový prúd, ktorému prirodzene dali prispôsobenie svojho vlastného ducha. A tak je to i správne. I v novej Europe, v ktorej musi nastať konsolidácia ducha i práce, nájde slovanský živel, ako živel pozitívny, svoju účasť, svoje opodstatnenie, lebo v novej Europe nebude porazených, ani víťazných, nie otrokov, ani vládnúcich. Všetko je pripravené Opätovná cesta maršala Brauchitscha v prímorských krajoch Belgicka, ako i pozdĺž kanálu La Manche, dáva do výhľadu, že na vojenských základňách na fronte proti Anglicku sa schystalo všetko potrebné pre vojenské operácie počas zimných mesiacov. No je silná aj domnienka, že von Brauchitsch pri tejto príležitosti dáva posledné úpravy na podniknutie rozhodnej akcie proti Anglicku, ktorá by sa mala začať v najbližšom čase. Na niektorých miestach tvrdia, že tieto prípravy sú už skončené. Dopisovatelia talianskych časopisov z nemeckého frontu na pobreží oznamujú, že v poslednom čase letecká ofenzíva proti Anglicku nadobudla veľké rozmery a že pri bombardovaní anglických vojenských základní a priemyselných stredísk sa ukázalo, že oblaky a hmla neprekážajú, ale naopak uľahčujú bombardovaciu činnosť nemeckých lietadiel. V súvise so slabším anglickým odporom poukazujú na nasledovné: Vo vojenskej taktike zlomenie odporu nepriateľa a ničenie jeho základní predstavujú dvoch ďalekošiahajúcich faktorov víťazstva. Keď sa postupne so dňa na deň používa takáto taktika, nemožno očakávať rýchle vojenské rozhodnutie výjmúc prípadu náhleho morálneho zlomenia nepriateľa. Bombardovacia činnosť nemeckých lietadiel v poslednom čase vnucuje domnienku, že nemecké vojenské veliteľstvo počíta s psychologickým účinkom týchto akcií na nepriateľa. Nastavuje sa otázka, čo je konečným cieľom tejto nemeckej vzdušnej ofenzívy, t. j., či maršal Goring zamýšľa rozhodnúť boj nad anglickým územím len svojimi leteckými formáciami, alebo či tieto majú úlohu otvoriť cestu pre vniknutie nemeckého vojska na anglický ostrov. V jednom i druhom prípade je Nemecko pripravené na obe možnosti a isté vo svojom víťazstve. # Pritom sa talianske časopisy zaoberajú možnosťou druhej vojnovej zimy. »Gaze t ta del Popolo« vyslovuje možnosť, že sa vojna pretiahne cez zimu. Je možné, že anglická vláda utečie do Kanady a ponechá zem svojmu osudu. Ale práve tak je možné, že sa nemeckému vojsku podarí Z Berlína oznamujú, že tam sa i naďalej zastáva tendencia, že by stabilizácia vzťahov nemecko-sovietskych mala byť úplne vyjadrená. Nastávajúce rokovania, ktoré budú v Moskve, ako pravidelne každý polrok, pokladajú za dôkaz ďalšieho hospodárskeho a politického kontaktu. Aký aktuálny záujem a vážnosť prikladajú v Berlíne nemeckosovietskym vzťahom, vychodí z článku uverejnenom v berlínskom časopise »Das Reich«. Tam osvetľujú obšírne tieto vzťahy a predovšetkým sa konštatuje, že je tu úplne prirodzená solidarita záujmov nielen medzi SSSR a Nemeckom, ale i medzi SSSR a tými štátmi, ktoré sú s Berlínom spojené paktom troch, t. j. Talianskom a Japonskom. Svoje optimistické úvahy zakončuje časopis týmto konštatovaním: »Čo dosiaľ dosiahly tieto štáty, alebo čo dosiahnu v budúcnosti, môžu zabezpečiť len dobrým susedstvom, ktoré každému zodpovedá.« Anglická propaganda sa všemožne usiluje kaliť vodu v pomere a to v súvise s Rumunskom. Raz rozšíri zvesť, že soviety shromažďujú vojská na hraniciach a preto vyprázdňujú Černovice, potom zasa, že dôjde k uzavreniu spolku medzi Anglickom. Amerikou SSSR a Čínou, ktorý by zahrnoval v sebe polovicu obyvateľstva sveta. Prvú zprávu vyvybudovať dve-tri predmostné postavenia, a odtiaľ vyjdúc, podarí sa mu obsadiť celé Anglicko. Jednako pri vážnom posudzovaní situácie mocnosti osi chystajú sa na druhú vojnovú zimu. Os sa môže dívať na zimu pokojnejšie, ako Anglicko, ktorého obyvateľstvo ide v ústrety veľkým utrepeniam. Je nádej aj na to, že tohoročná zima nebude taká tuhá, ako predošlá. Pritom nemcká diplomacia nezaháľa. Ríšske ministerstvo zahraničia pracuje plnou parou a právom možno hovoriť o »bleskovej diplomacii«. Sú náznaky, že v najbližšom čase možno očakávať veľké politické prekvapenia a politickú ofenzívu so strany osi. To, čo sa dnes deje, je len úvodom k veľkej strategickej a politickej ofenzíve proti Anglicku na Balkáne. Očakáva sa, že keď tu Nemecko povedalo svoje »a«, Taliansko povie svoje »b«. V bombardovaní Londýna sa medzitým pokračuje bez prestávky. Smysel tých dvoch slov najlepšie chápu sami Londýnčania. Práve tento týždeň slávili jubileum 200. poplachu. Trval hodne dlho, ale nasledujúci bol ešte dlhší, lebo zatemnenie trvalo 12 hodín. Škody, I ktoré spôsobí bombardovanie, technický per- I sónál len s najväčšími ťažkosťami môže : zvládnúť. Niektoré železnice len po dvoch i týždňoch vedeli opraviť. Tým doprava viazne * a obyvateľstvu hrozí nedostatok. Dávky masla mžSii na polovicu a vajíčka dostávajú vi,len zo zámoria. V mnohých jedálňach dávajú už len obedy, ale večere nie. Požiare, ktoré sú v Londýne, vidieť na druhý breh kanálu La Manche. Pre pomer síl, 'aké sú v boji na oboch stranách stojí za zmienku, že v jeden deň, keď Nemci shodili na Londýn 300.000 kg výbušných látok, na Berlín padlo len 10.000 kg, a aj to na bezvýznamné miesta. 56 okresov Londýna trpí neustálym bombardovaním, pričom je nie zriedkavosťou, že sa takejto akcie zúčastní aj 1000 lietadiel. Roosevelt reční Nemecká a talianska tlač sa k stanovisku USA chovajú veľmi rezervovane. A právom. Prejavy tlače, ktoré dochodia, sú takého rázu, že čím ďalej, tým je zrejmejšie, že len nastávajúca voľba prezidenstká zapríčinila, že USA do vojny nevstúpily. Veľká väčšina amerických novin píše o možnosti vstupu do vojny, ba dokonca o potrebe toho. K týmto hlasom sa pridružil sám Roosevelt rečou v Daytone. vrátila Tass, ktorá vyhlásila, že pohyby vôjsk na hraniciach v posledných dňoch nepresahovaly normálne rozmery a nijaké nové vojská sem neprišly. O druhej kombinácii hovorí Berlín, že je celkom fantastická, lebo je vylúčené, aby sa soviety k tejto skupine pridaly. Poukazuje sa v Berlíne na to, že na základe dohody s Nemeckom prišly soviety k veľkým územným ziskom, hospodársky styk oboch štátov sa vyvíja priaznivo a okrem toho aj v japonskom návrhu sú také veci, ktoré vylučujú, aby Moskva prešla do druhého tábora. Námietky Anglicka ohľadom Rumunska sú liché. Na to poukazuje »Die Tat«, ktorý píše, že samo Anglicko dalo k takému pokračo-. vaniu príklad svojím postupom v Egypte, kde ukázalo ako možno využiť strategické položenie jedného štátu k útoku na druhý, pri čom obsadený štát sám sa vojny nemusí zúčastniť. Tým Anglicko urobilo precedenčný prípad. Jeho politika urobila potrebným obsadenie rumunských olejových polí, kde v poslednom čase bolo mnoho sabotážnych aktov. Zaujímavé je, že súčasne s ochranou olejových polí v Rumunsku, robia aj soviety ochranné opatrenia olejových polí v Baku. V tejto reči povedal, že Anglicko bude stále dostávať pomoc od USA, pričom doložil, že to neznamená, že by USA nešly do vojny, nikoho nenechá v pochybnostiach. Ďalej povedal, že USA použijú všetku svoju silu, aby obránily celú Ameriku, teda Severnú, Strednú i Južnú od útoku, nech príde odkiaľkoľvek. Priznal ďalej, že sa USA na vojnu chystajú, lebo to je vraj najlepšou zárukou mieru. Hovoriac o zbrojení povedal: »Nebezpečenstvo, aké nám dosial nikdy nehrozilo, nás núti, aby sme vystavili také loďstvo a letectvo, ktoré bude vstave obrániť celú americkú pevninu pred kombinovanými nepriateľskými útokmi.« Na konci uisťoval, že neslobodno veriť uisťovaniam, že Spojeným štátom nej hrozi nebezpečenstvo. Túto reč komentuje americká tlač, že nech zvolia kohokoľvek za prezidenta, zahraničná politika USA sa nezmení. Prirodzene, že táto reč mala veľkú ozvenu v Japonsku, kde vzbudila pozornosť najmä tá časť reči, kde spomínal, že USA sú odhodlané vstúpiť do boja za práva pokojných národov, žijúcich na brehu Atlantického a Tichého oceána. Toto je priame naznačenie americkej intervencie. Japonsko si je načistom, že tým chcú USA urobiť otáznym právo Japonska na život v juhovýchodnom mori a priznaním sa k vojne. Ale na druhej strane americkí odborníci varujú pred takýmto štrnganím šable a upozorňujú, že americkej armáde sa nedostáva cvičených dôstojníkov a poddôstojníkov a i v technickom ohľade je Amerika dnes práve taká nepripravená na vojnu, ako bolo Anglicko, keď sa pustilo do vojny v septembri r. 1939. Ale musel by sa stať zázrak, aby zvíťazil aj tu zdravý rozum. USA pozvaly šéfov generálnych štábov latinskej Ameriky, ktorí si popozerali americké prípravy. Najprv ich bolo 9 a teraz prišli ďalší 11. V-mš oný Balkán O rumusko-maďarskom pomere píšeme na inom mieste. Stačí tu doložiť, že Anglicko ťažko nesie stratu vplyvu na veci rumunské a vyhráža sa hospodárskymi opatreniami, ktoré ale za dnešnej situácie sotva môžu mat účinok. USA pridaly svoje polienko: vzaly pod zátvor všetky rumunské požiadavky vo výške asi 10 miliónov dolárov. O prerušení diplomatických stykov anglo-rumunských sa hovorí už dávno a anglické diplomatické zastúpenie a skoro všetci Angličania, žijúci v Rumunsku, opustili tento štát a časť z nich sa odsťahovala do Grécka. Rumunské prístavy denne opúšťajú lode s anglickými utečencami. Na druhej strane v Juhoslávii ministerský predseda Cvetkovič bil na poplach. Zdôrazňoval, že všetky tri národy môžu sa dobre mat len vo veľkej Juhoslávii a že povinnosťou štátu je, starať sa o blahobyt, aby všetci občania sa cítili dobre a aby pokladali štát .skutočne za svoj. Hovoril: »Tieto kraje boly naše, tu bývali naši dedovia, tu sme hynuli, tu sme bojovali, toto je štát náš a nieto na svete sily, ktorá by nám ho mohla vziať.« Balkánski dopisovatelia talianskych časopisov píšu, že v balkánskych štátoch s veľkým záujmom hľadia na stanovisko Grécka a Turecka voči mocnostiam osi. V týchto kruhoch sa uisťuje, že Grécko a Turecko premárnily drahocenný čas, aby svoju politiku včas prispôsobily novej európskej situácii a vyhlasuje sa, že tieto dva štáty sa musia včas zbaviť vplyvu anglickej politiky a revidovať svoju politiku tak, aby bola v záujme nielen juhovýchodu, ale celej Európy. Maďarské časopisy prorokujú na budúcich 14 dní ďalekosiahle udalosti a tvrdia, že turecký generálny štáb robí veľké opatrenia. Grécky predseda vlády Metaxas mal v posledné dni mnoho rozhovor s tureckým vyslancom. Uisťuje sa, že taliansky vyslanec v Athénach vyzval všetkých Talianov v Grécku, aby odcestovali domov. Ako z Ankary oznamujú, sovietsky vyslanec mal dlhší rozhovor s tureckým predsedom vlády. Začiatkom tohto týždňa sa začaly v Moskve rozhovory medzi Molotovom a tureckým vyslancom, ktoré majú byť pravidelné. V Moskve je čulá diplomatická činnosť, najmä po príchode *hemeckého veľvyslanca a nemeckej obchodnej delegácie, ktorá rokuje nielen o výmene tovarov medzi Nemeckom a SSSR, ale aj ohľadom Balkána. Kocky sú hodené... Angličania otvorili cestu vedúcu cez Burmu a tým aj cestu k novej vojne. Dnes po polnoci niekoľko minút uvolnili cestu cez Burmu pre dodávky čískemu vojsku proti Japoncom. Je to otvorená výzva Japonsku, ktorému nemôže byť ľahostajné, že sa tadiaľto dodáva pomoc jeho nepriateľovi. Osud ďalší je teda v japonských rukách. Tamojšia tlač píše otvorene, že je to príčina pre začatie vojny a súčasne prvá príležitosť dokázať, že pakt troch veľmocí, ktorý má byť prostriedkom obrany, vie byť i základňou pre vojenskú spoluprácu. Slovo má teraz japonská vláda, od ktorej závisí, ako sa veci vyvinú. Môže to byť dnes, ale nemusí ani o týždeň. Veď USA napr. daly svojim občanom vo Východnej Ázií lehotu do konca decembra na vysťahovanie sa. Nemecko a SSSR