Národnie Noviny, apríl-jún 1941 (LXXII/24-46)
1941-04-02 / nr. 24
Nôrodnie noviny vychádzajú dva razy do týždňa, a to v stredu a v sobotu. Nakoľko by na niektorý z týchto dni pripadol sviatok alebo by ich sviatok p edchádza', vyjde len nasledujúce číslo. Odoberať možno aj len sobotňajšie číslo, prípadne len stredňajšie číslo. — P r e d p 1 a t k y treba posielať složenkaini na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave číslo účtu 1626. rsmssnraaH Ročník 72. Sasm slovenský v zrkadle prítomnosti vk. Bratislava, 1. apríla 1941. Keď listujeme v dejinách nášho národa, vidíme, že keď bolo treba konkretizovať slovenské národné požiadavky, na prvom miesté bol spomínaný orgán, ktorý na poli zákonodarnom a vôbec normotvornom mal byť personifikátorom najvyššej vôle národa. Je to pochopiteľné, však každý národ má právo byť nezávislým tlmočníkom svojej vôle a vyjadrovateľom svojich životných snáh, ktoré v jeho ústavoprávnom živote sú formulované prvotnými normami. Keď slovenský ústavný zákon č. 185 SI. z. zo dňa 21. júla 1939 venoval Snemu Slovenskej republiky veľavýznamný zástoj v našej štátnej ústrojnosti, mal pritom na mysli potrebu realizovať túžbu národa po svojskom zákonodarnom sbore, ktorý bude súborom zástupcov ľudu. Tejto pozornosti so strany citovaného ústavného zákona si náš ľud plne zaslúžil, lebo odolával celé storočie cudzím asimilačným úkladom a len jeho pevnej vôle a národnej húževnatosti môžeme dnes ďakovať, že sme sa neutopili v cudzom asimilačnom bahne. Tisíc rokov vydržal pod cudzím panstvom a nestratil svoju národnosť, je heroizmom, pred ktorým klobúk dole. Majúc nateraz svoj slovenský Snem, odmeňujeme vlastne náš národ, ktorý prostredníctvom jeho spracuje svoj osud. V tomto Sneme vidí každý príslušník národa svoje ja a menovite v dnešnom rozvírenom svete jeho existencia je akýmsi majetkom, lebo symbolizuje národnú suverenitu, ktorú by ani tie najhoršie politické konštalácie nemohly zmiesť takým spôsobom, aby tuná neostala konkrétna stopa po živej národnej individualite a slovenskej štátnosti. Snem je inštitúciou, na ktorú by každý Slovák pozeral s dôverou a vierou, keby išlo o osudy národa, ktoré by bolo treba pod jednotným vedením chrániť. Čo je ľudské, nesie na sebe pečať ľudskej nedokonalosti. Aj slovenský Snem vykazuje isté nedostatky, avšak jeho doterajšia činnosť čo do kvanta a kvality, vydáva mu vysvedčenie, ktoré by obstálo aj pred tou najprísnejšou kritikou. Kvalita jeho osobného složenia je podmienená osobnou kvalitou každého poslanca. Podľa toho, či sa ten alebo onen poslanec mravne alebo rozumové osvedčil alebo nie, bude o ňom pri najbližších voľbách rozhodnuté. Kto len ťažil pre seba, predstierajúc záujem o veci verejné, alebo sa rozumové nijako nemohol vykázať s produktívnou prácou, padne a bude nahradený inou osobou. Odbornosť poslancov a menovite členov snemových výborov, kde boli pribratí aj nepcslanci, bude žiadať v budúcnosti starostlivejší výber, ale predbežne stav veci je natoľko uspokojujúci, nakoľko vek nemluvňata nášho Snemu to dovolil. Zásada empirizmu účinne zasiahne v tomto smere v budúcnosti a takto sa poučujú na základe minulých a prítomných skúseností, iste nebude zanedbané nič takého, čo môže slúžiť radikálnej náprave. Štát je dôležitou hospodárskou jednotkou. Jeho šafárenie je komplikované a preto žiada náležitej ostražitosti a rozvahy. Ustaľovanie štátneho rozpočtu, kontrola úspornosti v štátnej správe, usnášanie sa o záverečných účtoch a zákonoch, ktorými sa ukladajú trvalé finančné bremená občanom, toto všetko žiada zásahu verejnej mienky do veci, ktorá je odzrkadlením smýšľania občanov, ako poplatníkov. Lojalita poplatníka k štátnej pokladnici má v možnosti jeho zásahu do hospodárenia štátu svojho verného spoločníka, lebo vedomie, že o svojich hmotných veciach verejných aj sám má právo rozhodovať, povzbudzuje ho konať svoje občianske povinnosti s láskou čo najväčšou. A túto funkciu v zastúpení poplatníka vykonáva Snem. Po 80 hal. Predpláca sa; ua obe číslo na rok: Slovensko Ks 75. — . Ceskt a Morava Ks 80. — , Francúzsko Juhoslávia, Nemecko. Maďarsko a Rumunsko vŕ 115.— Pr< ostatnú cudzinu Ks 130.— ; ler na sobotňafšie číslo: Slovensko Ks 40. — , Česko a Morava Ks 45. — , Francúzsko, Juhoslé via, Nemecko, Maďarsko a Rumunsko Ks 60.— Pre ostatnú cudzinu Ks 65. — . Turčiansky Sv. Martin, streda 2. apríla 1941 ///£/ Číslo 24. štítna Ak neprestanú protinemecké výtržnosti v Juhoslávii, Nemecko zakročí! Každá veľkomyseľnosf má koniec Berlín. — Üradné nemecké miesta nezaujaly ani dnes nijaké stanovisko k udalostiam v Juhoslávii. Ríšska vláda, počuť na Wilhelmstrasse, venuje však udalostiam v Juhoslávii mimoriadne veľký záujem. Vývoj, ako sa rysuje na belehradských uliciach a v iných juhoslovanských územiach, sledujú s mrazivým chladom. V tejto súvislosti na otázku, či možno očakávať nemecké rozhodnutie o Juhoslávii s nemeckej strany konštatujú, že Nemecko neurobí vôbec nijaké rozhodnutie o Juhoslávii. Juhoslávia je, uvádzajú v ďalšom, štát, spojený s Nemeckom. Nemecko neurobí nijaké rozhodnutie o juhoslovanskej vláde, ale v prípade potreby len vzhľadom na záujmy vlastnej nemeckej politiky a nemeckých ľudí a na odrazenie nepriateľov. Keďže juhoslovanská vláda neurobila potrebné poatrenia, aby zabrámtíŕXyvoju, smerujúci nä zosSvienie Nemecku nepriateľských výtržností, ríšska vláda sa rozhodia dať pokyn na odchod ríšskych Nemcov v Juhoslávii. V politických kruhoch ríšskeho hlavného mesta hovoria, že Nemecku nepriateľská tendencia v juhoslovanských výtržnostiach je stále jasnejšia. V týchto kruhoch poukazujú znova na nemecké stanovisko, že nie je nemeckým zvykom dať si predpisovať politiku hocijakými nekontrolovateľnými skupinami alebo anonymnými silami. V týchto politických kruhoch konštatujú aj teraz s dôrazom, že natrvalo nie je radné rátať in exíenze s nemeckým trpením výtržností, ktoré by ohrožovaly nemeckú prestíž. To platí tým viac v čase, v ktorom Ríša spolu so svojimi spojencami je vo veľkom boji. Keď sa čítajú nemecké noviny, alebo keď sa poukáže na poloúradné nemecké výroky, tak sa musí prísť k záveru, že s nemeckej strany sledujú udalosti v Juhoslávii s bezpríkladnou veľkomyseľnosťou, ako aj s ďalekosiahlou zdržanlivosťou. Každý, a aj juhoslovanská vláda, si však musí byť na čistom, že aj každá veľkomyseľnosť musí mať raz svoj koniec. Na Wilhelmstrasse včera konštatovali, že z došlých početných zpráv o výtržnostiach väčšina bola potvrdená a že na tie, ktoré potvrdené neboly, s nemeckej strany nevzali nijaký ohľad. Tendencia novej vlády jasná Lisabon. Pondelňajšie časopisy sú bez výnimky názoru, že situácia Juhoslávie po štátnom puči sa podstatne zhoršila. Pritom sa najmä rozšíril názor, že ide menej o vnútropolitické rozpory, ako o výraz politického stanoviska proti politike bývalého režimu, ktorá bola priateľká Osi. Časopis »O Secelo« píše, že tendencia nového systému vysvitá jasne z tónu prejavov, ktorými vítajú nového panovníka a novú vládu, ktorú považujú za protinemeckú. Prvý transport s utečencami v Nemecku C e 1 o v e c. Na hlavnú stanicu v Be iáku (Villach) prišiel včera popoludní prví transport 169 ríšskonemeckých utečencov z Juhoslávie. Ide prevažne o obyvateľov mesta Ľubľane a okolia. Pokračovanie v manifestáciách Belehrad. — Srbské obyvateľstvo chová sa všade voči Nemcom výhražne, v čom ho podporujú aj miestne úrady. Srbi vo všeobecnosti sa verejne takto vyhrážajú Nemcom: »Kým bude môcť sem Hitrel prísť, povešiame všetkých Nemcov. Nebude k tomu ani dosť stromov.« Vodcovia nemeckej národnostnej skupiny sú všetci pod najprísnejším policajným dozorom. Za manifestácií, ktoré Srbi stále všade usporiadajú, volá sa na slávu Čechom a Poliakom. V pochodoch nosia stále české a poľské zástavy. Vo Veľkom Bečkereku dokonca za úradnej oslavy nastolenia na trón kráľa Petra II. popri anglickej viala aj poľská a česká zástava. Taliansky názor Rím. — Vývoj vnútropolitickej situácie v Juhoslávii očakávajú v talianskych opilitckých kruhoch s najväčšou zdržanlivosťou. Zdôrazňujú, že definitívne vyjasnenie nenastane tak skoro, tým viac, nakoľko rozpory medzi Srbmi a Chorvátmi sa zostrujú a protinemecké a protitalianske výtržnosti, ako sa zdá neustávajú. Ani zprávy o dlhom rozhovore juhoslovanského ministra zahraničných vecí Ninčiča s talianským vyslancom v Belehrade nezmenily nič na talianskom názore. V Ríme vyzdvihujú dve skutočnosti: Predovšetkým, že talianski štátni príslušníci, práve tak ako nemeckí opustili z bezpečnostných dôvodov Juhosláviu a ďalej, že prejavy proti mocnostiam Osi vy-volaly isté srbské elementy, poštvané anglosaskou propagandou, kým chorvátske obyvateľstvo otvorene prejavuje svoje sympatie pre mocnosti Osi. Anglicko víla Juhosláviu Ženeva. Časopis »Daily Sketch« píše o situácii v Juhoslávii medziiným: Nesmieme podceňovať ťažkosti kráľa Petra a jeho poradcov. Vedia však, že naša pomoc, ktorú poskytujeme Grécku, patrí aj im a že Juhoslovanov vítame ako spojencov. Vládne vyhlásenie len vo šlvrlolc Belehrad. V tunajších politických kruhoch zastávajú názor, že porady vládnych činiteľov sa neskončia pred polovicou týždňa. Najskoršie sa vyhlásenie vlády generála Simoviča očakáva vo štvrtok, pričom hlavný záujem sa predovšetkým týka zahranično-politického stanoviska. Nikde v Europe niel pochopenia pre belehradskú politiku Berlín. V tunajších politických kruhoch so záujmom sledujú reakciu juhoslovanských udalostí na susedné štáty tejto krajiny. V Berlíne konštatujú, že s Nemeckom spriatelené národy nemajú nijaké pochopenie pre belehradskú politiku. Na Wilhelmstrasse počuť, že susedné štáty Juhoslávie sú prirodzene v ďalekosiahlom spojení s ríšskou vládou. Nakoľko Bulharsko musí pre terajšiu situáciu urobiť opatrenia pre svoju vlastnú politiku, v Berlíne nemôžu povedať. Berlín. O ministroch, zatknutých v Belehrade, nemajú v Berlíne nijakú úradnú zprávu, ako ani o údajnom prepustení germanofilských novinárov. Na Wilhelmstrasse nemôžu vidieť v zatknutí riaditeľa časopisu »Vreme« Gregoríča a ďalších juhoslovanských novinárov, ktorí sa vždy usilovali spojiť zahranično-politický vývoj Osi s vnútornou stabilizáciou krajiny, nijaké vnútropolitické opatrenie. Záhreb. Časopis »Hrvatski dne"nik« píše pod titulom »Provokatéri pri práci« medziiným: Jestvujú prípady, podľa ktorých možno súdiť, že je úmysel’ vyvolať v Záhrebe incidenty a tak postaviť hlavné mesto Chorvátska a samotných Chorvátov do zlého svetla. Až doteraz takéto pokusy boly udusené v zárodku, lebo hŕstka ľudí nemohla zmeniť obraz hlavného mesta. Keďže sa pre túto akciu nedaly získať masy ľudu, získaly sa ojedinelé osoby, len aby sa mohlo oznámiť, že v Záhrebe nie je poriadok. Časopis odporúča občanom, aby každého, kto by sa pokúšal narušiť poriadok, odovzdali hneď prvému strážnikovi, alebo príslušníkovi chorvátskej občianskej obrany. Slovenské memorandum Telekimu Vedúci slovenskej národnej skupiny v Maďarsku, ktorí sú sdružení okolo jediného tlačového orgánu Slovákov v Maďarsku — v Všetko, čo vyjadruje našu národnú vôľu, zachovajme si to, lebo ho potrebujeme. Potrebnosť Snemu je nezvrátiteľná bez ohľadu na to, či má svoje chyby alebo nie. Ak ich má, odstráňme ich a keď ho budeme mať ešte lepši, národ bude v ňom vidieť aj naďalej tribúnu svojej vôle. Slovenskej jednote — podali maďarskému ministerskému predsedovi grófovi Telekimu v pondelok 31. marca memorandum, v ktorom konštatujú, že i po dvoch rokoch ich života v Maďarsku, neboly politické práva Slovákov v Maďarsku náležité vyriešené a preto — odvolávajúc sa na ministrov kresťanský svetonáhľad a jeho porozumenie pre potreby menšín — prosia o umožnenie ústavne vybudovať práva Slovákov podľa smerníc, ktoré gróf Teleki už dávno vytýčil a podľa dohody, ktorú by spravili so zástupcami Slovákov. ailíľ'lfi y 5k0fliw»?«