Národnie Noviny, apríl-jún 1943 (LXXIV/26-48)

1943-04-03 / nr. 26

Nirodnle noviny vyčká* dujú dva razy do týždňa, a to v stredu a v sobotu. Nakoľko by na niektorý a týchto dni pripadol sviatok alebo by Ich sviatok predchádzal, vyjde len nasledujúce číslo. Odoberať možno aj len sobotňajšie, prípadne len Stredajšie číslo. Ročník 74, *2720465204* Po Ks 1 Predpláea sa: na obe čísla na rok: pre Slovensko IM K*. Česko, Moravu a ostatnú cudzinu 150Ke Lénna sobotňajšie číslo: pre Slovensko SO Ks, Česko, Moravu ostatnú cudzinu 10 Ka Pred- a platky treba posielať slotenkaml na náS účet u Poit sporiteľne v Bratislave, číslo 18JS Turčiansky Svätý Martin, sobota, 3. aprila 1943 ivv?.Í&lS&> Košiciach Číslo 26. Mravné hodnoty Ondrej Klokoč V terajších pohnutých, vážnych časoch každý národ usiluje sa vypäť všetky svoje sily, mravné i materiálne, na najvyšší možný stupeň, aby aj obstál v terajšom zápolení, aj aby nasbieral akúsi rezervu, z ktorej by čerpal i v budúcnosti, tak ako dnes načiera z bohatej alebo menej bohatej klenotnice svojej minulosti. Ide tu predovšetkým o hodnoty mravné, duchovné, lebo shromažďovanie len materiálnych pokladov nie je — ako ani nikdy nebolo — dostatočnou zábezpekou národného života a tým menej jeho rozvoja. Ak toto platí o národoch vôbec, tým viac to platí pre nás Slovákov, ako pre národ malý. My sa nikdy nebudeme môcť vyrovná? — a azda ani len porovnať! — s hmotnými bohatstvami s veľkými národmi. Veď to ani netreba. Ale zato takých pokladov, ktoré »ani mol, ani rez nekazí,« nežerie, — takých pokladov môžeme nashromaždit toľko, že mohly by so závisťou a obdivom hľadieť na nás aj národy veľké. A to sú tie mravné poklady. To sú tie klenotnice, do ktorých národ môže načrieť v časoch tvrdých skúšok a bied, to sú tie životodarné studnice, z ktorých národ pije osviežujúci a {»vzbudzujúci nápoj nádeje a viery vo svoju budúcnosť aj vtedy, keď naň doľahnú časy najťažších strádaní a odriekaní. A my práve takéto mravné bohatstvá potrebujeme a btídeme potrebovať, aby nás vzpružily, aby nás upevnily a vlialy do našich sŕdc sily a zmužilosti, keď prídu časy rátania a účtovania so starým svetom. Dnes mnohí si myslia, že po víťaznom dokončení vojny budú nám tri svety. 2e po tejto kataklizme nastane zlatá doba mier\: tichá idyla, v ktorej si budeme môcť hovieť. Nejeden politický i »mrav- , ný« chameleón v tejto nádeji prejavuje obdivuhodnú šikovnosť, vytrvalosť, úskočnosť a bezočivosť nabyť si čím viacej pod palec, nashromaždiť čím viac imania; vie vynájsť všetky možné i nemožné spôsoby a prostriedky a využiť ich, len aby sa čím lepšie operil. Áno, využíva ťažkostí národa celkom podľa »zásad« stopercentného hyenizmu a v duchu porekadla: V mútnej vode sa ryby najľahšie chytajú — hrabe nenásytne všetko k sebe. Pritom opatrne trime aj dve-tri želiezka v ohni, necháva si vždy aj niekoľko zadných dveriec otvorených, aby v každom prípade bol jeho pokoj zabezpečený: pokoj, ktorý potrebuje, aby mohol spokojne a nerušene požívať a užívať nashŕňané dobroty. Ale ako sa každý takýto konjunkturálny hrdina mýli, nazdávajúc sa, že národ nebude vedieť, alebo azda nebude ani môcť opýtať sa ho na pôvod jeho bohatstva a podľa zásluh s ním zúčtovať, tak by bola neopodstatnená a mylná aj myšlienka, že dejiny — až sa raz utíši táto víchrica — nebudú sa spytovať, ktorý národ komu a ako slúžil. A preto by sme sa mýlili, ak by sme si mysleli, že — hej, veď nech len prejdú tieto časy, potom už bude dobre. Áno, vojna sa skončí, pominú sa aj povinnosti, ktoré dnes musí náš národ plniť. Ale prídu povinnosti nové. Život sa s vojnou nezastaví. Pobeží ďalej a nemilosrdne rozmliaždi každého, kto nepostačí kráčať s ním. A že my, Slováci, budeme sa musieť hodne opasovať, aby sme udržali tento krok, netreba veľa ani zdôrazňovať. Sme národ malý a už sám tento fakt ukladá nám veľké povinnosti. A práve preto aj v budúcno- ■ sti budeme potrebovať tým viac oduševnenia a viery v budúcnosť svoju, I čím väčšie budú tieto povinnosti. Preto ' musíme sa stať veľkými aj vo svojej i početnej malosti, preto musíme mať r mravnú rezervu veľkú, väčšiu, než azda hociktorý národ väčší. i Minulosť naša, tak slávna dakedy, ale r i tak neslávne bolestná, ako azda žiad- i neho iného národa na svete, táto naša i minulosť nie iba že nám v prítomnosti r poskytuje oporu a povzbudenie pre náš \ boj a pre našu vôľu žiť životom svoj- t ským, ale nás aj zaväzuje. Zaväzuje s nás nezabúdať a nedať zabúdať na ňu, s ale pracovať v jej duchu; k ohnivám r reťaze nášho národného života, z kto- t rých prvé ukovali Rastislav, Pribina a s Svätopluk a ktoré nevládala zožrať ani z hrdza neprajných, strašne nežičlivých i t vekov, k týmto ohriivám a potom k ďal- r ším, ktoré pripájali naši dedovia a pra- r pradedovia, k týmto ohnivám prikúvať F vždy nové a nové, ak nie silnejšie, ale tak ani omak nie slabšie! Toto je odkaz našich dejín a toto je naša povinnosť. Túto povinnosť vykonáme, keď budeme zveľaďovať mravné hodnoty nášho národa, tie hodnoty, ktoré nám daly historické oprávnenie v daných okolnostiach obnoviť našu štátnu samostatnosť a na ktoré ona bola organicky nadviazaná. Zveľaďovať tieto hodnoty znamená najprv poznať ich a potom žiť a konať v ich duchu. A konať tak, aby hyeny, čo tyjú z biedy a ťažkostí národa, boly nemilosrdne vykynožené, vypráskané aj s koreňom, aby sa im stalo podľa Písma, že nebude mať korou zostať to, čo hriešne nashromaždili. Keď túto svoiu povinnosť splníme, budúcnosť nášho národa bude zabezpečená a my jej sr' koine a smelo budeme môcť pohľadieť do očú. Rommelova špecialita V tuniských bojoch vytvárajú sa 4 ohniská: 1. severné bojište, ktorého strediskom je Medjez el Bab, 2. okolie Pichonu a Kairouanu, 3. v strednom Tunise oblasť Maknassy a Gafsa a 4. vlastné južné •. ojište, ktorého dôležitými bodmi sú: El Hamma, Ksar Rhilane a Marethská línia. Od 21. februára fronty na týchto bodoch prišly do pohybu a medzičasom dozaista sa i posunuly. Dôvodiac z doterajšej nemeckej vojnovej taktiky mnínn pátaf c nnwmi iWamnvmi ampnami. j Podľa zpráv berlínskej tlače prudkosť na všetkých tuniských frontoch sa aj naďalej vystupňovala. 1. britská armáda v severnom Tunise prešla tiež do útoku. Najťažšie boje však teraz sú nesporne v juhozápadnej časti 1 tuniského bojišťa, kde sa ľavé krídlo 8. britskej armády a severovýchodne od slaných jazier pravé krídlo 5. americkej armády útokmi mimoriadnej sily snaží preraziť postavenia Osi. Nemecká tlač uznáva, že tlak na oddiely Osi čoraz viac a viac vzrastá a v dôsledku toho Rommel pokladal za dobré chopiť sa taktiky pohyblivej vojny. Zprávy z Berlína tento týždeň naznačovaly, I že oddiely Rommelove ako aj Amimove prevádzajú isté odpútavacie pohyby, pričom s nemeckej strany vyzdvihli, že tieto dejú sa bez bezprostredného tlaku nepriateľa. Rommelovi sa podarilo pomýliť nepriateľa a africká armáda vyprázdnila Marethskú líniu a zaujala severne od nej nové postavenia. V Berlíne zdôraznili, že Marethská línia neodôvodňuje ten strategický význam, ktorý jej plánovité pripisovali s nepriateľskej strany. Nemecké hlavné velenie z doterajších bojov stiahlo konzekvenciu, že proti nepriateľovi, ktorý je v číselnej i materiálnej prevahe, možno viest len pohyblivú vojnu. Pri tejto taktike v prvých líniách obranných pásem boly zapríčinené nepriateľovi značné škody. Berlínski špecialisti vyzdvihujú, že terajšie odpútavacie operácie vôbec nie «ý ímprp" zované, ale sú plánovité a boly prichystané I už dávno. V Berlíne vyhlásili, že Marethská linia splnila svoju úlohu a smysel terajších operácií je v tom, aby sa »tuniský front Osi nielen konsolidoval, ale aj sústredil«. Majúc tieto ciele na zreteli — hovorí Berlin — územné úspechy protivníka strácajú význam. Americký informátor Davies vyhlásil, že odtrhnutie sa Osi v Tunise bolo operáciou na skrátenie frontu a uskutočnilo sa bez strát. Podobne i londýnsky rozhlas priznáva, že v severnom Tunise sa musí tuho bojovať. Ďalej priznávajú, že osmička v okolí Gafsy vykázala len malé úspechy a protivník severne od Gabes zaujal nové silne opevnené obranné pozície. O stredajších bojoch v Berlíne oznámili, že na juhu a strede obmedzili sa Anglosasi na útoky proti záverovým postaveniam Rommelovým. Priebeh bojov ukazuje, že Rom- ' melovi sa podarilo jadro vojska z juhu na r sever do vopred pripravených postavení pre- \ viest a tým bojovú silu vôjsk Osi v plnej sile ] udržať. Všetky nepriateľské pokusy o prie- , lom alebo o obchvat boly znemožnené. V j Berlíne poukazujú, že proti nepriateľovej ^ prevahe je na strane Osi prevaha vedenia a odvaha, ktorá zamedzila akékoľvek pokusy ‘ otriasť postaveniami Osi. V Berlíne sa do- ^ mnievajú, že druhé kolo boja o Tunis sa ešte ( nezačalo a terajšie boje novej Montgomeryho ofenzívy treba pokladať len za predohru. I V súvislosti so 661. výročím sicílskych ne- i v- v Taliansku zdôrazňujú potrebu odí póru ak k’tomu dôjde. C’én Akademie ŕraneesco Erceile mal vo fašistickom kultúrnom ústave reč o význame sicílskych nešporov a v súvislosti s tým poukázal, že je celkom možné, že dôjde k druhým nešporom, čoho sú si vedomí nielen Sicílčania, ale i všetci Taliani. Rečník vyhlásil, že ak to bude potrebné, celý taliansky národ sa postavi po bok Sicílčanom. Aj »Messaggero« poukázal na význam Sicílie ako »ostrovnej pevnosti« a zdôraznil, že teraz, keď nepriateľ oblieha tuniský ochranný múr Sicílie, je Sičília na dennom poriadku. Stredomorské pobrežie Sicílie v tú chvíľu, keď útočník došiel k tuniskému predmostiu, stalo sa samo frontom i zákopmi. V súvise s terajším bojom nepriateľ sleduje dva ciele: 1. odstrániť závažnú prekážku, čo sa týči pred africkým pobrežím, ktoré sa má použiť na útok na pevninu, 2. urobiť Stredozemné more znova používateľným pre anglosaskú plavbu. Aj keď nemožno posúdiť takéto strategické zámery nepriateľa, treba povedať, že uzavretie sicílskeho kanálu dosahovalo sa dosiaľ vždy len s talianskeho pobrežia a nie s afrických oporných bodov. Ak si teda Anglosasi myslia, že tuniským bojom môžu opäť okamžite otvoriť sicílsky kanál, tak je to — nehľadiac na konečný výsledok ešte trvajúceho boja — omyl. Sloboda Paľo Slosiarik Sloboda — veľké a krásne slovo, ešte väčši, j krajší a vznešenejší jeho obsah. Koľko rečí, I pojednaní, úvah, ba i obsažných kníh snaj žilo sa vystihnúť a zvážiť obsah tohto slova! Koľkí významní a ozaj cenní duchovia snažili sa naučiť ľudstvo pochopiť a oceniť jadro tohto slova! A predsa, keď vážne pozorujeme život dnešného ľudstva, jeho cesty a zákruty, prídeme k onomu smutnému uzáveru, že ani dnešné, osvietené, vzdelané a tzv. moderné ľudstvo nevie, lepšie povedané, nechce chä- I paf pravý smysel joj mu sloboda. Uznáva síce, íe sloboda je niečo nadmieru cenné a drahé. Pokladá ju azda za najcennejšiu hodnotu zpomedzi duchovných statkov dnešnej doby, čoho dôkazom je oná skutočnosť, že vie za ňu neúnavne pracovať, bojovať, ba i trpieť a strádať. Vie na jej oltár prinášať i tie najcennejšie a najdrahšie obete, ale i vtedy, keď je ľudstvo ochotné pre jej nadobudnutie i krvácať, nechce dost vážne chápat správny obsah pojmu sloboda. Najviacerí totiž z nás najradšej pod slovom sloboda myslia svojvôľu, bezuzdnú slobodu, ktorá by bola mysliteľnou a uskutočniteľnou len vtedy, keby na zemi žili dokonalí ľudia, I alebo anjeli. Keďže však sme všetci napospol nedokonalými, ba často i podpriemernými, musí mat i naša sloboda svoje hranice, ktoré neslobodno ľahkomyseľne a beztrestne porušovať, prekračovať. Neohraničená sloboda totiž ľahko by sa mohla zvrhnúť v anarchiu, vzápätí ktorej idú nedozierne škody pre ozajstnú slobodu kolektíva i indivídua. Len '■ ;-h oda. ch^rir'yjpod zorným uhlom úcty a lásky k Bohu i bližným je pravou a správnou slobodou. Len ten národ štát i cirkev, resp. jednotlivec chápe správne svoju slobodu, ktorý si ozajstne ctí Boha a svojho spolubližného. Kde vo vykonávaní tejto primárnej povinnosti prekážajú predsudky politické, stavovské, alebo konfesionálne, respektíve bezmerný egoizmus kolektíva z indivídua, tam sa ozajstná sloboda nemôže plne rozkvitnúť a rozvinúť. Tam sloboda stáva sa I naoko peknou, ale vskutku slabou, bezvonnou kvetinou, ktorá po čase vädne a hynie. Sloboda je krásna a vznešená vec, ale mô- I že sa stať aj osudové nebezpečnou, ak sa nevie správne pochopiť jej účel a cieľ. Pravj du týchto slov pekne osvetľuje nasledujúci ! príklad: Cestujúci do New Torkú hovoria, že každý deň možno nájsť pod sochou Slobody desiatky mŕtvych vtákov. Socha Slobody totiž dtži v ruke mohutnú fakľu, ktorá svieti ďaleko do tmavej noci. Svetlo tejto sochy Slobody vábi sem na stá malých živočíchov, najmä vtáčikov. Svetlom týmto sú však tak oslepené, že v prudkom lete narážajú na jeho mreže a so zlomenými krídlami a prebitými hlavičkami padajú na zem a hynú. Teda sloboda zapríčiňuje im smrť. — Toto je teda obraz slobody, ako ju chápe a po akej túži dnešný človek. Takto chápat slobodu bez ďalekosiahlych škôd pre jednotlivca, národ, štát, cirkev atď., chápat nemožno, ani neslobodno. Tým menej ju môžu takto chápat príslušníci tých národov, ktoré si slobodu ťažko a krvopotne nadobudly, príslušníci na jmä menších a slabších národov. Nesmieme, ani nemôžeme ju takto chápat ani my, Slováci. My totiž sme boli a sme až doteraz striehnutl so všetkých strán svojimi nepriateľmi, čakajúcimi len na to, aby mohli využiť našu chvíľkovú slabost a dokázať nám, že si nevieme slobodu ctiť, že ju nevieme správne chápat a oceniť. Všelijaké škriepky a nedorozumenia vo vnútri nášho štátu, vo svojom vlastnom domove, domove to všetkých Slovákov bez rozdielu stavu, náboženstva i smýšľania. boly by len dôkazom toho, že sme pre slobodu ešte ne. zrelí, ba že si ju ani nezaslúžime. Preto v svornosti, v bratskej láske a vzájomnej úcte, nadovšetko v spravodlivosti všetkým občanom rovnako prisluhovanej, je záruka našej národnej, štátnej i osobnej slobody.