Národnie Noviny, júl-august 1944 (LXXV/77-102)

1944-07-01 / nr. 77

Nérnänie noviny vychá­dzajú v utorok, vo štvr­tok a v sobotu. Osobitne možno predplácaf len sobot. né číslo. Sport vždy po ne­deli alebo sviatku Pre naše ženy vo štvrtok. Nedelné čítanie v sobotu. Hospo­dár a Kultúra dva razy do týždňa. Ročník 75. Dobrá vôľa a povinnosť Posledné letecké udalosti vo vzduš­nom priestore Slovenska nás znova presviedčajú o tom, že doterajšie šetrenie Slovenska anglosaskými lietadlami ne-! bolo nejakou zásadou spojencov, ale len náhodou a že teda niet nijakých dôvo­dov k tomu, aby sme si mysleli, že aj spôsoby teroristických útokov, zasahu­­júcich životy a majetky občianstva náš-; ho štátu, budú iné, ako v iných štátoch. Nám teda nepozostáva nič iné, ako uve­domiť si, že sme tiež jedným z národov, 1 ktoré súc vo vojne, stávajú sa obeťou totálnej vojny a podľa toho hľadať po príklade iných, ktorí majú pre obranu proti bombardovaniu už dávnejšie skú­senosti, cestu, ako vyjsť z tohto ohňa so stratami čo najmenšími. Predovšetkým musíme zdôrazniť, že zo všetkého na svete najväčšou hodno­tou je život ľudský. Pred touto „hodno­tou musí ustúpiť do pozadia všetko dru- j Jioradé. Druhoradým sú veci materiál­ne, ktoré sú na to, aby slúžily človeku. Keď teda chceme zachrániť človeka, musíme dať tomuto cieľu prednosť pred Všetkým ostatným a nesmieme ľutovať Obetovať na tento cieľ všetky hodnoty: hmotnej povahy, nech sú akejkoľvek ceny. Túto zásadu, známu pri záchran­ných akciách jednotlivca z každého dru­hu nebezpečenstva, môžeme, ba musíme uplatniť najmä pri takých situáciách,; kde ide o väčšie, či menšie kolektívum. í .V danom prípade je to letecké nebež-; pečenstvo. - Tieto slová pripisujeme širokej ve­rejnosti, na ktorej chovaní sa veľmi zá­leží, či ten-ktorý nálet bude viac alebo menej bolestný pre národ. I tuto sa jskúša pravé národovectvo a táto skúš­ka je v každom jednotlivom prípade práve tak smerodajná, ako iné preja­vy národného povedomia a sebavedo­mia. Táto skúška týka sa jednak po­meru človeka k človekovi, jednak po­meru človeka k úradom, ktoré sú povo­lané na to, aby bránily občanov pred nebezpečenstvom. Keď pokladáme za prirodzené, že spo­mínaný princíp o prednosti ľudského života pred hmotnými statkami majú j na mysli tí, ktorým je s verená úloha j organizovať obranu proti nepriateľským | útokom, musí nám byt prirodzené aj to,; že nariadenia (zatemňovacie, evakuač­né a pod.), vydané pod zorným uhlom j kolektívnej ochrany, musíme brať tiež ako prirodzené a teda bezpodmienečne sa im podriadiť. Väčšinou ide tu o ve- j ci, vzťahujúce sa na naše vlastné dobro.; Prečo teda treba zvlášť pripomínať, aby; sa to, čo nám má prospieť, zachováva-; lo? Preto, aby sme vyvolali v ľuďoch• pocit zodpovednosti, ktorý sa môže za-1 kladať len na povahovej disciplíne člo- i veka a tak isto na dôvere k vykonáva­teľom verejného poriadku. Slovo disciplína nemá u niektorých ľudí dobrý zvuk, lebo im pripomína disciplínu vojenskú, kde sa treba bez­podmienečne podriadiť rozkazu vyššie­ho, bez ohľadu na vlastné úvahy o pro-' spešnosti svojho vynúteného konania. My však máme na mysli inú disciplínu, občiansku. Vyviera priamo z prvotné­ho príkazu kresťanstva — z lásky ■ k bližnému. Keď je mi môj spoluobčan milý, teda budem konať tak, aby som mu priamo, alebo nepriamo neublížil, alebo dokonca, bude mi záležať na tom, aby som mu pomohol. Konkrétne, pod­riadim sa tomu, alebo onomu nariade­niu, ktoré je prospešné celému kolek­tívu, alebo i čo len jednému spoluob­čanovi, a to i za cenu straty vlastného; pohodlia, alebo materiálnej škody. Turčiansky Sv. Martin, sobota, 1. júla 1944 Najdôležitejší je západ K situácii na všetkých europs h frontoch podáva zaujímavé vysvet­lenie vojenský komentátor DNB, ktorý povedal, že spojenci chcú zdolať ne­meckú kvalitu číselnou prevahou. Druhá svetová vojna — hovorí komentá­tor dostala sa teraz do rozhodujúceho štádia. Nemecké vedenie zrejme aj naďalej zachováva postoj, že západné bojište je najdôležitejšie. Znamená to toľko, že Nemci, majúc pred očami základné zásady zadržiavacej obra­ny, chcú pripútať na východnom a južnom bojišti svojho každočasného ne­priateľa a vytrvalými obrannými vojnovými operáciami postaviť proti vôli: vynútiť si rozhodnutie na druhej strane, vôľu: odďaľovať rozhodné stretnutie po vhodný okamih, aby najprv na západe mohli sviesť veľký zápas koncen­trovanými silami. Je nápadné, že Nemci nevrhli do boja v takej veľkej miere svoje oddiely proti inváznemu nepriateľovi, ako sa to vo všeobecnosti mys­lelo. Jadro nepriateľskej armády sa však ešte nezjavilo na európskom bo­jišti. Boje o Caen Nemecké hlavné veliteľstvo hlási j rozhorčené boje na všetkých troch hlav­ných frontoch. Hovoriac o francúzskom bojišti, ne­mecké hlavné veliteľstvo konštatuje, že j nepriateľ rozšíril svoje útoky na 25- j kilometrový frontový úsek. Boje sú j hlavne na juhozápad od Caen veľmi í rozhorčené. Anglosasom sa tu podarilo i na jednom mieste vlom. Nemecké voj- i sko, ktoré okamžite začalo protiútok, í zúžilo po čase tento vlom. Na východ od rieky Orné odrazili Nemci všetky j nepriateľské útoky. O bojoch v Cher-! bourgu stanovilo nemecké veliteľstvo,; že jednotlivé nemecké bunkery ešte: vždy kladú v. samom meste odpor, na- i priek nepriateľovej mnohonásobnej prevahe. Prístav bol úplne zničený. Na Minsk Tvrdé boje na východnom fronte sú pohyblivé a stoja ešte vždy v znamení j silnej sovietskej letnej ofenzívy a po­hyblivej nemeckej obrany na strednom ; úseku. Najbližším cieľom sovietov je obsadenie bieloruského hlavného mesta j Minská. Najsilnejší nepriateľský tlak je na južnom krídle tohto frontu, na okolí Bobjurska a Mogileva. Aj na oko­lí Polocku a pri rieke Berezine sa odo­hrávajú veľmi tvrdé boje. Nemecké zadné voje odrážajú masové útoky so­vietskych motorizovaných oddielov, ktoré sú podporované silnými, rýchly­mi tankovými sväzmi. Na okolí Poloc­ku útočí niekoľko sovietskych divízií proti nemeckým obranným postave- í niam. Sovietske útoky podporuje aj | silné delostrelectvo, ale nemecké bun- j kery a presná paľba guľometov odrá­žajú všetky sovietske pokusy o vlom. } Z ostatných operácií na východnom! fronte hodno spomenúť aj nemecké j protiútoky juhovýchodne od Pskova. Sovietom sa tu pred niekoľkými dňami podaril niekoľko kilometrov široký miestny vlom, ktorý však bol po ener­gických nemeckých protiútokoch oči­stený. Okrem toho sa tu nemeckým obrancom podarilo odraziť silné soviet­ske útoky, ktorvch cieľom bolo, dostať aj tento frontový úsek do pohybu. V úseku Narvy vnikol silný nemecký priezvedný oddiel do sovietskych línií a tu zničil niekoľko dobre vybudova-, ných nepriateľských postavení. Na karpatskom úseku sa maďarským jednotkám podarilo obkolesiť väčšiu' sovietsku jednotku, zničenie ktorej je ešte v prúde. | V Taliansku sa odohrávaly prudké boje hlavne na juh a na juhovýchod od Sieny, kde sa nepriateľovi podarilo po­stúpiť. Na západ od Trasimenského ja­zera však zlyhal pokus Anglosasov | preraziť pomocou tankov. V leteckej vojne nebol pozoruhod­­nejší vývoj. Londýn bol znova bom- j bardovaný novou nemeckou zbraňou »V 1«. Americké lietadlá útočily na Bukurešť. Silné nemecko-rumunské stíhačkové sväzy bránily rumunské hlavné mesto. Silné americké letecké sväzy útočily cez deň na Saarbrücken, v noci opakovaly jednotlivé anglické lietadlá tento útok. Okrem toho bom­­bardovalv tieto jednotlivé lietadlá aj ciele v rýnsko-vestfálskej oblasti. nvym cieľom .sovietskej letnej ofen­zívy, podľa doterajších náznakov, je do­siahnutie priestoru okolo Minská. Útoky sa vedú troma hlavnými smermi: 1. od Bobrujska na západ, 2. od Vítebska na západ a 3. po autostráde Orša—Minsk. Bojuje tu, podľa nemeckých informácií. 1 asi 80 sovietskych streleckých divízií a vyše 15 pancierových sborov, ktoré sa j snažia operáciami veľkého štýlu prelomiť nemecký front. Boje pri Bobrujsku trvajú s nezmeniteľnou prudkosťou, zatiaľ čo ju-j hozápadne od mesta sa Nemci plánovité odpútávajú na Prút. Tvrdé boje sa roz­­pútaly a na hornom a strednom toku Be­­reziny. Posádky Bobrujska a Mogileva sa urputne bránia. V strednom Taliansku zúria tvrdé boje; na pobreží Trasimenského jazera, kde j získali spojenci niekoľko kilometrov pô­dy. Na jadranskom fronte podnikly spo- j jenecké vojská viac výpadov proti nemee- i kým líniám. Pred Sienou v boji zblízka odrazili Nemci prielomové pokusy spojen­cov a vlomy zahladili. K celkovej situácii gén. por. Dittmar vyhlásil, že úlohou nemeckého vedenia je odrazenie koncentrovaného, s troch frontov vedeného útoku, proti Nemecku. Aj si- j tuáciu na východe treba posudzovať so stanoviska viacfrontovej vojny. Nemci po-; kladajú za najdôležitejší front invázny. Severoamerické bombardovacie sväzy, i ktoré dnes ráno priletely nad rakúsku I oblasť, narazily na silnú obranu stíhačiek a protileteckej obrany. V oblasti vonkaj­ších viedenských okresov dostaly sa do prudkej protileteckej paľby a pri prílete a odlete strhly sa boje so stíhačkami, j Prudké letecké boje sa strhly nad pohra­ničnou oblasťou nemecko-maďarskou. Na zpiatočnej ceste preletely spojenecké svä­zy aj oblasť Slovenska. Táto zásada mala by byť presvedče­ním každého, lebo ved honosíme sa ná­zvom kresťanov, a byť kresťanom ne­znamená len plniť cirkevné povinnosti, ale najmä prejavovať sa v skutočnom živote kresťanskými skutkami, ktoré väčšinou idú na úkor vlastného majet­ku. Bolo by ideálne, keby to, čo koná­me v prospech svojho bližného väčši­< nou len z povinnosti, či už kresťanskej alebo občianskej, sme konali z vlastnej vôle, ako prejav vlastného presvedče- j nia a chcenia. To by bola potom tá žiadúca disciplína — shoda vôle s na-j riadeniami, týkajúcimi sa dobra vlast­ného, spolu s dobrom kolektíva alebo iného jednotlivca, alebo napokon dobra bližného na úkor vlastnej výhody,, Po Ks 1* Predplatne na všetky tri čísla pre Slovensko 145 Ks, pre zahraničie 175 Ks. Len na sobotné čísla pre Slo­vensko 60 Ks, pre zahra­­ničie 85 Ks. Dodatočne pla­tené účtujeme polročne 75 Ks, len sobotné číslo 33 Ks. Pred­­platky treba posielať složen­­kami na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave č. 1626. Číslo 77. Jicása ženských cdk K. M Mnoho už bolo článkov i rečí o tom, ako pestovať a zachovať krásu ženských rúk, a máme plno rád, ako sa starať o to, aby ruka ostala pekná. Správne! No jed­nako nebude od veci dotknúť sa ešte raz otázky krásy ženských ník, a to akos: všeobecne. Mnoho žien pokladá za krásne štíhle ženské ruky s dlhými prstami, ukončený­mi pestovanými ntlakovanými nechtami, neraz krikľavočervenej farby, inokedy skoro až do fialova. Pravda, ak tieto ruky sú ozdobené briliantami a perlami, sma­ragdami alebo zefírmi, zasadenými do matnej diskrétnej platiny, zdajú sa byť ešte oslnivejšie. Hádam. Zdá sa však, ze väčšina dnešných bielych rúk stratila svoj smysel. V mnohých prípadoch nie sú to ušľachtilé ruky našich matiek a starých matiek, ktoré nás vychovaly. Dnešné bie­le ruky dám často držia cigaretu a rúž. Bohužiaľ . .. Pravda, pojem krásy sa me­ní s dobou. Ale dnešná doba je príliš ťaž­ká, než aby sa nám páčily prepestované ruky. Nemyslím týmto vôbec nestarať sa o vzhľad rúk. Áno, majú byt vždy čisté s upravenými nechtami, nemajú však byť tak pestované, aby nám to prekážalo uro­biť akúkoľvek prácu. Dnešná pracujúca žena, ktorá si musí zarobiť na svoje ži­vobytie prácou svojich rúk už či v kan­celárii, v nejakom podniku, alebo v továr­ni, nemá veru ani času, ani smyslu pre prehnané pestovanie ník, lebo takýmito rukami by nemohla robiť rozličné domá­ce práce, ktoré na ňu čakajú po jej prí­chode zo zamestnania. Nie všetky ženy sú také šťastlivé, za ktoré väčšiu domácu prácu urobí obsluhovačka alebo slúžka, lebo držanie takéhoto zamestnanca v do­me je teraz drahé. Poznám veľa takých žien a dievčat-, ktoré sa štítia urobiť akúkoľvek prácu len preto, lebo sa boja o ruky, že stratia týmto svoju krásu a vzhľad pestovanosti. Poznám vydaté ženy, ktoré nechcú mat deti i preto, lebo sa boja prania plienok a prác, spojených s výchovou maličkého dieťaťa a nemalý by potom času na ma­nikúru a musely by sa n a čas zriecť aj iného luxusu. Ženské ruky? ... Sú rozličné. Jedny sú stvrdnuté, iné popukané, jedny pod chvíľou ozdobí čer­vený pramienok krvi pri šití, alebo inej namáhavej práci. Sú ruky, ktoré poznajú len cigaretu, rúž a pudrenku. A sú ruky, ktoré poznajú len prácu a zasa len prácu, ktoré sú nečinné len vtedy, keď ich maji­teľka zaspí tvrdým spánkom unaveného a duševne i telesne vysileného človeka. Kedy majú odpočinok takéto ruky, ktoré pracujú stále, od rána do večera, do no­ci? Kedy majú sviatok tieto ruky? Nikdy neležia nečinne v lone. A predsa takéto upracované ruky sú najkrajšie, oveľa krajšie ako pestované ruky, ozdobené krásnymi manikúrovaliými nechtami, na­lakovanými najextrémnejším karmínom. Hej veru, tie nikdy neodpočívajúce žen­ské ruky, poodierané, vari mozoľnaté, popukané a možno i načervenalé — tie sú najkrajšie, lebo bez tých by nebolo domova, ani rodinného krbu. Čo dokážu takéto neoceniteľné ruky? Všetko. Pohla­dením vedia zmierniť bolesti, zavše do­dajú odvahy klesajúcemu. Bez príčinli­­vosti ženských rúk by sa daromné pecho­ril ktorýkoľvek muž. K ničomu nedôjde, ak ,má ženu, ktorá má obe ruky »ľavé«. O tomto by sa dalo veľa a veľa písať. Šťastná je žena, ktorá má šikovné ruky a šťastní sú aj jednotlivci v jej blízkosti sa nachádzajúci, lebo v jej rukách spočíva poriadok a spokojnosť rodiny, tento bez­pečný základ sporiadaného štátu.

Next