Nedeľná Pravda, január-marec 1971 (IV/1-12)

1971-01-22 / No. 3

ČITATELIA NAM PISU: K BESEDE „MANŽELSTVO - RODINA" Hlas sudcu z ľudu Ako sudca z ľudu pozorne som sledoval všetky vaše príspevky d manželstve a rodine, ako aj besedu s odborníkmi na túto tému. Pracujem ako Cien obCiansko-právneho senátu a tak s rozvodmi sa stále stretávam. Zo svojej doterajšej praxe mô­žem povedať, že ak k nám prídu so žiadosťou o rozvod man­želia s menej, čl viac deťmi, toto ich rozhodnutie zvyCajne znamená začiatok ich tragédie. Mnohí si totiž ani neuvedomu­jú, akú tŕnistú cestu nastupujú nielen oni, ale predovšetkým idh deti. Tie najskôr pocítia zmenu v rodinných vzťahoch. Vo vašej záverečnej diskusii dr. Rozinajová vyjadrila myšlien­ky, že má dojem, že rozvod sa dá u nás tahko dosiahnuť, že sudca nepotrebuje vážnejší dôvod, aby manželstvo rozviedol. Sú manželia, ktorí si jednoducho povedia, dajme sa rozviesť, každý pôjdeme svojou vlastnou cestou. Navrhovateľ však musí uviesť skutočný dôvod žiadosti o rozvod. Naše súdy ešte pred samotným pojednávaním vykonávajú s manželmi zmierčie ko­nanie, využívajú všetky možnosti na záchranu rodiny, aby táto aj naďalej plnila svoju spoločenskú úlohu. Stalo sa nám, že navrhovateľ bol sklamaný, že sme mu rozvod nepovolili a ohradil sa poznámkou: Veď som zaplatil 400 korún... Sú mnohí naivní ľudia, $o si myslia, že ak zaplatia súdne trovy, súd ich musí rozýiesf. Každý súd má záujem predovšetkým po­môcť rozpadajúcej sa rodine. Teda u nás rozvod môže nastať iba vtedy, ak v rodine nastal hlboký rozpad manželstva, čiže len keď sú vážne príčiny. Stalo sa nám aj to, že keď sme rozvod nepovolili, keď sme obom do duše prehovorili, videli sme ich z okna ako odchádzajú spolu a držia sa pod pazu­chou.. Samozrejme, nie sú to bežné zážitky. Treba dosiahnuť, aby si manželia dopredu dokonale žiadosť o rozvod premysleli, hľadali také východisko zo svojich problémov, ktoré by ne­rozbilo rodinu a najmä nepoškodilo deti. Mali by mat viac pochopenia jeden k druhému a rozumne si pohovoriť už na počiatku, aby sa na tragické scestie ani nedostali ANTON HORÁK, Cataj Chytrácke dievčatá? Nepovažujem za dostatočný dôvod k rozvodu, ak manžel trebárs po dvadsaťročnom manželstve nadviaže kontakty s diev­čaťom, ktorému by mohol byť podľa veku otcom. Myslím si, íe v takýchto prípadoch by sa mali prvé, zmierčie rozvodové konania konať čo najskôr, aby sa s manželom a so zástupca­mi štátu celá vec v zárodku a bez vášne dôkladne prebrala. Ak sa zmierčie konanie odkladá, rozklad v rodine sa rozrastá. Bolo by dobré, keby sa na súd obracali manželia nielen s ná­vrhom o rozvod, ale aj s prosbou o pomoc pri nezhodách. Čoraz viac sa stretávam, najmä v Bratislave s poznatkami, že najmä mladé dievčatá lákajú starších, tinančne lepšie situova­ných ženatých mužov, aby si sany pomohli z íinančnej núdze, alebo ľahšie dosiahli vyššiu životnú úroveň. Aj keď mnohí muži na toto dnešné „chytráctvo“ náročných dievčat prídu, prídu na to zväčša neskoro a až po rozbití svojho manžel­stva. V. B., Bratislava Áno, človek volá človeka, ale... Naše zriadenie vynakladá veľkú starostlivosť o človeka aj po stránke zdravotnej, aj sociálnej. Aj o starých ľudí je slušne po­starané, vlani sa zvýšili aj najnižšie dôchodky. Čítal som váš člá­nok o tom, ako si dobre počínajú pracovníci ONV, odboru sociálneho zabezpečenia v Nitre: po dedinách navštevujú prestar­nutých ľudí, kontrolujú, ako sa priamo v bydliskách robí sociálna politika. No nie všetkým okresom záleží na tom, či ich za sociálnu politiku chvália, alebo hania. A už ani zďaleka nie všetky okresy svoju sociálnu politiku robia tak dobre a správne ako Nitra. Na­príklad, čo sa stalo v našom okrese Lučenec, v obci Točnica. So­ciálna komisia obce rozdelila sociálnu výpomoc 22 občanom, no podľa čudných pravidiel, skôr podľa zásady „bližšia košeľa ako kabát.. .“ Pri rozdeľovaní tristokorunových podpôr prevládalo rodinkárstvo, no ktoré mnohí občania pobúrené poukazujú. Po­žiadali sme aj odbor sociálneho zabezpečenia ONV, aby vec preskúmal. Boli v obci, no k nijakej náprave prakticky nedošlo. Máme v obci napríklad 67-ročného dôchodcu-invalida Jána Tur­­čana. žije sám, dostáva 408 korún mesačne, rozhodne by mu dobre padlo, keby mu sociálna komisia bola dala na prilepšenie aspoň 200 korún. A takých prípadov v obci máme viac. Chceme, aby odbor sociálnej starostlivosti ONV vec spravodlivo a správne aosúdil, aby v obci neprichádzalo k zbytočnej nespokojnosti a nespravodlivosti. M. MARKO, Točnica, okr. Lučenec ZO ZAHRANIČNÉHO HUMORU (Dokončenie zo str. 1) veň do krízovej situácie, ktorá sa už-už mala riešiť šturmom protisocialistických síl? „Politici”, vlastne ešte „len“ ideológovia so schopnosťou ob­ratne maskovať svoje pravé cie­le, tí, ktorí sa potom v roku 1968 prejavia ako „obroditelia", vstupujú rozhodnejšie na scénu vo chvíľach, keď na Západe spúšťajú pokrik okolo Stalina a kultu osobnosti. Spisovateľ Ko­sík už v roku 1956 v Literár­nych novinách prepašúva myš­lienku, že „komunizmus sú len papierové konštrukcie“ a že tre­ba „uvoľniť miesto vedeckej ideológii“ (čiže zavrhnúť „preži­tý" marxizmus). Zároveň sa začínajú množiť aj „teoretické práce“, ktoré ne­nápadne „dokazujú", že nastal čas vylepšovať štruktúru a fun­govanie komunistickej strany. Ba čoskoro sa na stránky nie­ktorých časopisov pretískajú už aj myšlienky konštruované priamo v západonemeckých vedeckovýskumných ústavoch, ktoré „spracúvajú" problemati­ku socialistických krajín (Sviták), napr. že Marx vyzdvihoval len ro­botnícku triedu, že nikde neho­vor! o vedúcej úlohe komunis­tickej strany, že tento princíp, ako aj princíp demokratického centralizmu si vymyslel iba Le­nin, že na stredoeurópske po­mery, kde vždy prevládala kul­túrnosť a demokracia sa neho­dí... A správu opatrne, ale neskôr čoraz vyzývavejšie začí­najú ponúkať náhražku - teó­riu elít, myšlienku, že jedine inteligencia, teda vzdelaná časť národa je schopná a povolaná riadiť spoločnosť. Takéto „tvo­rivé" myšlienky sa postupne stá­vajú meradlom „kultúrnosti“ c „progresivnosti". Tvorivosť sa dokazovala myšlienkami z bur­žoáznej filozofie a ideológie a predmetom kritiky revízie sa stáva marxizmus. Pritom ideo­logický front strany nie dosť rázne čelí týmto útokom. < Pravda, nebolo ľahké pre­niknúť k podstate, pravým úmys. lom a cieľom ľudí, ktorým osud marxizmu „tak veľmi" ležal na srdci. To všetko sa predsa dialo vo veľmi zložitej situácii, v ro­koch, keď sa skreslene (aj zá­merne skreslene) vysvetľuje osobnosť Stalina, keď sa pred­stavitelia našej strany pokúša­jú napraviť deformácie a omy­ly z nedávnych liet, keď sa v strane hľadajú nové skutočné tvorivé prístupy k riešeniu rôz­nych otázok, keď sa skúmajú cesty a možnosti rozšírenia so­cialistickej demokracie, ale žiaľ, aj podceňuje a formalizuje ideologická práca, presadzujú niektoré nereálne predstavy a stave a možnostiach našej spo­ločnosti, keď sa čoraz výraz­nejšie začínajú prejavovať aj niektoré negatívne črty ytedajr šieho prvého tajomníka ŰV KSČ A. Novotného a keď zároveň aj medzinárodný imperializmus, po svojich nezdaroch v Maďar­sku a na Kube prechádza od krachujúcej politiky „zadržova­nia a zatlačovania" komunizmu k politike rafinovanejšej - po4 litike vyvolávania a podporová, nia „postupných zmien” v spo4 ločenskom systéme jednotlivých krajín socialistickej sústavy, k podpore nacionalizmu a akejsi postupnej liberalizácie. To ma­lo viesť k oslabovaniu zväzkov týchto krajín so So­vietskym zväzom, ich vzájomnej izolácii a postupnému pri­pútavaniu k západným ekono­mickým a politickým systémom. Kto mohol vtedy tušiť, že je vlastne ticho pred búrkou, že pod kepienkom boja proti dog­matizmu sa u nás už začínajú cieľavedome zoskupovať a rozmiestňovať sily, ktoré sa o pár rokov stanú rozhodujúcou hybnou silou kontrarevolúcie a pokúsia sa o priamu likvidáciu KSČ ako revolučnej strany aj výdobytkov februára 1948? Ani socialistická spoločnosť sa nerozvíja priamočiaro, musí prekonávať množstvo zákrut, áno aj neprehľadných. Nemô­žeme predvídať celkom presne alebo detailnejšie, kam v is­tých obdobiach budú smerovať jednotlivé články jej štruktúry, ako sa zachovajú a ako sa to spätne prejaví na pohybe ce­lého systému. Aj na tejto ceste sú však isté smerovky, a pra­vidlá. O mnohých hovorí aj Po­učenie z krízového vývoja, kto­ré schválilo decembrové plénum ÚV KSČ. Zdôrazňuje okrem iného nutnosť cieľavedo­mej, aktívnej a sústav­­n e j práce členov strany medzi masami, účinnej ideolo­gickej výchovy. Je to veľ mi významná skúsenosť, ktorá vy4 plynula aj z obdobia, keď sa pravicové sily v strane v súčin­nosti s antisocialistickými sila­mi pripravovali na otvorený útok proti politickému systému.' Št. ZÚBER Ticho pred búrkou Foto K. BACH AN Nedeľná PRAVDA NEDEĽNÁ PRAVDA - vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Zúber, tel. 53740. Redakcia: Bratislava, Štúrova 0, telefónna ústredňa: 510-41, 530-10, 512-23, 532-01, 505-27, 335-00, šéfredaktor: 525-03. - Administrácia: Bratislava, Volgogradská t, tel. 580-07. • Inzertná kancelária: lešenského 12, tel. 551-83. Predplatné na llvrfrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné avHlmp každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, ústredná ezpedicia tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/Vil Tlač: Tlačiarenské zévodv Pravda, závod Bratislava. Žilina a Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava Karel Zemanovi! a lozef Drozd.

Next