Nové Slovo, červenec-prosinec 1973 (XV/27-52)

1973-07-05 / No. 27

S NA MARGO poločná tchôdzka Snemovne Iudu a Snemov­ne národov kancom splynulého týždňa v no­vej budove Federálneho zhromaždenia ČSSR v Prahe uzavrela jarná zasadanie nášho najvyššie­ho zákonodarného zboru, jedným z hlavných bo­dov programu bol vládny návrb uznesenia, ktorým poslanci schválili itátny záverečný účet federácie za rok 1972. Možno povedat, že celkové dobré vý­sledky rozvoja národného hospodárstva sa odzr­kadlili aj vo výsledkoch hospodárenia štátnych roz­počtov. Tak federálny, ako aj národné rozpočty vykázali relatívne vysoký prebytok. A pretože štátny záverečný účet sa takmer neodchýlil od plá­nu, poslanci ho jednomysefne schválili. Federálne zhromaždenie taktiež jednomyserne schválilo vládny návrh zákona o brannej výchove. Hlavným poslaním brannej výchovy v socialistic­kej spoločnosti — ako to napokon vyplýva z tohto zákona — je dosiahnuť, aby každý čs. občan cítil vysokú zodpovednosť za osud svojej vlasti, bol vždy pripravený postaviť sa na jej obranu, obetavo bojovať za jej slobodu a nezávislosť, za víťazstvo komunizmu. V ďalšom priebehu rokovania generálny proku­rátor ČSSR a predseda Najvyššieho súdu ČSSR predložili poslancom správu o hospodárskej krimi­nalite a stave v ochrane majetku v socialistickom vlastníctve. Aj keď po XIV. zjazde KSČ boli aj v ekonomickej oblasti vytvorené podmienky pre postupnú konsolidáciu a na upevnenie hospodár­skej disciplíny, prežívajú, alebo novovznikajú ešte stále niektoré závažné formy porušovania hospo­dárskej disciplíny a nedostatočnej starostlivosti o ochranu majetku v socialistickom vlastníctve. Stále najpočetnejšou skupinou trestných činov po­škodzujúcich ekonomiku je rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Problémom ostávajú aj trestné činy proti hospodárskej sústave, ktoré sú výrazným a spoločensky nebezpečným prejavom parazitizmu. Trestné činy a prečiny namierené proti socialistickej ekonomike trvale predstavujú výrazný podiel na celkovej kriminalite v ČSSR. Každý výkyv alebo kvalitatívna zmena v tejto ob­lasti ovplyvňuje teda priamo stav celkovej trest­nosti. Mnohé sú aj vplyvy nepriame, keď najmä trestné činy všeobecne nebezpečné a narušujúce občianske spolužitie mávajú počiatok v hospodár­skej kriminalite, napríklad v absenciách alebo iných formách nedisciplinovanosti. Hmotné škody zistené orgánmi činnými v trest­nom konaní reprezentujú však len nepatrný zlo­mok celkových škôd, ktoré sú spôsobené hospo­dárskou trestnou činnosťou. Finančne nemožno vy­jadriť škody vo sfére hospodárskej disciplíny, napr. dôsledky neoprávneného čerpania z rozmani­tých fondov, čiernych investícií, miezd a pod. Zvlášť závažné sú aj morálno-politické näsjsdky hospodárskej kriminality. Hospodárska nediscipli­novanosť a iné druhy útokov proti socialistickej ekonomike deformujú aj právne vedomie občanov, najmä mladých, ktorí po prvý raz prichádzajú do zamestania. V živote totiž nie je výnimkou podce­ňovanie alebo nerešpektovanie zákonov, prípadne — verejne je síce zdôrazňovaná nevyhnutnosť do­držiavať zákony, ale v praxi sa často využíva kaž­dá možnosť na vlastné obohatenie, získanie ne­oprávnených výhod. Tento posun právneho vedo­mia oslabuje predstavy o socialistickej morálke a vo svojich dôsledkoch často vedie aj k tomu, že rad rôznych konaní na prospech jednotlivca, čas­tejšie v skupinovom, lokálnom alebo rezortnom záujme nie je považovaný za trestný čin. Ide o problém, na ktorý treba zamerať tiež dôslednú občiansku a právnn výchovu. Mohli by sme uviesť, resp. citovať rad príkladov z porušovania práva v tejto zvlášť dôležitej oblasti. Zameriame sa však len na tie, s ktorými sa občan v bežnom živote stretáva tak často, že ich už ako porušenie práva azda ani neregistruje. Ide naprí­klad o nedovolené podnikanie (fuškárenie), majú­ce charakter služieb. Často ho sprevádza pravidel­né rozkrádanie alebo neoprávnené užívanie veci z majetku v socialistickom vlastníctve (materiál, nástroje, prístroje, vozidlá). Paradoxom je, že so­cialistické organizácie túto trestnú činnosť ne oznamujú, ale do značnej miery ju umožňujú níz­kym stupňom kontroly a nedbanlivou ochranou. Alebo poškodzovanie spotrebiteľa: aj keby sme uviedli presnú štatistiku, nezobrazovala by skutoč­ný, stav, pretože výskyt týchto deliktov je nepo­chybne početnejší. Sami sa neraz stretávame s ne­poriadkami na úseku služieb a obchodu. Oznamu­jeme ich? Zrejme nie, lebo spomínaná správa kon­štatuje, že trestná činnosť voči spotrebiteťom je oznamovaná prevažne tzv. vonkajšími kontrolnými orgánmi. Zamestnávatelia prakticky vlastných za­mestnancov poškodzujúcich spotrebiteľa neozna­mujú, aj keď je na pracovisku ich počínanie nepo­chybne známe. Zamestnávatelia nevyvíjajú zreteľ­nejšiu aktivitu ani v tých prípadoch, keď ich vlastná kontrola, mimochodom a skôr náhodne zistí a za­dokumentuje poškodzovanie spotrebiteľa. V po­slednom čase častejšie dochádza aj k poškodzova­niu spotrebiteľa páchanému v úmysle získať ne­oprávnený prospech socialistickej organizácii; nadriadené orgány sa na to spravidla mlčky pri­zerajú. Čo treba robiť, aby sme skoro tento stav na­pravili? Dodržiavať zákony, právne predpisy. Ne nechávať boj proti hospodárskej kriminalite len na štátne orgány, veď je vecou aj spoločenských orgánov a organizácií. Tento zápas musia viest všetci vedúci pracovníci, pracujúci a ich organizá­cie najmä v tých fázach vývoja škodlivých javov, keď ešte nemajú charakter trestného činu a preči­nu. Napokon treba prekonať chy -nú prax, že naj­mä vnútorné kontrolné orgány sa temer výlučne zameriavajú na parazitické útoky páchané zamest­nancami nižších kategórií a obvykle bez povšim­nutia ponechávajú rozmanité prejavy hospodárskej nedisciplinovanosti pracovníkov vyšších služob­ných kategórií. MILAN MITOŠINKA JEDIINÄ OTÄZKÄ Dobrým zvykom, alebo už skôr tradíciou je účasť štu­dentov na zveľaďovaní ná­rodného hospodárstva. Aké hlavné ciele sleduje letná aktivita? Odpovedá: MILAN PAVLASEK, predseda Štábu brigád pri SÚV SZM. Študentská budovateľská čin­nosť SZM — najmä letná akti­vita — vždy predstavuje pomoc národnému hospodárstvu a je dnes už neoddělitelnou súčas­ťou ideovovýchovnej práce So­cialistického zväzu mládeže. SZM vystupuje ako hlavný or­ganizátor letnej prázdninovej aktivity. Chceme dosiahnuť, aby sa pracovná budovateľská čin­nosť študentov stala súčasťou komunistickej výchovy na ško­lách. Popri pomoci národnému hospodárstvu pri plnení úloh piateho päťročného plánu nám ide o formovanie morálno-poll­­tického profilu študenta, v bri­gádach s medzinárodnou účas­ťou o prehĺbenie internacionál­nych vzťahov medzi študentmi a v neposlednom rade i o za­bezpečenie pracovných príleži­tostí pre študentov s možnosťou zárobku. Študenti si tak majú možnosť overiť svoje predstavy o výrobe, poznať pracovné pro­stredie a povinnosti robotníkov. Bezprostredné spoznávanie ži­vota má veľký vplyv na formo­vanie marxisticko-leninského svetonázoru. Kontakty študent­skej mládeže s výrobnou sférou významne rozširujú front vý­chovnej práce, pretože ako vy­chovávatelia vystupujú už nie iba rodičia, učitelia, ale aj naj­lepší robotníci, technici, inžinie­ri. Skutočný pracovný kolektív učí študujúcu mládež prekoná­vať prekážky, iniciatívne konať, oceniť význam kolektívu a naj­mä silu a význam mládežníckej organizácie. Najväčšie požiadavky na bri­gádnikov sú tohto roku v sta­vebníctve, poľnohospodárstve a v rezorte ministerstva lesného a vodného hospodárstva. V me­siacoch júl, apgust a september počítame s účasťou vyše 25 ti­síc študentov. Takmer dva a pol tisíc sä ich zúčastní na budova­ní hlavného mesta SSR Bratisla­vy, ktorá je vyhlásená za centrál­nu stavbu LA ’73. • -bk- Ale čo s dovolenkou? Počujete denne v preplnenej električke alebo v trolejbuse, ktorému možno práve vyskočili palice. Viac sa však dozviete v ODCK, čiže v Oblastnej druž­stevnej cestovne) kancelárii TATRATOUR ne Diebrovom ná­mestí 4. Pracovňa Dagmar UJvá­­ryovej, mladej riaditeľky, pripo­mína tak trochu exkluzívny sa­lónik v orient-espresse. TATRA­­TOUR slávi plate výročie svojej činnosti a letnú sezóna je prá­ve v plnom prúde. Rekreačných kapacít každým rokom pribúda, hovorí riaditeľ­ka, no stále akosi nestačia. Let­né a zimné dovolenky sú ako dva začarované kruhy, ktoré sa skoro prelínajú, ledva sa prvá skonči, už sa začína druhá, a tak jednota a Javorina, podniky cestovného ruchu, nestačia sta­vať nové zariadenia. Minule] zi­my napríklad otvorili bungalo­vy Záhradky v blízkosti Demä­novskej jaskyne, tie sú však pol roka vopred vypredané. V rekreačnej oblasti platia zrejme podobné zásady ako vo futuro­­lógii alebo prognostike, vždy treba pozerať poriadny kus do­predu. Spomínaný hotel Geravy, alias Biele vody v Mlýnkách patrí medzi naše najvyhľadáva­nejšie rekreačné centrá. To isté môžeme povedať o hoteli Espe­ranto v Pribyllne na Podban­skom, o Slovane v Tatranskej Lomnici alebo v Zruboch v Tu­reckej. Zariadení je vefa, no zá­ujemcov mnohonásobne viac, a tak začiatkom Júla vám môžu zabezpečiť prinajlepšom termín na koniec augusta, i to nesmie­te dlho uvažovať. Na druhej strane je zákazník vo výhode, lebo tohto roku zaradili do každého pobytu autokarové zá­jazdy do blízkeho okolia, pri­čom takýto zájazd, zarátaný do ceny, má svojho sprievodcu. Päťročný jubilant TATRA­­TOUR má na Slovensku 27 po­bočiek a prekročil polročný plán o osemstotisíc korún, do­zvedám sa pri káve. V určitom zmysle je špeciálnou slovenskou kanceláriou, 1 keď-zabezpečuje zájazdy do celej republiky i do zahraničia. Delí sa tak o rek­reačné „loviská“ s ďalšími ces­tovnými kanceláriami, s Čedo­kom, CKM a Slovakotourom. Každý deň obsadzuje okolo 2400 postelí, ktoré sú po celú sezónu vypredané. Máme i špe­ciálnu kapacitu pre Bratislavu a okolie, dodáva súdružka Uj­­váryová. Môžeme vám ponúknuť Zlaté piesky, Kamenný mlyn, botel Javorina, kotviaci na Du­naji, Horné či Dolné Orešany, alebo Zrkadlový háj v Petržal­ke. Dovedna asi 650 postelí, tie sú tiež pravidelne obsadené, lebo letná sezóna pomaly vr­cholí. Tí, čo sa nasýtili domácich krás, začínajú prečesávať slneč­né európske pláže. Najvyhľadá­vanejšie sú, prirodzene, bulhar­ské, rumunské, krymské alebo gruzínske. No mnohí privítali s uspokoje­ním aj otvorenie hraníc do Poľ­ska a Maďarska. TATRATOUR pripravuje aj tri vlaky družby do Sovietskeho zväzu k výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Cestovná kancelária predáva i liečebné a dovolenko­vé pobyty, napríklad do Pieš­ťan alebo Trenčianskych Teplíc, ale i zájazdy do cudziny podľa osobitného želania na rozličné sympóziá, významné kultúrne i športové podujatia, na výstavy a veľtrhy. I. KRČMÉRY Nielen Alpy ... Deti na Školskom výlete o lese sa zastavili na lúčine, aby sl oddýchli. Povyťahovali z vrecúSok a papierov ob­čerstvenie a čo nepatrilo do lálúdka, ostávalo okolo nich na zemi. I okolo učiteľky. PrtSlo za ňou dievča a poprosilo Ju, aby nerobila okolo seba smeti a aby to nedovolila ani deíom. Od dtevčata to bola odvaha upozorňovat na niečo také učiteľku. Tá jej t odvetila: „Staraj sa ty radšej o sebal" Pravdaže, po „oddychu“ školského výletu ostalo na tom mieste menšie smetisko. Nechcem tvrdit, le to tak robia na všetkých výletoch, alebo že všetci učitelia majú podobný ľahostajný vztah k lesu, horám, prírodnému prostrediu. Ale aj taký vztah tu predsa jel V júnt zasadala na Štrbskom Plese komisia pre ochra­nu horskej prírody pri Medzinárodnej alpinistickej únii lUIAAj, ktorá hodnotila o. i. vztah ľudí k čistote na horách i svoju medzinárodnú aketu „1972 — medzinárod­ný rok čistoty na horách“, z ktorej v tomto roku vzišla a pokračuje trvalejšia akcia pod názvom „Čisté hory“. U nás sa do nej zapojil iba Československý horolezecký zväz a prispejú k nej mládežníci, ktorí pôjdu v auguste na Rysy vo Vysokých Tatrách a v rámci pracovnej akti­vity vyčistia niekoľko kilometrov horských chodníkov. Pre samotné Vysoké Tatry je to pomoc akoby kvapka v bazéne vody. Ale predsa len pomoc, ktorá môže — a mala by — zlákat aj Iných turistov, aby po sebe nezanechávali nečistotu a aby pri rôznych podujatiach čtstilt aj prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Aby sa nám nestávalo, ako počas jednej z exkurzií do hôr, keď na Štrbskom Plese zasadala spomínaná komisia: istý profesor zo Švajčiarska sl pri horskom chodníku foto­grafoval nielen pekne rozkvitnutú kosodrevinu a trs horských kvetov pri nej, ale aj kôpku hrdzavých plecho­víc a papierov, ktoré ich obklopovali. To na dôkaz toho, že nielen Alpy, ale aj Vysoké Tatry sú dnes po­riadne znečistené. MARTIN KUČEK Helsinská scéna (Dokončenie z 1. str.) získali skúsenosti zo vzťahov mierového spolunažíva­nia, nesporne znamenitým činiteľom sú tu výsledky Brežnevovej návštevy v USA a vo Francúzsku, ako aj faktické odpratanie z medzinárodného života tzv. ne­meckej otázky. Akoby si náhoda chcela zahrať na hel­sinskej scéne — žreb si zvolil ako prvého predsedu konferencie ministra Nemeckej demokratickej repub­liky. Pravda, nerobíme si ilúzie, sú sily aj na našom kon­tinente aj inde, kombinujúce a uvažujúce v kategóriách iných dôb a z dnešného hľadiska aj iných svetov a cítiť to aj v Helsinkách. Predsa však ich pozície nie sú v súčasnosti rozhodujúce. O tom napokon veľo ho­vorí fakt, že pred veľkolepou Finlandiou nielen vejú zástavy takých štátov, ktorých vlády ešte nedávno nazývali ideu európskej konferencie komunistickou propagandou, ole ich ministri zasadajú v rokovacej sále hneď vedľa ministrov socialistických krajín, tak chce teraz aspoň abeceda. MIKULÁŠ ŠIMKO M ultivízny program, ktorý pripravili naši slovenskí filmoví pracovníci pre návštevníkov výstavy na Brati­slavskom hrade k 25. výročiu Februára, je experimentom, ako sl ho predstavujeme: experi­mentálny charakter nie je ve­cou autorskej ľubovôle, plynie z toho, že si tvorcovia uvedo­mujú určitú zmenu v tom de­terminujúcom. Čo je určené na výstavu, nemá funkciu presne totožnú s tým, čo je určené do kín. Funkcia je teda do Istej miery odlišná, nová. Iný je aj adresát. Aj tým, že je návštev­níkom výstavy, ktorá mu dala dostatočnú zásobu informácií, ale aj vôbec: na rozdiel od ad­resáta z päťdesiatych tak ako šesťdesiatych rokov má bohat­šiu zásobu vedomostí í skúse­ností. Treba rátať už s vyšším, rozvinutejším všeobecným ve­domím. A treba myslieť aj ta to, že sa na jednej strane dosť podstatne zvýšila apercepčná schopnosť, na druhej však s tým veľkým kvantom informá­cií, ktorými je človek doslova zahrnovaný, prichádza aj pocit preťaženosti, únavy. A tu začí­na hrať veľmi dôležitú úlohu spôsob, akým sa hovorí, čo sa chce povedať. Forma nestereo­­typná, svieža, nová — je tu sta­rá dobrá skúsenosť, že to sku­točne nové v umení prichádza veľmi, spravidla iste aj s ideou, no l s novými materiálmi, s no­vou technikou. A tvorcovia vy­chádzajú práve z tejto skúse­nosti — to nestereotypné, ne­­opotrebóvané, schopné zaujať pozornosť hľadajú v tom, čo je novým výdobytkom vedy a techniky. K tomu treba ešte do­dať, že naši filmoví umelci a technici, ktorí vytvorili tento multivízny program, čt vlastne dva, nie sú len tými oneskoren­cami, čo ťažia z nájdeného, sú priekopníkmi, čo obohacujú dis­ciplínu svojimi technickými vy­nálezmi a umeleckými objavmi. Andrej Majer technicky vyriešil vroblém filmovej interpunkcie zatmievanla a prelínania pri diapozitívoch, pred ním sa po­užíval iba ostrý strih. Za pôvod­ný vynález čt objav kolektívu treba považovať použitie sústa­vy zrkadiel, aby sa v malej pre­mietačke dosiahla ilúzia veľké­ho priestoru, aby klasický for­mát pôsobil dojmom nielenže širokého, ale šírošíreho plátna — a objavné Je i Ctiborovo Ko­váčovo režijné exploatovanie kombinácie techník, ktorá je pôvodná, bez predchodcov, bez obdoby, na zvýše-te umeleckej pôsobivosti, na zosilnenie Ideo­vého vyznenia. Druhý program, tradičný, ak sa pri mladosti multtvízle dá hovoriť o tradícii, s pokojnejšou montážou dlaob­­razov na pozadí a s dynamic­kejšou filmovou na piatich plátnach nerovnakých rozme­rov, vnímali sme s väčším od­stupom a kládli sme sl otázku, čo to tá multtvízta je, aké sú jej možnosti. Nie sme na ňu doft pripravení, nemáme a r* dosť moč’O'4 p» mat naše programy s inými, aj že je tej­to tvorby neveľa, aj že je zväč­ša viazaná svojou funkciou tak ako technickou výbavou na jed­no určité miesto, neráta sa so širšou distribučnou sieťou, je len výnimočne prenosná. U nás je spravidla doplnkom výstav, programovaných na dlhší čas, či trvalých v pamätníkoch a múzeách. Tu pri tejto hradnej výstave plní program funkciu nejakého ustaľovača emócií z jednotlivých exponátov i z cel­ku expozície čt Ich koncentrá­tora a potom aj umocniteľa. Ne­plní už funkciu ínformátorskú, neopakuje, čo povedala výstava, nemusí sa starať natoľko o zro­zumiteľnosť ako o emocionálnu pôsobivosť. Nemusí hovoriť ja­zykom publicistickým, môže a aj chce básnickým. Určiť pri­tom tak mieru toho, čo sa vládze, prijať, ako rytmus, čas, ktorý potrebuje divák, aby sa mu pre­mietnuté obrazy spojili v jeden význam, je veľmi ťažké. Aj z dôvodov technických, že reži­sér vidí svoje dielo vcelku až keď sa už na ňom nedá meniť, aj z nedostatku možnosti overiť sl častejšie postupy. Možno vi­dieť v multlvizli nový svojbytný druh syntetického umenia, novú samostatnú umeleckú disciplí­nu? Alebo je akýmsi veľmi do­časným experimentálnym štú­diom klasických disciplín? Montáž v dimenzii priestorovej i časovej zároveň bude exploa­tovaná filmom a aj absorbovaná tak, ako bola rapldmontái? To všetko hádam závisí predovšet­kým od diváka, od toho, ako ho naučí predovšetkým škola ob­siahnuť to enormné množstvo Informácií, ktorých pri tomto tempe rozvoja vedy a techniky pribúda každým dňom, ak nie každou hodinou, aby sa mohol považovať aspoň za priemerne všeobecne vzdelaného človeka. Otázky teda ostávajú otvore­né, tvorcovia nášho multivízne­­ho programu umeleckí i tech­nickí premysleli veci zrejme ďalej, ako sme stihli my teore­tici a kritici. Ostáva nám len skonštatovať, že hoci nevieme dosť posúdiť, ktorým smerom pôjde vývin a na čo teda polo­žiť dôraz a pred čím vystríhať, súdime na základe tých svojich emócií, ktoré v nás Ich multi­vízny program vyvolal, že pri­speli nemalým dielom k tomu, čo sleduje i výstava: aby sme st uvedomtli veľkosť diela, vy­konaného za púhe štvrťstoročie, a aby sme aj precítili, že feb­ruárové víťazstvo bolo naozaj víťazstvom. A tak sa už len pri­pájame k tým premnohým divá­kom, čo popísali stránky pa­mätnej knihy výstavy slovami obdivu, vďaky aj uznania. KATARINA HRABOVSKÄ Zastávka v tmavej kóji NOVÉ S L O V C2

Next