Nové Slovo, leden-červen 1974 (XVI/1-26)
1974-01-03 / No. 1
NA MARGO ZaCtatkom posledne) dekády uplynulého roka zišla sa v Bratislava na svoju jedenástu schôdzku Slovenská národná rada. Po otvorení rokovania si poslanci najvyššieho slovenského zastupitelského zborn pripomenuli tridsiate výročie podpísania Ceskoslovensko-sovietskej zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci, ktorá sa stala aktom dejinného významu. K tomuto jubileu a k tridsiatemu výroCiu uzavretia Vianočnej dohody o SNR predniesol slávnostný prejav Cien predsedníctva Cv KSC, prvý tajomník GV KSS poslanec Jozef Lenárt. Potom pristúpili poslanci k prerokúvaniu vládneho návrhu zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1974. Návrh vychádza z koncepcie a úloh hospodárskej politiky vy- ' týčenej XIV. zjazdom KSČ, pričom sa osobitne zameriava na ďalšie zvýšenie efektívnosti v celom národnom hospodárstve, v súlade s líniou vytýčenou uzneseniami februárových a decembrových plén GV KSČ a OV KSS k ekonomickým otázkam. A Pri koncipovaní rozpočtu sa vychádzalo z dosia- |l| hnutých pozitívnych výsledkov vo vývoji ekono- f : miky v prvých troch rokoch piatej päťročnice, j| t najmä splnenia a prekračovania plánovaných | kvantitatívnych i niektorých kvalitatívnych úloh * štátneho plánu a štátneho rozpočtu. V rozpočte sa určujú náročné úlohy celkového zvyšovania J efektívnosti reprodukčného procesu v hospodár-^ skej sfére, splnenie ktorých si vyžaduje upevnenie , hospodárnosti, uplatňovanie komplexnej socialistickej racionalizácie, poznatkov vedy a techniky, a* I cieľavedomosť a dôslednosť v investičnej politike. Zábezpekou splnenia vytýčených národných úloh je rozvíjajúce sa politické a pracovné úsilie, tvorivá iniciatíva pracujúcich. Na všetkých úsekoch aa prejavujú pozitívne výsledky socialistického súťaženia zlepšovateľského, novátorského a vynálezeckého hnutia. Dosiaľ však pôsobia aj niektoré negatívne tendencie spomaľujúce rast ekonomiky. Sú to menovite nedostatky v investične) výstavbe v dodavatelsko odberateľských vzťahoch, v materiálovej spotrebe a zhospodárňovaní výroby. Rozpočet sa zameriava aj na odstraňovanie týchto nedostatkov, pričom ďalšie zvyšovanie efektívnosti a rastu ekonomiky, vidí práve v týchto smeroch. Treba zdôrazniť, že pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu SSR sa vychádzalo z celoštátnej tvorby zdrojov tak, aby sa plánované potreby pokryli podľa rovnakých kritérií v odvetviach spoločenskej spotreby vo všetkých troch štátnych rozpočtoch a aby dochádzalo k zmierňovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi ČSR a SSR. Základné zameranie a proporcie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu SSR na rok 1974 vychádzajú so zásady vyrovnanosti štátneho rozpočtu. V porovnáni s rokom 1973 najväčšiu dynamičnost majú vlastné príjmy, osobitne Odvody podnikov z hospodárskeho výsledku. To tiež okrem iného ukazuje na náročnosť zvyšovania efektívnosti v hospodárstve riadenom vládou SSR, sleduje znižovanie rozdielov v rentabilite medzi podnikmi v ČSR a SSR a charakterizuje napätosť príjmov rozpočtu. Racionálne riešené je tiež financovanie investičnej výstavby. Návrh finančných potrieb nadväzuje na plánovaný hmotný objem investičnej výstavby a plán projektových prác. V súlade s cieľmi vytýčenými XIV. zjazdom KSČ a opatreniami vlády v Investičnej výstavbe, sleduje sa zníženie rozostavanosti, keď podľa plánu má mať rozostavanosť klesajúcu tendenciu. Tomuto cieľu slúžia aj finančné opatrenia na zamedzenie prekračovania rozpočtových cien stavieb a predlžovania lehôt výstavby. A ešte niekoľko údajov zaujímajúcich prostého občana. Financovanie kultúrnych a sociálnych opatrení z celospoločenských zdrojov je konkrétnym prejavom pôsobenia kultúrno výchovnej funkcie socialistického štátu. Výška a význam týchto výdavkov stúpa v súlade s procesom ,budovania vyspelej socialistickej spoločnosti. Ide napokon o realizáciu uznesení XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, v ktorých sa kládol dôraz na vyváženosť všetkých stránok životnej úrovne vrátane celkového zlepšenia životného a pracovného prostredia, upevňovania sociálnych istôt a rozvoja tých prvkov v spoločnosti, ktoré posilňujú socialistický spôsob života. Tak napríklad v tomto roku sa predpokladá vynaložiť na kultúrne a sociálne opatrenia vyše 28 miliárd korún. Inými slovami, z celospoločenských zdrojov dostane nepriamo každý občan v SSR prostriedky v sume 8150 korún, čo je oproti vlaňajšku viac o 342 korún. Na dôchodkové zabezpečenie vynaloží spoločnosť osem miliárd, na nemocenské poistenie takmer 6 miliárd, celkové neinvestičné výdavky na školstvo dosiahnu sumu 5,8 miliárd korún — vyjadruje sa nimi komplexná starostlivosť štátu o rozvoj tohto významného odvetvia, ktoré plní náročné úlohy pri socialistickej výchove mládeže. Celkové neinvestičné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu Bumu 4,38 miliárd korún. Peniaze sú orientované najmä na skvalitnenie a zlepšenie ambulantných zdravotníckych služieb a dobudovanie uceleného systému vyšetrovacích a liečebných zložiek. Skvalitňovanie zdravotníckych služieb sa prejaví aj v zavádzaní nových liečebných postupov, modernej liečebnej techniky a účinnejších liekov. ftalším z bodov programu rokovania SNR bolo prerokúvanie návrhu zákona SNR o Matici slovenskej, ktorý uviedol spravodajca poslanec Vladimír Mináč. Zdôvodnil potrebu prijať nový zákon, spresňujúci postavenie, náplň činnosti aj spôsob riedenia tejto význnmnej národnej kultúrnej inštitúcie. Plénum SNR po obsiahlej rozprave návrhy zákonov SNR o štátnom rozpočte a o Matici slovenskej Jednomyseľne schválilo. MILAN MITOSlNKA t JEDINÄ OTÄZKÄ Ako dlho vystačíme s našimi zásobami ropy? Odpovedá: Ing. RUDOLF SEBlK, vedúci oddelenia bydrogenačoýcb procesov, Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny Určite do budúceho tisícročia, ak berieme do úvahy ropu sibírsku. S vlastnými zásobami by sme sotva udržali v pohybe náš priemysel, hoci posledné správy o objavení nového ložiska hodonínskej ropy sú veľmi priaznivé. V celosvetovom meradle sa v uplynulom roku vyťažilo a spracovalo asi 2,8 miliardy ton ropy. To znamená, že po uhlí Je ropa najvýdatnejším zdrojom energie a chemických surovín, ba v porovnaní s uhlím je to surovina oveľa ušľachtilejšia. Na začiatku tohto storočia boli hlavnými zdrojmi ropy u nás Hodonín a Gbely, väčšie množstvá sa však dovážali z Rakúska, z poľskej Boryslawi, Venezuely a z vtedaj-lej Perzie. Naftársky priemysel bol vtedy, pravda, výlučným majetkom cudzích firiem — anglických, amerických, rakúskych a nemeckých. Kolínska a pardubická rafinéria patrili napr. americkej Vacuum Oil Company, Ostrava zase Rakúskej spoločnosti atď. Po znárodnení sa stal hlavným dodávateľom ropy pre Československo bratský Sovietsky zväz so svojimi nevyčerpateľnými zásobami. V prvej etape prevládala ropa saratovská a venezuelská La Rosa. Postupom času sa u nás stáva sovietska ropa hlavným a dnes aj výlučným zdrojom pre priemysel. Prichádza k nám ropovodom Družba z volžsko uralskej pafivy. Zásoby sa však zmenšili, preto Sovietsky zväz otvára nové, Iba nedávno objavené mohutné zdroje, ktoré sa tiahnu po celej oblasti ázijskej pevniny. Sibírske ropy sa vyznačujú vysokou kvalitou, najmä nízkym obsahom síry a asfaltov, sú teda Ideálnou surovinou pre spracovanie klasické i petrochemické. -Ky f Dvaja v kaši (15) A: Bartolomei, vra/ Cyril sa rozvádza... B: Viem o tom, Alfonz, viem. A: Ui st s ním hovoril? B: Áno, tvrdí, že je to beznádejné. Za všetko môže tä jeho babizňa. Možno, že ju poznáš — robí dole, v mzdovej učtárni. A: No, len nech st Cyrllko neumývá ruky. Je to sukntčkár prvej triedy, ale o tom potom. Rozvod by mal byt krajnom riešením, to je tl myslím jasné. B: Nuž... Cyril sa nechce rozvádzal, to ona. A: Viem. A s tou jeho, ehm, ženou, sa dá vôbec rozumne pozhovárať? B: Skúšal som. Je neoblomná. A: Babské reči. Scény. Beh, poznám to. Veď ju to prejde, uvidíš. Všetko sa vráti do starých koľají. B: Obávam sa, že nie. Tá Ich záležitost sa vlečte už vyše roka. Odmieta ďalej čakat. A — vyhráža sa. A: Komu? Ako? B: Nám: mne t tebe. Dežovl. A Cyrilovi, samozrejme. Prisahá, že ak sa jej nepodarí rozvod, vykričí o nás všetko. A: Čo všetko? Vyjadruj sa jasnejšie, človečeI B: Vie o nás takmer všetko: o kädrovačkách, o spreneverách, o fingovaných faktúrach, aj o anonymných listoch. A: Naozaj? Takže Cyro doma spieval... Prepána, Bartolomej, ale to mení celú situáclul B: Neviem. Nezabúdaj, že Ide o kamaráta. Cyrila rozvod určite celkom zruinuje. A nás tiež nezachráni. Tá ženská bude aj potom vydlerat. A: Áno, Cyril to prehral, ale my sa len tak ľahko nevzdáme. B: Máš nápad? A: Je fedlné riešenie. Píš sl, Bartolomej: tú jeho ženu — akože sa volá? — treba vyměňovat za vedúcu kádrového. A to urýchlene, rozumieš? B: Kádrového, Alfonz? Ale tam je predsa Cyril? A:'Cyril sa bude muslet stahovat. To už ona zariadi... B: Rozumiem. Ech, tá prekliata emanctpáctal (vn MultiAíNTIservis Až donedávna som bol presvedčený, že poznám význam zloženého názvu: multiservis: Ešte zo školských lavíc som si zapamätal, že v cudzích zložených slovách značí MULTI mnohosť, mnohorakosť, násobok; že termín SERVIS znamená službu zákazníkom, obvykle komplexný súbor odborných úkonov. Časy sa však menia a zrejme pozmeňujú aj význam slov, napriek tomu, že som od nikoho nepočul a ani nikde nečítal, že by sa boli zmenil! základné ustanovenia občianskeho zákonníka. Tu mám na mysli najmä ustanovenie, v ktorom sa vraví: Nikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom spoločností alebo spoluobčanov a nikto sa nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov obohacovať. V Inom ustanovení tej Istej právnej normy sa hovorí, že každý 1e povinný počínať si tak, aby nedochádzalo... k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. Pred istými celospoločenskými udalosťami: olympiáda, majstrovstvá sveta, Vianoce a pod., sa častejšie ako inokedy objavujú v Inzertných častiach novín, vysielaní televízie a| rozhlasu návody napríklad tohto druhu: Chcete už cez Vianoce pozerať farebnú televíziu? Príďte včas. Krásne farby — spoľahlivá prevádzka. Čs. tele-vízor na príjem farebnej televízie dostanete za dvanásť a pol tisícky na pôžičku, za hotové, aj na šek zo sporožírového účtu. To je ako tak v poriadku. Avšak ďalší text inzerátu ponúka na pohľad ešte výhodnejší obchod: prenájom toho istého televízora na päť rokov za 360 korún mesačne. Trtstošesfdeslat krát šesťdesiat rovná sa dvadsaťjeden tisíc šesťsto korún československých. A televízor sa stáva vaším majetkom, vivat, takmer so stopercentnou prirážkou. Iste, negramotnosť u nás nejestvuje, každý sl dokáže spočítať čo je výhodnejšie. Ale napriek tomu: ak občan uzavrie takúto nápadne nevýhodnú zmluvu, je to v súlade s pravidlami socialistického spolužitia, je takýto majetkový prospech (pre koho?) Ad oprávnený, statočný! J?*g PETER ZRÍNSKI Gýč na pokračovanie Sviatky sú za nami: vianočné i novoročné. Býva dobrým zvykom — okrem vianočných kaprov a novoročných vinšov — posielať priateľom a známym pozdravy. Každý rok sa pošty v celej republike naplňajú pohľadnicami a listami, domov 1 do cudziny. Je to starý, dobrý zvyk: na koho sme nemysleli hádam celý rok, odbavíme teraz pár slovami, tých, na ktorých sme mysleli priveľa, aj tých, od ktorých budeme niečo potrebovať — všetkým prajeme veľa šťastia, zdravia a tak. Pohľadnice, umelecké pozdravy, listy. A práve o tie pohľadnice ide. Hádam každý rok sa kdetu v novinách objaví krátka správička o nízkej umeleckej úrovni pohľadníc. A hádam každý rok sa vždy znovu opakujú tie Isté nevkusné a gýčovité fotografie: sviečočka, orechy, kúsok ihličia, nejaká vianočná guľa. Obrázok, ktorý má vyvolať vianočnú, alebo hádam novoročnú Idylu. Tieto gýče na vianočných a novoročných pohľadniciach sl každý rok prezerajú zákazdníci na pultoch predajní a kupujú ich; napokon, čo majú robiť. Výrobcovia si vymýšľajú stále nové spôsoby, ako „prilákať“ kupujúceho. Stačí, keď je novoročný pozdrav z dvoch listov a už je aj cena dvoj, alebo trojnásobná. Pekný ýč v peknom balení za peknú cenu. Naozaj, ktovie načo vyrastajú na umeleckých školách každý rok desiatky talentovaných fotografov, načo sú prehliadky fotoamatérov 1 profesionálov vo výtvarnej fotografii, kde sú ambiciózni grafici? Kto sa vo vydavateľstvách zaýberá estetickou úrovňou vánočných a novoročných pohMdníc? Vyzerá to tak, že podnikom ide hlavne o zisky, vonkoncom sa nestarajú, ako budú pohľadnice vyzerať. Inak by sa asi nemohlo stať, aby sa každý rok, kde-tu, objavila roztrpčená a trochu nostalgická poznámka o mizernej výtvarnej a estetickej úrovni pohľadníc. ĽUBOŠ POĽNÝ Kreslil: M. VAVRO O dprevadili sme do histórie rok, ktorý prejde do análov zápasu sovietskeho ľudu za vybudovanie komunistickej spoločnosti, ako rok skvelých pracovných, tvorivých počinov. Žijeme v čudesnej dobe. Táto doba má neobyčajne rýchly a dlhý krok. Len pred sedemdesiatimi rokmi sa zrodilo slovo „boľševik". Len pred päťdesiatimi rokmi zvíťazila naša revolúcia, prešlo iba niečo vyše polstoročia a koľko sa toho uskutočnilo. Náš žtvot s jeho mnohostrannosťou, s jeho rytmom, s jeho ľudmí, s jeho Ideami je ako vzácna pokladnica obdarujúca sovietskeho spisovateľa mimoriadnou hojnosťou tém, postáv, námetov. Aj nové výrazné diela, ktoré sa zrodili roku 1973 a získali st srdce čitateľa, svedčia o vernej službe spisovateľov sovietskemu ľudu. Literatúra sa ešte bližšie obrátila k javom súčasnosti, k hĺbkovému skúmaniu najzávažnejších soctälno-politlckých procesov, k hrdinovi súčasnosti — robotníkovi, kolchozníkovi, vedcovi, pedagógovi, vojakovi. Zvlášť výrazne sa to prejavilo v próze aj poézii o pracujúcom človeku — v románoch a novelách C. Aitmatova, V. Knževnlkova. V. Lipatova, v poémach R. Gamzatova, v dielach mnohých mojich nadaných kolegov. V nich „technika", „výroba" aj „ľudia" sa zlievajú vedno nie v sladkastej záplave dojatia, nie v kresťanskom vytržení, lež v pálčivom toku času, v boji a hľadačstve človeka s vysokou morálkou a zmyslom pre povtnnost. Dnes sovietsku robotnícku triedu tvorí 56 miliónov ľudí. Dve tretiny z nich sú ľudia priemyselnej práce. To je celá jedna krajina, mohutná tvorivá sila aj politická moc. A práve toto vedomie úedle nás všetkých — dejateľov mnohonárodnej literatúry ZSSR — k ešte väčšej zodpovednosti a náročnosti voči našej tvorbe. Celé stáročia bojovali pokrokoví myslitelia, spisovatelia, učenci proti dobyvačným vojnám, vystupovalt na obranu mieru na celom svete. Tvorcovia skutočných duchovných hodnôt mail vždy životný záujem na tom, aby sa pokladnica ľudstva ustavične obohacovala mierovými úspechmi každého národa, aby plody pokroku slúžili pre blaho človeka a nie na zničenie života na zemi... Desať miliónov mladých mužov sa nevrátilo domov po prvej svetovej vojne. Dvadsať miliónov sa vrátilo ako Invalidi. Po dvoch desaťročiach sa tragédia opakuje v ešte děsivějších rozmeroch. Cenou 50 miliónov obetí bol vykúpený mier v boji s fašizmom. Tridsaťpäť miliónov zmrzačených. To sú cifry, ktorými sa udávajú počty obyvateľstva celých štátov. Uplynuli už takmer tri desaťročia od skončenia druhej svetovej vojny, no ani jeden zdravo mysliaci človek nemôže dnes s presvedčením tvrdiť, že by ľudstvo nebolo uvrhnuté do ďalšej, preň záhubnej katastrofy, keby Sovietsky zväz nehol zlomil monopol na atómové zbrane, keby nebolo úsilia krajín socialistického tábora na obranu mieru a keby nimi podporované mierumilovné sily neboli rozhodnuté brániť zajtrajšok generácií vstupujúcich do života. Vznešené ciele a úlohy dejateľov kultúry všetkých národov na svete zaväzujú ich spojiť svoje úsilia na rozhodné akcie v zápase o vzájomné porozumenie, spoluprácu, v zápase o to, aby kultúra slúžila spravodlivej veci demokracie a pokroku, mieru a skutočnej slobody. Sovietski spisovatelia, umelci, skladatelia, všetci pracovníci nášho mnohonárodného umenia budú — ako vždy — stáť v radoch tých, pre ktorých je vec mieru to najhlavnejšie v živote. Vzájomná výmena kultúrnych v hodnôt a nie produkcia, ktorá svojej podstate znamená hrozbu mierovému spolunažívaniu, sa musí stať vecou všetkých, ktorým je drahý mier na celom svete. So želaním šťastia, úspechov v novom 1974. roku všetkým národom zeme vyzývam ich, aby sa ešte tesnejšie zomkli v boji o budúcnosť našej planéty. (APN) VMICHAIL ŠOLOCHOV Žijeme v čudesnej dobe 2