Nové Slovo, leden-červen 1976 (XVIII/1-26)
1976-01-01 / No. 1
1 NA MARGO Po úder nick y a komplexne PMť Silvestrov piatej päťročnice sme oslávili. Ten posledný bol o to radostnejší, že už začiatkom decembra sa mulilo konštatovať, že jej reálne smernice sa splnili. Aj tá fľaška šampanského pri otváraní o polnoci veselšie „rachla“ a vlnný mok sa na jazyku zdal chutnejší. Prvý deň šiestej päťročnice, náročnejšej ako všetky predošlé, začal sa prirodzene o polnoci, keď aj tým, ktorí nesmú k poháriku ani pričuchnúť, dovoľuje sa privítať Nový rok po svojom; autobus vytrubuje, električka zvoní, rušeň píska, hutníci, chemici a všetky nepretržité prevádzky zapínajú sirény. Po polnoci sa už hlásia najvýznamnejšie udalosti. Každý rok k nim patrí prvý odpich vysokej pece, prvá várka chemikálií a hnojív, prvý vypravený vlak, prvý upečený bochník i prvé narodené bábätko. A potom sa to už sype ako z vreca, prvý obrábací stroj, prvá novomanželská pôžička, prvý vynález a zlepšovací návrh, prvá odovzdaná stavba. Každé odvetvie má svojho prvého jednotlivca, prvý kolektív, čo dosiahol prvý úspech. Už je koniec oslavám. Nový rok je privítaný. Už sú všedné pracovné dni. Život už ide svojou každodennou cestou. V mravenisku statočných a obetavých ľudí sú aj jednotlivci, ktorých prvé, „vystúpenie“ ich okolie obyčajne komentuje všelijako, akurát on musel začať, bolo by lepšie, keby vôbec nezačal a držal sa statočnej roboty. Ono sa, totiž, tieto „prvenstvá“ nielen protivia a dvíhajú žlč, ale dávajú sa na pranier. Nájde sa prvý absentér a fluktuant v roku, prvý mankár, prvý zlodej a prvý nedbalec, prvý výtržník, vandal, alebo podvodník... človek, ktorý okradne svoj kolektív o prvenstvo na doske slávy a cti. V istom bratislavskom závode som chcel písať o kolektíve, ktorý dosahoval vynikajúce výsledky. Keď som prišiel o niekoľko dní doplniť nejaké detaily do reportáže, nevítali ma ľudia veselí a hrdí, ale zamračení a zlostní, ani riadok, rozumieš, syčal vedúci, my sme tu mali straku, a nás, hlupákov, ani nenapadlo, že vysoká noha na akej žije, nemôže pochádzať zo statočných rúk. Dáme si „bacha“, príď, povedzme, o rok, musíme zmyť zo seba hanbu. Prstami dávať, náručou brať, nedá sa ani vo vyspelej spoločnosti, pretože n nás, v socializme, platí, každému podľa práce. Ak si niekto svoj blahobytík buduje na inom základe, než na statočnej práci, skôr, či neskôr nevyhnutne sa stretne v spore s našimi zákonmi. A naše zákony, ochraňujúce socialistický majetok sú prísne. Začali sme šiestu päťročnicu. Kolektívy z VSŽ a niektorých ďalších závodov Košíc, Michaloviec a ďalších miest Východoslovenského kraja, začali jej prípravu miliónom vďaky. Baníci rekordmi. Sakmarovci plnením úloh šiestej päťročnice už v posledných mesiacoch piatej päťročnice, týždňami úderníckej práce od Nového roku až do zjazdu strany. Ružomberskí textiláci už vlani pokusom pre všetkých, ktorého cieľom bolo nielen vyskúšať si sily, či náročné úlohy budúceho, čiže tohto roku, zvládneme, ale otvorili aj burzu nápadov a zlepšení. Stotisíckár z Gumární 1. mája v Púchove záväzkom počas šiestej päťročnice dať každoročne po dvestotisíc. Stavbári Zlobinovou metódou, ktorá značí nielen odovzdať stavbu skôr, ale aj kvalitne dodržať parametre, dosiahnuť úspory, teda, v praxi uplatniť chozraščot. Výskumníci zasa spoločnými dohodami a vytváraním komplexných racionalizačných brigád s výrobnými podnikmi, urýchliť cyklus veda — výskum — výroba, — použitie. Zväzáci sa prihlásili pätnástimi kvetmi k zjazdu, odborári nielen úsporami surovín, materiálu a energie, ale aj mimoriadnou smenou na počesť XV. zjazdu. A všetci spolu, myslím tým mladých ľudí i starších, obidvoch pohlaví, bez ohľadu na to či to robia odbory, zväzáci, ženy, či iné zložky, pri dobrej propagandistickej, agitačnej a organizátorskej práci straníckych orgánov a organizácií prispievajú k úsiliu v prvom roku — ale i v ďalších rokoch — získavať určitý predstih. Hoci aj plnenie plánov, a predsavzatí, vyžiada si riešiť nejeden zložitý problém, či už pôjde o to zaobstarať suroviny a optimálne ich využiť, či predať na zahraničnom trhu zhodnotené suroviny, či dosahovať svetové špičky aj tam, kde sme priemerní, prípadne na chvoste, či v niektorých odvetviach svetovú špičku udržať, alebo nahrádzať dolármi platené suroviny vlastnými, rozvíjať inovačné procesy, zásobovať najmodernejšími tovarmi domáci trh ... A prirodzene prihliadať na to, že aj jednotlivec, menší, či väčší kolektív, fabrika, podnik, je súčasťou obrovského kolektívu, ktorému je spoločenský a socialistický záujem prvoradý. Už koncom vlaňajšieho roka sa ujasňovali plány a povinnosti, diskutovalo sa o nich na úrovni dielní, cechov, závodov a podnikov, prijali sa, spravidla, na každom pracovisku záväzky, urobili sa opatrenia, propagujú sa desiatky, ba stovky novátorských metód, existujú komplexné socialistické racionalizačné brigády na riešenie problémov závodných, podnikových, medzipodnikových a medziodvetvových problémov. Sú tu brigády socialistickej práce, zlaté, strieborné, bronzové a ešte len súťažiace. Prvý rok šiestej päťročnice s rozvinutou iniciatívou radových pracovníkov, technikov, inžinierov, výskumníkov a vedcov sa odštartoval. Ak berieme do úvahy to množstvo úloh, ale aj iniciatív na jednotlivých pracoviskách, môžeme konštatovať, že každý chlapský plán je podporený chlapským slovom, že na každý neduh ekonomický existuje už liek a konzílium iniciatívnych lekárov. A ešte viac činorodých zdravých ľudí. V januári slnko vstáva neskoro, krátky je deň, noc dlhá a mrazivá, medvede, plchy a jazvece spia, človek v zime odjakživa počtoval a gazdoval. Rok sa začína a končí najkratším dňom a najdlhším večerom, večer ti však povie aké bolo ráno a či si vstal zavčasu, na zajtra, teda, neodkladaj. Štart je aj n športovcov najdôležitejší, hoci nemienim uberať nič na dôležitosti finišu. Aj vo výrobe prvá dekáda rozhoduje o poslednej. Na zajtra dnešné úlohy odkladať nebndeme. Začínajú sa údernfcke týždne. JAN RISKA Horšie ako cholera Čas sviatkov — vianočných, silvestrovských a novoročných — už obvykle núti ľudí, ktorí majú na srdci bezpečnosť cestnej premávky, aby varovali vodičov pred alkoholom, aby ich upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré sa na cestách v zimnom období a v čase sviatkov zvyšuje. Celkom oprávnene apelujú na vodičov, veď ľudský faktor má v cestnej premávke dôležitú úlohu. A nielen ľudia za volantom, ale 1 ľudia nred kapotami, chodci, ktorí takisto zapríčiňujú dopravné nehody a najmä v mestách sú aj najčastejšie ich obeťami. Štatistiky o dopravných nehodách, o počte mŕtvych, zranených, o výške škôd nás vedia vyrušiť z ľahostajnosti — sú to čísla vysoké a neustále sa zvyšujúce, ktoré nás presviedčajú, že dopravná nehodovosť je epidémiou, horšou ako boli v dejinách ľudstva cholera a týfus. Na takejto diagnóze neduhu našej modernej doby sa uzniesli viaceré významné svetové kongresy najrôznejších odborníkov, zaoberajúcich sa problémami bezpečnosti cestnej premávky, príčinami dopravných nehôd a úlohami premávkového lekárstva. O dvoch ostatných — V. medzinárodnej Asociácie pre nehodovú a premávkovú medicínu v Londýne a Svetovej konferencii epidemiológie dopravných nehôd vo Viedni informoval novinárov na tlačovej besede docent MUDr. Pavol Novák, CSc. a plukovník MUDr. Pavol Učník z Komisie premávkového lekárstva MV SSR. Poznatky, ktoré priniesli z rokovania' týchto významných svetových fór, sú ďalším podnetom pre‘činnosť našich orgánov a inštitúcií, zodpovedných za bezpečnosť časti °j premávky, ktoré sa žiaľ, často od slovných deklamácií ďalej nedoštali, napriek tomu, že dopravná nehodovosť u nás si vyžaduje urýchlenú realizáciu navrhovaných opatrení, že si žiada seriózny prístup k riešeniu pri-, čin a faktorov, zúčastňujúc ch sa na dopravných nehodách. Ide najmä o ľudslký faktor. Rozhodujú tu aj podmienky pre získavanie vodičského preukazu, predovšetkým zdravotné predpoklady na,mä u vodičov vo vyšších vekových kategóriách. Významnú úlohu tu hrá a] farmakofágia, ktorá ako sa zistilo, je v cestnej premávke veľkým nebezpečenstvom, aj pokiaľ ide o užívanie bežných liečiv. Nedostatky sú aj v dopravnej výchove chodcov (kde najmä u detí sa málo a neúčinne využíva možnosť infantilnej fixácie dopravných zásad). Ďalej je fo neznalosť zásad prvej pomoci u vodičov, ”iroká problematika premávkového lekárstva, ktoré za predpokladu dokonalého vybavenia záchrannými vozidlami, kvalifikovaným personálom a moderným informačným systémom sa rozhodujúcou mierou môže zúčastniť na záchrane ľudských životov, ako to dokazujú skúsenosti zo Sovietskeho zväzu, ktorý v poskytovaní urgentnej lekárskej pomoci dosiahol vo svete najvyššiu úroveň. Veľmi závažným faktorom je technický stav komunikácií,. ktoré ak ich porovnávame s podmienkami bezpečnosti práce napríklad v závodoch, sú mimoriadnym rizikovým „pracoviskom“ pre vodičov i chodcov, at ď. Problémy cestnej premávky sú spleti ť príčiny dopravných nehôd rôzne a následky veľmi ťažké. Neustály rozvoj automobilizmu u nás a s ním súvisiaci trend dopravnej nehodovosti vedie jednoznačne k záveru, že zodpovedné inštitúcie, medzi nimi najmä Vládny výbor, pre bezpečnosť cestnej premávky, by mali omnoho dôsl" inejšie a účinnejšie ako doteraz riešiť problémy, ktoré znamenajú obete na ľudských životoch a obrovské materiálne škody. OĽGA VÁVROVÁ Päť minút Päť minút, to je približne 1 % pracovného času. Voľakedy sa spievala veselá pesnička o piatich minútach. Avšak v ekonomike je päť mi'nút vec veľmi vážna. Dá sa to dokázať klasickou metódou „ceruzky a papiera“. Keby sa nám na Slovensku podarilo každý deň využiť navyše všetko, čo sa rovná zvýšeniu objemu výroby a produktivity práce o 1 %, tak národné hospodárstvo by získalo dodatočne: — 155 miliónov kWh elektrickej energie, — 40 000 ton ocele, — 4000 rádioprijímačov, — 3000 chladničiek, — 1500 práčok, — 3000 televízorov atď. Kde však zobrať tých vzácnych päť minút navyše? Aj odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá: možno ich „objaviť“ na každom pracovisku. Stačí si len uvedomiť, koľko času sa nám stráca v dôsledku rôznych nekonečných „fajčiarsk' ch prestávok“, mak oraných prísunov materiálu, nástrojov atď. V ~t u nás podniku a závodu, kde by sa v takejto alebo inej podobe už neprejavovalo plytvanie drah mennými minútami. Zastaviť ho a naplniť všetok vy i * - ■ FEJTÔNOVÝM TÖNOM S ch lapca m i sú väčšie starosti Synovca Durka mi prichodí zamestnať. Vlani neter Zofku, tohto roku Durh a Za rok, ktovie, moino príde na rad ďalší synovec, joinic0. teôo brat Miloš to s tým zvyšovaním populácie my;ei vážne. Musím však po pravde wvedat, že so Zofkou neboli takmer nijaké problémy. Po;ai Som ju do učtárne a počína si tam, dievča, musím Okiopat, celkom dobre. Väčších podvodov sa ešte nedopustila a sem tam, najmenej raz v týždni, sa ukáže, jigliark.-, jedna, t na pracovisku. Horšie to bude s Durkom. Chlapec sa bratovi akosi nevydaril. Má to už pomaly dvac^afpäť, ale v hlave iba samé dievčence, zábavy á podobré hlúposti. Ledva dokončil základnú školu a po nej už stihol vystriedať zo desat zamestnávateľov Povedzte, čo s takým človekom, čo? Rodine sa ľahko povie: si riaditeľ spomedzi nás si to dotiahol najďalej, tak hýb rozumom a pomáhají Nuž, pomáham ako viem. Pred týždňom som pomohol Ďurkovi vyplniť dotazník, lebo ten „káder" vám nedokáže tmi to. — Tak čo tam máme za rubriku. — spytujem sa už netrpezlivo. O chvíľu sa mi začínala gremiálka. — Znalosť cudzích jazykov, — odpovedá to nemehlo. — Aktívna a pasívna. Čo je to? — Tak najprv aktívna Po rusky sa dohovoríš? — V škole sme mali predsa ruštinu... — Nuž napíš: aktívna. A teraz, čo ovládaš pasívne. — Viem trochu po anglicky. —■ Napríklad čo? — Aj lav mi. — Výborne. Napíš: pasívne — angličtina. — A nemôžem a) nemčinu, strýčko? — Cože, ty vieš aj po nemecky?! — povedal som nie bez prekvapenia. — Af viderzen, vaser, gute nacht. A tu som sa prvýkrát hlbšie zamyslel. Chlapčisko predsa len nie je tík. Naopak, svojím spôsobom jazykový talent. Hm, hodím ho na obchodný úsek. Nech si chodí po výstavách a zahraničných cestách. Uvidíme, hádam sa ostrieľa, hádam sa naňho dačo nalepí. — Nuž, čo tam ešte máme? — pýtam sa ďalej. — Zvlášt-ne schop-nos-ti, — slabikuje Ďurko. — Äno, hej, tak čo by sme tam uviedli? — súrim, lebo za dverami už počujem hašteriť sa námestníkov. — E, é, — habká synovec a potom na môj prísny pohľad vysype ako pokazené presýpacie hodiny: — Obstojne hrám kanastu a mariáš, v gulečníku ma nikto nenabije. Celkom dobre boxujem a lyžujem, hrám na gitaru a pritom spievam všetko možné ... Už som ho nepočúval, lebo som sa znovu musel zamyslieť. Zišla mi na um otázka; chýba nám vedúci závodného klubu a Durko by na to miesto mohol byt ako stvorený... Vidíte, s chlapcami je veľké trápenie. Rozhodnúť tak, aby sa človek neskôr nemusel hanbiť, že Im pokazil životnú dráhu, je vec veľmi náročná a zodpovedná. Preto ešte stále váham ä hlboko uvažujem, kam Ďurka poslať: do klubu alebo na výstavu? Keby za nás robili kádrovú prácu počítače, to by nám bolo hej! Počítače totiž nie sú s nikým v príbuzenskom vzťahu a navyše sa nevedia červenať ... Podľa rozprávania voľne spracoval V. J. medzený čas potrebným obsahom, to je úloha nanajvýš aiK- tuálna i v tomto roku. A dodajme: úloha výsostne politick á. Veď hľadaním a mobilizováním takýchto rezerv začína sa reálna účasť pracujúcich na riadení výroby. (rja) Na záver roka pripravilo vedenie moderných zbierok pražskej Národnej galérii svov lím návštevníkom krásny darček: 2. decembra otvorili veľkú výstavu v budove Mestskej knižnice, ktorá potrvá do konca januára 1976 a ktorá je venovaná súborom štyroch výtvarníkovjubilantov: národným umelcom Janovi Zrzavému, Václavovi Rabasovi a Václavovi Spáloví, ďalej Bedřichovi Vaničkoví okrem nich ešte samostatnej a expozícii Aljréda Kubína. Najobjavnejšou častou je nepochybne kolekcia obrazov Jana Zrzavého, ktorá vedľa početných plátien z galérijných zbierok a depozitárov obsahuje ešte skoro osemdesiat verejnosti neznámych malieb, zapožičaných z umelcovho súkromného majetku. Sú tu obrazy z maliarovho raného obdobia, ovplyvnené symbolistickými tendeciami zo začiatku storočia (Odolie smútku, NokturnoJ i priateľstvom s Bohumilom Kubištom JKázanie na hore, Konvalinky J; roky prvej svetovej vojny poznačili jeho tvorbu bolesťou a nostalgiou. Potom nasledujú priezračne čisté Zrzavého krajinky, najskôr objavil český vidiek [Okrouhlice, KrucemburkJ, jeho protiváhou sa neskoršie statt tiché krajiny bretónske so spiacimi loďkami v prístavoch, snivé obrazy benátske a opäť ostravské haldy. Vystavujú tu tiež kongeniálne ilustrácie k Máchovmu Máju, nechýba ani slávnä Kleopatra, z posledných rokov- je tu súbor uhlových kresieb a farebných pastelov. Výstavný celok ponúka divákom nevšedný umelecký zážitok, pre mladších návštevníkov bude mat hodnotu skoro objavnú, lebo od poslednej veľkej maliarovej výstavy v M'ánese už uplynulo pätnásť rokov. Obrazovú expozíciu Václava Špálu začínajú vedľa autoportrétov i obrazy z pobrežia jadranu. Nasledujú diela figurálne, v ktorých Spála riešil otázku monumentálnej ľudskej postavy v zjednodušenej krajine f Eva j; na ne nadväzujú kubistické diela so známym farebným akordom modrobieločervenej [Kúpanie, Vidiečanka, Tri práčky). V polovici dvadsiatych rokov sa ťažisko jeho tvorby prenieslo trvalo ku krajinomaľbe tzv. zeleného obdobia [Odolie Sázavy, Na Beronke), na ktoré nadviazalo obdobie modré s atmosférou českých riečných údolí. Výrazné farebné akordy zátišia, kvetín, túto kolekciu završujú. Základ expozície Václava Rabasa, zachycujúcej baladickú tvár červenej krajiny na Rakovnicku, spočíva na zemitých a hutných obrazoch, ktoré vznikli od konca dvadsiatych do šíryridsiatych rokov, dopĺňajú ju ešte ukážky z iného obdobia. Okrem obrazov, ktoré mohol divák vidieť v stálej inštalácii galérijných sál (Krajina, Chlebová krajina, Letná krajina počas žatvy, Veľký odmäk), sú tu obrazy, ktoré zanožičali iným galériám a teraz ich vrátili, a potom nové prírastky (Všedný motív, Kvitnúca jabloň, Na pozadí kozmického chladu). Nechýbajú ani čiernobiele tušové kresby. V spojovacom priestore oboch výstavných krídiel je nainštalované dielo Bedřicha Vanička. Jadro jeho expozície, prenesené sem z Galérie Vysočiny v Jihlave, tvorí obrazy vytvorené od štyridsiatych rokov. Jemné, akoby snivé kompozície sú zahalené priezračným modravým závojom JV poliach, Zajatci). Menej známe sú jeho drobnejšie kvaše, tempery a rané oleje zo začiatku tridsiatych rokov. Kolekciu grafického diela Alfreda Kubina zapožičala pre pražskú výstavu viedenská Albertina. Tak isto je od 2. decembra stredom záujmu výstava na Spálenej ulici, kde pod názvom 50 + 1 predstavuje v galérii Fronta svoje nové obrazy maliar Karel Chaba. Charakteristiku ieho umenia čítame v katalógu z pera spisovateľa Norberta Frýda: „... Maľuje Prahu aktívnymi očami básnika, niekedy až rozvírenú, roztancovanú, to keď sa pohľad viezol popri šikmých chodníkoch, pokrútených rímsach atď.... Maľuje Karlov most, prehnutý v boku, sochy modeluje zo šišiek cesta ... Chaba nedávno oslávil svoju päťdesiatku a súčasne i tridsať rokov bývania v Prahe; odborné školy nenavštevoval, zato st vyberal majstrov tam, kde ich našiel. Tých pätdesíatjeden vystavovaných obrazov je výberom z tvorby posledných piatich rokov. Od 4. decembra do konca januára je na Krížovej chodbe a v Rytierskej sále Staromestskej radnice nainštalovaná výstava pod názvom Praha tridsaťročná. Spojenie oboch slov vyplynulo i ideového zámeru súťaže, ktorou rada Národného výboru hlavného mesta Prahy vyzvala občanov-Jotografov, aby v rámci osláv oslobodenia Československa Sovietskou armádou vydali svedectvo o premene života mesta, ktoré je srdcom celej našej vlasti. Nebolo ľahké vybrat z došlých príspevkov — nešlo ani o dokumentaristickú kroniku, ani o ľubovoľne poňatú emóciu. Päťsto vystavených fotografií je teda pestrým a pravdivým zrkadloví, spodobucim tvár mesta a jeho obyvateľov. Až do začiatku marca 1976 môžu Pražania i návštevníci Prahy navštíviť výstavu v Národopisnom múzeu na smíchovskom úpätí Petřína, nazvanú Ľud Československa očami národného umelca Karla Plicku. Expozícia, potvrdzujúca jeden mnohých úsekov umelcovej činz nosti, pripomína báseň, ospevujúcu krásu a silu ľudového umenia. Plickove fotografie zachytávajú na tejto výstave pracujúci ľud Čiech, Moravy a Slovenska, ako žil ešte v prvých desaťročiach nášho veku. Prosté dievčatká v krojoch sú dnes už babičkami, staré ženy a muži, ktorých osud t život je vpísaný v tvárach zbrázděných vráskami, už dávno nie sú medzi nami. Ale zmizli tiež zo života javy, ktoré stačil zachytiť ešte umelcov aparát: niekdajší údel žien, vlečúcich bremená, ťažká drina mužov pri poľných prácach. Pri otvorení výstavy národný umelec Karel Plicka zaujal návštevníkov oznámením, že pracuje na obsiahlych pamätiach, ktoré budú mat názov Po horách a po dolinách. JlRl JANOVSKÝ List z Prahy