Obzor, 1866 (IV/1-36)
1866-07-15 / No. 20
NOVINY | © Tento časopis vychádza : | 5, 15 a 25-ho každého | mesiaca. pre hospodärstwo, remefto a domácí život. Číslo 20. V Skalici, dňa 15 júlia 1866. Ročník IV. na celý rok 3 zlaté r. 8“ Prodplatná cena s poštou: © polročná 1 zl. 50 kr. 2 Hospodársko-lučbárske listy. Sdeluje barón Gregor Friesenhof, v Nedánovcách v stol, nitrianskej. List IV. Liebig-ova nerostová zásada. Zásada Liebig-om naleznutá a ním nerostovou zásadou (Mineraltheorie) nazvaná, zrušila, jako sme už v liste 3 na krátko vyslovili, predešlé smýšľaniny 0 úrody tvoriacej sile púdy, menovite o prsti (humus), jako jediného prostredku úrodnosti, ďalej o chorobách a zoslabnutí púdy, jako o chorobe alebo o zoslabnutí človeka hovorievame, staviac na to miesto učenie: že rastliny pokrm svoj kroz korene a listy zo zeme a z povetria berú, a že tento svoj pokrm nachádzajú v nerostových (anorganických) spolu-čiastkach zeme, nie ale v organických či ústrojitých. Medzi spolu-čiastkami zeme a povetria, ktoré rastlinám za pokrm služia, najhlavnejšie sú tieto: Kyseliny: uhličitá) COz, sirková SO3, dusičná NO:, kostíková či fosforečná PO, a kremíková Si04, *) Držíme tu za potrebné poznamenať, že lučbárske mená sdeľujeme podľa vedeckého česko-slovenského názvoslovia, roku 1853 v Prahe vydaného. Veľké písmeny s malými číslami na pravo, k jednotlivým názvom pridané, sú tak zvané lučbárske formule: z nich učený lučbár ná prvý pohľad vidí: z ktorých a v jakom množstve spojených prvkov: či elementov daktorá látka pozostáva? Tieto veľké písmeny vzaly sa z počiatku latinského názvu živlov, ku pr. F značí železo (Ferrum): ked ale dva živly rovnaké počiato- Alkälie či žíraviny: káli alebo dráslo KO, a nátron Nal). Alkalické zeme: vápno CaO a horkeľ či magnesia Mg0. Hlina (Aluminium-Oxyd) Al2O3, ďalej: železo Fe, mangán či burík Mn, chlór C/, sirka S a kostík či fosfor P. Tieto 5 ostatné látky nachádzajú sa iba v menších mierach, a nie vo všetkých rastlinách, vyjmúc železo, ktoré častejšie v rastlinách i v zeminách vystupuje; preto, ani obširnejšie o nich pojednávať nebudeme. Kyselina uhličitá nachodí sa v povetri; ona i pri shorení a stlení organických pozostatkov tak hojne povstáva, že o ňu nikdy a nikde v hospodárstve starať sa netreba. — Kyselinu dusičnú (v obyčajnej reči ľudu šarvas) nachádzame buď vo spojení s rozličnými soľmi, jako tak zvané dusičnany (salpetersaure Salze), medzi ktoré na pr. i povšechne známa sanitra prislúcha, alebo v podobe ammoniaku (NH), ktorý povstáva spojením dvoch plynov, dusíku a vodíku, a najmá v pálčivej letnej dobe prezradzuje sa všade zvlášt čné písmeny majú: aby nijaký zmatok nepovstal, pridáva sa ešte daktorá malá písmena z prostredku slova. Tak na príklad vápnik (Calcium) značí sa písmenámi Ca, aby sme ho rozoznali od medi, ktorá znak Cu (Cuprum) nosí. Vápno vidíme tam hore poznačené kroz Cal: druhá veľká písmena O značí kyslík (Ozygenum), preto že vápno pozostáva z vápenníka, spojeného s kyslíkom. Malé čísla, k daktorým písmenám pridané, znamenajú množstvo (podľa istej, voždy trvanlivej váhy), v ktorom prvky spojené sú. 20