Obzor, 1874 (XII/1-36)
1874-05-25 / No. 15
115 kách desatinných sdelovat museli. Nájde" to všetko laskavý čitateľ v našej knižočke, nachádzajúcej sa už pod tlačivom. “Tam dostane veľké obecenstvo naše i pomery novej váhy a miery v takých číslach vyslovené, že jim bude môcť bez všetkej ťažkosti porozumet. Do takéhoto vysvetlovania, pravda, ani sám snem krajinský pustiť sa nemohol: zato ale naloženo všetkým školám, aby už budúceho roku metrickej sústave vyučovaly. Naša knižočka bude sa môcť „k tomu cieľu upotrebiť. A a © Dopisy. Z Bánhedeša. I tento rok strojí sa byť ešte mimodnym. Zimu mali sme veľmi dlhú a suchú: práve tak á a studená bola i jar; len od počiatku apríla nastaly ejšie pekné časy. Jaký ale obrat zas pri konci toho meca? I my mali sme 28 a 29 apr. mrazy veľké. Ovocné omy kvitly boly velmi pekne; takto ale sotva čo na nich stane. Repica v okolí našom cele vyhynúla, bo suchá ma býva jej voždy na škodu: Oziminy sú tiež len protredné, a mnoho v nich gabuziny; kde tu i po našej čaádskej stolici museli byť zaorané. Jariny sú napospol pekné; ri tom všetkom ale sú ceny" obilia tak vysoké, že to-ani „ neúrodnom 1863-ťom: roku nebolo. Komorské osady v našom okolí už znajú, čo chce mať dkupného kr. komora. Za jútro 1.100 [ ] siah majúce, žiada 50 zl.r. a daktoré osady nato už pristaly: mnohým ale zdá i to byt veľa. Avšak len by radostnejšie výhľady boly do adúcnosti, nuž iste všetci odkupovať sa: budeme. Dovoleno je odkúpiť všetko, čo sme posiaľ v prenájme mali. Arenda z roka na rok rastie i na komorských pustách; teraz za katastr. jútro sľubujú i 14 do 15 zl. r. Len preveliká škoda, že i nádhera u prostred nášho ľudu porád vätšmi rozmáha sa, ani na mužských, ani na ženských, ba už ani na deťoch nevidno nič doma dorobeného šatstva; pri tomto. spósobe nedá sa pravda nič uhospodáriť. Dovolte mi ešte moje pochybovanie *) vyslovit, žeby tá peštianska fabrika, ktorá chce kupovať cirok, v tej cene u nás niečo dostala. Odvážil som našskú cirokovú metlu, a nemala ani jeden funt; možno ju ale dosť ľahko za 16 do 20 kr. predať, výlohy a práca pri nej sotva stojá 3 do 4 kr. I na iný spôsob známe tu dobre cirok spotrebovát. — A to Veil-ovské, v 25 čísle min. roku pripomenuté mlátidlo či nevyproboval ešte nikto z rodákov našich? Za príslušnú zprávu boliby sme povdační. Ján Kutlík ml. Z Radvani. Okrem už spomenutej (v čís. 14) zkazy, ktorá zastihla okolie naše jarnými mrázmi, navštivení sme ešte inými nehodami, a menôvite rozličnými chorobami. Zvlášte na sypanice (drobnice, kyahne) chorely dietky! húfne, *) Každý fabrikant ide pravda za najnižšími cenami svojej suroviny na hospodárovi je tedy, náležite povážit: pri jakej cene svojich plodin i sám obstáť "môže z preto i/ túto Vašu poznámku "veľmi vdačne prijímame. Red. tak že vo filiálke našej Kremničke, 255 duší počítajúcej, pohrobili sme 14 dietok od febr. do konca apríla; teraz úž „sypanice prestávajú, na jich miesto ale objavila sa zimnica , starší ludia chorejú na vňútorné zapálenie a horúčku. “1 Nutno mi je i železnicu našu pripomenúť nepfajným spôsobom ; táto zaiste, popod veľmi strmý a skalnatý vrch Urpín vedľa Hrona idúca dráha, ukázala sa byť z jaťi nebezpečnou, alebo aspon nespoľahlivou: lebo tento vrch náš zasypal ju častejšie štrkom a kamením, tak že vlak, v obave nešťastia, na tom kuse popod Urpín vlečie sa len jako stýmák; ba musel už i čakať so svojimi pasažiermi, dokým čiaru od zásypov oslobodili. Takéto zásypy zhadzujú sa jedmoducho do Hrona, v jehož riečišťi, ešte od časů robenia tej železnice, nachodí sa pár sto kubických láchtrov (siah) skália, vzdor tomu, že podnikatelia zaviazali sa, pred oddaním čiarý obchodu riečište Hrona od tých skál očistiť. Sbor zastupitelský mestečka Rádvani, vidiac z príčiny tejto hroziace nebezpečenstvo pre doľňo-Radvancov, uchádzal sa už dvakrát na patričnom mieste, žiadajúc vyčistenie Hrona: ale hlas jeho ostal až dosiaľ hlasom volajúceho na púšti. TÍ páni tam hore to pravda nečíťa, keď takto zalatený a rozvodnený Hron, pekné, mozolne nadobudnuté grunty doľňo- Radvancov našich nivočí a so sebou dolu odnáša. Opakujeme tedy verejne prosbu: ct. spôlumiešťánov našich! D. Koppa. Zivot a priroda. * K dejepisu holubácej pošty. (Pokrač. z č. 14). Pri dalšom opise holubácej pošty, každému v oči padá prirodzená otázka: či holubov upotrebujú bez všetkej prípravy k tejto slůžbe, alebo či treba jich k tomu vyučit? Odpovedáme : že holubov k tejto službe vyučujú zvláštnym spôsobom. "Na počiatku tohoto cvičenia odnesú holuba len asi na 5, 6 míľ daleko, rôzúmie sá, že ták opatreného, aby kraj, ktorým ho nesú alebo vezú, videť nemohol; z tejto neveľkej vzdialenosti vráti sa každý holub za krátku chvíľku domov, jestli ho na česte jastrab alebo puška strelcova nezastihne. Po prvej, viac rázy opákovanej skúške, zanesú holuba dalej, na 10-do 12 mit, potom zase na vätšú a porád vätšú vzdialenosť, opakujúc každú cestu najmenej trikrát, dlhšie ale i viacrazy, aby zrak holubov náležite vycvičený byť mohol. Ked daktorý holúb už vie doletét zo vzdialelenosti 50 míľ zemepisných, hovorieva sa o ňom, že je na celú cestu vyučený. Avšak milovníci holubov nezostávajú pri tejto celej ceste, ale cvičia miláčkov svojich i na cestu, sto míľ dosahujúcu. S takýmito holúbmi vyrobí si potom pilný opatrovník i pekný majetok, a síce pri lietaní toho ptáctva 0 závod, tak jako v Anglicku pri behu koní o závod bývajú veľké summy prehrané a vyhrané. Pri jasnej a tichej povetrnosti: vykoná poštový hólub káždú hodinu cestu 9 míľ zemepisných, tak že tedy zá deň vráti sa zo vzdialenosti 100 míř domov; pri dáždivej ale povetrnosti, keď holub nemá voľného výhľadu, ide cesta pomalí: ba“ nektorý holub, ked pochybí svoju cestu, ztřatí sa docela. Tým väťšié 15+