Obzor, 1882 (XX/1-32)
1882-01-05 / No. 1
Z E : Z A U , k tomu nástrojov bolo veľmi trapné, sa nebudeme, že pozdejšie ľudstvo rozmýšľať o tom | počalo: či a jakoby skrotiť sa mohly nektoré | zvieratá, žeby tak behom celého roku opatrovníkovi svojmu pokrm a odev dávať mohly? K tomuto cieľu volily sa obzvlášte také zvieťatá, na ktorých už v divom jejich stave znaky ľahkého skrotenia pozorovať sa mohly. Tak otvorila sa druhá 4, veľavýznamná doba človečenstva, rozumieme život pastiersky. Človek skrotil si rožné vätšie hovädá a ovce, pravda v tých starodávnych plemänách, ktoré - k terajšímu, v ľudskej opatere sdokonálenému dobytku ani prirovnať sa nedajú. Medzi tymito skrotenými zvieratmi boly v teplejších krajoch i ťavy (velblůdi), k noseniu ťarchy veľmi príhodné, v chladnejších ale zubri obojeho pohlavia (Bos urus; Auerochs; u Poliakov túr), najvätšie rožné hovädá našej časti sveta, do 10 stôp dlhé a na 7 stôp vysoké. Tyto staroveké hovädá znali ešte i slovenskí, v pohanstve žijúci predkovia naši, čo nepodvratne vysvedčuje sa doterajšími menami obcí slovenských, v Orave jestvujúcich, jako sú menovite: Zubrohlava, Zuberec, Hor. a Dol. Zubrica. Otázne hovädá teraz už skoro cele vyhynůly; pestujú sa už iba v okolí obce Bialovice v Rusku, výlučne k tomu cieľu, aby slúžily za prírodovedeckú pamätnosť. V tomto pastierskom spôsobe života počali sa síce starovekí ľudia hromadiť vo vätšom počte, jako to vyhladávaly stáda hovád, jednomu majiteľovi náležitých ; ale preca nikde nemali trva nlivého bydliska. Vôdca takéhoto húťfu pastierskych ľudí panoval nad nimi jako staršina (patriarcha) : dokým paša v jednom kraji stačila, zostali tam s hovädami svojimi, potom ale zobrali šiatre (stány) a šli ďalej na iné miesto, kde zas pomeškali tak dlho, jak dlho paša trvala. — Avšak behom ďalších časov nastaly veľké prekážky pastierskeho spôsobu života. tým, že rozmnožil sa i počeť dravých, ľudom i hovädám nebezpečných zverov. K ochrane tedy aspon vlasío ného života prinútení boli ľudia staväť si koliby nad vodou, v riekach alebo v jazerách. Pozôstatky takýchto starovekých, miesto. základu drevené kolie majúcich prítulkov ľudských, našly sa v našej. časti sveta na rozličných“) miestach, spolu s tými jednoduchými, z kostí a kameňov *) Prvé pozôstatky takýchto, nad vodami postavených kolíb, objavil r.1854 Švajciar Keller, vo vodách jazera u mesta Curychu (Zürich) a dal jim názov kôlne stavby (Pfahlbauten). Týmto spôsobom ochraňujú sa do dnešku polo-diví ľudia na ostrove Borneo v Ásii, jako i na rozličných miestach v južnej Amerike, kde mnoho divých zverov žije. nuž diviť | shotovenými nástrojmi, ktoré potrebovali k ľahkým | prácam svojim. V našej države nachodia sa pozôstatky takýchto jazerných osad menovite okolo mesta Ľublany (Laibach) v Krajinsku, jehož okolie do dnešku záleží z veľmi močaristej pôdy. 1 (Dokončenie budúcne.) Kraskovská otčina. Pri konci roku minulého sdelily Nár. Noviny (v čísle 147) nasledujúci, od pochválne známeho Tudomila nášho, pána Ivana Liub pošlý článok: „Poneváč pri terajšom sriadení sedliactva, pri ktorom rozdrobujú sa pozemky na najdrobnejšie kúsky medzi dedičov a kupcov, dnes zajtra nebudú mocní sedliaci, ale poddaní bezvládni: preto Kraskovania kroz dolu podpísaného všetky svoje zadlžené spoločné pozemky tak usporiadať dajú, aby na veky tvorily jeden celok, z ktorého po vyplatení dlžôb každý člen brať bude 10 proc. od svojej základiny, a zvýšok upotrebí sa ku zveladeniu „Otčiny“; lebo „Otčina“ od otcov zdedený celok pozemkov, bude uvádzať v život staré dobré. zvyky otcov: preto nosí meno „Otčina“ tento závod sedliacky. Tedy „Otčina“ bude uvádzať dobré staré zvyky (nerobenie dlhov, platenie svojích povinnovatostí atď.) : medzitým teraz musí najprv pomocou dobročinných požičiek vykúpiť Kraskovo zpod tlaku dlžoby ; potom teprv prekážať bude robeniu dlhov. Kraskovskej „Otčine“ slúžiť má 140 hektarový pozemok, na ktorom je asi 20.000 zl. dlžoby, poneváč ani 16 hektarov nebolo poľa úrodonosného; preto oslablo Kraskovo priplácaním zo svojho zárobku na tyto procenty. Já chcem poľníčiť (hospodáriť) na 80 do 140 hektarovom pozemku, ktorý musím zúrodniť odstránením skál, výmolov, kfčov atď. a keď za požičku, teraz od et. obecenstva prosenú, opatrím potrebné náradie, stroje, dobytok, tak behom 15 rokov vyplatím všetky dlhy: najprv et. obecenstvu po uplynutí 5 do 7 rokov. — Behom roku 1882 potrebujem 100 zl., a behom 1883 roku tiež asi toľko. Najdú sa takí šľachetní národovci, i našské peňažné ústavy, ktorí s 10, s 20, i s viac zlatovou požičkou prispejú „Kraskovskej Otčine“ na pár rokov, pri čom jich peňazmi kúpené predmety budú jim zabezpečené kroz mužov, ktorých oni vyvolia si z nášho vidieku. Posiaľ presvedčil som sa, že jedine takou dobročinnou požičkou možno ochrániť Kraskovo a zveľadiť „Kraskovskú Otčinu“; zato potom vďačne pôjdem i ta, i ta, podať pomoc i radu štedrým požičateľom pri zakladaní „Otčín“. — Toľko predbežne, kým v otázke tejto privátne kroky nepo robíme a vec neobjasníme. Ivan Liub, správca „Kraskovskej Otčiny“. Tolko pán Ivan Ľiub! Mnoho popísalo sa už v ostatnej dobe o tom, že menovite obecnému ľudu treba všemožne pomáhať, na duševnom i hmotnom (materiálnom) poli, žeby tak čím skôr prebudil sa k tomu vážnemu sebäcitu, od nehož závisí zdarné pomáhanie samému sebe. 2