Obzor, 1886-1887 (XXIV/1-36)
1886-01-10 / No. 1
“ Všetkých nás viac menej rovnako tlačí ťarcha časov. Solidárne, spojeno odbíjajme nepriatela spoločného: biedu a úpadok — osvetou a pokrokom! Pán Boh nám pomáhaj a daj zdravia a požehnania v novom tomto roku! Pestovanie stromovia v poli, *) Kraje naše hornaté samé ukazujú nám, čo by sa v ních bobre pestovať dalo: nuž stromy, z čiastky na pálivo, stavivo, z čiastky na ovecinu. U nás sa nachodia obce, ktorých celý chotár je na samých vrškoch rozložený. Predstavme si hroznú tú robotu orania, bránenia, hnojenia, svážania! A k tomu hornie potôčky zjarčia každý rok také role. Výsledok toho býva, že hospodárovi sotvý že sa siatie vráti. To je u nás chyba veľká, že ten roľník sa nazdáva, že mu je ten kúsok zeme len na to daný, aby ho rok po rok tým pluhom rýpal a obsieval bez ohľadu na to, či sa mu to odplatí. Rozumný hospodár však tak robiť nemá. Tento má najprv poobzerať dokonále položenie svojej čiastky a prezkú„mať, čoby sa mu najlepšie tam vyplatilo? A keby na tú myšlienku a presvedčenie prišiel, že z. jeho roli by -sa dobrá tehla páliť dala, — nech nechá roľníctvo tak, a nech tým spôsobom svoju: pôdu využitkuje. « Menovite. však tie naše chotáre vrškovaté sú jakoby určené pre pestovanie stromovia. Nech nestone hospodár nad neúrodou svojou potom, akže si ju zapríčiní nerozvážnym vysadením toho, čo tam v budúcnosti zkazu. vziať musí. Máme po poliach naších stráne holé, kam ani pluh by nepristúpil, máme vršky, kde obsievanie sa nevypláca, máme medze, z ktorých užitok nik neberie, máme cesty, ktoré v zime neznať kde sú: to všetko miesta k vysádzaniu stromovia. My tu v Turci platíme draho čerešne nitrianske, ktoré patričným pekný zárobok bez značnejších prác a námah donesú: kupujeme množstvo ovociny z cudzích krajov, ktorá u nás ak nie lepšie, teda aspoň tak prospievať by mohla: okolo ciest stromovia niet, áno čo aj bola kde tu dáka vřba, je cele donivočená a viac mrtvá ako živá; vrškovate stráne v krásnom výslnom položení vypálené sú slnkom: užitku pramalého dávajú. Pomoc od hora nám neprichodí, treba sa nám samým do toho pustiť, lebo nie to dobre len stonať ustavične. A aby som aký taký oduševňujúci príklad podal, rozpoviem historku jednoho mestečka Werder pri Potsdame v Nemeckn. Mestečko toto má položenie dľa pochopu nášho — jedno z najhorších. Zúkol vúkol obtočené je samými skalnatými kopcami a čo je trochu rovinky, to je na brehu rieky Havel samý neúrodný piesok, len v hlbke 1—3 metrov nachodí sa hlina. Obyvatelia chotáru tohto považovaní boli ako takí „Pánu Bohu za chrbtom!“ Nezaložili však + Doplňok ku článku „Pomoc v biede“ v 36. č. min. r. uverejnený. Red. ruky do vrecák a nenariekali, ale oddali sa. do namáhavej práce. Poprerýpali všetko na kolko sa dalo, vysadili celý chotár čerešniami a dnes je to obec utešená, dobremajúca sa. A ako to previedli ? Keď si už pilnosťou hodne stromovia nasadili, zariadily si osobytné loďky, ktoré jim jích ovociam do Berlína odvážaly. Werderské čerešne v Berlíne sú najhľadanejšie: Ako u nás lastovičky -— čo predzvestovátelia leta pozdravované bývajú, tak v Berlíne Werderské čerešne Ale oni aj zaslúža toho zárobku. Rodič už od malička priúča chlapca, dievča k podobnej práci, tak že si každý májiteľ bez cudzích nájomníkov prácu sám skončí. . Keď chlapci vyrastú, opustia rodičovský dom, aby sa von zo svojho mestečka o dáky zárobok postarali: idú za tehliarov, murárov, tesárov atď.... Keď si dačo odložia, kúpia si v rodisku svojom pol jutra poľa. To je obyčajne jích začiatok. Toto pole manželka doma obrábä a muž ide zas na zárobky, až si toľko vyrobí, že si už postupne asi 3 jutrá kúpiť môže. Keď má toto, je pánom! Remeslo nechá zase mladším a sám si na tom kúsku gazduje a poriadne — vyžije, pestujúc tam, ako už pripomenuto, ovocné stromy. Majitelia 4--6 jutár platia tam už za boháčov!! A u nás? Majiteľa šiestich jutár nedržia ešte za nič! A že aj poriadne vyžiť môžu, dokazujú nasledovné úradné statisticke dáta: Obyvatelia mestečka Werder, ktorých je len 3000, vyvezú priemerne od pol junia do pol oktobra na svojích lodkách denne 40—-50 tisíc litrov čerešieň, po železnici krem toho asi 10—15 tisíc. Rátajúc 10 litrov po 80 kr. dostanú za 120 dní 576.000 zl., takže na jednu dušu padnú 192 zl. výrobku. Číslice tieto sú priemerne braté, raz sú väčšie a raz menšie, predsa však dostatočné pre hospodárov tamejších, keď jedna osoba za 120 dní môže do 200 zl. za.ovocinu dostať. — A krem čerešieň pestujú rozličné zeleniny, chrešť, jahody, rýbezle atď." Nuž čo na to povieme? Choď aj ty a urob pôtlabne! A aby sme to aj my urobiť mohly, pozrime teraz, aký návod nám k tomu tenže Gressent podáva. Jako do zahrád sa krovnaté nízke stromy sadiť majú, tak do poľa patria vysokokmenné. Takéto sadiť do zahrád je nie dobre, lebo ony svojími značnými korunami všetko zatieňa, takže pod nimi len v pár rokoch sadiť sa niečo dá a množstvom koreňov moc sily pôde odberajú. Vysokokmenné stromy patria len do poľa, kde sa dľa vôle rozprestierať môžu. K takému vysadeniu upotrebiť musíme druhy tvrdšie, ktoré by vetrom, mrazom, > hmle atď. lepšie vzdorovalý a úrodnejšio, aby poneváč sa s jich rezom tak ako v zahradách trápiť nemôžeme, - aspoň každý 2—3 rok hojne obrodily. Ovocie nesmie byť tak lákavé, ako v zahradách, ale zväčša druhy len k sušeniu, vareniu a k dorábäniu jablčiaka, hruškovice upotrebiteľné. Položenie miestnosti, na ktorej stromy sadiť chceme, nech je dľa možnosti pred silnými vetrami chránené. % 4 b a : H v a o 4 a n