Pravda, jún 1986 (LXVII/127-151)
1986-06-30 / No. 151
PONDELOK 30. JÚNA 1986 Strana a urýchlenie rozvoja S tratégiu urýchlenia soclálno-ekonomlckého rozvoja, ktorú schválil XVII. zjazd KSČ ako rozhodujúcu líniu ďalšieho napredovania, nemožno realizovať bez rastu a prehlbovania avantgardnej úlohy strany. Táto sa prejavuje a môže realizovať jedine v konkrétnej Činnosti, v organickej jednote slov a činov, v sústavnom, čo najužšom kontakte s pracovnými kolektívmi a v politickom pôsobení medzi nimi, v schopnosti tvorivo riešiť a iniciatívne plniť úlohy urýchlenia z pozícií marxlzmu-lenirilzmu. Pôsobí teda a prehlbuje sa súvislosť a spätosť medzi skvalitňovaním vedúcej úlohy strany vo všetkých sférach spoločnosti a zdokonaľovaním leninského štýlu vnútrostraníckeho života. Ide v ňom predovšetkým o rozvoj vnútrostraníckej demokracie na leninských zásadách a dôsledné uplatňovanie leninských noriem v živote strany vo všetkých štruktúrach jej činnosti. Keď zdôrazňujeme stratégiu urýchlenia a nevyhnutnosť prehlbovať vedúcu úlohu strany, je oprávnená otázka, ktorú súdruh Husák položil v záverečnom prejave na XVII. zjazde: čo je teraz to hlavné? Výstižne na ňu odpovedal: „Tým hlavným teraz je s plnou energiou a rozhodnosťou prikročiť neodkladne a všade k dôslednej realizácii úloh, ktoré zjazd prijal ... Záleží na tom, aby všetky stranícke orgány a organizácie, všetci komunisti svoju podporu záverom zjazdu preukázali predovšetkým činmi.“ Neodkladne a všade ... Nie je čestné a už vonkoncom komunistické uznávať tento zjazdový kategorický imperatív iba slovne. „Vrelo" s ním súhlasiť a súčasne sa zubami-nechtami držať vychodenej cesty z čias extenzívneho spôsobu hospodárenia, neefektívneho spôsobu riadenia a práce vôbec či parazitovať a voľkať si v zotrvačníctve, pohodlnosti, alibizme, bezstarostnosti. Stratégia urýchlenia predstavuje a vyžaduje si zásadný obrat komplexného charakteru, ktorý postihuje a podstatne mení všetky stránky nášho života - výrobné sily I výrobné vzťahy, ekonomiku i duchovný život spoločnosti v ich jednote a podmienenosti. Je východiskom, kľúčom i cestou k riešeniu ekonomických i sociálnych, vnútorných i zahraničných problémov pri ďalšom napredovaní. Súčasne si treba uvedomiť a pochopiť, že urýchlenie nie je možné mysliteľné bez poda statného zdokonalenia štýlu a metód práce strany vo všetkých jej článkoch. Nezastupiteľnú úlohu a zodpovednosť tu majú predovšetkým stranícki pracovníci a komunisti vôbec. Od nich sa oprávnene očakáva, že budú v tomto smere udávať tón - najmä v rozvoji zásady kolektívnosti a v rozvíjaní kritiky a sebakritiky. Nemožno pritom čakať na univerzálne recepty, podrobné pokyny či smernice „zhora“, od vyššieho orgánu. Duch a línia XVII. zjazdu vyžadujú predovšetkým od nich nebývalo vysokú aktivitu a iniciatívu, smelosť a rozvahu, cit a zmysel pre novátorské prístupy a riešenia. Otázky stratégie urýchlenia sú bezpodmienečne späté s vytváraním či formovaním nového štýlu straníckej práce - najmä k riadiacim a hospodárskym orgánom. Sú v princípe nesprávne také metódy, keď sa neleninským uplatňovaním vedúcej úlohy strany nahrádzajú štátne čl hospodárske orgány; keď sa prejavuje snaha, aby nové a mnohé úlohy, ktoré patria do ich kompetencie, a ich presadzovanie býva nezriedka konfliktné, riešila strana, alebo - ako sa vraví - všetko posväcovala. Nemožno v tejto súvislosti nepripomenúť závažné myšlienky, ktoré práve v tejto súvislosti obsahuje Politická správa Ústredného výboru KSČ XVII. zjazdu. Zdôrazňuje, že uplatňovanie vedúcej úlohy strany si vyžaduje nezamieňať stranícko-politické vedenie s konkrétnym riadením štátnych a hospodárskych úsekov. Ide o rôzne a rozdielne činnosti a ich zámenu nemožno pripúšťať. V praxi sa však neraz stáva, že niektoré stranícke orgány a organizácie na seba nesprávne preberajú úlohy a povinnosti štátnych a hospodárskych orgánov. Takouto metódou sa však vedúca úloha strany neprehlbuje, ale rozdrobuje. Isteže, náročnosť a zložitosť novýcli úloh vyžaduje posillňovať vedúcu úlohu strany, ale súčasne sa usilovať i o rast zodpovednosti a utváranie priestoru pre činnosť štátnych, hospodárskych a spoločenských organizácií a inštitúcií a súbežne s tým zosilniť stranícku kontrolu Ich pôsobenia. Politická správa v tejto súvislosti dôrazne žiada, aby stranícke orgány a organizácie všetkých stupňov zhora nadol s väčším dôrazom vyžadovali od komunistov vedúcich pracovníkov uskutočňovať, dôsledne prebojúvať politiku strany, presadzovať celospoločenské záujmy, pritom pravidelne hodnotiť ich prácu a plnenie úloh, včas ich upozorňovať na chyby a nedostatky a nekompromisne vyžadovať nápravu. Vyskytujú sa i také prípady, že stranícky výbor je viac nástrojom vedúceho hospodárskeho pracovníka ako politickým orgánom, ktorý má a musí presadzovať politiku strany. Prejavuje sa to neraz i pri postoji k takým zásadným otázkam, ako sú špekulácie s možnými úpravami plánu či totožné stanovisko a spoločná argumentácia spochybňujúca jeho reálnosť. Takéto postoje a názory oslabujú politickú iniciatívu straníckej organizácie, obmedzujú jej politickovýchovné pôsobenie na pracovné kolektívy, ba podväzujú ich činorodosť a posilňujú tendencie k pragmatizmu a technokracii. Pritom život nás neraz presvedčil i presviedča, že od toho, ako pôsobia stranícke organizácie, závisí v mnohom aktivita pracujúcich, rozmach i hĺbka ľudskej tvorivosti, ktorá je rozhodujúcou silou stratégie urýchlenia. Iba vtedy, ak postavíme človeka do stredu straníckej práce, ak všestranne rozvinieme politickú, organizátorskú a ideologickú činnosť straníckych organizácií, vytvárame jednu z rozhodujúcich podmienok pre splnenie programu a línie XVII. zjazdu. Postaviť sa čelom k ľuďom, k ich živému dielu je hlavným zmyslom zásadnej prestavby či - ak niekomu nekonvenuje tento pojem - zdynamizovania činnosti strany. Vedúca úloha strany je tým účinnejšia, čím bohatší je vnútrostranícky život, čim dôslednejšie sa dodržiava leninský princíp demokratického centralizmu. Práve v nich je zdroj jej životnej energie, spája sa široká demokracia, slobodná výmena názorov so zodpovednosťou a uvedomelou disciplínou. V tejto súvislosti nadobúda mimoriadny význam zvyšovanie bojovnosti základných organizácií strany. Žiada sa rozvoj ich samostatnosti, činorodosti a ofenzívnosti. Pri zdokonaľovaní štýlu a metód straníckej práce je potrebné položiť dôraz na to určujúce či rozhodujúce - na výchovu k osobnej zodpovednosti, náročnosti, na upevňovanie poriadku a disciplíny. Skromnosť, spravodlivosť, morálna čistota, výchova k neustálej nespokojnosti s tým, čo sme dosiahli, s výsledkami vlastnej práce - práve takýmto úsilím sa musí vyznačovať činnosť straníckych orgánov a organizácií. Osobitný význam má štýl a metódy straníckej organizácie pôsobiacej v ekonomike. Ich účinnosť závisí predovšetkým od toho, ako správne dokážeme aplikovať a konkretizovať hospodársku politiku strany na podmienky jednotlivých hospodárskych jednotiek, podnikov a závodov, ako ju rozpracujeme, či a ako dokážeme získať ľudí pre jej realizáciu, ako ju kontrolujeme. Závisí však i od toho, ako stranícke orgány a organizácie dokážu prenikať do ekonomických procesov, orientovať sa v ich príčinných súvislostiach, v zložitostiach objektívneho I subjektívneho charakteru, ako náročná dokážu oceniť dosahované hospodárske výsledky, ako pružne a rozhodne pôsobia na riešenie odchýlok čl neplnenie plánu, čl robia závery, vyvodzujú dôsledky z porušovania straníckej, štátnej a pracovnej disciplíny. Očinnosť a výsledky straníckej práce v ekonomike sa nemôžu hodnotiť iba podľa počtu prerokovaných ekonomických otázok a uznesení, ale predovšetkým, či jedine podľa toho, čo sa na tom-ktorom pracovisku konkrétne dosiahlo pri realizácii hospodárskej politiky, či sa úlohy plnia komplexne - v súčasnosti najmä v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch - či sa zabezpečujú celospoločenské potreby, ako pokračuje Intenzifikácia, rast efektívnosti a kvality, dodávky na vnútorný trh i export. Strana má dosť síl, skúseností i odhodlania čestne a zodpovedne sa vyrovnať s revolučne novou kvalitou I rozsahom úloh. Tomu však musí zodpovedať štýl o metódy práce straníckych orgánov a organizácií; metódy a štýl práce s ľuďmi, dôvera k nim a ich tvorivým schopnostiam, k ich úprimnému záujmu a vôli dať svoj talent a šily do budovania rozvinutého socializmu. Pre ďalší rast a skvalitnenie svojej životnej úrovne a zachovanie mieru pre súčasné i budúce generácie. / PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 67. • CISLO 151 ** 50 HALIEROV VČERA SA ZAČALO ROKOVANIE X. ZJAZDU PZRS Kvalitativně premeny vo všetkých oblastiach Prítomných 107 zahraničných delegácií • Sovietsku delegáciu vedie generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov • Na čele delegácie KSČ člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt • Na vrcholné snemovanie poľských komunistov zvolených 1776 delegátov m Správu predniesol prvý tajomník UV PZRS Wojciech Jaruzelski Varšava (Od našich spravodajcov) — V zjazdovej sále Paláca vedy a kultáry vo 'Varšave sa začal včera predpoludním X. zjazd Poľskej zjednotenej ^robotníckej strany, je to významná udalosť v živote poľských komunistov a celej krajiny našich 'severných susedov, ktorá úspešne bojuje iza prekonanie dôsledkov spoločenskej e hospodárskej krízy predchádzajúcich rokov a za ďalší rozvoj socialistického Poľska. Po poľskej štátnej hymne a Internacionále otvoril zjazd prvý tajomník ŰV PZRS Wojciech Jaruzelski. V mene 1776 delegátov zastupujúcich dva milióny 117-tisíc členov a kandidátov strany privítal hostí zjazdu, medzi nimi 107 zahraničných delegácii. Obzvlášť srdečne privítal generálneho tajomníka OV KSSZ Michaila Gorbačova na čele delegácie sovietskych komunistov. V predsedníctve zjazdu zaujal taktiež miesto vedúci delegácie Komunistickej strany Československa, člen Predsedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ÜV KSS Jozef Lenárt. Po voľbe zjazdových komisií pred niesol správu Ústredného výboru PZRS Wojciech Jaruzelski. (Výňatok z Jeho prejavu uverejňujeme na inom mieste.) Štvorhodinové vystúpenie, v ktorom hovoril o ekonomických a politických problémoch súčasného Poľska, bolo doplnením a komentárom k niekoľkým zjazdovým dokumentom, predloženým delegátom a strane i spoločnosti na diskusiu. V správe o úlohách strany v socialistickom rozvoji a upevňovaní Poľskej ľudovej republiky prvý tajomník ÚV PZRS zdôraznil, že výstižným faktom už samo osebe je, že dnes sa strana schádza na riadnom X. zjazde, kým pred piatimi rokmi bol IX. zjazd mimoriadny. W. Jaruzelski zdôraznil premeny, ktoré nastali v krajine pod vedením PZRS. Bol odrazený útok vnútorných í zahraničných nepriateľov ľudového Poľska, ktorí sa snažili zmeniť chod dejín v PĽR. Situácia bola vtedy dramatická, strana však nestratila dôyeru pracujúcich. Najširšie vrstvy spoločnosti sa presvedčili o cieľoch antisoclalístlckých kontrarevolučných síl. Proti ním muselo Poľsko použiť mimoriadne prostriedky, ktoré sa sta-lí nevyhnutnými v záujme obrany socializmu a socialistickej obnovy. Tak boli i väčšinou pochopené. Úspechy, ktoré sme za toto obdobie dosiahli, povedal, spájame s vedomím svojich nedostatkov. Ešte stále pretrvávajú ťažkosti a problémy, ktoré sú v oblasti materiálnej i vo vedomí spoločností. Prekonať ich možno len postupne. Hovoríme o nich otvorene, pravda, i keď trpká, je našou veľkou zbraňou. W. Jaruzelski hovoril ďalej o kvalitatívnych premenách vo všetkých oblastiach života a v spoločenskom vedomí. V najbližšom období považuje strana za najdôležitejšie zlepšenie výživy národa, bytovej situácie, modernizáciu školstva, pokrok v zdravotníctve a v ochrane životného prostredia, spravodlivé rozdeľovanie, posilnenie zásady Každému podľa výsledkov jeho práce. Základnou podmienkou využitia všetkých nástrojov efektívnosti je hospodárska reforma. Keď hovoril o zahraničnej politike PĽR, konštatoval, že jej pevným základom je nerozborné spojenectvo a priateľstvo so Sovietskym zväzom. PZRS rozhodne potvrdzuje svoju vôľu ďalej upevňovať všestranné styky a spoluprácu s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu a ďalšími bratskými stranami. (Pokračovanie na 5. str.) Vyvrcfiolili slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR MIEROVÁ MANIFESTÁCIA Gombasek (ČSTK) — Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom VO SVETLE MIERU vyvrcholili včera v Gombaseku 31. kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované S5. výročiu založenia KSČ a Medzinárodnému roku mieru. K účastníkom podujatia prehovoril vedúci straníckej a štátnej delegácie, člen Predsedníctva ÚV KSS a predseda SNR Viliam Šalgovič. Uviedol o. i., že za 31 rokov svoje] existencie stali sa gombasecké slávnosti neodmysliteľnou súčasťou úspešne sa roz víjajúceho nielen kultúrneho, ale aj polltlcko-spoločenského života našej socialistickej spoločnosti. Sú presved čivým dôkazom pevnej Internacionálnej jednoty národov a národnosti ČSSR, ktoré pod vedením KSČ v družnej spolupráci budujú svoj spoločný šťastný socialistický domov pre súčasné i budúce pokolenia, predovšetkým zásluhou leninskej národnostnej politiky a jej tvorivého uplatňovania Komunistickou stranou českosloven ska. Včerajší program gombaseckých slávností, dokumentujúcich rozvoj mu ďarskaj národnostnej kultúry v podmienkach našej socialistickej spoločnosti, ktorý každoročne pripravuje ÚV Kultúrneho zvázu maďarských pracujúcich — CSEMADOK, začal sa pietnym aktom pri pamätníku osloboditeľov v Rožňave. Obyvateľov tohto baníckeho mesta pozdravili účinku júci roztancovaným sprievodom. Nikaragua má právo a povinnosť dať ľudu zbrane Striktne uplatňovať revolučné zákonv Managua (Spravodajcovia ČSTK) — Štyri nikaragujské deti vo veku od troch do deviatich rokov boli zabité a ďalšie tri zranené pri piatkovom útoku kontrarevoiucionúrov na poľnohospodárske družstvo v dedine Camoapa v nikaragujikom departemente Chontalaa. Oznámil to v piatok večer nikaragujský prezident Daniel Ortega na mnohotifícovom zhromaždení, ktorým sa začal symbolický pochod obývatelov Managuy do mesta Masaya. Pred siedmimi rokmi bol tento pochod taktickou akciou sandinovcov, ktorá vyvrcholila 19. júla víťazstvom revolúcie. Daniel Ortega pripomenul dve závažné udalosti, ktoré sa bezprostredne týkajú Nikaraguy. Zatial čo odhlasovanie ďalšej finančnej pomoci USA pre kontrarevolúciu znamená pre Nikaraguu ďalšie obete na ľudských životoch, Je odsúdenie americkej agresie' Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu morálnym a politickým víťazstvom Nikaraguy. Prezident zdôraznil, že obeťami agresie, financovanej a riadenej z USA, sa priamo či nepriamo stalo 29 000 Níkaragujčanov. Dovedna Í6 400 ich bolo zavraždených pri teroristických akciách alebo padlo v boji s kontrarevolúciou. Daniel Ortega znovu potvrdil, že Nikaragua chce žiť v mieri a je pripravená kedykoľvek začať dialóg so Spojenými štátmi. Zároveň však upozornil, že v situácii, keď USA v podstate vyhlásili Nikarague vojnu, nemožno pripustiť, aby nepriatelia revolúcie a predstavitelia amerických záujmov zneužívali demokratickú slo(Pokračovanie na 5. str.) % Blahoželanie k zvoleniu do funkcie Praha (ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák poslal Mílankovi Renovlcovi blahoprajný telegram k jeho zvoleniu za predsedu Predsedníctva Ústredného výboru Zväzu komunistov Juhoslávie. Vyjadruje sa v ňom presvedčenie, že tradičné priateľstvo a široká spolupráca medzi KSČ a ZKJ i ľudom oboch štátov sa bude i naďalej úspešne rozvíjať a prehlbovať v prospech národov oboch krajín, v záujme spoločného boja za mier, socializmus a spoločenský pokrok vo svete. \ Vysokú kvalitu výrobkov a odstránenie fyzicky namáhavej práce dosahujú automatizováním procesu spracovania magnezitovej suroviny^.v lubeníckom závode Slovenských magnezitových závodov Košice. Do prevádzky už uviedli 2 manipulátory, ktorými odstránili ručné nakladanie tehál na pecné vozy a po vypálení ich skladanie. Vlastnými silami vyvinuli a realizovali automatickú kalibračnú linku na presné dodržiavanie rozmerov tehál s milimetrovou presnosťou, ako aj lis s automatickým podávaním a odoberaním vylisovaných tehál. Celkove vynaložili na nákup a výrobu týchto zariadení 20 miliónov Kčs. Zároveň rátajú s rozšírením automatizácie na ďalších pracoviskách a kúpou manipulátorov a robotov. Na snímke údržbár Milan Ba lážik kontroluje činnost manipulátora na nakladanie tehál. Snímka ČSTK — Jozef Veselý Slávnosti mieru a československo-sovietskeho priateľstva II znán života bez vojen Rimavská Sobota (ČSTK) — Spontánna podpora spolupráce medzi národmi zaznela v sobotu z okresných slávností mieru a čs.sovietskeho priateľstva v Rimavskej Sobote za účasti podpredsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, prvého podpredsedu ÚV ZČSSP Dalibora Hanesa. Medzi hosťami srdečne privítali aj konzula Generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Nikola ja Kuznecova, zástupcu predstaviteľa Zväzu sovietskych spoločnosti pre priateľstvo a kultúrne styky se zahraničím v ČSSR. Už predpoludním usporiadali v okresnom meste pestré športové a branné podujatia. Popoludní sa v miestnom amfiteátri zišlo vyše tritisíc pracujúcich a mládeže, aby manifestovali svoje úsilie spoločnou prácou prispieť k mierovému rozvoju socialistickej spoločnosti. Jednoznačnú podporu vyjadrili predovšetkým mierotvornej poiiiike Sovietskeho zväzu a rozhodne odsúdili agresívne plány Spojených štátov. Stará Ľubovňa — Túžbu po živote bez vojen vyjadrili včera účastníci slávností nťeru a československo-sovietskeho priateľstva spojených s oslavami Medzinárodného družstevného dňa vo Východoslovenskom kraji. Medzi pracujúcich a mládež Staroľubovnianskeho okresu zavítal aj minister práce a sociálnych vecí ČSSR Miloslav Boďa. V slávnostnom prejave ocenil budovateľské úsilie obyvateľov okresu a podčiarkol nevyhnutnosť pracovať ešte kvalitnejšie a efektívnejšie, v čom majú rezervy aj jednotlivé podniky a závpdy okresu. aj S pozdravným prejavom vystúpil konzul Generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Nikolaj Kuznecov. V zdravici sovietskemu ľudu vyjadrili obyvatelia Zamaguria vďaku za oslobodenie a vyslovili odhodlanie naďalej všestranne rozvíjať naše spojenectvo a priateľstvo, zakalené spoločne preliatou krvou v boji proti (Pokračovanie na 2. str.J Náš redaktor na XXL horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe Folklór - spoločná krvná skupina Heľpa, rázovitá perla Horehronia, obkolesená malebnými prstencami hôr, otvorila opát náruč folklóru. Spev sa tu udomácnil už dávnejšie a cez uplynulý víkend vydal ovocie XXI. ročníka Horehronských dní spevu a tanca. Scenár tohto festivalu nič neponechal na náhodu. Ako na platni sa odvíjali jednotlivé „žánrové“ obrázky z hudby, spevu a tanca, ktoré charakterizujú toto írečlté etnikum. Prívítanka folklórnej skupiny Heľpan odštartovala dvojdňový maratón, kde v programovej skladbe nechýbali ani vystúpenia novovznlknutých folklórnych skupín z -okresu Banská Bystrica — pri Miestnom osvetovom stredisku v Lome nad Rimavicou a MOS Pohronská Polhora. Malá skupina, ktorá patri k detvianskej etnografickej oblasti, spracovala Rozlúčku lomských regrútov, druhá si vydláždila cestu k srdciam divákov Polhorskýmt priadkami. Tieto zvyky, hoci už v súčasnom organizme obcí vyšli z módy, utvorili príťažlivú atmosféru a najmä vuvolcli dobrý pocit, že novodobí nositelia tradícií ich nenechajú zapadnúť do zabudnutia. Náladu v heľpianskom amfiteátri rozprúdili mládežnícke folklórne súbory z metropoly Stredoslovenského kraja. Nohy ich poslúchali znamenite, choreografia bola premyslená, ale predovšetkým tanečná premiéra i Heľpe mala svoj spád, dávku humoru v presvedčivé kolektívne podanie. Rozšantený kfdéľ dievčeniec sa v nočnom čase osopí na strážnika: — Tetkošu a čí nám dovolíte zabaviť sa? — Nedovolím, že je neskorá hodina. Domov sa berteI — odvetí trubač a rázne rozoženie omladinu. Na slovíčko sme sa pristavili pri vedúcom súboru Mladosť pri Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici Paedr. Jánovi Katreniakovi: Odkiaľ tematicky čerpá toto zvykoslovné pásmo? — Chceli sme přiblížit horehronské hry z obce Šumiac, ktoré výskumnícky zmapoval Martán Cupká, príchodom ktorého súbor ožil. No nielen on mu dal recept na rozihranie žiliek, ale aj tanečná pedagogička Mária Kočišová a vedúci hudby Igor Gašpar. V našom voľne koncipovanom pásme Horehronské huncútstva ide o žartovné prekáračky chlapcov a dievčat, kde je ústrednou postavou trubač. Náš súbor funguje 15 rokov a v záhlaví má vpísané, aby v praxi vychovával mladú generáciu k láske ku folklóru ako nevyčerpateľnej studntci ľudového umenia. Milo prekvapil a sympatie obecenstva získal aj zahraničný hosť — súbor ľudových tancov a piesní kultúrno-umeleckého spolku Sonja Marínkovič z Nového Sadu. V nedeľnom predpoludní tešili sa veľkej priazni publika najmladší, ktorí sa ešte len učia tanečnú abecedu. Námet, scenár a réžiu mala Angela Cernáková a Janka Kassová, ktorá nám povedala: — V pásme Vitaj, jar sme chceli predstaviť spracovanie zvykosloví a tanečných hier Veľkej noci a príchodu jari. Variabilnost stvárnenia tohto obdobia je široká, a tak nebolo ťažké hľadať inšpiráciu v hlbokej studnici folklóru Pohronia. „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde .. Spontánnosť a bezprostrednosť prejavu budúcich majstrov folkloristických pódií zožala srdečný potlesk a vyvolala nejeden úsmev na tvári. Záchvev zvedavosti vylúdilo napríklad Vynášanie smrti — Moreny, ktorú so spevom nosili po dedine a potom hodili do vody. Magnetom horehronských slávností bol hudobný program ľudových hudieb Ozveny, v ktorom sa predstavili telesá z Banskej Bystrice, Čierneho Balogu, Heľpy, Pohorelej, Poník a Švermova a tiež vybraní Inštrumentalisti, píšfalkári a fujaristi okresu. Jedným zo zanietencov je aj MUDr. Martin Tesák, bývajúci v Pohronskej Polhore. Jednotlivé časti jeho detvianskeho kroja pochádzajú z rozličných dedín, fujara, ktorú naučene zviera v rukách, je dielom neznámeho výrobcu. Dr. Tesák má doma dvanásť fujár opretých v kúte, ale aj sám si ich vyhotovuje, alebo tie staršieho dáta rekonštruuje. Každý nástroj má iný hlas, to ho na tejto záľube vzrušuje. Tvrdí, že človek sa celý život zdokonaľuje v hre a jujárísta je najlepší, obrazne povedané, až keď zomrie ... Horehronské dni spevu a tanca úspešne a presvedčivo potvrdili silu a krásu nášho ľudového tanca, prenádherných krojov, „nákazlivú“ spevnosť našich dievčin a nehynúce hodnoty tohto dedičstvá, ktoré nové a nové generácie milovníkov folklóru nielen zachovávajú, ale aj obohacujú o ďalšie sugestívne podoby. EMIL BABÍN Ako v ZtS Bratislava riešili a chcú riešiť šturmovanie na konci mesiaca PRESVEOCOVACIU MOC MA ül LEN CIN Práca cez soboty a nedele ako pravidlo # Napriek sľubom a opatreniam po starom • Úloha dobudovať automatizovaný výrobný systém Bratislava (Od nášho redaktora Jozefa Kršku) — O probléme sa stále len hovorí, ale nič sa nerle ši... na konci mesiaca sa stále šturmuje, — tieto slová boli podstatou diskusného príspevku sústružníka Albína Dediča na aprílovej členskej schôdzi ZO KSS pôsobiacej v dielni ZŤS Bratislava, v ktorej robia piestnice. Súdruh Dedič nebol sám, keď hovoril o spomínanom probléme, a nehovoril o ňom raz. Ako sa uvádza v zápisnici, nastavovač Ivan Durný sa na te) Istej členskej schôdzi pýtal: Prečo nie Je materiál hneď od začiatku mesiaca, aby bol rovnomerný výrobný cyklus, a prečo splníme štátny plán, keď Je koniec štvrťroka? V zápisnici z májovej členskej schôdze zase nachádzame: Albín Dedič hovoril o probléme, ktorý trvá už veľmi dlho, a to, že na začiatku mesiaca nemajú brusiči, sústružníci, montážnici čo robiť, ale na konci mesiaca sa potom šturmuje, presviedčajú Ich, aby pracovali aj v sobotu a nedeľu. NAČO STRÄCAŤ ČAS? Ivan Durný v úvode nášho stretnutia na CZV KSS najskôr prejavoval nechuť hovoriť o danom probléme: Načo tým strácať čas, keď už o tom hovoril nespočetnekrát, a odpovede sa mu nedostalo. Vraj po rokoch bezvýsledného kritizovania nedostatkov už aj tak mnohí ľudia v dielni rezignovali. Z neskorších slov oboch spomínaných súdruhov vyplynulo, že nejde o formálnu stránku veci — o to, že by im výbor ZO KSS alebo CZV KSS na diskusný príspevok nedali odpoveď. Tú dostanú. Ibaže situácia sa napriek všetkým sľubom a pripravova-ným opatreniam roky nie a nie zmeniť k lepšiemu. — Už sa stalo takmer pravidlom, že posledné dve soboty a nedele v mesiaci treba odrobiť, — hovorí Albín Dedič. — Ľudia však nie sú stroje, — dodáva a pokračuje: Preto sa nemôžeme čudovať, že sú nervózni, podráždení, a to aj v hospodárskom vedení. Keď sa niekoho opýtame, dokedy to ešte takto pôjde, odpoveďou je myknutie plecom a protiotázka — a čo mám ja urobit? A čo máme robiť my? Predsa to nebudú riešiť robotníci! — Všade sa hovorí, — dopĺňa ho Ivan Durný, — že človek má byť odmeňovaný podľa zásluh. U nás to však neplatí. Čím viac robíme, tým máme nižšie prémie. Ak sa má splniť plán, treba prísť do roboty v sobotu 1 v nedeľu. Keď však nastúpime, je veľa nadčasových hodín, čo má záporný vplyv na tvorbu prémie. A tak to ide dookola. Zarážajúca je už dĺžka trvania spomínaného problému. Ešte zarážajúcejšie však je, že v podstate vyplýva zo zlých kooperačných vzťahov vnútri jedného podniku. Hoci situácia zase nie je až taká jednoduchá — v závode v Želiezovciach, ktorý je rozhodujúcim ohnivkom vzniku nedostatkov, sa na výrobe podieľajú aj ľudia, ktorí (Pokračovanie na ?. str i Nové obete teroru Johannesburg (ČSTK) — Bez ohľadu na ostré cenzúrne opatrenia juhoafrického rasistického režimu voči oznamovacím prostriedkom došla z JAR správa, že len za posledných 24 hodín sa stalo 15 dalších Afričanov obeťami vládneho teroru. Boli zastrelení v rozličných častiach krajiny pri protirasistických manifestáciách a pohrebných sprievodoch. Pretôrijský režim zintenzívňuje honbu na vedúcich činitefov hnutia proti apartheidu. V noci na včera bol okrem Iného zatknutý predseda Združenia juhoafrických spisovateľov a šéfredaktor časopisu The New Nation Zwelakhe Sisulu, syn popredného činiteľa Afrického národného kongresu Južnej Afriky Waltera Sisulu, ktorý je už vyše 20 rokov väznený. Zatknutý bol aj generálny tajomník juhoafrického Odborového zväzu zamestnancov v kovopriemysle Moses Mayakiso.