Pravda, jún 1986 (LXVII/127-151)

1986-06-30 / No. 151

PONDELOK 30. JÚNA 1986 Strana a urýchlenie rozvoja S tratégiu urýchlenia soclálno-ekonomlckého rozvoja, ktorú schválil XVII. zjazd KSČ ako rozhodujúcu líniu ďalšieho napredovania, nemožno realizovať bez rastu a prehlbovania avantgardnej úlohy strany. Táto sa prejavuje a môže realizovať jedine v konkrétnej Čin­nosti, v organickej jednote slov a činov, v sústavnom, čo najužšom kontakte s pracovnými kolektívmi a v politickom pôsobení medzi nimi, v schopnosti tvorivo riešiť a iniciatívne plniť úlohy urýchlenia z pozícií marxlzmu-lenirilzmu. Pôsobí teda a prehlbuje sa súvislosť a spätosť medzi skvalitňovaním vedúcej úlohy strany vo všetkých sférach spoločnosti a zdokonaľova­ním leninského štýlu vnútrostraníckeho života. Ide v ňom predovšetkým o rozvoj vnútrostraníckej demokracie na leninských zásadách a dôsled­né uplatňovanie leninských noriem v živote strany vo všetkých štruktú­rach jej činnosti. Keď zdôrazňujeme stratégiu urýchlenia a nevyhnutnosť prehlbovať vedúcu úlohu strany, je oprávnená otázka, ktorú súdruh Husák položil v záverečnom prejave na XVII. zjazde: čo je teraz to hlavné? Výstižne na ňu odpovedal: „Tým hlavným teraz je s plnou energiou a rozhodnos­ťou prikročiť neodkladne a všade k dôslednej realizácii úloh, ktoré zjazd prijal ... Záleží na tom, aby všetky stranícke orgány a organi­zácie, všetci komunisti svoju podporu záverom zjazdu preukázali pre­dovšetkým činmi.“ Neodkladne a všade ... Nie je čestné a už vonkoncom komunistické uznávať tento zjazdový kategorický imperatív iba slovne. „Vrelo" s ním súhlasiť a súčasne sa zubami-nechtami držať vychodenej cesty z čias extenzívneho spôsobu hospodárenia, neefektívneho spôsobu riadenia a práce vôbec či para­zitovať a voľkať si v zotrvačníctve, pohodlnosti, alibizme, bezstarost­­nosti. Stratégia urýchlenia predstavuje a vyžaduje si zásadný obrat kom­plexného charakteru, ktorý postihuje a podstatne mení všetky stránky nášho života - výrobné sily I výrobné vzťahy, ekonomiku i duchovný život spoločnosti v ich jednote a podmienenosti. Je východiskom, kľú­čom i cestou k rie­šeniu ekonomic­kých i sociálnych, vnútorných i zahra­ničných problémov pri ďalšom napre­dovaní. Súčasne si treba uvedomiť a pocho­piť, že urýchlenie nie je možné mysliteľné bez pod­a statného zdokona­lenia štýlu a me­tód práce strany vo všetkých jej člán­koch. Nezastupiteľ­­nú úlohu a zodpo­vednosť tu majú predovšetkým stra­nícki pracovníci a komunisti vôbec. Od nich sa oprávnene očakáva, že budú v tomto smere udávať tón - najmä v rozvoji zásady kolektívnosti a v rozvíjaní kritiky a sebakritiky. Nemožno pritom čakať na univerzálne recepty, podrobné pokyny či smernice „zhora“, od vyššieho orgánu. Duch a línia XVII. zjazdu vyžadujú predovšetkým od nich nebývalo vysokú aktivitu a iniciatívu, smelosť a rozvahu, cit a zmysel pre novátorské prístupy a riešenia. Otázky stratégie urýchlenia sú bezpodmienečne späté s vytváraním či formovaním nového štýlu straníckej práce - najmä k riadiacim a hospodárskym orgánom. Sú v princípe nesprávne také metódy, keď sa neleninským uplatňovaním vedúcej úlohy strany nahrádzajú štátne čl hospodárske orgány; keď sa prejavuje snaha, aby nové a mnohé úlohy, ktoré patria do ich kompetencie, a ich presadzovanie býva ne­zriedka konfliktné, riešila strana, alebo - ako sa vraví - všetko po­sväcovala. Nemožno v tejto súvislosti nepripomenúť závažné myšlienky, ktoré práve v tejto súvislosti obsahuje Politická správa Ústredného výboru KSČ XVII. zjazdu. Zdôrazňuje, že uplatňovanie vedúcej úlohy strany si vyžaduje nezamieňať stranícko-politické vedenie s konkrétnym riade­ním štátnych a hospodárskych úsekov. Ide o rôzne a rozdielne činnosti a ich zámenu nemožno pripúšťať. V praxi sa však neraz stáva, že nie­­ktoré stranícke orgány a organizácie na seba nesprávne preberajú úlohy a povinnosti štátnych a hospodárskych orgánov. Takouto metódou sa však vedúca úloha strany neprehlbuje, ale rozdrobuje. Isteže, náročnosť a zložitosť novýcli úloh vyžaduje posillňovať vedúcu úlohu strany, ale súčasne sa usilovať i o rast zodpovednosti a utváranie priestoru pre činnosť štátnych, hospodárskych a spoločenských organizácií a inšti­túcií a súbežne s tým zosilniť stranícku kontrolu Ich pôsobenia. Politická správa v tejto súvislosti dôrazne žiada, aby stranícke orgány a organizácie všetkých stupňov zhora nadol s väčším dôrazom vyža­dovali od komunistov vedúcich pracovníkov uskutočňovať, dôsledne prebojúvať politiku strany, presadzovať celospoločenské záujmy, pritom pravidelne hodnotiť ich prácu a plnenie úloh, včas ich upozorňovať na chyby a nedostatky a nekompromisne vyžadovať nápravu. Vyskytujú sa i také prípady, že stranícky výbor je viac nástrojom vedúceho hospodárskeho pracovníka ako politickým orgánom, ktorý má a musí presadzovať politiku strany. Prejavuje sa to neraz i pri postoji k takým zásadným otázkam, ako sú špekulácie s možnými úpravami plánu či totožné stanovisko a spoločná argumentácia spochybňujúca jeho reálnosť. Takéto postoje a názory oslabujú politickú iniciatívu straníckej organizácie, obmedzujú jej politickovýchovné pôsobenie na pracovné kolektívy, ba podväzujú ich činorodosť a posilňujú tendencie k pragmatizmu a technokracii. Pritom život nás neraz presvedčil i pre­sviedča, že od toho, ako pôsobia stranícke organizácie, závisí v mnohom aktivita pracujúcich, rozmach i hĺbka ľudskej tvorivosti, ktorá je roz­hodujúcou silou stratégie urýchlenia. Iba vtedy, ak postavíme človeka do stredu straníckej práce, ak všestranne rozvinieme politickú, organi­zátorskú a ideologickú činnosť straníckych organizácií, vytvárame jednu z rozhodujúcich podmienok pre splnenie programu a línie XVII. zjazdu. Postaviť sa čelom k ľuďom, k ich živému dielu je hlavným zmyslom zásadnej prestavby či - ak niekomu nekonvenuje tento pojem - zdy­­namizovania činnosti strany. Vedúca úloha strany je tým účinnejšia, čím bohatší je vnútrostra­nícky život, čim dôslednejšie sa dodržiava leninský princíp demokratic­kého centralizmu. Práve v nich je zdroj jej životnej energie, spája sa široká demokracia, slobodná výmena názorov so zodpovednosťou a uve­domelou disciplínou. V tejto súvislosti nadobúda mimoriadny význam zvyšovanie bojovnosti základných organizácií strany. Žiada sa rozvoj ich samostatnosti, činorodosti a ofenzívnosti. Pri zdokonaľovaní štýlu a metód straníckej práce je potrebné položiť dôraz na to určujúce či rozhodujúce - na výchovu k osobnej zodpo­vednosti, náročnosti, na upevňovanie poriadku a disciplíny. Skromnosť, spravodlivosť, morálna čistota, výchova k neustálej nespokojnosti s tým, čo sme dosiahli, s výsledkami vlastnej práce - práve takýmto úsilím sa musí vyznačovať činnosť straníckych orgánov a organizácií. Osobitný význam má štýl a metódy straníckej organizácie pôsobiacej v ekonomike. Ich účinnosť závisí predovšetkým od toho, ako správne dokážeme aplikovať a konkretizovať hospodársku politiku strany na podmienky jednotlivých hospodárskych jednotiek, podnikov a závodov, ako ju rozpracujeme, či a ako dokážeme získať ľudí pre jej realizáciu, ako ju kontrolujeme. Závisí však i od toho, ako stranícke orgány a organizácie dokážu prenikať do ekonomických procesov, orientovať sa v ich príčinných súvislostiach, v zložitostiach objektívneho I subjektívneho charakteru, ako náročná dokážu oceniť dosahované hospodárske výsledky, ako pruž­ne a rozhodne pôsobia na riešenie odchýlok čl neplnenie plánu, čl ro­bia závery, vyvodzujú dôsledky z porušovania straníckej, štátnej a pra­covnej disciplíny. Očinnosť a výsledky straníckej práce v ekonomike sa nemôžu hodno­tiť iba podľa počtu prerokovaných ekonomických otázok a uznesení, ale predovšetkým, či jedine podľa toho, čo sa na tom-ktorom pracovisku konkrétne dosiahlo pri realizácii hospodárskej politiky, či sa úlohy plnia komplexne - v súčasnosti najmä v dodávateľsko-odberateľských vzťa­hoch - či sa zabezpečujú celospoločenské potreby, ako pokračuje In­tenzifikácia, rast efektívnosti a kvality, dodávky na vnútorný trh i ex­port. Strana má dosť síl, skúseností i odhodlania čestne a zodpovedne sa vyrovnať s revolučne novou kvalitou I rozsahom úloh. Tomu však musí zodpovedať štýl o metódy práce straníckych orgánov a organizácií; metódy a štýl práce s ľuďmi, dôvera k nim a ich tvorivým schopnos­tiam, k ich úprimnému záujmu a vôli dať svoj talent a šily do budo­vania rozvinutého socializmu. Pre ďalší rast a skvalitnenie svojej ži­votnej úrovne a zachovanie mieru pre súčasné i budúce generácie. / PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 67. • CISLO 151 ** 50 HALIEROV VČERA SA ZAČALO ROKOVANIE X. ZJAZDU PZRS Kvalitativně premeny vo všetkých oblastiach Prítomných 107 zahraničných delegácií • Sovietsku delegáciu vedie generálny tajom­ník ÚV KSSZ Michail Gorbačov • Na čele delegácie KSČ člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt • Na vrcholné snemovanie poľských komunistov zvolených 1776 delegátov m Správu predniesol prvý tajomník UV PZRS Wojciech Ja­ruzelski Varšava (Od našich spravodajcov) — V zjazdovej sále Paláca vedy a kultáry vo 'Varšave sa začal včera predpoludním X. zjazd Poľ­skej zjednotenej ^robotníckej strany, je to významná udalosť v živote poľských komunistov a celej krajiny našich 'severných susedov, kto­rá úspešne bojuje iza prekonanie dôsledkov spoločenskej e hospodár­skej krízy predchádzajúcich rokov a za ďalší rozvoj socialistického Poľska. Po poľskej štátnej hymne a Interna­cionále otvoril zjazd prvý tajomník ŰV PZRS Wojciech Jaruzelski. V me­ne 1776 delegátov zastupujúcich dva milióny 117-tisíc členov a kandidátov strany privítal hostí zjazdu, medzi nimi 107 zahraničných delegácii. Ob­zvlášť srdečne privítal generálneho tajomníka OV KSSZ Michaila Gorba­­čova na čele delegácie sovietskych komunistov. V predsedníctve zjazdu zaujal taktiež miesto vedúci delegácie Komunistickej strany Československa, člen Predsedníctva ŰV KSČ, prvý ta­jomník ÜV KSS Jozef Lenárt. Po voľbe zjazdových komisií pred niesol správu Ústredného výboru PZRS Wojciech Jaruzelski. (Výňatok z Jeho prejavu uverejňujeme na inom mieste.) Štvorhodinové vystúpenie, v ktorom hovoril o ekonomických a po­litických problémoch súčasného Poľ­ska, bolo doplnením a komentárom k niekoľkým zjazdovým dokumentom, predloženým delegátom a strane i spoločnosti na diskusiu. V správe o úlohách strany v socia­listickom rozvoji a upevňovaní Poľ­skej ľudovej republiky prvý tajomník ÚV PZRS zdôraznil, že výstižným fak­tom už samo osebe je, že dnes sa strana schádza na riadnom X. zjazde, kým pred piatimi rokmi bol IX. zjazd mimoriadny. W. Jaruzelski zdôraznil premeny, ktoré nastali v krajine pod vedením PZRS. Bol odrazený útok vnútorných í zahraničných nepriateľov ľudového Poľska, ktorí sa snažili zmeniť chod dejín v PĽR. Situácia bola vtedy dra­matická, strana však nestratila dôye­­ru pracujúcich. Najširšie vrstvy spo­ločnosti sa presvedčili o cieľoch an­­tisoclalístlckých kontrarevolučných síl. Proti ním muselo Poľsko použiť mimoriadne prostriedky, ktoré sa sta-lí nevyhnutnými v záujme obrany so­cializmu a socialistickej obnovy. Tak boli i väčšinou pochopené. Úspechy, ktoré sme za toto obdobie dosiahli, povedal, spájame s vedomím svojich nedostatkov. Ešte stále pretrvávajú ťažkosti a problémy, ktoré sú v oblas­ti materiálnej i vo vedomí spoločnos­tí. Prekonať ich možno len postupne. Hovoríme o nich otvorene, pravda, i keď trpká, je našou veľkou zbraňou. W. Jaruzelski hovoril ďalej o kva­litatívnych premenách vo všetkých oblastiach života a v spoločenskom vedomí. V najbližšom období považu­je strana za najdôležitejšie zlepšenie výživy národa, bytovej situácie, mo­dernizáciu školstva, pokrok v zdra­votníctve a v ochrane životného pro­stredia, spravodlivé rozdeľovanie, po­silnenie zásady Každému podľa vý­sledkov jeho práce. Základnou pod­mienkou využitia všetkých nástrojov efektívnosti je hospodárska reforma. Keď hovoril o zahraničnej politike PĽR, konštatoval, že jej pevným zá­kladom je nerozborné spojenectvo a priateľstvo so Sovietskym zväzom. PZRS rozhodne potvrdzuje svoju vôľu ďalej upevňovať všestranné styky a spoluprácu s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu a ďalšími bratský­mi stranami. (Pokračovanie na 5. str.) Vyvrcfiolili slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR MIEROVÁ MANIFESTÁCIA Gombasek (ČSTK) — Mierovou manifestáciou pracujúcich a mlá­deže a gálaprogramom pod názvom VO SVETLE MIERU vyvrcholili včera v Gombaseku 31. kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované S5. výročiu založenia KSČ a Medzinárodnému roku mieru. K účastníkom podujatia prehovoril vedúci straníckej a štátnej delegácie, člen Predsedníctva ÚV KSS a pred­seda SNR Viliam Šalgovič. Uviedol o. i., že za 31 rokov svoje] existencie stali sa gombasecké slávnosti neod­mysliteľnou súčasťou úspešne sa roz víjajúceho nielen kultúrneho, ale aj polltlcko-spoločenského života našej socialistickej spoločnosti. Sú presved čivým dôkazom pevnej Internacionál­nej jednoty národov a národnosti ČSSR, ktoré pod vedením KSČ v druž­nej spolupráci budujú svoj spoločný šťastný socialistický domov pre sú­časné i budúce pokolenia, predovšet­kým zásluhou leninskej národnostnej politiky a jej tvorivého uplatňovania Komunistickou stranou českosloven ska. Včerajší program gombaseckých slávností, dokumentujúcich rozvoj mu ďarskaj národnostnej kultúry v pod­mienkach našej socialistickej spoloč­nosti, ktorý každoročne pripravuje ÚV Kultúrneho zvázu maďarských pracujúcich — CSEMADOK, začal sa pietnym aktom pri pamätníku oslobo­diteľov v Rožňave. Obyvateľov tohto baníckeho mesta pozdravili účinku júci roztancovaným sprievodom. Nikaragua má právo a povinnosť dať ľudu zbrane Striktne uplatňovať revolučné zákonv Managua (Spravodajcovia ČSTK) — Štyri nikaragujské deti vo veku od troch do deviatich rokov boli zabité a ďalšie tri zranené pri piatkovom útoku kontrarevoiucionúrov na poľnohospodárske družstvo v dedine Camoapa v nikaragujikom departemente Chontalaa. Oznámil to v piatok večer nikaragujský prezident Daniel Ortega na mnoho­­tifícovom zhromaždení, ktorým sa začal symbolický pochod obývate­­lov Managuy do mesta Masaya. Pred siedmimi rokmi bol tento po­chod taktickou akciou sandinovcov, ktorá vyvrcholila 19. júla víťaz­stvom revolúcie. Daniel Ortega pripomenul dve závaž­né udalosti, ktoré sa bezprostredne tý­kajú Nikaraguy. Zatial čo odhlasova­nie ďalšej finančnej pomoci USA pre kontrarevolúciu znamená pre Nikara­guu ďalšie obete na ľudských živo­toch, Je odsúdenie americkej agresie' Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu morálnym a politickým víťaz­stvom Nikaraguy. Prezident zdôraznil, že obeťami agresie, financovanej a riadenej z USA, sa priamo či nepria­mo stalo 29 000 Níkaragujčanov. Do­vedna Í6 400 ich bolo zavraždených pri teroristických akciách alebo pad­lo v boji s kontrarevolúciou. Daniel Ortega znovu potvrdil, že Nikaragua chce žiť v mieri a je pri­pravená kedykoľvek začať dialóg so Spojenými štátmi. Zároveň však upo­zornil, že v situácii, keď USA v pod­state vyhlásili Nikarague vojnu, ne­možno pripustiť, aby nepriatelia re­volúcie a predstavitelia amerických záujmov zneužívali demokratickú slo­­(Pokračovanie na 5. str.) % Blahoželanie k zvoleniu do funkcie Praha (ČSTK) — Generálny tajom­ník ÚV KSČ Gustáv Husák poslal Mílankovi Renovlcovi blahoprajný te­legram k jeho zvoleniu za predsedu Predsedníctva Ústredného výboru Zväzu komunistov Juhoslávie. Vyjadruje sa v ňom presvedčenie, že tradičné priateľstvo a široká spo­lupráca medzi KSČ a ZKJ i ľudom oboch štátov sa bude i naďalej úspeš­ne rozvíjať a prehlbovať v prospech národov oboch krajín, v záujme spo­ločného boja za mier, socializmus a spoločenský pokrok vo svete. \ Vysokú kvalitu výrobkov a odstránenie fyzicky namáhavej práce dosahujú automatizováním procesu spracovania magnezitovej suroviny^.v lubeníckom závode Slovenských magnezitových závodov Košice. Do prevádzky už uviedli 2 manipulátory, ktorými odstránili ručné nakladanie tehál na pecné vozy a po vypálení ich skladanie. Vlastnými silami vyvinuli a realizovali auto­matickú kalibračnú linku na presné dodržiavanie rozmerov tehál s mili­metrovou presnosťou, ako aj lis s automatickým podávaním a odoberaním vylisovaných tehál. Celkove vynaložili na nákup a výrobu týchto zariadení 20 miliónov Kčs. Zároveň rátajú s rozšírením automatizácie na ďalších pra­coviskách a kúpou manipulátorov a robotov. Na snímke údržbár Milan Ba lážik kontroluje činnost manipulátora na nakladanie tehál. Snímka ČSTK — Jozef Veselý Slávnosti mieru a československo-sovietskeho priateľstva II znán života bez vojen Rimavská Sobota (ČSTK) — Spontánna podpora spolupráce medzi národmi zaznela v sobotu z okresných slávností mieru a čs.­­sovietskeho priateľstva v Rimavskej Sobote za účasti podpredsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, prvého podpredsedu ÚV ZČSSP Dalibora Hanesa. Medzi hosťami srdečne privítali aj konzula Gene­rálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Nikola ja Kuznecova, zástupcu predstaviteľa Zväzu sovietskych spoločnosti pre priateľstvo a kultúr­ne styky se zahraničím v ČSSR. Už predpoludním usporiadali v ok­resnom meste pestré športové a bran­né podujatia. Popoludní sa v miest­nom amfiteátri zišlo vyše tritisíc pra­cujúcich a mládeže, aby manifestova­li svoje úsilie spoločnou prácou pri­spieť k mierovému rozvoju socialis­tickej spoločnosti. Jednoznačnú pod­poru vyjadrili predovšetkým miero­tvornej poiiiike Sovietskeho zväzu a rozhodne odsúdili agresívne plány Spojených štátov. Stará Ľubovňa — Túžbu po živote bez vojen vyjadrili včera účastníci slávností nťeru a českoslo­vensko-sovietskeho priateľstva spoje­ných s oslavami Medzinárodného družstevného dňa vo Východosloven­skom kraji. Medzi pracujúcich a mládež Staro­­ľubovnianskeho okresu zavítal aj mi­nister práce a sociálnych vecí ČSSR Miloslav Boďa. V slávnostnom pre­jave ocenil budovateľské úsilie oby­vateľov okresu a podčiarkol nevyh­nutnosť pracovať ešte kvalitnejšie a efektívnejšie, v čom majú rezervy aj jednotlivé podniky a závpdy okresu. aj S pozdravným prejavom vystúpil konzul Generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave Nikolaj Kuznecov. V zdravici sovietskemu ľudu vyjad­rili obyvatelia Zamaguria vďaku za oslobodenie a vyslovili odhodlanie naďalej všestranne rozvíjať naše spo­jenectvo a priateľstvo, zakalené spo­ločne preliatou krvou v boji proti (Pokračovanie na 2. str.J Náš redaktor na XXL horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe Folklór - spoločná krvná skupina Heľpa, rázovitá perla Horehronia, ob­kolesená malebnými prstencami hôr, otvorila opát náruč folklóru. Spev sa tu udomácnil už dávnejšie a cez uplynulý víkend vydal ovocie XXI. ročníka Horehronských dní spevu a tanca. Scenár tohto festivalu nič ne­ponechal na náhodu. Ako na platni sa odvíjali jednotlivé „žánrové“ ob­rázky z hudby, spevu a tanca, ktoré charakterizujú toto írečlté etnikum. Prívítanka folklórnej skupiny Heľ­­pan odštartovala dvojdňový maratón, kde v programovej skladbe nechýbali ani vystúpenia novovznlknutých folk­lórnych skupín z -okresu Banská Bys­trica — pri Miestnom osvetovom stre­disku v Lome nad Rimavicou a MOS Pohronská Polhora. Malá skupina, ktorá patri k detvianskej etnografic­kej oblasti, spracovala Rozlúčku lom­­ských regrútov, druhá si vydláždila cestu k srdciam divákov Polhorskýmt priadkami. Tieto zvyky, hoci už v sú­časnom organizme obcí vyšli z módy, utvorili príťažlivú atmosféru a najmä vuvolcli dobrý pocit, že novodobí no­sitelia tradícií ich nenechajú zapad­núť do zabudnutia. Náladu v heľpianskom amfiteátri rozprúdili mládežnícke folklórne sú­bory z metropoly Stredoslovenského kraja. Nohy ich poslúchali znameni­te, choreografia bola premyslená, ale predovšetkým tanečná premiéra i Heľpe mala svoj spád, dávku humoru v presvedčivé kolektívne podanie. Rozšantený kfdéľ dievčeniec sa v nočnom čase osopí na strážnika: — Tetkošu a čí nám dovolíte zaba­viť sa? — Nedovolím, že je neskorá hodina. Domov sa berteI — odvetí trubač a rázne rozoženie omladinu. Na slovíčko sme sa pristavili pri vedúcom súboru Mladosť pri Pedago­gickej fakulte v Banskej Bystrici Paedr. Jánovi Katreniakovi: Odkiaľ tematicky čerpá toto zvykoslovné pásmo? — Chceli sme přiblížit hore­hronské hry z obce Šumiac, ktoré výskumnícky zmapoval Martán Cup­ká, príchodom ktorého súbor ožil. No nielen on mu dal recept na rozihra­nie žiliek, ale aj tanečná pedagogič­ka Mária Kočišová a vedúci hudby Igor Gašpar. V našom voľne konci­povanom pásme Horehronské huncút­stva ide o žartovné prekáračky chlap­cov a dievčat, kde je ústrednou po­stavou trubač. Náš súbor funguje 15 rokov a v záhlaví má vpísané, aby v praxi vychovával mladú generáciu k láske ku folklóru ako nevyčerpa­teľnej studntci ľudového umenia. Milo prekvapil a sympatie obecen­stva získal aj zahraničný hosť — sú­bor ľudových tancov a piesní kultúr­­no-umeleckého spolku Sonja Marín­­kovič z Nového Sadu. V nedeľnom predpoludní tešili sa veľkej priazni publika najmladší, ktorí sa ešte len učia tanečnú abecedu. Námet, scenár a réžiu mala Angela Cernáková a Jan­ka Kassová, ktorá nám povedala: — V pásme Vitaj, jar sme chceli predstaviť spracovanie zvykosloví a tanečných hier Veľkej noci a prícho­du jari. Variabilnost stvárnenia toh­to obdobia je široká, a tak nebolo ťažké hľadať inšpiráciu v hlbokej studnici folklóru Pohronia. „Fašian­gy, Turíce, Veľká noc príde .. Spontánnosť a bezprostrednosť pre­javu budúcich majstrov folkloristic­kých pódií zožala srdečný potlesk a vyvolala nejeden úsmev na tvári. Zá­chvev zvedavosti vylúdilo napríklad Vynášanie smrti — Moreny, ktorú so spevom nosili po dedine a potom ho­dili do vody. Magnetom horehronských slávností bol hudobný program ľudových hu­dieb Ozveny, v ktorom sa predstavili telesá z Banskej Bystrice, Čierneho Balogu, Heľpy, Pohorelej, Poník a Švermova a tiež vybraní Inštrumenta­listi, píšfalkári a fujaristi okresu. Jed­ným zo zanietencov je aj MUDr. Mar­tin Tesák, bývajúci v Pohronskej Pol­hore. Jednotlivé časti jeho detvian­skeho kroja pochádzajú z rozličných dedín, fujara, ktorú naučene zviera v rukách, je dielom neznámeho výrob­cu. Dr. Tesák má doma dvanásť fu­jár opretých v kúte, ale aj sám si ich vyhotovuje, alebo tie staršieho dáta rekonštruuje. Každý nástroj má iný hlas, to ho na tejto záľube vzru­šuje. Tvrdí, že človek sa celý život zdokonaľuje v hre a jujárísta je naj­lepší, obrazne povedané, až keď zo­mrie ... Horehronské dni spevu a tanca úspešne a presvedčivo potvrdili silu a krásu nášho ľudového tanca, pre­­nádherných krojov, „nákazlivú“ spev­nosť našich dievčin a nehynúce hod­noty tohto dedičstvá, ktoré nové a nové generácie milovníkov folklóru nielen zachovávajú, ale aj obohacujú o ďalšie sugestívne podoby. EMIL BABÍN Ako v ZtS Bratislava riešili a chcú riešiť šturmovanie na konci mesiaca PRESVEOCOVACIU MOC MA ül LEN CIN Práca cez soboty a nedele ako pravidlo # Napriek sľubom a opatreniam po starom • Úloha dobudovať automatizovaný výrobný systém Bratislava (Od nášho redaktora Jozefa Kršku) — O probléme sa stále len hovorí, ale nič sa nerle ši... na konci mesiaca sa stále štur­­muje, — tieto slová boli podstatou diskusného príspevku sústružníka Albína Dediča na aprílovej členskej schôdzi ZO KSS pôsobiacej v diel­ni ZŤS Bratislava, v ktorej robia piestnice. Súdruh Dedič nebol sám, keď hovoril o spomínanom probléme, a nehovoril o ňom raz. Ako sa uvádza v zápisnici, nastavovač Ivan Durný sa na te) Istej členskej schôdzi pýtal: Prečo nie Je materiál hneď od začiatku mesiaca, aby bol rovnomerný výrobný cyklus, a prečo splníme štátny plán, keď Je koniec štvrťroka? V zápisnici z májo­vej členskej schôdze zase nachádza­me: Albín Dedič hovoril o probléme, ktorý trvá už veľmi dlho, a to, že na začiatku mesiaca nemajú brusiči, sú­stružníci, montážnici čo robiť, ale na konci mesiaca sa potom šturmuje, presviedčajú Ich, aby pracovali aj v sobotu a nedeľu. NAČO STRÄCAŤ ČAS? Ivan Durný v úvode nášho stretnu­tia na CZV KSS najskôr prejavoval nechuť hovoriť o danom probléme: Načo tým strácať čas, keď už o tom hovoril nespočetnekrát, a odpovede sa mu nedostalo. Vraj po rokoch bezvý­sledného kritizovania nedostatkov už aj tak mnohí ľudia v dielni rezigno­vali. Z neskorších slov oboch spomí­naných súdruhov vyplynulo, že nejde o formálnu stránku veci — o to, že by im výbor ZO KSS alebo CZV KSS na diskusný príspevok nedali odpo­veď. Tú dostanú. Ibaže situácia sa na­priek všetkým sľubom a pripravova-ným opatreniam roky nie a nie zme­niť k lepšiemu. — Už sa stalo takmer pravidlom, že posledné dve soboty a nedele v me­siaci treba odrobiť, — hovorí Albín Dedič. — Ľudia však nie sú stroje, — dodáva a pokračuje: Preto sa nemô­žeme čudovať, že sú nervózni, podráž­dení, a to aj v hospodárskom vedení. Keď sa niekoho opýtame, dokedy to ešte takto pôjde, odpoveďou je myk­nutie plecom a protiotázka — a čo mám ja urobit? A čo máme robiť my? Predsa to nebudú riešiť robotníci! — Všade sa hovorí, — dopĺňa ho Ivan Durný, — že človek má byť od­meňovaný podľa zásluh. U nás to však neplatí. Čím viac robíme, tým máme nižšie prémie. Ak sa má splniť plán, treba prísť do roboty v sobotu 1 v ne­deľu. Keď však nastúpime, je veľa nadčasových hodín, čo má záporný vplyv na tvorbu prémie. A tak to ide dookola. Zarážajúca je už dĺžka trvania spo­mínaného problému. Ešte zarážajúcej­­šie však je, že v podstate vyplýva zo zlých kooperačných vzťahov vnútri jedného podniku. Hoci situácia zase nie je až taká jednoduchá — v závo­de v Želiezovciach, ktorý je rozhodu­júcim ohnivkom vzniku nedostatkov, sa na výrobe podieľajú aj ľudia, ktorí (Pokračovanie na ?. str i Nové obete teroru Johannesburg (ČSTK) — Bez ohľadu na ostré cenzúrne opatrenia juhoafrického rasistického režimu voči oznamovacím prostriedkom do­šla z JAR správa, že len za posled­ných 24 hodín sa stalo 15 dalších Af­ričanov obeťami vládneho teroru. Bo­li zastrelení v rozličných častiach krajiny pri protirasistických manifes­táciách a pohrebných sprievodoch. Pretôrijský režim zintenzívňuje honbu na vedúcich činitefov hnutia proti apartheidu. V noci na včera bol okrem Iného zatknutý predseda Zdru­ženia juhoafrických spisovateľov a šéfredaktor časopisu The New Na­tion Zwelakhe Sisulu, syn popredné­ho činiteľa Afrického národného kon­gresu Južnej Afriky Waltera Sisulu, ktorý je už vyše 20 rokov väznený. Zatknutý bol aj generálny tajomník juhoafrického Odborového zväzu za­mestnancov v kovopriemysle Moses Mayakiso.

Next