Roľnicka Nedeľa, oktober 1947 (II/42-43)
1947-10-19 / No. 42
Strana 2 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Pred vo nou o i^aiestínu Vojská arabských štátov tiahnu k jej hraniciam — Židia tajne mobilizujú — Angličania opustia Palestínu Zem Kristova, kolíska kresťanstva a cez veky vlasf židovského národa, Palestína, v divých nepokojoch zalieva sa arabskou, anglickou a židovskou krvou. Malá krajina, asi tofká ako pol Slovenska (má len 23.316 štv. kilometrov), hornatá, potrebujúca malé zavlažovanie, ale teplá, úrodná, nemá ani polovicu toľko obyvateľstva ako Slovensko: menej ako poldruha milióna, z toho väčšia časť domorodých moslimských (mohamedánskych) Arabov, zaostalých, nábožensky fanatických (divoko horlivých) a nľÄHšia časť židov, zväčša od r. Í917. prisťahovalých, a niečo kresťanov domácich i cudzích. Vzájomná nenávisť medzi židovským a aral^kým obyvate’’stvom nemá hraníc.. Židia, vzdelanejší a maietnejší, považujú Palestínu za svoju, lebo patrila praprapraotcom pred záhubou Jenizálema, a preto, že Anglia slávnostným vyhlásením anglického min. predsedu Balfoura roku 1917 vyriekla, že pre židovské zásluhy v protlnem,«»ckei vojne jude to samostatná židovs^^á viasť. Preto sa ich ta nasťcbova’o stá*isice, ookúpili zem nastavali ciest, mostov domov, abrík, plantáži na nestov^ínie vína, olfv. pomarančov a iných plodín, a zmenili iž výzor krajiny, najmä záncdnej po* ovice. Arabi sú dvojakí: jedni, bohatí segovia, tržia za zem veiké peniaze od židov a chudobní arabskí nájomníci s nevom a nenávisťou musia preč s pôdy orv od begov najatej. Vrie vzájomné nejriateľstvo, pribúda vrážd, prep^’dávaila, bombových a streleckých útokov na oboch stranách. Židovský hnev obracia sa I proti Aníličanom. Tí majú Palestínu obs"denú: veľké vo'sko, početné anglické óradníc* vo, anglická polícia vládne tvrdo a zavadzia obyvateľstvu. A*"'hi nevedia Angličanom od iosfiť. že ich krnii-iu slábiH židovským prisť'’bnv"'com, a ti z-s .sá jlní hnevu a pohŕdania za to. že Angíi- Saniá nédodrž^H s’ovo, a že ď-’ížie prl^fahovanie židovských prfsiu^nfVov z uropy nenrávom hatia a znemožňujú i?te ai vojenskou mocou Bojová tam4 organizácie židovské stá’e probúvaly /''etkými násilnými nrcst-indknmi. «’tenátmi, strelbou, bombami atď Angličalov nútiť, aby z krajiny odišli, a chcú >i v nej sami vládnuť. Až tu odrazu An«íiia vyhlásila, že prleoehom dvoch-troch mesiacov svoje vojsko z Palestíny odvolá! A chce (podobié ako Amerika), aby sa Palestína rozielila na židovskú časť a arabskú časť. ,enže oba znepriatelené národy chcú — elú krajinu, a hotuiú sa zabrať ju mo;ou, a tajne proti sebe zbroja. Ráta sa, že židovská najväčšia orgalizácia má cvičených 70.000 až 80.000 nužov, radikálni teroristi Sternovi asi Í.OOO mužov a známa Irgun Zwai Leumi. ctorá z podzemia stále útočí na AngH- ianov, asi 10.000 mužov. Všetky hotujú voje sily a bojové prostriedky. Domáci palestínski Arabi sú v prípravách a v modernej technickej výzbroji I výcviku o mnoho slab*f. ale — všetky irabská susedné štáty držia s nimi: Syia a Libanon na severe, Zajordánsko iným menom Kerak) na vých., a Saudká Arábia a Egypt na iuhu. Ba ešte ij Irak (iným menom Mezopotámia), :torá s Pclestinou priamo nesúvisí, vy ednáva so Zaíordánskom, aby v prína* le potreby mobto iracké vojsko nochoiovať do Palestíny cez zajordánske izemie. Prevaha zahraničných Arabov je poietne veľmi veľká, a vojská týchto štáov už aj stoja na hraniciach Palestíny 1 rozmnožujú svoje sily pre tú chviľu, iž anglické vojsko z nej odtiahne ... \ židovské vojská hotujú strážiť hranij. Je tu teda vojnové nebezpečenstvo, svet očakáva, ako a akými zahraničými silami bude výbuch vojny znemiožsný. — Nespokojnosť v Turecku. Vláda Mlala šéfe gen. štábu generála Saliha .murtaga s I.“) vvsokými dôstojníkmi o Ameriky (USA), abv pojednali^ o ociávkach americkej výzbroje do Tu;cka. Verejnosť turecká je nes’^okojná. 5 taicto sa zbytočne troví veľký štáty maietok na veci, ktoré v ničom neanomôžu zlenšeniu hospodá’*skeho a obec životného stavu tureckého oby- ROENfCKA NEDECA Nespratný statkár v Ducovom okr. Piešťany žije si veľkopanským životoip na zbytkovom veľkostatku Pavol Novák. V ŕ. 1924 komisariát pozemkového úradu v Trenčíne uistil občanov Dubcové, že majetok grófa Zetwitza sa rozparceluje. L,en budovy malý stáť 1,500.000 Kčs. Občania žiadali prideliť si po 2.5 až do 10 katastrálnych jutár. Kom’rár prideľoval 1 — nanajvýš dve (2) katastrálne jutrá. Ostal argalášsky zbyťák na 164 kat jutár, ktorý sa dostal do rúk Pavlovi a Jánovi Novákovi z Melčlc za cenu Kčs 240.000. —.. z ktorých zaplatili iba Kčs 20.000. —., a majetok užívali takto 4 roky. Roku 1928 Ján Novák sa uchádzal o nový zhvfák o výmere 210. k. jutár v Pustej Ekeč, pod podmienkou, že Novák prepustí polovičku svojho zbvťáka v Ducovom. Takto sa zaviazal i pozemkovému úradu i písomne. Štátny pozemkový úrad v Prahe deputácii z Ducove toto priam prisľúbil, ale po 30 dňoch čakania Novák »platobným podmienkam« vyhovel (po dohovore s jedným' vrchným radcom v Prahe). Žiadosť síce dop-^dla v prospech Ducovčanov, 28. mája 1928., ale 15. júna 1928 Ducovčania zistili, že s povolením z 8. marca 1928 mal Novák už prepísaný maietok na seba a manželku. Novák, takto milionár kraja, prenajíma a kupuje role, aby sa nedostalv od rúk drobným roľníkom — chová sa nesociálne voči služobnfetvu. hovoriac bírešom s 6—9 člennou rodinou, že sú zlodeii, že ho okrádajú, pretože vraj z deputátu nie je Im možné toľkú rodinu uživiť. Novák vo svojej nam^'scUosti neuznáva už ani novoprijaté Ďurišove zákony a vyslovil sa o nich t'>kým snôsobom. že to to bude mať zákonnú dohni. Občania z D’^-'^vé sa právom do'aduiú, aby sa nrobíl koniec sar'^rr’i-oniu tohto nedemokratického nespratníka. Rolnícka žena píše •Nebraf ohľad na milionárov* Tohoročná neúroda postihla najviac nás, maloroľníkov. Môžem vám to dokázať z vlastnej skúsenosti. Na jar tohto roku som vysadila tri vrecia zemiakov a ked prišla koipačka', horko-ťažko sme nakonaji zas len tri vrecia- A lak to bolo s obilím, so senom, skrátka pri takom suchu so všetkými plodinami. Už po žatve bolo isté, že nám treba súrne pomôcť, ked máme za* chániť dobytok, aby niezahynul a zaistiť si osivo pre novú siatbu. Preto sme s rado'sfou uvítali návrh ministra Ďuriša o pomoci roľn'kom a návrh na zdanenie milionárov. Ved je to aj tak správne, keďže sa nám tO'hto roku neurod'jlo, aby rám pomohol ten, kto má a kto nie je odkázaný na sryoj každodenný zárobok. Jedno by si mali uvedomiť páni, ktorí hlasovali proti zdaneniu milionárov: ked nemáme my, maloroľníci a drobní roľníci chlieb, nebude ho mať pracujúca väčšina národa. Pomoc roľníkom neznamená dať im žobrácku al- j mužmi alebo dať im možnosť, aby z jedného vrecka si preložili peniaze do druhého, ale zaistiť im možnosť zadovážiť si všetko, čo potrebujú, aby úroda na budúci rok bola zaistená. Preto nebrať nijaké ohľady a vziať od tých, ktorí majú, lebo oni hladovať nebudú. Keby sme vzaH od robotníka, úradníka a ako bolo navrhované dokonca aj od roľníka, museli by sme si poriadne pritiahnuť opasok a pocítil by to celý národ, Anna KapráFková. roTníčka, Viglaš, okres Zvolen. Kedy prídu strojové subvencie? Koncom minulého roku Povereníctvo pôdohospodárstva rozvinulo veľkú akciu v mechanizácii nášho poľnohospodárstva. Slúbili roľníkom na nákup strojov vyso-ké subvencie, takúto akciu každý rozumný človek podporoval, ba radil aj svojím známim. aby si stroje kupovali. Naši roľníci pochopili, že tým zastara* 1ým spôsobom obrábania pôdy už mnoho toho nedocielia a veľmi radi uvítali pomoc, ktorú im sľúbil povereník Kvetko. Akcia podporovania nákupu hosp, strojov trvala do 30. III, 1947, Subvencie boly veľmi výhodné a preto, bolo aj veľmi mnoho roľníkov, ktorí si kúpili stroje. Veľmi mnohí roľníci a maloroľníci na zakúpenie hosp. strojov si peniaze vypožičali- A teraz? Dlžoba stojí, subvencia nejde. Mnohí by povedali: „Ked nemal peniaze, nemal kupovať stroje.“ Ale kedyže náš chudobný roľník z Hor, Spiša, Oravy a Liptova mal také finančné možnosti, aby si bol mohol kúpiť nejaký hosp. stroj? Nikdyl A subvencie na zakúpenie hosp. strojov sme nepožadovali preto, aby sa urýchlila mechanizácia veľkostatkov, ale navriiwvali sme to preto, aby sa aspoň čiastočne mechanizovali naši drobní dedinskí gazdovia. Preto sme bojovali tiež o odstupňované subvencie, aby týmto umožnilo aj tým najbiednejším zakúpiť si stroje. Takto teda akcia zakupovania hosp. strojov ndobudla š'rokých rozmerov. A’e len zakúpenie strojov. A subvencie? Niet ich- — Čakajte roľníci. Hádam len prídu— Tak odpovedajú páni na úradoch. Pri tohoročnej slabej úrode, sa musí veľmi starostlivo rátať s každou korunkou v gazdovstve. Ked si gazdovia vyložili posledné, ba často aj požičané peniaze na stroje a keď pritom nemôžu predať z úrody skoro nič, bude v gazdovstvách tým väčšia núdza o groš. Žiadame, aby sa dalej neodkladalo vyplácanie subvencií a aby roľníci konečne dostali, čo im bolo sľúbené a načo vynaložili svoje peniaze. Nielen sľubovať, — konať trebal K. S. Roľnícka mládež pozdravuje ministra Ďuriša Minister pôdohospodárstva dostal lento telegram; Zástupcovia roľníckej mládeže, sdruženej v SSM Vám zasielajú zo svojej slávnostnej schôdzky, na ktorej sú Im rozdeľovaná mlnislerstvom pôdohospodárstva poskytnuté športové potreby, čo najsrdečnejšf pozdrav n v takú. Svojim činom, pán m'nlfter, tte obdarovali nielen 50 slovenských obcí, nie s*e neobyčajne prispeli k utuženiu jednoty m'ádsže. Ma dnešnej manifestačnej schôdzke podali sme si ruky my mladi roľníci s robotníkm' a so študentmi a dohodli sme sa, že spolu bjdeme pomáhať uskutočňovať dvo ročn eu, sprločne športovať, Spoločne kuilúrne ž.f e že spoločne vnesieme v bratskom sväzku s českou mládežou myšlienku sociálnej spravodlivosti a úzkej spolupráce všetkých pracujúcich do každej dediny e do každého mesta, lebo len lak s! vybudujeme silnú a krásnu republiku. vateľstva, a že vláda potom nemá pro* striedky na podporu roľníctva, — Pôžičky Ameriky do Európy, Na návrh amer. prezidenta Trumana side sa 18. novembra úverový výbor snemu, ktorý pojedná, ako sa rozdelí pôžička Ameriky (USA) v sume 518 miliónov dolárov západoeuronskvm 16 štátom, aby mohly za to kunovať z Ameriky to, čo Američania majú v hojnosti na nredaj a teraz nemajú na to odberateľov. — Porady štyroch veľmocí. SSSR pristal na to„ že priorávané poredy 4 svetových mocností SSSR, Ameriky (USA) Francie a Angiié budú 26 novembra. Na ich výsledok, bude s veľkou napnu* tosťou čakať celý svet. Budú pojednávať hlavne o mieri s Nemeckom a s Rakúskom. Predtým bude 6. novembra schôdzka zástupcov týchto ministrov — V Mandžursku, ktoré patrí k Číne sú komunistické voiská na víťaznom postupe proti Čanka j šekovej armáde, od Američanov podporovanej. — Poliaci v Nemecku. Anglické úrady v Nemecku nechcú dovoliť hromadný návrat domov do Poľska tým Poliakom, čo majú nemeckú štátnu príslušnosť. — Angličania v armáde. Maršal Mo'ntgonjery vyhlásil že mladí Angličania sú ^elesne veľmi slabo vyvinutí. Celá tretina z nich nie je vôbec súca pre službu vo vojsku. 19. októbra 1947 DOMACA POUľlKA X Politika a poriadok do zásobovania. Zvláštny sme to národ a zvláštne máme vedenie. I robiť vieme, okrem pijanov, nevieme aj ušanovať, ak je z čoho, dobre sá medzi sebou zná.šame (aj napriek tej politike), ale dve veci nevieme a nevieme zariadiť: to, že by ľudia viac verili pravdivým a statočným veciam, ľuďom, politikom, novinám, ako tým zlým a falošným, a nevieme to docieliť, že by veci dorobené neprišlv vo fabrikách a inde do nesvedomitých rúk a nepredávaly sa potom za nekresťanské ceny! Raz je to pri tkaných a pletených látkach, raz pri cukre, pri múke, iný raz pri tukoch, a — kšeftári a veľkopriekupci diabolský sa rehocú nad O'kradním ľudí a ťažké nestatočné zisky pchajú do svoiich vrecák a nedobytných pokladníc. Hľa, 175 veľko’'upcov tkaným a pletenýrn tovarom sŕhňa teraz po krutej vojne milióny — prečo a za čo, keď pred vojnou nebrali potrební žiadni veľkoobchodníci, boli len dvaja, a všetko sa predávalo bez ich panských ziskov a bez ich machľovania a zavliekania tovarov na čierny trh. Teraz povereník priemyslu s. Púll podujal smelý, rázny skutok: má.sa 155 veľkoobchodníkom vziať z rúk tento zdra“ žovateľskv kSe^t, a má sa predávať priamo rozdeľujúcim kunenm a d-užstvám, ba zariadia sa aj priame rozd^lovne, a obce dostanú upovedomenie, koľko tovarov kam a komu bolo dodaných, aby boíla kontróla. Verejnosť víta toto smelé podujatie, ale — sa i obáva, že sa zas nájdu dáki panskí úradní ochránvovia z demokratické i stranv, a budú tým boháčom znova dopomáhať k tým ohrozeným ziskom, ako to bolo pri ochrane milionárov, klamárov múkou, cukrom a masťou: panská trieda drží spolu ako reťaz, a panské ruky sú dlhé a obratné. A nreíT) pozor! X Záruka našej štátnej a národnej bezpečnosti. Hlavná opora a pilier našeho jestvovania v neistote npnokoinej dobv, SSSR, bude 7. novembra sláviť už 30. ročnú námietku svnho založenia, ikeď tento štát, »Šestina sveta«, položený bol ná pevné, spravodlivé základy. Je tó sviatok SSSR, a ie to i náš sviatok. Právom hovorí Ústredný nrfnrnvný výbor osláv 30 výročia vzniku SSSR v svoiej úprimnej výzve k slovenskému národu toto: »Slováci. Slovenkv! Na 7. novembra t. r. pripadá výročie Októbrovej revolúcie, v ktorej sa zrodil mohutný SväZ sovietskych socialistických repub’ík. Októbrová revolúcia mala epochálny význam nielen pre Rusko, ale aj pre ďalší vývin celého ľudstva. Pri príležitosti jej 30. výročia bude sa obracať pozornosť a úcta všetkých demokrat'’C- kých a miernmilovných národov k Sovietskemu sväzu, lebo tieto ná^odv oceňujú veľké obetí plne dielo, ktoré vvkonalv národy Sovietskeho sväzu USR a osobitne aj náš slovenský národ má dvojnásobné príčiny oslavovať snolu s národmi Sovietskeho sväzu výroč’e Októbrovej revolúcie. Nás viaže k Sovi°tsk'emu sväzu, k jeho hrdinskej armáde, ku generalissimovi Stalinovi nevyčerpateľná vďaka za oslobodenie nášho národa z remeckn-faš’stického otroctva a za vzkriesenie Československej repubh’kvíf. x Medzi politickými stranami. Píše nám čitateľ: V panskom „Čase" robia si teraz dve starosti: píšu tam, že vraj, spolupráca medzi komunistami a soc. demokratmi v Republike je taká horlivá, že soc, demokratická strana prestane byť samostatná a azda sa aj vtojí do komunistickej. Je to nepravda,, ale na pravde panského „Času“ už dávno nezáleží- Druhú starosť má takúto: Na varšavských poradách komunistických strán zo všetkých piatich slovanských štátov a 2 Rumunska, Maďarska, Talianska i Francúzska prehovorilo desať hlavných rečníkov, z každého štátu jeden. A ak preto sa jaší panský „Cas“ od radostí a vykrikuje, že vraj, teda naša KSS nebude vraj, jestvovať, ked na tých poradách osobitne sa neozvala. Aké dieťa, ten akýsi Horftan, ktorý to v ..Case“ vymr^roval. Ci nevidel, že aj za Chorvátov, Srb^y, Slovincov i Macedóncov z Juhosláv’c pifehovoril len jeden hlavný rečník, lebo tie strany sú v jednom štáte? Alebo ten človiečik v panskom ,,Case“ sa prine'^kero prebudil a nezbadal, že už nejestvuje Tukov štát a chýbala mu v našom rr'c-de — osobitná reprezentácia? Ale môže byť istý: na to, čo vyhlásil vo Varšave rfcn, tajomník s. Slánský mal poverenie i odl nás «. hovoril nám zo srdos«