Roľnicka Nedeľa, oktober 1947 (II/42-43)

1947-10-19 / No. 42

Strana 2 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Pred vo nou o i^aiestínu Vojská arabských štátov tiahnu k jej hraniciam — Židia tajne mobilizujú — Angličania opustia Palestínu Zem Kristova, kolíska kresťanstva a cez veky vlasf židovského národa, Pa­lestína, v divých nepokojoch zalieva sa arabskou, anglickou a židovskou krvou. Malá krajina, asi tofká ako pol Sloven­ska (má len 23.316 štv. kilometrov), hor­natá, potrebujúca malé zavlažovanie, ale teplá, úrodná, nemá ani polovicu toľ­ko obyvateľstva ako Slovensko: menej ako poldruha milióna, z toho väčšia časť domorodých moslimských (moha­medánskych) Arabov, zaostalých, ná­božensky fanatických (divoko horlivých) a nľÄHšia časť židov, zväčša od r. Í917. prisťahovalých, a niečo kresťanov do­mácich i cudzích. Vzájomná nenávisť medzi židovským a aral^kým obyvate’’stvom nemá hra­níc.. Židia, vzdelanejší a maietnejší, po­važujú Palestínu za svoju, lebo patrila praprapraotcom pred záhubou Jenizá­­lema, a preto, že Anglia slávnostným vyhlásením anglického min. predsedu Balfoura roku 1917 vyriekla, že pre ži­dovské zásluhy v protlnem,«»ckei vojne jude to samostatná židovs^^á viasť. Pre­to sa ich ta nasťcbova’o stá*isice, ookú­­pili zem nastavali ciest, mostov domov, abrík, plantáži na nestov^ínie vína, olfv. pomarančov a iných plodín, a zmenili iž výzor krajiny, najmä záncdnej po* ovice. Arabi sú dvojakí: jedni, bohatí segovia, tržia za zem veiké peniaze od židov a chudobní arabskí nájomníci s ne­­vom a nenávisťou musia preč s pôdy orv od begov najatej. Vrie vzájomné ne­­jriateľstvo, pribúda vrážd, prep^’dáva­­ila, bombových a streleckých útokov na oboch stranách. Židovský hnev obracia sa I proti An­­íličanom. Tí majú Palestínu obs"denú: veľké vo'sko, početné anglické óradníc* vo, anglická polícia vládne tvrdo a za­­vadzia obyvateľstvu. A*"'hi nevedia An­gličanom od iosfiť. že ich krnii-iu slábiH židovským prisť'’bnv"'com, a ti z-s .sá jlní hnevu a pohŕdania za to. že Angíi- Saniá nédodrž^H s’ovo, a že ď-’ížie prl­­^fahovanie židovských prfsiu^nfVov z uropy nenrávom hatia a znemožňujú i?te ai vojenskou mocou Bojová tam4 organizácie židovské stá’e probúvaly /''etkými násilnými nrcst-indknmi. «’ten­­átmi, strelbou, bombami atď Angliča­­lov nútiť, aby z krajiny odišli, a chcú >i v nej sami vládnuť. Až tu odrazu An«íiia vyhlásila, že prle­­oehom dvoch-troch mesiacov svoje voj­sko z Palestíny odvolá! A chce (podob­ié ako Amerika), aby sa Palestína roz­­ielila na židovskú časť a arabskú časť. ,enže oba znepriatelené národy chcú — elú krajinu, a hotuiú sa zabrať ju mo­­;ou, a tajne proti sebe zbroja. Ráta sa, že židovská najväčšia orga­­lizácia má cvičených 70.000 až 80.000 nužov, radikálni teroristi Sternovi asi Í.OOO mužov a známa Irgun Zwai Leumi. ctorá z podzemia stále útočí na AngH- ianov, asi 10.000 mužov. Všetky hotujú voje sily a bojové prostriedky. Domáci palestínski Arabi sú v prípra­vách a v modernej technickej výzbroji I výcviku o mnoho slab*f. ale — všetky irabská susedné štáty držia s nimi: Sy­­ia a Libanon na severe, Zajordánsko iným menom Kerak) na vých., a Saud­­ká Arábia a Egypt na iuhu. Ba ešte ij Irak (iným menom Mezopotámia), :torá s Pclestinou priamo nesúvisí, vy ednáva so Zaíordánskom, aby v prína* le potreby mobto iracké vojsko nocho­­iovať do Palestíny cez zajordánske izemie. Prevaha zahraničných Arabov je po­­ietne veľmi veľká, a vojská týchto štá­­ov už aj stoja na hraniciach Palestíny 1 rozmnožujú svoje sily pre tú chviľu, iž anglické vojsko z nej odtiahne ... \ židovské vojská hotujú strážiť hrani­j. Je tu teda vojnové nebezpečenstvo, svet očakáva, ako a akými zahranič­­ými silami bude výbuch vojny znemiož­sný. — Nespokojnosť v Turecku. Vláda Mlala šéfe gen. štábu generála Saliha .murtaga s I.“) vvsokými dôstojníkmi o Ameriky (USA), abv pojednali^ o ociávkach americkej výzbroje do Tu­­;cka. Verejnosť turecká je nes’^okojná. 5 taicto sa zbytočne troví veľký štát­­y maietok na veci, ktoré v ničom ne­­anomôžu zlenšeniu hospodá’*skeho a obec životného stavu tureckého oby- ROENfCKA NEDECA Nespratný statkár v Ducovom okr. Piešťany žije si veľ­kopanským životoip na zbytkovom veľ­kostatku Pavol Novák. V ŕ. 1924 komi­sariát pozemkového úradu v Trenčíne uistil občanov Dubcové, že majetok grófa Zetwitza sa rozparceluje. L,en bu­dovy malý stáť 1,500.000 Kčs. Občania žiadali prideliť si po 2.5 až do 10 kata­strálnych jutár. Kom’rár prideľoval 1 — nanajvýš dve (2) katastrálne jutrá. Ostal argalášsky zbyťák na 164 kat ju­­tár, ktorý sa dostal do rúk Pavlovi a Jánovi Novákovi z Melčlc za cenu Kčs 240.000. —.. z ktorých zaplatili iba Kčs 20.000. —., a majetok užívali takto 4 ro­ky. Roku 1928 Ján Novák sa uchádzal o nový zhvfák o výmere 210. k. jutár v Pustej Ekeč, pod podmienkou, že No­vák prepustí polovičku svojho zbvťáka v Ducovom. Takto sa zaviazal i pozem­kovému úradu i písomne. Štátny pozemkový úrad v Prahe de­putácii z Ducove toto priam prisľúbil, ale po 30 dňoch čakania Novák »pla­tobným podmienkam« vyhovel (po do­hovore s jedným' vrchným radcom v Prahe). Žiadosť síce dop-^dla v prospech Ducovčanov, 28. mája 1928., ale 15. jú­na 1928 Ducovčania zistili, že s povole­ním z 8. marca 1928 mal Novák už pre­písaný maietok na seba a manželku. Novák, takto milionár kraja, prena­jíma a kupuje role, aby sa nedostalv od rúk drobným roľníkom — chová sa nesociálne voči služobnfetvu. hovoriac bírešom s 6—9 člennou rodinou, že sú zlodeii, že ho okrádajú, pretože vraj z deputátu nie je Im možné toľkú rodinu uživiť. Novák vo svojej nam^'scUosti neuznáva už ani novoprijaté Ďurišove zákony a vyslovil sa o nich t'>kým snô­­sobom. že to to bude mať zákonnú do­hni. Občania z D’^-'^vé sa právom do'a­­duiú, aby sa nrobíl koniec sar'^rr’i-oniu tohto nedemokratického nespratníka. Rolnícka žena píše •Nebraf ohľad na milionárov* Tohoročná neúroda postihla najviac nás, maloroľníkov. Môžem vám to dokázať z vlastnej skúsenosti. Na jar tohto roku som vysadila tri vrecia zemiakov a ked prišla koipačka', horko-ťažko sme nakonaji zas len tri vrecia- A lak to bolo s obilím, so senom, skrátka pri takom suchu so vše­tkými plodinami. Už po žatve bolo isté, že nám treba súrne pomôcť, ked máme za* chániť dobytok, aby niezahynul a zaistiť si osivo pre novú siatbu. Preto sme s ra­­do'sfou uvítali návrh ministra Ďuriša o po­moci roľn'kom a návrh na zdanenie mi­lionárov. Ved je to aj tak správne, keďže sa nám tO'hto roku neurod'jlo, aby rám po­mohol ten, kto má a kto nie je odkázaný na sryoj každodenný zárobok. Jedno by si mali uvedomiť páni, ktorí hlasovali proti zdaneniu milionárov: ked nemáme my, ma­loroľníci a drobní roľníci chlieb, nebude ho mať pracujúca väčšina národa. Pomoc roľníkom neznamená dať im žobrácku al- j mužmi alebo dať im možnosť, aby z jedné­ho vrecka si preložili peniaze do druhého, ale zaistiť im možnosť zadovážiť si všetko, čo potrebujú, aby úroda na budúci rok bo­la zaistená. Preto nebrať nijaké ohľady a vziať od tých, ktorí majú, lebo oni hlado­vať nebudú. Keby sme vzaH od robotníka, úradníka a ako bolo navrhované dokonca aj od roľníka, museli by sme si poriadne pritiahnuť opasok a pocítil by to celý ná­rod, Anna KapráFková. roTníčka, Viglaš, okres Zvolen. Kedy prídu strojové subvencie? Koncom minulého roku Povereníctvo pôdohospodárstva rozvinulo veľkú akciu v mechanizácii nášho poľnohospodárstva. Slúbili roľníkom na nákup strojov vyso-ké subvencie, takúto akciu každý rozumný človek podporoval, ba radil aj svojím zná­­mim. aby si stroje kupovali. Naši roľníci pochopili, že tým zastara* 1ým spôsobom obrábania pôdy už mnoho toho nedocielia a veľmi radi uvítali pomoc, ktorú im sľúbil povereník Kvetko. Akcia podporovania nákupu hosp, strojov trvala do 30. III, 1947, Subvencie boly veľmi vý­hodné a preto, bolo aj veľmi mnoho roľní­kov, ktorí si kúpili stroje. Veľmi mnohí roľ­níci a maloroľníci na zakúpenie hosp. stro­jov si peniaze vypožičali- A teraz? Dlžoba stojí, subvencia nejde. Mnohí by povedali: „Ked nemal penia­ze, nemal kupovať stroje.“ Ale kedyže náš chudobný roľník z Hor, Spiša, Oravy a Lip­tova mal také finančné možnosti, aby si bol mohol kúpiť nejaký hosp. stroj? Nikdyl A subvencie na zakúpenie hosp. strojov sme nepožadovali preto, aby sa urýchlila mechanizácia veľkostatkov, ale navriiwvali sme to preto, aby sa aspoň čiastočne me­chanizovali naši drobní dedinskí gazdovia. Preto sme bojovali tiež o odstupňované subvencie, aby týmto umožnilo aj tým naj­biednejším zakúpiť si stroje. Takto teda akcia zakupovania hosp. strojov ndobudla š'rokých rozmerov. A’e len zakúpenie strojov. A subvencie? Niet ich- — Čakajte roľníci. Hádam len prídu­­— Tak odpovedajú páni na úradoch. Pri tohoročnej slabej úrode, sa musí veľ­mi starostlivo rátať s každou korunkou v gazdovstve. Ked si gazdovia vyložili po­sledné, ba často aj požičané peniaze na stroje a keď pritom nemôžu predať z úro­dy skoro nič, bude v gazdovstvách tým väčšia núdza o groš. Žiadame, aby sa dalej neodkladalo vyplácanie subvencií a aby roľníci konečne dostali, čo im bolo sľúbené a načo vynaložili svoje peniaze. Nielen sľu­bovať, — konať trebal K. S. Roľnícka mládež pozdravuje ministra Ďuriša Minister pôdohospodárstva dostal lento te­legram; Zástupcovia roľníckej mládeže, sdruže­­nej v SSM Vám zasielajú zo svojej slávnostnej schôdzky, na ktorej sú Im rozdeľovaná mlnis­­lerstvom pôdohospodárstva poskytnuté špor­tové potreby, čo najsrdečnejšf pozdrav n v ta­kú. Svojim činom, pán m'nlfter, tte obdarovali nielen 50 slovenských obcí, nie s*e neobyčajne prispeli k utuženiu jednoty m'ádsže. Ma dneš­nej manifestačnej schôdzke podali sme si ruky my mladi roľníci s robotníkm' a so študentmi a dohodli sme sa, že spolu bjdeme pomáhať uskutočňovať dvo ročn eu, sprločne športovať, Spoločne kuilúrne ž.f e že spoločne vnesieme v bratskom sväzku s českou mládežou myšlien­ku sociálnej spravodlivosti a úzkej spolupráce všetkých pracujúcich do každej dediny e do každého mesta, lebo len lak s! vybudujeme sil­nú a krásnu republiku. vateľstva, a že vláda potom nemá pro* striedky na podporu roľníctva, — Pôžičky Ameriky do Európy, Na návrh amer. prezidenta Trumana side sa 18. novembra úverový výbor snemu, ktorý pojedná, ako sa rozdelí pôžička Ameriky (USA) v sume 518 miliónov dolárov západoeuronskvm 16 štátom, aby mohly za to kunovať z Ameriky to, čo Američania majú v hojnosti na nre­­daj a teraz nemajú na to odberateľov. — Porady štyroch veľmocí. SSSR pri­stal na to„ že priorávané poredy 4 sve­tových mocností SSSR, Ameriky (USA) Francie a Angiié budú 26 novembra. Na ich výsledok, bude s veľkou napnu* tosťou čakať celý svet. Budú pojedná­vať hlavne o mieri s Nemeckom a s Ra­kúskom. Predtým bude 6. novembra schôdzka zástupcov týchto ministrov — V Mandžursku, ktoré patrí k Číne sú komunistické voiská na víťaznom po­stupe proti Čanka j šekovej armáde, od Američanov podporovanej. — Poliaci v Nemecku. Anglické úra­dy v Nemecku nechcú dovoliť hromad­ný návrat domov do Poľska tým Polia­kom, čo majú nemeckú štátnu prísluš­nosť. — Angličania v armáde. Maršal Mo'nt­­gonjery vyhlásil že mladí Angličania sú ^elesne veľmi slabo vyvinutí. Celá tre­tina z nich nie je vôbec súca pre službu vo vojsku. 19. októbra 1947 DOMACA POUľlKA X Politika a poriadok do zásobovania. Zvláštny sme to národ a zvláštne má­me vedenie. I robiť vieme, okrem pija­nov, nevieme aj ušanovať, ak je z čoho, dobre sá medzi sebou zná.šame (aj na­priek tej politike), ale dve veci nevie­me a nevieme zariadiť: to, že by ľudia viac verili pravdivým a statočným ve­ciam, ľuďom, politikom, novinám, ako tým zlým a falošným, a nevieme to do­cieliť, že by veci dorobené neprišlv vo fabrikách a inde do nesvedomitých rúk a nepredávaly sa potom za nekres­ťanské ceny! Raz je to pri tkaných a pletených látkach, raz pri cukre, pri múke, iný raz pri tukoch, a — kšeftári a veľkopriekupci diabolský sa rehocú nad O'kradním ľudí a ťažké nestatočné zisky pchajú do svoiich vrecák a nedo­bytných pokladníc. Hľa, 175 veľko’'up­­cov tkaným a pletenýrn tovarom sŕhňa teraz po krutej vojne milióny — prečo a za čo, keď pred vojnou nebrali potreb­ní žiadni veľkoobchodníci, boli len dva­ja, a všetko sa predávalo bez ich pan­ských ziskov a bez ich machľovania a zavliekania tovarov na čierny trh. Te­raz povereník priemyslu s. Púll pod­ujal smelý, rázny skutok: má.sa 155 veľ­koobchodníkom vziať z rúk tento zdra“ žovateľskv kSe^t, a má sa predávať pria­mo rozdeľujúcim kunenm a d-užstvám, ba zariadia sa aj priame rozd^lovne, a obce dostanú upovedomenie, koľko to­varov kam a komu bolo dodaných, aby boíla kontróla. Verejnosť víta toto sme­lé podujatie, ale — sa i obáva, že sa zas nájdu dáki panskí úradní ochránvovia z demokratické i stranv, a budú tým bo­háčom znova dopomáhať k tým ohro­zeným ziskom, ako to bolo pri ochrane milionárov, klamárov múkou, cukrom a masťou: panská trieda drží spolu ako reťaz, a panské ruky sú dlhé a obrat­né. A nreíT) pozor! X Záruka našej štátnej a národnej bezpečnosti. Hlavná opora a pilier na­­šeho jestvovania v neistote npnokoinej dobv, SSSR, bude 7. novembra sláviť už 30. ročnú námietku svnho založenia, ikeď tento štát, »Šestina sveta«, polože­ný bol ná pevné, spravodlivé základy. Je tó sviatok SSSR, a ie to i náš svia­tok. Právom hovorí Ústredný nrfnrnv­­ný výbor osláv 30 výročia vzniku SSSR v svoiej úprimnej výzve k slovenskému národu toto: »Slováci. Slovenkv! Na 7. novembra t. r. pripadá výročie Októbrovej revo­lúcie, v ktorej sa zrodil mohutný SväZ sovietskych socialistických repub’ík. Októbrová revolúcia mala epochálny význam nielen pre Rusko, ale aj pre ďalší vývin celého ľudstva. Pri príleži­tosti jej 30. výročia bude sa obracať pozornosť a úcta všetkých demokrat'’C- kých a miernmilovných národov k So­vietskemu sväzu, lebo tieto ná^odv oce­ňujú veľké obetí plne dielo, ktoré vv­­konalv národy Sovietskeho sväzu USR a osobitne aj náš slovenský národ má dvojnásobné príčiny oslavovať snolu s národmi Sovietskeho sväzu výroč’e Ok­tóbrovej revolúcie. Nás viaže k Sovi°t­­sk'emu sväzu, k jeho hrdinskej armáde, ku generalissimovi Stalinovi nevyčerpa­teľná vďaka za oslobodenie nášho ná­roda z remeckn-faš’stického otroctva a za vzkriesenie Československej re­pubh’kvíf. x Medzi politickými stranami. Píše nám čitateľ: V panskom „Čase" robia si teraz dve starosti: píšu tam, že vraj, spolupráca medzi komunistami a soc. demokratmi v Republike je taká horlivá, že soc, demo­kratická strana prestane byť samostatná a azda sa aj vtojí do komunistickej. Je to nepravda,, ale na pravde panského „Času“ už dávno nezáleží- Druhú starosť má takú­to: Na varšavských poradách komunistic­kých strán zo všetkých piatich slovan­ských štátov a 2 Rumunska, Maďarska, Talianska i Francúzska prehovorilo desať hlavných rečníkov, z každého štátu jeden. A ak preto sa jaší panský „Cas“ od rado­stí a vykrikuje, že vraj, teda naša KSS nebude vraj, jestvovať, ked na tých pora­dách osobitne sa neozvala. Aké dieťa, ten akýsi Horftan, ktorý to v ..Case“ vymr^ro­­val. Ci nevidel, že aj za Chorvátov, Srb^y, Slovincov i Macedóncov z Juhosláv’c pife­­hovoril len jeden hlavný rečník, lebo tie strany sú v jednom štáte? Alebo ten člo­viečik v panskom ,,Case“ sa prine'^kero prebudil a nezbadal, že už nejestvuje Tu­kov štát a chýbala mu v našom rr'c-de — osobitná reprezentácia? Ale môže byť istý: na to, čo vyhlásil vo Varšave rfcn, tajomník s. Slánský mal poverenie i odl nás «. hovoril nám zo srdos«

Next