Roľnicka Nedeľa, oktober 1949 (IV/40-44)
1949-10-02 / No. 40
Ročník rV. — Číslo 40. I <-í . i X Cena Z KCä Ní. B RoliucRa nedeía Treba dorobif ešte viac v dedinách sa rokuje o ústretovom pláne. Národné výbory rokujú s roľníkmi o tom, čo majú v budúcom roku dorobiť a dodať pre verejné zásobovanie. Mnohým roľníkom je tento postup už srozumiteľný, no sú aj takí, čo stále opakujú: v poľnohospodárstve sa plánovať nedá, nikto nemôže vedieť, čo bude nárok. Aby bolo raz navždy jasné, plán počíta vždy s priemernými poveternostnými podmienkami. Ked roľník, vďaka priaznivým prírodným podmienkam, dosiahne väčšej úrody (ako to bolo napr. tohto roku), je to zisk pre neho. Výkupné čísla sa nezvyšujú a roľníkovi zostáva buď na prichovanie alebo na volný predaj. Keby bol však rok neúrody, suchota, krupobitie, hromadné choroby dobytka, ošípaných a toto všetko znemožňovalo splnenie plánu, vtedy ONV rozhodne, o koľko sa sniži plán výroby a výkupu roľníkom. Roľnícka výroba sa musí rozširovať, ak chceme, aby sa zvýšil aj príjem roľníkov a aby sa zlepšilo všeobecné zásobovanie. Keď roľníci viacej potravín dorobia pre robotníkov, úradníkov a vôbec pre mestá, nebudeme musieť dovážať toľko potravín ako doteraz, nebudeme za ne musieť platiť toľkým vývozom priemyelných tovarov ako doteraz a zlepší sa aj zásobovanie textilom, obuvou, železom, cementom, atď. Len vo zvyšovaní výroby je naša spása. Plán nie je ničím iným ako ukazovateľom, o koľko sa má na budúci rok výroba a tým teda aj odpredaj potravín zvýšiť. Nijaké špekulácie s cenou nám napomôžu, musíme predovšetkým viac vyrábať. Máme všetky podmienky, ahý sa nárok dorobilo ešte viacej obilia, zemiakov, repy, mäsa, mlieka, vajec, aby sme mali ešte viac dobytka, aby sme vykŕmili viac prasiat a chovali viac sliepok. Tejto jeseni i na jar môžeme lepšie hnojiť pozemky, pretože máme viac hnojív. Roľníci dostanú asi o 30% viac umelých hnojív ako vlani. Štátne a družstevné traktory pomohly roľníkom pri oraní strnísk v ďaleko väčšej miere ako vlani. Tak isto aj pri orbe pod sejbu a na zimu sú pripravené previesť omnoho väčši kus roboty, ako kedykoľvek doteraz. Každý roľník má dnes možnosť vymeniť si svoje zrno za kvalitnejšie uznané osivá. Pomerne dobrá úroda krmovín zabezpečuje nám pre statok lepšie zimovisko, ako ktorúkoľvek zimu od frontu. Vláda očakáva, že roľníci sú si vedomí tohto a že výrobu zvýšia. Mnohí roľníci rozmýšľajú takto: Je len samozrejmé, že ked môžeme, budeme výrobu zvyšovať. Veď každý chce viacej utŕžiť, ale neradi vidíme, keď niekto zapisuje, čo máme, keď sa nám určuje, čo máme dorobiť alebo dodať. Vláda by sa mala spoľahnúť na roľníkov, veď oni už všetko zariadia. Vec nie je tak jednoduchá. Roľník sa odjakživa, prirodzene, snažil dorobiť viac a aké boly výsledky? Od r. 1910 do roku 1946, teda za 36 rokov voľného „slobodného" vývoja nenastáva nijaký pokrok, ba na niektorých úsekoch v ovciach (Pokračovanie na 2. streine.) ,%! - .1 Ji J ■ijiiiI f a wp 30.4?9/ V$-PLI Bratislava, Jesenského nlica 12 Sejme viac cukrovej repy Státisíce pracujúcich roľníkov počúvalo alebo v novinách čítalo prejav ministerského predsedu A. Zápotockého, v ktorom oznámil uvoľnenie chleba, múky a zemiakov. „Kapacita našich cukrovarov je taká, že by mohly spracovať mnohonásobné viac repy. Treba osevnú plochu repy rozšíriť. Naši roľníci sa o to musia pričiniť," obrátil sa predseda vlády k roľníkom. Áno, od toho, ako sa rozšíria osevné plochy cukrovky, závisí bezlístkový predaj cukru. Na základe výzvy A. Zápotockého podujímajú sa roľníci v českých repárskych krajoch zvýšiť osev cukrovky. Dochádzajú na miestne národné výbory a tam si nechajú opraviť osevný plán tak, že budú siať viac cukrovky a pritom sa im hneď sníži osevná plocha pšenice. České noviny uvádzajú ako príklad Máriu Válkovú, predsedníčku JRD z Klecan pri Prahe, ktorá zvyšuje osevnú plochu cukrovky o jeden a pol hektáru, roľníka Jozefa Jakubíčka z Másloviec a iných, ktorí porozumeli, že potrebujeme zvýšenú výrobu cukru a preto sa dobrovoľne hlásia, že rozšíria osevnú plochu cukrovky. Urýchlif tempo Podľa došlých hlásení je najďalej vo vyberaní zemiakov kraj Olomouc — 62.9 percenta, kraj Hradec Králové, Bratislava a Nitra má splnené na viac ako 54 percent. Na Slovensku začalo sa sbieranie repy. Jesenný osev najlepšie splnil kraj Olomouc na 26.2 percenta. Za ním nasleduje Prešovský kraj s 19 percentami. Najmenší osev vykazuje Nitriansky kraj. V celej Republike je splnené vyberanie zemiakov na 31.7 percenta, na Slovensku na 35.7 percenta. t. j. 49.398 ha, sbieranie cukrovky na 0.1 percenta, na Slovensku na 0.4 percenta, celkom 174 ha, jesenný osev na 9.6 percenta, na Slovensku 7.6 percenta, čo je 35.088 ha a orba na 12.3 percenta, na Slovensku na 7.8 percenta, čo je 100.471 ha. Všetkým oblastným a krajským zmocnencom sa ukladá, aby z\ý~. šili aktivitu pri jesennej orbe, ktorá zatiaľ nedosahuje. Platí to najmä pre slovenskč kraje: Bratislavský, Prešovský a Banskobystrický. Maďari odsúdili zradu Mimoriadny senát Pudového súdu v Budapešti vyniesol v sobotu ráno o 9. hodine rOiESudky nad obžalovanou vlastizradnou trockistickou skupinou László Kajka a spol. Predseda senátu precital tento rozsudok: László Bajk — trest smrti. Lazar Brankov — doživotný žalár. Dr. Tibor Szönyi — trest smrti, András Szalay — trest smrti. Milán Ognenovič — 9 rokov žalára. Pál Justus — doživotný žalár. Všetkých obžalovaných súd súčasne odsúdil k strate občianskych práv na 10 rokov a ku konfiškácii celého majetku. Obžalovaných György Pálffyho a Bélu Korondyho súd odovzdal vojenskému súdu. Po odôvodnení rozsudkov sa obhajcovia všetkých odsúdených odvolali. Jedine hlavný obžalovaný Rajk vyslovil s odvolaním obhajcu nesúhlas a vyhlásil, že prijíma rozsudok. Aj štátny obžalobca sa odvolal proti miernej kvalifikácii trestných činov a nízkej výmere trestov. ?re obžalovaných Bránková a obžalovaného Ognenoviča z\^lustusa žiadal trest smrti a pre šený výmer trestu. k «•»•«•••••••••••••••H 9. <Ďuľiš, minister pôdohospodárstva: Prehĺbme a rozšírme plánovanie Na porade funkcionárov JSČZ a JSSR povedal minister pôdohospodárstva J. Ďuriš prejav, v ktorom zhodnoitil výsledky práce JSČZ a JSSR v žatve a vytýčil hlavné úlohy pre údobie jesenných prác a pri plnení päťročného plánu. Pri zhodncŕtení žatvy zdôraznil predovšetkým nové skú.-enosti, získané ipri organizácii práce a veľkú pomoc, ktorú poskytla robotnioka trieda roľníkom pri dokončení žatvy. O plánovaní jesenných prác povedal o. i.: „Naše doterajšie skúsenosti vedú nás k tomu. aby sme prehĺbili a rozšírili plánovanie a zdokonalili organizáciu práce v pôdohospodárstve. Plánovanie jesenných prác predovšetkým znamená vypracovať plán pre dokonalé využitie strojov, poťahov a pracovných síl. To znamená spočítať všetky stroje, poťahy a pracovné sily, a tiež spočítať všetku prácu a potrebu strojov, ľudí a poťahov. Nedovoľte, aby «troje stály u niektorých roľníkov nevyužité. Treba tiež urobiť všetko, aby nepotrebné stroje v jednom kraji alebo okrese boly presunuté do kraja alebo okresu, kde ich potrebujú. Druhou našou úlohou twi Jesenných prácach je uvažovať o spoločnom oseve a to vo dvoch známych formách. Vytvoriť v skupinách alebo v celej obci väčšie celky, ktoré by boly osiate rovnakou plodinou. Bez odstránenia známeho prechádzania s jedného poľa na druhé je nemožné dokonalé využitie stroja, poťahu, pracovných síl a tiež je nemožné urýchliť a zlacnieť prácu. Tretím úsekom .plánovania jesenných prác a príkladom tvorčej iniciatívy roľníkov je finančný plán týchto prác. To znamená vyčistiť jednotlivé druhy práce strojov a poťahov k rentabilite v pôdohospodárstve a to je tiež ochrana malého a stredného roľníka. Tým tiež po prvý raz v našom pôdohospodárstve uvažujeme o normách v roľníckej práci, o normách pre pohonné hmoty, pre šetrenie strojov, o normách pre i>oužitie rôzneho materiálu. V pôdohospodárstve viac a lepšie dorábať a potom viac a lepšie platiť, to je smysel noriem v pôdohospodárstve. Napríklad u štátnych majetkov vidíme, čo znamená zlepšovanie noriem, čo vôbec márnená lepšia organizácia práce. O rozpise operatívneho plánu . pre budúci rok povedal: „Ide predovšetkým o to, aby sme zachovali plánované plochy. Máme tzv. čierne plochy, ktoré nemôžeme ďalej dovoľovať, lebo sa zneužívajú pre špekuláciu. Porušovanie výrobných smlúv nemôže byť dovolené, na druhej strane ich plnenie bude V’azané výhodami pre všetkých poctivých a zodpovedných roľníkov. oW. Wt'? 2. októbra 1949 Väčší krajec... Obrovský ohlas mala a má medzi pracujúcimi, najmä medzi na~ iim robotníctvom tá nedávna a potešiteľná zpráva ministerského predsedu A. Zapotockého, že od 1, októbra zariaďuje sa po celej Republike bezlístkový — voľný predaj chleba, múky i zemiakov. Pravda, najväčšiu úľavu pocítia tie mnohodetné rodiny, kde pri každodennej väčšej spotrebe chleba prídel nestačil a ustarostená ftazdiná bola odkázaná prikupovat múku na čiernom trhu — za predražené ceny. Odpadnú teraz mnohé nedobré starosti so zadovažovaním chleba i múky a spotrebitelia tešia sa ešte jednej veci; obilné výrobky budú kvalitnejšie (lepšie), lebo sa súčasne zariaďuje vymielanie u pšenice na 73 per' cent a u raži na 78 percent. A ceny? Doteraz predávaly sa mlynské výrobky lacnejšie, ako činila ich výrobná cena a peňažitý rozdiel doplácal štát zo zvláštnych fondov. Chlieb sa ani po uvoľnení nezdražl a ceny múky sn iba nemnoho zvyšujú. Keď uvážime, že toto nepatrné zvýšenie nezaťaží jedného spotrebiteľa viac ako o 16 korún mesačne, musíme si pripomenút, aké veľké peniaze dávaly spotrebiteľské rodiny za múku na čiernom trhu. Tak sa nám zreteľne ukazuje, ako sme znamenite pokročili v zásobovaní chlehovinami a aký íažký úder dostali tí tajní nepriatelia, čo hriešne špekulovali a rátali, že na čiernom predaji zarobia veľké peniaze, I toho si všimnime, akým sptf^ sobom naše robotníctvo preukazuje vďaku pracujúcim roľníkom « vláde za uvoľnenie chleba, múky a zemiakov. Ďakovné listy, čo v posledné dni dochádzajú vládnym činiteľom, to nie sú iba papierové poďakovania, ale z áv äzk y celých závodov, dielní, stavieb i jednotlivcov, že zvýšia pracovné výkony a v súťaži budú sa usilovať aj o zlepšenie akosti výrobr kov. Naša výroba potešiteľne napreduje a mesačné hlásenia dokazujú, ako tomuto výrobnému vzrastu napomáhajú dobrovoľné podujatia závodov i jednotlivcov. T o sa po čase musí prejaviť v nižších výrobných i predajných ce~ nách priemyselného tovaru a tiež tak, že pri väčšom dostatku priemyselných tovarov skorej sa budú môcť uspokojiť požiadavky všetkých spotrebiteľov. Toto súťažné hnutie má pre našu výrobu a jej trvalý vzrast skutočne obrovský význam. Veď celý rad závodov i jednotlivých zamestnancov vo fabrikách podujalo sa tohoročný výrobný program uskutočniť do konca novembra, alebo do za' liatku decembra, keď sa v našej republike koná všeodborový sjazd a každým dňom takýchto oduševnených pracovníkov pribúda. Pri terajšom uvoľnení chleba a múky oceňuje robotníctvo zásluhy malých a stredných roľníkov a ten dobrý sväzok robotníckoroľnicky chcú robotníci naďalej upevňovať lepšou prácou a zvýše(Pokračovanie na 2. strane. J vďaka tohoročnej úrode a vďaka dobre organizovanému výkupu a snahe uvedomelých roľníkov prvý raz po desiatich rokoch sa dostáva na stôl robotrfíkov voljný chlieb.