Roľnícke Noviny, september 1968 (XXIII/208-229)
1968-09-04 / No. 208
KOMENTÁRE - NÁZORY- MIENKA - INFORMÁCIE O ČESKOSLOVENSKU Pohľady z rôznych metropolí MOSKVA: POČIATOK ŤAŽKÉHO PROCESU SOVIETSKA tlač zoširoka píše o súčasnej situácii u nás. „Počiatok ťažkého procesu ozdravenia“ — tak otitulkovali svoje informácie z Prahy korešpondenti denníka IZVESTIJA. „Boj o socialistickú budúcnosť Československa vstupuje do novej fázy“ — tak znie zas titulok v PRAVDE. Korešpondenti vyslovujú názor, že národy ČSSR pod vedením komunistickej strany vyrovnajú sa so všetkými problémami, aké stoja pred nimi. IZVESTIJA avizujú, že v najbližšom čase sa usporiada stretnutie na najvyššej úrovni medzi ČSSR a ZSSR na prerokovanie ekonomických problémov. V PRAVDE sa zdôrazňuje, že „spojenecké vojská úspešne splnili svoje ciele" a pripomína sa „neodkladnost uskutočnenia dohodnutých opatrení“. Popri kritike buržoáznej tlače za „povzbudzovanie kontrarevolučných síl“ a výčitkách tým novinám komunistických strán, ktoré vo svojich stanoviskách vyjadrili podporu a solidaritu s ČSSR a KSČS si PRAVDA všíma „mnohých bojovníkov za socializmus, mier a demokraciu, uvedených do omylu imperialistickou propagandou“. PRAVDA žiada, aby sa zastavila činnosť „Literárnych listov“. V článku svojho spravodajcu z Moskvy Boršenka PRAVDA konštatuje, že boj v ČSSR nie je ešte skončený. Reakcia — podľa tohto materiálu a — dostala v hlavnom meste priemyselných centrách úder a stiahla sa do krajov. Kontrarevolúcia manévruje. Boršenko píše, že „všetci čestní ľudia v Československu žiadajú, aby kontrarevolučné bandy, ktorých je podľa týchto údajov do 40 000, boli odstránené“. BERLÍN: V POZADÍ STÁL BONN ÚSTREDNÝ ORGAN SED NEUES DEUTSCHLAND, ktorý ešte pred niekoľkými dňami označil prvého tajomníka G'V KSČS s. Dubčeka za „revizionistu“, a mal k nemu celý rad „iných výhrad“, v komentári tvrdí, že zásah v ČSSR znamená fiasko revanšistickej východnej politiky Bonnu. Aktivita antisocialistických síl v československej tlači, rozhlase a televízii bola podľa tohto denníka úvodným útokom k neskoršej bonnskej expanzii. „Antikomunistické ideológia, ktorá si stanovila za východiskový bod Prahu a mala sa preniesť ďalej — na Maďarsko, Poľsko a do iných socialistických krajín. Aj náš socialistický štát mal byť izolovaný a podminovaný, aby jedného dňa sa dostal do rúk triedneho nepriateľa“. Tento denník ešte pred uzavretím moskovských rokovaní sovietskych a našich predstaviteľov zverejnil „obsiahlu dokumentáciu“ nazvanú „Stála eskalácia protisocialistického a kontrarevolučného vývoja v ČSSR“, v ktorej sa píše, že už v januári „plénum ÚV KSČS sa rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV a prezidenta republiky kvôli údajne príliš veľkej koncentrácii osobnej moci“. Tlač vraj robila v januári zosilňujúcu kampaň proti bývalému tajomníkovi ÚV KSČS A. Novotnému a vo februári sa začala pod vedením Smrkovského obávaná kampaň „rehabilitácie“ a že v apríli prijal ÚV KSČS „Akčný program preniknutý revlzionistickými názormi“. VARŠAVA: VYZNAMENANIA POĽSKÝM VOJAKOM AJ POĽSKA TLAČ venuje veľa miesta informáciám o Československu a o náladách medzi poľskými vojakmi. ŽYCIE WARSZAWY zaznamenalo, že v poľských jednotkách, umiestených nateraz na území ČSSR boli mnohým príslušníkom poľských jednotiek udelené vysoké štátne vyznamenania a medaily „Za zásluhu o obranu krajiny". Mnohí poľskí vojaci boli aj povýšení. Noviny dodávajú, že poľské početné, jednotky „dostávajú veľmi vzrušujúce listy z rôznych kútov Poľska“ a niektoré z nich aj citujú. Tak v liste z Wroclawi sa píše: „Váš vlastenecký internacionalistický postoj pri plnení zodpovednej služby nám garantuje, že naše deti pôjdu do škôl, že môžeme spať, že môžeme žiť a pracovať v kľude.“ Pod titulkom „Dve miery slobody“ TRYBUNA ĽUDU tvrdí, že vo svetle posledných udalostí v Československu je jasné, že medzi československými a západonemeckými propagačnými strediskami existovali spojenia a že čs. prostriedky masového šírenia informácií čerpali inšpirácie z NSR. „Po vstupe spojeneckých vojsk začali činnosť tajné stanice vysielajúce rozhlasové a televízne relácie“. Z. Broniarek v TRYBUNE ĽUDU zasa napísal, že „Pražské rádio a iné tzv. slobodné stanice vysielajú falošné informácie, provokatívne správy a nepriateľské názory“. BUDAPEŠŤ: SLOVENSKO PRACUJE Ústredný orgán MSRS NÉPSZABADSÁG uverejnil v nedeľu pod titulom „Začala sa normálna práca na Slovensku“ riport svojich redaktorov Fehéra a Szabóva o súčasnej situácii na Slovensku. Okrem iného sa v ňom píše: — Slovenské mestá a dediny preukazujú znaky normalizácie života. Nedokazuje to iba pokojnejší tón rozhovorov, nedokazuje to iba skutočnosť, že zo stien a výklad ných skríň miznú urážajúce nápisy — tu a tam sa objavujú už aj nápisy, vyjadrujúce československo-sovietske a československo-maďarské priateľstvo. Okrem toho vychádzajú opäť pravidelne aj najdôležitejšie ústredné denníky PRAVDA, SMENÁ, UJ SZÔ. Včera ráno vyšiel aj obľúbený slovenský ilustrovaný týždenník ŽIVOT a vyšli aj vidiecke noviny. A toto je povzbudivé i vtedy, keď obsah týchto novín je protichodný. Najdôležitejšie je, že uverejňujú úradné nariadenia, vyhlásenia straníckych a vládnych činiteľov. — československí turisti, ktorí sa medzitým vrátili do svojej vlasti, pochvaľujú si postoj maďarskej vlády voči nim, rozprávajú, ako ďalekosiahle sa pokúšali v Maďarsku starať sa o nich — popri úradných orgánoch aj súkromné osoby, známe i neznáme. Ich obavy zmierňovalo priateľské ovzdušie, ktoré Ich obklopovalo. V závere reportáže sa píše: — Ľudia debatujú veľa a o všetkom Je to prirodzené, veď aj vo svojom vnútri si musia ozrejmiť udalosti posledných mesiacov a týždňov, aby mohli vykročiť ďalej. Aj preto si vysoko oceňujeme prvé pozitívne znaky týchto dní: obnovenie normálnej práce: jednak ako znak obratu v zmýšľaní más, jednak ako dôkaz úsilia českých a slovenských komunistov. V správe denníka NÉPSZABADSÄG o opatreniach na normalizáciu maďarsko-československých stykov sa o. i. hovorí: — Určené jednotky maďarskej ľudovej armády, ktoré spolu so spojeneckými vojskami sa dočasne zdržiavajú na československom území, plnia svoje úkoly so cťou a veľkou politickou zrelosťou. v Dôsledne sa usilujú o to, aby záujme československého ľudu utvárali dobrú spoluprácu s miestnymi straníckymi a štátnymi orgánmi, s útvarmi československej ľudovej armády i s obyvateľstvom. Na území ich pôsobnosti nedošlo k ozbrojenému boju. Nie sú žiadne osobné alebo materiálne straty, spôsobené bojovými akciami, ani medzi maďarskými jednotkami ani medzi civilným obyvateľstvom. BELEHRAD: BORBA ODPOVEDÁ NA ÚTOKY AKO PÍŠE ústredný orgán Komunistickej strany Rakúska VOLKSSTIMME do polemiky medzi Juhosláviou a niektorými štátmi Varšavskej zmluvy zasiahla aj poľská TRYBUNA ĽUDU. Noviny vyčítajú Juhoslávii, že porušila „základné princípy internacionalizmu". Rovnaké obvinenie vzniesla TRYBUNA ĽUDU pred dvoma dňami aj na adresu Rumunska. TRYBUNA ĽUDU píše, že Juhoslávia podporuje „imperialistickú stratégiu za oslabenie socializmu“. Moskovský rozhlas obvinil /Juhosláviu z nepriateľskej kampane proti Sovietskemu zväzu a ostatným socialistickým krajinám. Juhoslovanskej delegácii v OSN vyčíta, že predkladá podobné stanoviská ako USA a Veľká Británia. Juhoslovanská BORBA na tieto útoky odpovedá: „Komunistická strana Československa požíva osobitne silnú medzinárodnú podporu robotníckeho hnutia. Je to faktor, ktorý priťahuje všetky pokrokové medzinárodné sily. Je preto tendenčné, keď TASS a IZVESTIJA denne útočia na Juhosláviu a pritom prekrúcajú juhoslovanské stanovisko k udalostiam v Československu. Toto stanovisko je rovnaké s názorom mnohých komunistických strán sveta. BORBA vidí v terajších útokoch na postoj Juhoslávie obdobu s metódami, ktoré sa používali v roku 1948 proti Juhoslávii. BORBA vyslovuje obavy, že udalosti okolo Československa, by sa mohli zopakovať vo vzťahoch k socialistickej Juhoslávii. Nikto nemôže mať pochybnosti o tom, že Juhoslávia by mohla byť vystavená rovnakému nebezpečenstvu s ešte väčšou silou. KOMENTÁRE - NÁZORY - MIENKA - INFORMÁCIE 0 ČESKOSLOVENSKU TAK TO VIDÍ KARIKATURISTA NEUES DEUTSCHLAND (NDR): — Vážení súdruhovia, tu hovorí „Slobodný rozhlas Československa“ ... Slovo k (Pokračovanie z 1. str.) Mám na mysli najmä slabo hospodáriace družstvá, ktoré sa ešte sem-tam nájdu. Spoločná dôvera i spoločný jednotný postup nás, ktorí sme po zjazde KSS nastúpili do funkcií, spolu s obrovskou masou poľnohospodárov, vytvoríme priaznivé podmienky pre túto konsolidáciu. Dovoľte, aby sme sa pri tej! príležitosti obrátili aj na pracovníkov potravinárskeho priemyslu. Ich čaká v podstate sezóna za nezvyklých podmienok. Sezóna tak dôležitá, že od jej zvládnutia bude záležať, či budeme mať dostatok konzerv, ovocia, zeleniny a iných základných článkov a potravín v zimných mesiacoch. Prosím vás, pracovníci potravinárskeho priemyslu, nešetrite obetavosťou. Uvedomte si; že od va-' šej obetavej práce závisí to, či budú mať naše deti v družinách, v nemocniciach, ale i v bežných rodinách dostatok základných potravín. Stojíme pred zložitou cukrovarníckou kampaňou. Bude ťažká nielen z hľadiska dopravných možností. Ale aj preto, že nemáme takú úrodu, akú sme očakávali. Aj napriek tomu si však myslím, že je vo vašich schopnostiach a možnostiach toľko síl, že tieto úlohy zvládnete. Chce! by som sa ešte obrátiť na pracovníkov lesného hospodárstva. Oni už neraz v tvrdých, ťažkých podmienkach dokázali svoje vysoké vlastenectvo. Dokázali, že majú radi tento náš slovenský národ. Chcel by som ich poprosiť, ab v úzkej súčinnosti s MNV najtnä v horských a podhorských oblastiach pomohli občanom pripraviť toľko palivového dreva na zimu, aby sme i s touto základnou podmienkou konsolidácie nášho života na de-1 dine nemalí v budúcností starosti. Vážení občania, chcel by som vás ubezpečiť, že sme nielen ochotní, ale i odhodlaní spolu so slovenským národom, naším obyvateľstvom strádať, trpieť, ale to pre nás, komunistov, nestačí My. komunisti na Slovensku, chceme dať a chceme bojovať predovšetkým za to, aby sme našli východisko z tejto situácie. A východiská vidíme v tom, že všetci spo ločne. napriek zložitým a ťaž-< kým podmienkam, ktoré, myslím, nemusíme prikrášľovať, chceme hľadať riešenie spolu s vami, chceme ukázať, že na-' ša strana je schopná i v tejto zložitej situácii nájsť seriózne, reálne východiská tak, aby su-* verenita našich štátnych orgánov bola čo najrýchlejšie ob-* novená, aby sme mail pociť istoty, národnej 1 československej hrdosti. NA ÚVOD MINÚTA TICHA Rozhodnutie: normalizovat BANSKA BYSTRICA (en) — Včerajšie zasadnutie pléna Stredoslovenského KNV bolo poznačené tragickými udalosťami minulých i týchto dní. Hneď v úvode rokovania uctili si poslanci KNV minútou ticha obete na ľudských životoch (štyria mŕtvi a 22 ranených). Jedným z hlavných bodov rokovania bola súčasná situácia. Neoprávneným obsadením nášho štátu vznikli značné hospodárske škody a bol narušený normálny chod nášho politického a hospodárskeho života. Plénum prijalo konkrétne opatrenia na postupné odstránenie škôd a vyslovilo vďaku obyvateľom kraja za ich morálnu jednotu, aktívny postoj k čelným predstaviteľom strany i štátu i za príkladnú disciplínu. Národné výbory na strednom Slovensku sú rozhodnuté prispieť v maximálnej miere k urýchlenej normalizácii života a tým aj k čo najrýchlejšiemu odchodu cudzích vojsk z nášho územia. Stredoslovenský KNV komplexne zhodnotí prácu rozhlasu a tlače, ktorá v kritických dňoch a situáciách zohrala vysoko pozitívnu úlohu a zaslúžila sa o to, že u nás, teda nielen v kraji, bola jednota ľudu, nedošlo k anarchii a rozvratu, ku krviprelievaniu a väčším stratám. Plénum o. i. prijalo aj niektoré kádrové zmeny. Pre nedostatky v práci a pre stratu dôvery obyvateľstva odvolalo z funkcie predsedu KNV Bellvlského. Novým predsedom J. KNV je Ing. Vladimír Litvaj. Komentár ..................■■......i — Hlavu hore a pevnú chrbticu! K«ď som písal svoj minulý komentár, v ktorom som upozorňoval, že republike hrozí provokácia a nebezpečeenstvo, vôbec som netušil, akú mám pravdu. Nečakaný úder, zasadený aW rana päsťou nám všetkým, máme teda za sebou. Situácia, ako sa teraz hovorí, sa normalizuje, lebo už nestrieľajú guľomety a pásy tankov toľko nehrmotia. Žijeme v zmenených pomeroch. Žiaľ, nie poprvý raz v história našej malej krajiny. Zhrútilo sa všetko, do čoho sme od januára tohto roku vkladali nádeje? Myslím si, že nie. Som presvedčený, že sa nemohlo všetko zhrútiť, že naše nádeje a túžby vybudovať ľudský socializmus môžu byť síce pošliapané, ale nie zašľapené. Som presvedčený, že s ľudom, ktorý v minulých dňoch vydržal takúto štátnickú skúšku dospelosti a politickej zrelosti, ktorú obdivuje celý svet, sa nedá násilím manipulovať. Naša krajina nikdy vo svojej bohatej a niekedy aj ťažkej a smutnej histórii nebola nikdy na kolenách. Ani teraz nie je á nebude. Možno, že sa ozvú maloverní, možno, že poznáme ľudí nepevných a zlomených, ľudí plných strachu. To všetko nemožno vylúčiť. Ale je ich málo a tvoria maličkú menšinu. Spomeňme si, ako sa v minulých dňoch vytvorila jednota medzi ľuďmi, medzi Čechmi a Slovákmi, ako po celej republike znel hlas za jednotu krajiny, ako si ľudia pomáhali, vzájomne sa posilňovali a stáli pri sebe. Pestujme túto jednotu a národnú hrdosť, pomáhajme si a nehľadajme príčiny k hašterivosti a malichernostiam sváru. Naše sny a túžby sa teraz budú možno uskutočňovať pomalšie. ako sme si ešte pred niekoľkými dňami mysleli. Ale či možno zastavit kolesá dejín, možno vari odradiť od budovania humánneho socializmu tak statočný ľud, ako je náš? Nie, to je nemožné. Tvrdo nás zasiahla vojenská skutočnosť. Budúcnosť je napriek tomu naša, pretože v tejto malej krajine uprostred Európy sme doma my. Hlavu hore a pevnú chrbticu, súdruhovia a priatelia! „Kontra" Človek sa tak zamýšľa nad tou kontrarevolúciou, a stále nie a nie ju u nás objaviť. Chodil som v nedeľu ulicami Bratislavy, a ani tam nebola. Skôr naopak. Pokoj a poriadok vládli všade. Bratislavčanov tu bolo síce pomenej, no chodili, sviatočne vyobliekaní. Pokojní. Hliadky, zložené z príslušníkov ľudových milícií, verejnej bezpečnosti a armády sa nudili. Nemali prácu. Aj v Bratislave počuli výzvu straníckych i verejných orgánov. Výzvu, ktorá mala odstrániť „kontrarevolučnými“ heslami pomaľované steny domov. Zaujímavé. Stačila iba jednodu- poslúcha chá výzva a nápisy zmizli. Tá „kontra“ disciplinovane poslúcha oficiálne orgány. Na rohoch ulíc sa objavili znovu tabuľky s názvami. Tak ako je to treba. A z ulíc zasa sa vytratili potichu tanky, iba kdetu sa preženie ulicou obrnený transportér. A pred univerzitou, na Šafárikovom námestí už ľudia rozobrali aj improvizované hroby nešťastných obetí. Už nič nepripomína nedávne udalosti v okolí univerzity. Iba zaschnutá krv na schodoch, na žltej dlažbe ulice, ktorú nezmyl ani predvčerajší dážď. Senkvičania u drugarov Keď sa u nás zdržovali „značkovacie“ vojská Varšavskej zmluvy bol som v Rumunsku. Pri vyostrovaní situácie nikto nepomyslel na čarovné čierne more, hoci vlny priamo lákali človeka do mora. Každý myslel na domov. Kto ma! tranzistor, bol v permanencii vo dne v noci. Dni sa premenili na čierne noci, noci boli vyhradené debatným krúžkom ... Dosť dobre si neviem pred staviť prvé pocity našich občanov v zahraničí, keď sa dozvedeli tú neuveriteľnú správu, že Československo obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Medzi takýmito turistami v zahraničí boli družstevníci zo Šenkvlc, ktorí prišli navštívit •vojích priateľov do Juhoslávie. Koľko sa len tešili na krásny Jadran. A zrazu správa, ktorá ich úplne šokovala „V Československu vypukla kontrarevolúcia,“ — počúvajú správu z Moskvy, Vzápätí na laďujú prijímače na Belehrad a tam sa dozvedajú pravdu. Pozorní hostitelia po sedemdňovom pobyt* si ich rozobrali do rodín a starali sa o nich doslova ako o opustené siroty. — — Niekedy mi bolo do plaču spomína Štefan Petráš, účastník zájazdu, keď sme videli, ako priatelia Juhoslovania cítia, prežívajú s nami, ako sa boja o náš osud, budúcnosť. — Ostanete u nás dovtedy, kým sa to nevykryštalizuje — oznámil nám predseda juhoslovanského družstva. Ženy, ktoré nechali doma de ti, manželov, chceli sa hneď vrátiť domov. Nebolo to možné. Hranice boli zavreté. • • * — Pre tých, ktorí nebolí v rodinách do miestnej klubovne namontovali televízor, rádia. Počúvali sme, hltali správy z domova. Verte, nikdy nám tak nebolo ťažko, smutno za domovom. Takto spomínajú Senkvičania, ktorí ďalších se dem dní boli tak ďaleko od našej postihnutej vlasti. * * * Keď sa vyše 40 družstevníkov zo Šenkvíc dozvedelo, že pravdepodobne budú môcť odísť domov, celú noc nespali. Hostitelia ich ešte zdržovali, aby vyčkali. Keď už naozaj neboli na udržanie, prišiel účtovník družstva, bez akýchkoľvek papierov a potvrdeniek a každému dal po 130 nových dinárov na cestu. Kým ich stačil rozdať v autobuse pribudlo 15 „štanglí“ salámu, štyri veľké šunky, slanina, konzervy, chlieb, rakija ... Lúčenie bolo veľmi dojímavé. „Juhoslovania by nám dali srdce, celého seba, len aby sme prišli už do oslobodenej vlasti.“ » * * Senkvičania sú už doma. Prišli cez Rakúsko. Už im len spomienky ostali na veľké mítingy pracujúcich bratskej krajiny, na verné informácie v rozhlase, televízii v Juhoslávii. Odnášali si nesmiernu devízu: Na Balkáne pri Jadranskom mori máme priateľov, ktorí nás nesklamali, nezradili afli v tých najťažších časoch. Sú Hrdí na nich, že si ich vybrali za drugarov.