Roľnícke Noviny, november 1968 (XXIII/258-283)
1968-11-01 / No. 258
I V SLOVENSKEJ KALIFORNII „Ani poklady zlata a striebra, ani kanóny, meče či bodáky, ani nádhera svetská z vysokého stavu pošlá, merat sa nemôže s vedou. Čím viac nevedomostí, tým viacej všestrannej slabosti ako v jednotlivých rodinách, tak aj v celých kmeňoch ľudských ..." D. G. Lichard, 1870 P red tridsiatimi rokmi evidovalo Sovensko okolo šesť a pol milióna ovocných stromkov. Úroda na týchto stromkoch sa podľa úradnej štatistiky z roku 1937 odhadovala na 700 tisíc metrických centov. Kruté zimy a vojnové roky položil temer na lopatky aj slovenské ovocinárstvo. Pomalšie sa spamätávalo ako ostatpé odvetvia poľnohospodárstva. A potom prišli roky, v ktorých sa síce tvrdilo vo'vzletných prejavoch a rečiach, ako premeníme Slovensko na kvitnúcu záhradu, ale ovocinárstvu sa nevenovala primeraná pozornosť. Zaostala aj šľachtiteľská, ha na mnohých miestach a v istých chvíľach aj ochranárska práca. Zanedbalo sa školkárstvo, lebo škôlky z roka na rok vyhadzovali na ohnisko tisíce stromkov, ktoré nemal kto odkúpiť, a najmä kto zasadiť. Vymýšľali sa teórie, kde sadiť ovocné stromky a zriaďovať sady, že nimi zapínať iba neúrodné stráne a vôbec nekvalitné pôdy. Tak sa dostalo ovocinárstvo na milosť a nemilosť božiu a s ním spotreba ovocia na obyvateľa poklesla na úroveň najposlednejších krajín sveta. A rady kupujúcich jabĺčka z roka na rok narastali. Isté dôsledky týchto nepremyslených zásahov pociťuje slovenské ovocinárstvo dodnes a dodnes spotreba ovocia okolo 50—60 kilogramov na osobu je vo svetovom meradle podpriemerná. Človek pre udržanie svojho zdravia a pre vylepšenie a zracionalizovanie výživy by mal skonzumovať okolo 100 —120 kilogramov ovocia ročne. Na toto pamätá perspektívny plán i nevšedné úsilie ovocinárov a odborníkov vo všetkých kategóriách. Prestali fantázie a kvetné prejavy. Začalo sa racionálne premýšľať, čo urobiť, aby sa obnovilo slovenské ovocinárstvo v nových socialistických podmienkach. No najmä, aby sa rozvilo všade, kde sú jeho možnosti, a to múdro a odborne aj v malinkých pridomových záhradkách. Možno povedať, že za rok, či za dva nebývalou mierou vzrástol temer všeľudový záujem o ovocinárstvo. Vznikol desaťtisícový zväz záhradkárov. Vznikli nové družstevné sady a do nich prišli odborníci, ktorých si správy družstiev ocenili, hoci výsledky ich práce nemohli ihneď uvidieť. Vložili sa nové investície do družstevných a štátnych sadov a v nových podmienkach sa začala rozvíjať aj školkárska, šľachtiteľská a semenárska práca. Učte sa poznávat tých, ktorí vám skutočne dobre prajú, prijmite slovo lásky ochotným srdcom, z jak verného srdca pochádza, držte sa svojett, ktorá v radosti raduje sa spolu s vami, v žalosti ale trpi spolu s vami; tej svojeti, ktorá po ničom tak netúži, ako by sa už od prirodzenia krásne kraje našej domoviny, zvelebením hospodárstva a priemyslu v pravý raj premenili. D. G. Lichard, 1863 Horná Nitra patrila už v minulom storočí k významným ovocinárskym krajom. Z Pravna, Koša, Kostolian i z prievidzských záhrad šlo ovocie do Budapešti a do Viedne. Dobré a tvrdé a najmä voňavé „mišianky a bocmanky" z uhrovského a mitického panstva šikovali až na pápežský dvor. Občania Horných a Dolných Veštenie sa zasa po celé generácie živili obchodom s ovocím. Krátko pred úrodou prenajímali si celé sady. Postavili si v nich strážne búdy a potom prišli vozy, zakryté plachtami, ženy a deti a sady ožili Vesteničiarmi. Vesteničiar. to bol p>ojem. Predával čerešne a slivky, skupoval suché jabĺčka a hrušky, prevážal čerstvé i suché ovocie po celom Uhorsku a potom po prevrate po celej republike. No zároveň na svojom chotári vysádzal z tých najlepších odrôd záhrady, štepil plánky na širokom okolí a prinášal vrúble. Koncom minulého storočia vznikla v Prievidzi ovocná škôlka. Hneď od prvých rokov si postavila za cieľ zveľaďovať ovocinárstvo v tomto kraji, ktorý má preň mimoriadne výhodné podmienky. Dobré pôdy. slnečné stráne a strom tu netrpi chorobami, ako v mnohých iných, najmä teplejších krajoch. Na začiatku tohto storočia už prievidzská škôlka vyberala najsúcejších občanov z okolitých obcí, vodila ich po škôlke a radila im, aké stromky kde zasadiť, ako si vybudovať sad za domom, ako zveľadiť záhradku, ako preštepiť plánky po chotároch 'a medziach. Už vtedy sa stala školou ovocinárov. Po prevrate len rozšírila svoje pôvodné poslanie. Pamätám sa, ako dnes už vari najstarší slovenský škôlkar a správca prievidzskej škôlky Falešník chodil po dedinách, učil, ako stromček zasadiť, ako ho opatriť na zimu, aby mu neublížila divá zver, ako mu tvarovať korunu, aby čím skô" rodil. „Aby vám bol potešením do celý váš život.“ vrave1 neraz ticho, keď odřezoval konárik „My teprve sadíme stromky národného dobrobytu našeho, (Pokračovanie na 7. strane) # Ján Majdán strávil v prievidzskej ovocnej škôlke a na šľachtiteľskej stanici plných 37 rokov. Foto ČTK BLAHOŽELANIE PRAHA (čstk) — Prezident republiky Ludvík Svoboda, prvý tajomník ÜV KSČ S A. Dubček, predseda NľZ J. Smrkovský a predseda vlády Ing. O. Čeraik zaslali generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ L. I. Brežnevovi, predsedovi Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR N. V. Podgornérmi a predsedovi Rady ministrov ZSSR A. N. Kosyginovi blahoprajný telegram k vynikajúcemu výsledku, ktorý sovietska veda a technika dosiahli úspešným letom kozmickej lode Sojuz 3. MEDAILY K JUBILEU BRATISLAVA (čstk) — Pri priležitosti 50. výročia vzniku našej republiky odovzdal včera predseda ÚV SNF dr. Samuel Falťan za účasti predsedu SNR Ondreja Klokoča 70 popredným predstaviteľom nášho politického, verejného a kultúrneho života pamätné plakety, ktoré im udelil ÚV SNF. ZASADÁ PLÉNUM ÚV KSSZ MOSKVA — V Moskve bok) v stredu a vo štvrtok riadne zasadanie pléna ÜV KSSZ. Vypočulo prejav generálneho tajomníka ÚV KSSZ L. Brežneva o priebehu plnenia uznesení XXIII. zjazdu a plenárnych zasadaní ÚV KSSZ venovaných otázkam poľnohospodárstva. L. Brežnev vo svojom prejave1 o. i., uviedol, že poľnohospodárska produkcia na jedného obyvateľa vzrástla v ZSSR v rokoch 1965—67 o 11 percent. NA SVETOVEJ ÚROVNI PRAHA (čstk) — V roku 1970 majú uzrieť svetlo sveta prvé zo sériových nákladných áut nového typu libereckých Automobilových závodov v Jablonci nad Nisou. Bude to desaťtonový dvojnápravový valník Škoda číslo 100.02, moderné cestné nákladné auto. VEĽKÝ MÍTING v bratislavskom slovnafte Stretnutie s Dr. G. Husákom BRATISLAVA (čstk) — V bratislavskom Slovnafte sa včera uskutočnil verejný stranícky míting o aktuálnych vnútropolitických otázkach, na ktorom srdečne privítali prvého tajomníka ÚV KSS dr. Gustáva Husáka a členov Predsedníctva ÚV KSS súdruhov Ladislava Novomeského a Viktora Pavlendu. Vo svojom príhovore k pracujúcim Slovnaftu dr. G. Husák zdôraznil, že nastávajúce obdobie si vyžiada náročnosť na činnosť nových štátnych a politických orgánov a na riešenie ekonomických otázok. V odpovediach na mnohé dotazy osvetlil potom celý rad problémov, súvisiacich s utváraním predpokladov pre hlbší rozvoj politickej, ekonomickej a kultúrnej činnosti pracujúcich. Odpovedal tiež na dotazy o plnení medzištátnej zmluvy ZSSR a ČSSR a o vzťahoch našej KSČS k ďalším komunistickým stranám. V závere mítingu pracujúci Slovnaítu vyjadrili zadosťučinenie nad uzákonením čs. federácie a odhodlanie pevne stáť za vedením našej strany a štátu. SÚDRUH SVOBODA: JAHOMÍM VÁM VSfTKÍM...” Trónná sála na Pražskom hrade, to bolo miesto, kde sa včera predpoludním zišli naši olympionici so svojimi trénermi, aby súdruhom Svobodovi, Dubčekovi. Černíkovi. Smrkovskémti zložili svoje pocty z 19. olympijských hier. Tisíce a tisíce divákov mávalo „zlatej Vére“ na Hradčianskom námestí, odkiaľ olympionici odchá-d žali na Hrad. Tisíce divákov bn chceli stisnúť ruku . . . Keď nastala slávnostná chvíľa, keď do trónnej sály prišiel prezident a ďalšie významné osobnosti. zaznel obrovský potlesk. Jesenné slniečko, ktoré sa práve vtedy vynorilo z mrakov, akoby chcelo pozlátiť všetky tie zlaté medaily Věry Čáslavskej-Odložilovej, medaily Mileny Duchkovej, Řezkovej, akoby chcelo všetkých poláskat, ale najmä tie ženy. ktoré v tohoročnom družstve olympionikov vykonali najviac . . . Aj prezident republiky, ktorý celej výprave srdečne ďakoval za úspešnú reprezentáciu našej vlasti, osobitne blahoželal práve ženám. Vo svojom prejave sa obrátil k Věře Čáslavské j-Odložilove j. Povedal: „Vo svete o vás vravia, že ste fantastická. vynikajúca, dali vám veľa prívlastkov, ale pre nás ste vždy naša Věra. Takú vás máme radi a za to, čo ste vykonali pre našu krásnu vlasť, udeľujem vám Rad republiky.“ I keď to boli slávnostné chvíle, i keď mnohí olympionici neboli schopní vysloviť čo i len slovko, prišla k .slovu Věra, ktorá za všetkých poďakovala: „Vážený pán prezident, je mojou najtnfTšou povinnosťou odovzdať vám nielen symbolicky, ale aj skutočne malé kópie zlatých medajjí. Všetci sme bojovali, všetci sme chceli obstáť, pretože vás máme strašne radi.. .*• Oficiality sa skončili a repre-' zentanti spoločne s predstaviteľmi strany a vlády sa odobrali do ďalších miestností. Tam bolo pripravené pre manželov Odložilovcour prekvapenie — kávová a dezertná súprava — dar prezidenta republiky. Keď im ho odovzdával, pove-: dal J. Odložilovi, aby vždy poslúchal svoju manželku. Odložil sa pohotové spýtal, ako je to u Svobod ovcov s tým poslúchaním. „Od samého začiatku“ — povedal súdruh Svoboda — „som doma vždy poslúcha] svoju manželku. Ale iba doma . . Josef sa poďakoval a obrátil sa k Vére: „Tak vidíš!“ Skončilo sa fantastické stretnutie. ktoré vyzeralo tak, že deti sa prišli pochváliť rodičom, čo sa im podarilo a tí ich pohladili. Nám na Hrade všetkým bolo tak a všetci sme mali taký pocit, že sme práve na návšteve svojich matiek a svojich otcov. Viktor Syn Jedno z nezabudnuteľných stretnutí minulých slávnych dní... Druhé kolo prehral predseda Posledné roky Gejzu Bolyoša poznačila veľká tragédia. Postarali sa o ňu ľudia a vyvrcholila práve v deň jeho štyridsiatych siedmich narodenín. Jeho „prípad“ sa vliekol dva roky a skončil sa veľmi rýchlo: 17. júna 1967 DO KSS v Holiši ho vylúčila z komunistickej strany Krátko potom zanechal aj funkciu predsedu miestneho družstva. Kým však prišlo k tomuto rozhodnutiu, v Holiši sa odohralo veľa všelijakých udalostí... « * * Písal sa marec 1962. Gejza Bolyoš sa ujíma funkcie predsedu JRD v Holiši. V tomto čase situácia na družstve nie je ružová. Úrody obilia sa pohybujú okolo šesť-sedem metrákov po hektári, dobytok hynie od hladu . . Proste, je to jedno z najhorších družstiev v okrese Lučenec, ak nie najhoršie. Bolyošovi sa veľmi nechcelo do takého neporiadku. Nie že by mal z roboty strach. Ale mal nedobré tušenie. Predtým bol niekoľko rokov predsedom v Muľke. Za jeho predsedovania družstvo v Muľke sa stalo jedným z najlepších v okreše Z Muľky nerád odchádzal. Ale aj tak býva, že keď družstvo začne dobre prosperovať, chcú riadiť aj ini.. . Napokon za šesť rokov sa napredsedoval dosť. Konečne, dobre mu padlo, keď prišli za ním z VPS i z okresného výboru strany a povedali, Gejza, si dobrý odborník, skús dať do poriadku Hoiišu A tak Holiša sa stala od marca šesťdesiateho druhého jeho druhým domovom. V okrese mai dobré meno. Chcel dokázať, že sa vyzná vo svojej robote. Predovšetkým sprísnil pracovnú disciplínu. A potom prišli prvé dobré výsledky, ale aj nepríjemné spory s bývalými funkcionármi družstva a s MNV. Dnes je neodškriepiteľným faktom, že toto najhoršie družstvo v okrese sa za tri roky pod vedením Bolyoša dostalo nad priemer V čase, keď prišiel do Holiše. ľudia nedostávali pravidelne výplatu. Aj pol roka im ju družstvo nevyplatilo. Am nemohlo, lebo družstevná pokladňa bola prázdna. Preto, aj keď s ťažkosťami, najskôr vymohol konsolidačný úver na štvrť milióna korún, aby mohol vyplatiť na pracovnú jednotku aspoň sedem korún. Bolyoš dobre vedel, že ak má družstvo dosiahnuť dobré výsledky, ľudia musia robiť a robiť budú len vtedy, ked dostanú plácu. Tento zámer sa mu aj podaril. O rok neskoršie na pracovnú jednotku už vyplácali dvanásť korún, v šesťdesiatom piatom devätnásť korún a po roku už dokonca dvadsaťdva korún. Vlani dvadsaťpäť korún. Ľudia zarobili a robili. Ako rástla ich odmena, stúpala i úžitkovosť dobytka a úrody. Úrody obilnín z dvetisíc metrákov v roku 1961 stúpli na päťtisíc v roku 1966. Predaj mäsa zo 178 q na 400 q a mlieka z 85 tisic na 161 tisíc. Rast poľnohospodárskej výroby potvrdzujú aj tržby, ktoré v roku 1961 predstavovali niečo viac ako 1.6 milióna korún a v roku 1966 už vyše troch miliónov korún. (Pokračovanie na 3. strane^