Roľnícke Noviny, apríl 1972 (XXVII/78-101)

1972-04-01 / No. 78

DENNÍK PR E POĽNOHOSPODÁROV SOBOTA 1. APRÍLA 1972 ROČNÍK XXVII « ČÍSLO 78 • CENA 50 HAL. Včasná sejba - predpoklad bohaté; úrody Na rade sú zemiaky V STREDOSLOVENSKOM KRAJI O 275 ha VIAC ZEMIAKOV AKO VLANI m OKRESNÉ KONFERENCIE O PESTOVANÍ NÁŠHO „DRU­HÉHO CHLEBA“ • V KAMENNÝCH KOSIHÄCH SA ČINIA BRATISLAVA (vk + pf + tk) — Jarné práce na celom Sloven­sku. najmä sejba obilnin sú pred ukončením. Ospešne pokra­čuje aj osev cukrovej repy. V týchto dňoch sa k slovu dostá­vajú zemiaky. V Stredoslovenskom kraji zasadia poFnohnspn­oproti vlaňajšku o 275 hektá­dári zemiaky na 12 800 ha rov viac. Skoré odrody zasadia na viac ako 600 ha, pričom v najbliž­ších dňoch zvládnu už polovicu tejto úlohy. V poľnohospodár­sky ch podnikoch, kde už skon­čili sejbu jarín, pripravujú si pôdu aj pod ostatné zemiaky a niektoré družstvá už aj vysadili prvé hektáre. V prevažnej väč­šine okresov majú dostatok zemiakovej sadby. Chýbajúce množstvo riešia presunmi rámci kraja. Odrodovú skladbu v zemiakov prerokovali na kraj­skej odrodovej komisii, ktorá navrhla pre jednotlivé okresy najvhodnejšie druhy sadiva. Prínosom v pestovaní zemiakov budú aj okresné zemiakárske konferencie, ktoré usporiadajú na budúci týždeň v Liptove, Turci a v okrese Zvolen. Icb cieľom je uplatniť v praxi naj­novšie poznatky z výskumu pri pestovaní tohto nášho' „druhé­ho chieba“. Na „JRD 25. výročia oslobo­denia Československa“ v Ka­menných Kosihách — jednom z najväčších v okrese Veľký Kř­tíš, skončili už väčšinu jarných prác. V týchto dňoch končia sejbu repy a sadia zemiaky. Pri sejbe jarín pracovali v pre­dĺžených směnách a využívali aj soboty a nedele. Aj poľnohospodári v podtat­ranskej oblasti končia sejbu obilnin. Medzi prvých patrí SM v Poprade, hospodárstvo Strá­že, kde už včera ukončili sejbu na plánovanej výmere 220 ha. Využili priaznivé počasie a obilniny zasiali takmer o me­siac skôr ako v uplynulom ro­ku. V predstihu sú aj ostatné jarné poľné práce, ako prípra­va pôdy na siatie lanu, pod ze­miaky, s výsadbou ktorých začnú pod Tatrami už po veľ­konočných sviatkoch. PRACOVNÝ RUCH NA TRANZITNOM PLYNOVODE Úspešný štvrťrok KOSICE (tk) — Prvý štvrť­rok na východnoip úseku línio­vej časti výstavby tranzitného plynovodu bol úspešný. Pracov­níci Hutných stavieb v Koši­ciach v marci vyrovnali zaostá­vanie z januára a februára a splnili predpísaný pián, vyko­pať 50 kilometrov rýhv. Ešte im ostáva necelých 50 kilomet­rov, ktoré chcú ukončiť za dva mesiace. Svoje úlohy na tran­zitnom plynovode prekročili aj Inžinierske stavby v Košiciach. Doteraz vykopali 49 kilometrov rýhy, zvarili 66 kilometrov, za­izolovali vyše 44 kilometrov a uložili 35 kilometrov potrubia. Prvá skupina zváračov pre­konala už najťažší úsek výstav­by v Slanskom pohorí, kde zvá­rala továrenský Izolované po­trubie a blíž! sa k Hornádu. Druhá skupina zváračov pracu­je teraz pri Maratónskej ceste Košice—Seňa. Hrubé zváračské práce urobia stavbári do konca mája a do tohto termínu ukon­čia aj výstavbu kompresorovej stanice vo Veľkých Kapuša­noch. Na budúci týždeň odo­vzdajú tam už ubytovne pre 400 ľudí, dokončujú sa skladové priestory a celé zariadenie sta­veniska. I es je jedným z najväčších bohatstiev našej vlasti j a má prvnradé poslanie chrániť, zachovať a skva­litňovať prírodné prostredie, ktoré je v živote spo­ločnosti rozhodujúcim činiteľom. Lesné hospodárstvo okrem zabezpečovania drevnej produkcie sa musí v modernej spo­ločnosti dôsledne starať o to. aby lesy plnili celospeločen ské funkcie, najmä zdravotne rekreačnú, vodohospodársku, pôdonchrannú a estetickú. Všeobecne uznávaný význam lesov a ich celospoločenské funkcie vystupujú vždy viac do popredia a ich dôležitosť bode do bnduc­­na stále naras­_ tať. Poslanie i ACI prírodných prv-i iTM'V kov pri vytvá 1» V raní súčasnej aj I V «f a spoločnosť ~krajiny sa sta­­s Ing. Gerard ŽARNOVIČAN patričné mies-MLVH SSR Význam lesov pre rozvoj spo­lačnosti si vedia plne ocenit v krajinách, kde sa v minu­losti s lesnými porastami hazardovalo. Sú to v Eurftpe hlavne štáty Balkánskeho polostrova — Juhoslávia, Bul­harsko a Albánsko. V týchto krajinách bývalí mocipáni ne­milosrdne drancovali lesné porasty la zhubné následky toh­to hospodárenia nedali na seba dlho čakať. Tam, kde pred­tým rástli prekrásne dubové porasty, vypínajú sa dnes ho lé skaliská. Ani na území našej republiky sa v minulosti v lesoch nehospodárilo tak. ako si to vyžadovali celospoločenské záujmy. A to ako v období feudalizmu i kapitalizmu. Ťa­žili drevo podľa svojej ľubovôle a spôsobom, aký im pro dosiahnutie maximálnych ziskov najlepšie vyhovoval, bez ohľadu na následky takéhoto hospodárenia pre budúce ge­nerácie. Nesprávnym hospodárením vznikli veľké odlesnené plo­chy aj na strmých svahoch, ktoré boli využívané ako pa­sienky. Does sň tam spustnuté, ťažko zalesitefné plochy. Takýchto „pamätníkov“ koristníckeho hospodárenia je. žiaľ, veľmi veľa, predovšetkým na hornom Ponitrí v oko­lí Bánoviec nad Bebravou, na strednom Považí — Tematín. Hrádok, Čachtice, v okolí Brezovej pod Bradlom, ale aj na strednom a východnom Slovensku. Na odstránenie škodlivých vplyvov odlesnených plôch a zabezpečenie čo najlepšieho využitia prírodného prostre­dia pre rozvoj národného hospodárstva bol v rokoch 1954— —1960 vypracovaný a schválený generálny plán na zveľa­denie poľného, lesného a vodného hospodárstva. Do konca roku 1971 sa na Slovensku úspešne zalesnilo vyše 70 000 ha spustnutých a málovýnnsných plôch nevhodných pre poľnohospodársku výrobu. Vážnym problémom pre lesné hospodárstvo je aj nespráv ny — veľa ráz už vandalský — vzťah niektorých turistov a rekreantov k prírode, ktorí hriešne zneužívajú slobodu voľného vstupu do lesa. Náš občan je v srdci strednej Eu rňpy najslobodnejším občanom pri pohybe a pobyte v prí­rode. Stačí azda spomenúť, že nikomu v našej republike (Pokrač. na 2. etr.) perspektívnej § Dnes sa začína Mesiac lesov. A to by malo všetkým nám spoločné bohatstvo, ktoré si máme chránit a zveľaďovať. Náš sadeníc v obvode LZ Dunajská Streda. pripomenút, te lesy. sú naše záber je z výsadby topoľových Foto: Ľ. KARABA TISÍCKY LISTOV A REZOLÚCIÍ Za záchranu Angely PRAHA (tk) — „Čierna Angela obhajuje pred súdom v San jósé nielen svoju sloboda, ale i práva amerických černo­chov. Heslom jej pokrokových súčasníkov sa stáva — slobo­du Angele Davisovej!“ To je výrok z listu z 9. A ZDŠ u Nových Lázní v Tepli­ciach, ČSR. „Z našej školy sa za Angelu podpísali všetci žiaci siedmych, ôsmych a deviatych tried — dodávajú a ešte na­koniec pripojili naliehavú otáz­ku: pomôže ti to, Angola“? „Organizáciám nášho miero­vého hnutia a iným inštitúciám celej ČSSR prichádzajú stovky a tisícky podobných listov“ — povedal v rozhovore so správo- Ďalšie zoštátnenie v Chile SANTIAGO DE CHILE (čstk) — Vo štvrtok začlenili do štát­neho sektoru v Chile spoloč­nosť „Interoceánica". Vlastní flotilu zaoceánskych náklad­ných i tankových lodí, urče­ných na prevoz nafty a petro­chemických výrobkov. Pro­stredníctvom úradu pre prie­myslový rozvoj vykúpil čílsky štát väčšinu účastín tejto spo­ločnosti. dajkyňou ČSTK predseda Cs. mierového výboru prof. MUDr. J. Lukáš a predseda Českej mie­rovej rady prof. A. Stejskal. „A sú to práve mladí, ktorí sa za oslobodenie Angely Davisovej výrazne angažujú“. Pokiaľ ide o vývoj tejto angažovanosti v celosvetovom meradle, svetové mierové hnutie postavilo sa za Angelu Devísovú od samotného začiatku Budapeštianske zasa­danie Svetovej rady mieru vla­ni v máji prijalo zásadnú re­zolúciu o prepustení Angely. Zvlášť silným impulzom tejto celosvetovej kampane bolo za­sadanie prezídia SRM v |anuá­­ri t. r. v Helsinkách. Ponorky Izraelu LONDÝN (čstk) — Noviny „Fi nant'ial Times“ oznámili, že Velká Británia podpísala s Izraelom kontrakt, podľa ktorého dodá Izraelu ponorky postavené firmou Vickers Prvé informácie o tomto britsko izraelskom obchode sa ob­javili v tlači začiatkom marca. Neskoršie bolo britské minister­stvo zahraničných veci nútené priznať, že Británia o tejto otázke s Izraelom skutočne rokuje. Pod­pis kontraktu prakticky znamená, žn Vefká Británia ruší tiež zákaz predaja Iných druhov zbraní Izrae­la. O to sa usilujú britské mono­poly, ktoré zarábajú na ich výro­be. Britsko-izraelský kontrakt je logickým pokračovaním britskej Slávnostný koktail BRATISLAVA (tk) — Pri príležitosti štátneho sviatku Ma­ďarskej ľudovej republiky, 27. výročia jej oslobodenia, uspo­riadal včera v Bratislave generálny konzul MĽR v Bratislave György Bjelik slávnostný koktail. Zúčastnili sa na ňom čie- podpory agresívnej politiky Izrae mrvia Predsedníctva DV KSS, L. Abrahám, L. Pezlár, G. Šlap J*’ nuťkóm ka V. Vačok, M. Valek a predseda C KRK KSS V. Šalgovič. východe a vytvoreniu nových pre- Prítomný bol aj plukovník V. F. Jakimov, predstaviteľ vele kážok na ceste k mierovému urov­­nia sovietskych vojsk. naniu. T Dnes v čísle: Na prvej strane Života zväzu prinášame roz­hovor s prvým námest­níkom Ministerstva poľnohospodárstva výživy ČSSR Ing. Emi­a lom Čakajdom pod ti­tulom: Do popredia spoluprácu JRD pri rozvoji výroby. Veľkonočná PRAHA Praha zmenila na veľkonoč­né sviatky svoju tvár. Normál­ne áj lak zaplnenými ulicami sa teraz človek väčšieho obje­mu o páse sotva pretiahne. Ľudí je ako maku n sezóne. Takte z Prahy sa stal malý ba­­bylón národností, autobusov a áut a všetci sú radi. keď sa z toho motoristického hurhaja dostávajú so zdravým plechom, alebo bakelitom, pokiaľ ide o trabanty. Pozoruhodné na tejto veľko­nočnej invázií bolo, že išlo sko­ro výhradne o študentov, mla­dých ľudí a vôbec tiactvo ško­lopovinné. Keď sa to zoberie na hlavu a priemer zahranič­ného hosta, vat, že chlapci možno konstato­sú už menej chlpatí, dievčatá menej v mini a viac v dlhých nohaviciach. A táto omladina, ktorá po­znáva krásy starej Prahy, sa túlala uličkami Starého mesta a našla svoju veľkú atrakciu: oblieha stánky so slovenskými kraslicami, (jek) S poznávanie života soviet­skych ľudí je jednou z dôležitých, ale i vďač­ných úloh, ktoré st Dom česko­­slovensko-sovtetskeho priateľ­stva v Bratislave predsavzal. A môžeme smelo povedat, že za desať plodných rokov jeho existencie sa mu to i v plnej miere darí. Vždy nachádza vhodné formy ako nám přiblí­žit sovietskych ľudí, ich rados­ti, túžby a úspechy. Neostáva v tomto úsilí osamotený. Doka­zuje to i výstava, ktorú inšta­lovali v malej výstavnej sieni Domu CSSP. V spolupráci s bratislavským Domom družby ju usporiadalo vedenie Česko­slovenskej tlačovej kancelárie spolu s odbočkami Zväzu čs.­­sovietskeho priateľstva pri ČSTK v Prahe a ČSTK v Bra­tislave. Výstava ..ZSSR očami foto­reportérov ČSTK“ — to je náš pohľad na prácu a život obyva­teľov všetkých sovietskych re­publík. Koncom minulého roka sa s ňou oboznámili obyvatelia Prahy. Teraz majú příležitost Bratislavčania, ako aj návštev­níci slovenskej metropoly. Pestrá paleta fotografií Hájske ho, Kruliša, Palkoviča, Vofteka, Vrábla, Dubovského a ďalších českých a slovenských foto­grafov nám približuje život so­vietskeho občana. Pohľad foto­reportérov nie je jednotvárny. Citlivo sa snažili zachytit všet­ky zložky, života. Bohatú a slávnu históriu veľkého národa a jej terajšie pamätníky. Oko citlivého fotoreportéra priláka­la i majestátna krása prírody. No neuhýba am od všedného dňa. Približuje nám obyvateľov ZSSR v práci, výsledky ich ši­kovných rúk, chvíle oddychu, sovietsku mlaď, kultúru. Po­hľad na Moskvu a ďalšie so­vietske mestá striedajú sa pre nás nevšednými zábermi — prácou rybárov na zamrznutom Amuré, letcov za polárnym kruhom. Záujem na seba upú­tali aj priateľské vztahy oboch našich národov. Výsledky oboj­stranne významnej spolupráce na polt hospodárskom i kultúr­nom iba umocňujú stretnutia našich najvyšších predstavite­ľov. I tomuto venujú fotorepor­téri ČSTK významnú pozornost. „ZSSR očami fotoreportérov ČSTK“ určite výrazne prispeje k ďalšiemu zblíženiu oboch krajín. Je to zaujímavé a púta­vé podujatie, za ktoré treba usporiadateľom poďakovaf. Ex­ponáty výstavy si budú môct záujemci pozrieť do m. apríla tohto roku. Foto: RN - St. BARČÄK Jana KUŠNIEROVA ZSSR našimi

Next