Roľnícke Noviny, jul-september 1973 (XXVIII/155-232)
1973-07-02 / nr. 155
DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PONDELOK 2. JÜLA 1973 • ROČNÍK XXVIII ČÍSLO 15S • CENA SO HÁL. • Prvé zmo z tohtoročnéj úrody odvážali z poľa v uplynulých dňoch družstevníci JRD Zitava, so sídlom v Hűli, z okres Nové Zámky. Nečakajú, kým sa zrno vysuší na koreni, dosušia ho pod strechou. Sype tm z tohto honu po 42 metrákov. Foto: E. BlSCO GLOSY iittHitnnimmnwHiiiiiuiiinmiH Odvážnym aj šťastie žičí V poslednom čase stretol g som sa v poľnohospodárskych g Í odnikooh v natích vrchoch s g tona zaujímavými prípadmi. = V jednom prípade — v |RD g ZCSSF Oleiná na Kysuciach g — rozhodil sa ileptlf sl fl- g aantínó altnáclu mladého drzí- g ■tva pozoruhodnou „prldrnža- g aon výrobou“ (ako to oni ho- g varta) — pestovaním hármán- s laka. Ezperlment sl dobre pre- g polítali a nl teraz majú jas- = no v tom, žs ak teraz pasto- g vall harmanlek na jednom g baktéri, la v jeseni mn dajú g k dispozici dva hektára. Tak- g to za poktitla získať z hek- g tára akflpBj kysuckej pldy In g aajviae korén. Na épltl Liptovských hOr g družstevníci v Kvalanoch na- g 111 „zlaté baňa“ v zelenine, g Odtlatto vlani caz podnik Ze- jg lonlna putovalo päť vagónov g lorvonsj rapy do spolkovej republiky. Nemecka) g Okrem g larvenej repy (okolo 400 me- g trikov z hektáru), pestujú oi- g to zimné a letné kapustu g (zhruba 300 metrákov z ha), || kaleráb (35-tIslc knsov z hek- g tára) a kal. So spomenutými g plodinami sa nejako zvlášť ne- g hrafé. Podstata spočíva v tom. g la dokážu vystlhnéf nafvhod g naj*! čas pre trh a v tom ča- g to tovar aj dodať. Prs obidva prípady spoloč- g nýiu znakom ja htadanle maž- g kosti pre Eo najekonomlckej- g íle využitie pldy. Nehtsdet ta- g iu zdroje pochybné a mimo g pády, ale zdroje s Eo možno g najpevnejšou základňou. Mož- g ao hovoriť o odvahe, ale aj o g rnzamnom nrfstnpe k pSda v8- g boe. A nadovšetko o postoji, g ktorý rešpektnje celospolofien- g aké potreby a možnosti a nsl- g ln)e sa Im vyjsť v ústretv. g t. VENCLlK g Cestou rozvoja iniciatívy Pred nlekotkýml dňami za g zišli v Žiline na celosloven- g zkom aktíva vzorní pracovnici, g vadúcl BSP a najlepší zlepia- g vatellz výrobno-hospodírzkej g jednotky STS a OPS. Zišli za. g aby zhodnotili a usmernili = rozvoj iniciatívy i zlepšovateľ- = •kého hnntia, v čom zvlášť po- || zoruhodné úspechy dosiahli v == minulom roku. Totiž nie ná- = hodou, ale vďaka širokému = rozvojn pracovnej iniciatívy ~ prekročili vlani podniky VHJ == plánovaný objem výkonov tak- §| mer o ß percent, čo predstavu- Ej Je zhruba 52 mil. Kčs. Veľký ~ podiel na dosiahnutých vý- =j sledkoch majú predovšetkým p kolektívy BSP, ktorých je 99 §= a ďalších 18 o tento titul sú- j= ťaží. Niektoré z nich už oslá- g vili aj desiate výročie svojho §i založenia a sú priekopníkmi v gš upevňovaní medzirudských |j vzťahov a socialistickej morál- j§ ky. Ďalej treba vyzdvihnúť i {§ tvorivú prácu zlepšovateľov, s ktorí vlani podali 200 prihlé- = šok zlepšovacích návrhov. Z == nich viac ako tri štvrtiny prijali a realizovali s úsporami ťs milión korún. Tohtoročné náročnejšie úlo- §= hy VHJ si vyžadujú ďalší kva- || litatfvny rozvoj pracovnej lni- = ciatívy. A čo ie dôležité, so- |§ cfalis*lcké súťaženie, zlepšova- k| tpťské a vynálezcovské hnutie, S ahv nvíníestn čo nailenšie v<t JE síeďkv. musím» sa stať nend- §f deHteľnnu súčasťou riadiacej = práce vediirieh hospodárskych pracovníkov a odborových IE funkcionárov Hlavnú pozor- §f nosf ty rozvoji iniciatívy v j= podnikoch VHJ zameriavajú v |= tomto roku predovšetkým r<a == plnenie plánu výkonov a ňsnn- §§ r u nákladov, ale nezahňdaiú h ani na zlepšovanie nracov- || pých a životných podmienok. — p. FARARIK S Iba čiastočný ruch na poBach Napriek dažďom TAKMER VŠADE PRŠALO ■ UŽ ZOŽALI PRVÉ JAČMENNÉ KLASY ■ IHNEĎ AKO SA UMÚDRI POČASIE ■ V MÝTNYCH LUDANOCH ŽALI I OPRAVOVALI STROJE BRATISLAVA (od našich spravndajoov) —V dňoch pracovného pokoja poľnohospodárom počasie nežičilo. Prialo takmer vláde a tam, kde sa k dažďu chýlilo, traktoristi lall repku, plaňkovali repu i kukuricu, s polí zvážali krmoviny s druhej kosby. Pozornost sa sústredila najmi na zber repky, hoci už zaňalt žať i prvé jačmenné klasy. To napovedá, *e v tomto týždni začnú zberať jačmeň 1 pšenicu vo viacerých okresoch južného Slovenska. V Západosloven. kraji urobil dážď poľnohospodárom čiaru cez rozpočet. Avšak v Mýtnych Ľuidamoch, kde nepršalo. a«j nás informoval agronóm Štefan Hudec, pokračovali traktoristi Ján Čík, Štefan Gubík, Jozef Bogád, Alexander čík, Jozef Spevár s pomocníkmi Ľudovítom Číkom, Júliusom Tóthom, Ladislavom Kečkešom a Štefanom Zábredským v kosbe repky. Na všetkých 30 hektároch je už repka v riadkoch a čaká na výmlat. Družstevníci, odhadujú priemernú úrodu na 18 až 20 metrákov. Čulý pracovný ruch vládol aj v dielňach, kde Stefan Nagy, Ján Hueman a ďalší končili opravy lisov a samozberacích vozov. (Pokrač. na 2. str.) Menšia výmera nie sú menšie starosti Podmienky diktujú prístup O ŽATVE V PÜDHORSKO-HORSKOM OKRESE ŽIAR NAD HRONOM HOVORÍME S HLAVNÝM INŽINIEROM OSP ING. MILANOM UHRÍNOM • Hoci vál okres svojou výmerou zberových plôch obilia — necelých sedemtisíc hektár ov — patri v Stredoslovenskom kraji kn slabliemn stredu, ani tu nemožno z priprav niň zľaviť. — Rozhodne nie, pretože obllnlny sú v rastlinnej výrobe aj v nalom okrese rozhodujúcou plodinou, pretože z ornej Promócie na VSP v Nitre NITRA (for) — Naše poľnohospodárstvo dostáva v týchto dňoch ďalšiu posilu, keď z Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre odchádza do praxe ďalších vyše 600 odborníkov. V mnohých podnikoch poľnohospodárskych a inštitúciách na nich Čakajú. NeCudo, úlohy z roka na rok vzrastajú, na poliach i v chovoch začína sa viac uplatňovať veda a technika a pre zvládnutie týchto úloh treba odborníkov. V aule Vysokej školy poľnohospodárske] v Nitre promovalo v sobotu 259 absolventov agronomickej fakulty. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera odovzdali 124 zootechnikom, 125 fytotechnlkom a 10 meliorátorom. Včera promovalo 143 absolventov mechanizačnej fakulty. O týždeň budú na VŠP odovzdávať diplomy absolventom prevádzkovoekonomlckej fakulty. pôdy zaberajú 58 pere. a ich podiel sa bude ešte zvyšovať. • Aký je rozsah hlavných práe a úloh, ktoré čakajú poľnohospodárov okresu v žatve? — Je to nielen zber obilia z plochy 8857 hektárov, ale aj zber ozimnej repky z 20 ha, skorých zemiakov z plochy 29 ha, lanu zo 112 ha, horčice na zrno z 25 ha. Do nákupných závodov poľnohospodárske podniky majú odpredať zhruba 24- tlsíc metrákov obilia merkantllného a vyše 10 tisíc metrákov osív. • Dá sa predpokladať, že aj vo valom okrese rozhodne o úspechn žatvy teohnlka? — Ináč to ani nemôže byť. Na kombajnový zber pripadne 93 percent zo zberovej plochy. V našich podmienkach musíme rátať ešte 1 s ručným zberom a to z plochy 111 ha. Viac ako polovicu slamy budeme zberať samozberacíml vozmt, z tretiny lismi. • Budete v technike sebestační? — Keď sa chceme so žatvou vyporiadať čo najrýchlejšie, nemôžeme sa. uzatvárať do hraníc okresu. Preto rozvíjame koopeáclu s inými okresmi a to najmä s okresmi Levice, Nové Zámky, Nitra, Galanta, Topoľčany, (Pokrač. na 2. str.) NÁVRAT MINISTRA J. JANOVICA Z BULHARSKA Výmena skúseností SOFIA jčstk) — Po týždňovom pobyte v BĽR včera odcestovala do vlasti delegácia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky, vedená jeho ministrom Ing. Jánom Janovicom, CSc. V Bulharsku sa zaujímala o prehlbovanie špecializácie a koncentrácie poľnohospodárstva, o rozširovaní komplexne] mechanizácie a automatizácie výrobných procesov a tiež o otázky šlachtenia a zavlažovania. Členovia delegácie navštívili viac krajov a poľnohospodárskych závodov, aby sa bezprostredne oboznámili s problematikou bulharského poľnohospodárstva a s ďalšími perspektívami jeho rozvoja. Osobitnú pozornosť venovali možnostiam vzájomne] súčinnosti v tejto oblasti. Na záver návštevy prijal delegáciu prvý podpredseda Rady ministrov BER Petr Tancev. ZAČALI S JAČMEŇOM V húlskom chotári — v JRD Zitava, dozrel na 43-hektárovom hone jačmeň Dvoran. Možno by bol ešte deň-dva, či tri, alebo aj viac vydržal na koreni, ale po vlaňajších skúsenos tiach a tohtoročnom nestálom počasí, rozhodli sa nečakať. A prečo by aj čakali! Zrno síce nie je ešte také suché, že by ho už mohli naládovať do skla dov, ale načo majú dve sušičky? Obratom dosúšali a prečis ťovali a toto zrno už je pod strechou, netreba sa báť, že ho poškodí prípadný nečas. Navyše, zberové stroje sa uvoľnia pre ďalšie polia. Obilie začína dozrievať a akonáhle prudšie zasvieti slnko, potom bude naponáhlo. Preto teda v JRD Žltavá sa rozhodli nečakať, kým zrno úplne zaschne na koreni, ale zberať ihneď, akonáhle má okolo dvadsať percent vlhkosti. Ostatné dosušia sušičky. Hlavne, že sa zrno dostane bez strát do skladu. Začiatok žatvy sa ukazuje sľubný, veď z tejto parcely sypalo po 42 metrákov. — Bodaj by nebolo horšie ani z ostatných, vraveli funkcioná n. V tomto roku majú zberať o bilié z 1185 ha. Pre zber pripra vili 12 kombajnov — polovicu vlastných a šesť v kooperácii z Iných okresov. Ak počasie žatvu nepredlžt, predpokladajú pozberať obilie za desať dní. Emil BlSČO, Nové Zámky Rozšírenie výrobnej a obchodnej spolupráce SKONČILA SA INCHEBA 73 BRATISLAVA (zch) — V sobotu sa v bratislavskom Parku kultúry a oddychu, na dejisku V. Medzinárodného chemického veľtrhu lóriiéba 73, naposledy ozvala veľtržná znelka, ktorá symbolicky oznámila, že sa skončila 8-díiavá prehliadka svetovej chémie. S úspechmi fts. chemického priemyslu a ostatných zúčastnených štátov sa oboznámilo desaťtisíce odborníkov a laikov z nelej republiky i zo zahranič1,!, Medzinárodný chemický veľtrh Incheba, ktorého sa v tomto roku zúčastnilo 480 vystavovateľov z 20 krajín, má stále rastúcu úroveň. Dôkazom toho je nielen velký záujem vy*tavovateľov a návštevníkov, ale 1 dosiahnuté obchodné úspechy. V tomto roku tu československé podniky zahraničného obchodu dohodli s partnermi zo socialistických i kapitalistických štátov vzájomnú výmenu tovarov v hodnote 2,5 mld. devízových korún. Oproti minuloročnému obratu je to o 35,3 pere. viac. Rozhodujúcu časť — 80 pere. — tvoria kontrakty so socialistickými krajinami. Najvýznamnejšími partnermi našich podnikov boli obchodné organizácie ZSSR. Z celkového objemu výmeny tovarov bude tvoriť 43 pere. obchod so sovietskymi podnikmi. Druhým najväčším partnerom je NDR, kde podiel výmeny bude predstavovať 26 percent. Dôležité (Pokrač. na 2. str.) List týždňa --------------------------Pozornosť propagácii Máloktorý poľnohospodársky závod sa môže pochválit 5 takou dobrou ayitačnou a propagačnou prácou, ako PR Štátneho majetku v SptSskef Belej, v Popradskom okrese. Len v samotnej novopostavenej budove Podnikového riaditeľstva Je vhodne rozmiestnených sedem násteniek, ktorých obsah sa neustále mení na stále aktuálnejší. Je to predovšetkým zásluha mladých ľudí — zväzákov. Hned pri vchode víta vstupujúcich pekná kovová nástenka — ozajstný umelecký výtvor pracovníkov ústrednej dielne ŠM v BuSovciach — na ktorej majú miesto podobizne najlepších pracovníkov majetku. Ďalšie nástenky znázorňujú prácu a život podniku. Napríklad komplexnú socialistickú racionalizáciu í racionalizačné opatrenia na tento rok, na inej zas vyhodnotenie a úlohy socialistickej sútaže, na ďalšej základné úlohy poľnohospodárstva v tejto päfročnici. Starostlivost o názornú propagáciu je však slabšia na jednotlivých hospodárstvach. 1 tu by jej mali věnovat lepšiu pozornost, veď na každom z nich pracuje veľa schopných mladých ľudí, ktorí by to dokázali robit na úrovni. Jozef Náther, dopisovateľ RN • Pbsledná príprava — na začiatku lánu dozretého jačmeňa, neobišla sa bez záujemcov. Kombajnista Jozef Bôrik v Hűli potom to už rozkrútil naplno. Foto: E. BIŠČO