Roľnícke Noviny, máj 1973 (XXVIII/102-128)

1973-05-29 / No. 126

ZLATÝ BAŽANT LEXl DO SVETA Úspechy mladého závodu Neprichádzajú samy od seba. Rodia sa zo zodpovedného prí­stupu k zvereným úlohám, zo zrieknutého pohodila, z vy­trvalého borenia sa s problé­mami. Na Ich dosiahnutie sú často potrebné skúsenosti, zís­kané dlhoročnou praxou. Teda, aby Jednotlivec, öl kolektív stúpal po stupienkoch každo­denných drobných úspechov, k úspechu najvyššiemu, to ,si vyžaduje dlhé roky snaženia. Sú však medzi nami 1 takí ľu­dia, ktorí pod dobrým organi­zátorským vedením skúsených odborníkov dokázali za pomer­ne krátke obdobie vytvoriť na zverenom úseku veľké hodnoty v prospech spoločnosti. Ľudia, I ktorých prácu ocenili nedávno naše najvyššie stranícke 1 štátne orgány. Stretli sme sa s nimi v mladom závode, kto­rého história sa píše necelý šiesty rok. V západosloven­skom pivovare a sladovni v Hurbanove, v závode, ktorý sa pri príležitosti 9. mája stal nositeľom titulu „Za vynikajú­cu prácu*. OCENENIE ZAVÄZUJE — Sme na to hrdí, — pove­dal nám za všetkých pracov­níkov závodu riaditeľ Ing. J. Riman. Je to ocenenie, ktoré však zaväzuje. Nepoľaviť v za­čatom tempe, udržať sl povesť najlepších a dosiahnuť ešte viac. A sú to neľahké predsa­vzatia. Potom pripomenul s dávkou stavovskej hrdosti, prísloveč­nej pre rodinu slovenských pi­vovarníkov, že nie sú jediní, ktorí majú takýto cieľ. Veď tak ako oni sa so svojimi úlo­hami vyrovnávajú aj ostatné sesterské závody. Rovnako pre­kračujú množstvo plánovanej výroby, dosahujú predpísanú kvalitu finálneho výrobku, sna­žia sa získať dobré meno na spotrebiteľskom trhu doma i v zahraničí. Predsa však prím patri Hurbanovčanom, najmä pre kvalitný slad, no v neposlednom rade i pre pi­vo. Veď kto by si nepochutil na dúšku penivého moku, zla­tistej či tmavej farby. Zlatý a Cierný bažant dnes už smelo konkuruje pivu, ktoré sa mOže popýšiť dlhoročnou tradíciou, plzenskému čl Budvaru. V hur­­banovskom závode ho vyrobili za necelých 5 rokov 2 milióny hektolitrov. Z tejto „mohutnej pivnej rieky“ sl pochutili oby­vatelia z celého Slovenska (hurbanovský pivovar sa v do dávkach neobmedzuje iba na okolité okresy). Praktické ple­chovky a fľašky s lákavým ob­sahom poznajú obyvatelia So­vietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a v ďalších štátoch. V tomto roku, kedy ho plánujú vyrobiť 625 00Ö hektolitrov, pôjde na export 280 000 hektolitrov. Len suse­dia v Sovietskom zväze vypijú 11 000 hektolitrov Zlatého ba žanta. HLAVNÝ ARTIKEL — SLAD Dobré meno a úspechy na svetovom trhu získavajú Hur­­banovčanla a samozrejme slovenskí poľnohospodári sla­i dom. Od roku 1968, kedy prvé vlečky vrchovato naplnené sla­dovnickým jačmeňom prešli bránami pivovaru, až do minu­lého roku vyrobili 115 492 ton sladu. Po zložitej premene jač­meňa sa dajú vrecia s hod­notným obsahom na púť do ce­lého sveta. Najväčším odbera­teľom je opäf Sovietsky zväz, ktorý ho nakupuje až 40 per­cent. Jeho kvality oceňujú 1 v NDR. v Rakúsku, na Kube, v Ju­hoslávii, v NSR, v Taliansku, Švajčiarsku, Švédsku, na Cyp re a v mnohých dalších kra­jinách. Produkciu tejto dôleži­tej suroviny neustále zvyšujú. A už v tomto roku plánujú vy­robiť 33 500 ton, z čoho vy­expedujú do susedných štátov 1 do zámoria 26 500 ton. — Už v prvom roku činnosti závodu sme vyrobili 30 000 ton sladu a môžem povedať, že skutočnej kvality. ' Tento úspech je o to väčší, že v tomto období pracovalo v celom závode iba 10 odbor­níkov, ktorí zaúčali ostatných. Teda „rodili“ sa NOVl PIVOVARNÍCI Boli desiati, zobrali si pod patronát mladších i starších ambicióznych ľudí, ktorí chceli získať vedomosti v novej pro­fesii ptvovarník-sladovník. závode vznikla závodná škola V práce. Dnes po piatich rokoch je z takto vybudovanej základ­ne prvá bohatá „žatva“. Ved získaný titul patri práve ľu­dom. Všetkým pracovníkom závodu. Sú naň hrdí členovia 21 kolektívov, súťažiacich o titul BSP, mladí zväzáci. S elá­nom sa púšťajú do súťažného hnutia, ktoré u nich zapustilo hlboké korene. Nezabudli and na socialistické záväzky. Len vlani sa zaviazali vyrobiť v nadpláne tovar za 3 milióny 311 tisíc Kčs. Prekročili ho o 1640 000 Kčs. V tomto roku si latku posúvajú ešte vyššie, ich záväzky sú ešte smelšie. Záruka, že ich splnia, je v ro­botníkovi Mikulášovi Kováčovi, Eve Gronichovej, robotníčke z fľaškovne, mladom pracovní­kovi Rudolfovi Kajanovi, ktorý sa nedávno stal majstrom. Rovnako i v kolektíve BSP v sladovni, ktorý vedie Štefan Pšenák a v celom rade dalších pracovníkov. Týmto a všetkým ostatným, ktorí sa o získanie hrdého titulu pričinili blaho­želáme a pripíjame na zdra­vie — samozrejme tým zlatis­­'tým penivým mokom. Ing. Z. Suranská Nedávno tu bola malé sláv­nosť. Okresné veterinárne za­riadenie v Prostějove zvíťazilo v socialistickej súťaži veteri­nárnych zariadení Juhomorav­ského kraja. Riaditeľ Krajského veterinárneho zariadenia doc. MVDr. Ján Carvaš, CSc. a zá­stupca Krajského zväzu zamest­nancov v poľnohospodárstve Leopold Hrbek odovzdali ria­diteľovi Okresného veterinárne­ho zariadenia v Prostějove MVDr. Stanislavovi Otruboví Červenú štandardu KVZ. Prostejovskí veterinár! pra­cujú dobre už niekoľko rokov a stále zlepšujú metódy i vý­sledky svojej práce. Na nich sa podieľajú i dve brigády so­cialistickej práce v Němčiciach nad Hanou a v Konici a jeden kolektív, súťažiaci o titul BSP. Veterinárni pracovnici majú výrazný podiel na úspechoch živočíšnej výroby v minulom roku. Systematickou preventív­nou prácou, ktorú uskutočňu­jú v poľnohospodárskych závo­doch raz týždenne, častým vy­šetrovaním plodnosti dojníc sa podarilo dosiahnuť 107 pere. zabrezávanta dojníc po inseml­­náctl. V odchove teliat sa do­siahlo 93,2 pere. od sto doj­níc. Toto skrátenie reprodukč­ného cyklu malo veľký podiel I . na produkciu mlieka. Pros­­tějovskí poľnohospodári vyro­bili 2923 litrov mlieka v prie­mere od jednej dojnice a do­siahli najväčšie zvýšenie v kra­ji. Tiež celookresný priemer 19,4 prasiatok na jednu pras­­nicu Je vysoký. Na minimum znížili deplsáž a liečebnou aplikáciou zápaly vemena. Osvedčila sa tu dob­rá spolupráca veterinárov s pracovníkmi živočíšnej výroby. Nad Ich kolektívmi majú vete­rinári patronát. —O— V dobre vybavených labora­tóriách Okresného veterinár­neho zariadenia vyhodnocujú 1 maštaľné krmivá, aby zabezpe­čili vyrovnanosť kŕmnych dá­vok podfa obsahu živín. Mnoho politicko-odbornej práce vete­rinárov si vyžiadalo a ešte vy­žiada 1 presvedčenie pracov­níkov živočíšnej výroby, aby od­stupňovali kŕmne dávky množ­stvom 1 kvalitou podľa stupňa reprodukcie zvierat. Aby sa kr­mivom neplytvalo a bolo ho dostatok pre produkčné zvie­ratá. K úspechom prostějovských veterinárov patri 1 niekoľko­krát menší úhyn dojníc ako v ostatných okresoch kraja. Zo stavu 18 000 dojníc v okrese ich uhynulo 18. Podiel na týchto úspechoch má 1 vnútropodniková súťaž OVZ o vzorný obvod veterinár­neho lekára a technika. V tej­to súťaži sa v minulom roku umiestnili obvody Brodek pri Prostějove, Kralice na Hané a Klenovice. Hlavne zásluhou zní­ženia úhynu ťeliat, účinnou liečbou neplodnosti dojnic a užívaním metódy vyšetrenia včasnej brezivosti. Pracovníci OVZ prispôsobili i veľkosť obvodu veterinárnych lekárov podľa 12 kooperačných zoskupení v okrese. Vzhľadom na budúcu špecializáciu živo­číšnej výroby v kooperátoch pripravujú už 1 veterlnárov­­špecialistov pre chovy hydiny, dobytka a ošípaných. Spolu­pracovali 1 na vyriešení ochra­ny prírody a hygienických ©­­patření pri projektovaní novej výkrmne ošípanýoh Ptenl-Vl­­cov. —O— Jednou z progresívnych úloh OVZ v Prostějove Je 1 odchov bezinfekčných' prasiatok do vá­hy 15 kg. V minulom roku 1ch odchovali a dali na výkrm do JRD Lysiee a Čierna hora v okrese Blansko 1500. V polo­­prevádzke OVZ skúšajú diety pri kŕmení prasiatok v spolu­práci s priemyslom mliečnej vý­živy 1 krajským výskumným ús­tavom veterinárnym v Brne. Produkujú prasiatka odolné vo­či chrípke a slpavke, ktoré do­sahujú pri výkrme až 80 Dg denných prírastkov. Výsledky tejto práce a nadobudnuté skú­senosti majú uplatniť výrazne pri ozdravení veľkochovu pra­­slat 1 vo výkrme, kde sa do­sahuje vedľa prírastku i veľká výťažnosť. Bezinfekčné prasiat­ka sa majú stať 1 základným chovným materiálom. I keď veterinárne zariadenie v Prostějove stojt na okraji mesta, stranou od hlavných ko­munikácii, nezostávajú jeho pracovnici, prostejovskí veteri­nári v liečebnej i preventív­nej starostlivosti pozadu. Na­opak, majú veľký podiel na úspechoch živočíšnej výroby, ktorej základné prostriedky predstavujú v Prostějovskom okrese miliardovú hodnotu. Pre­to sa umiestnili v socialistic­kej súťaži na prvom mieste v Juhomoravskom kraji a na po­prednom mieste v celej repub­like. Anton FRÉLICH NA HANEJ SA PRIČINILI O MILIARDOVÚ HODNOTU Aj veterinári môžu súťažiť Nové metódy práce vo veterinárnej starostlivosti ■ Výsledky spolupráce vete­rinárov so zootechnikmi a ošetrovateľkami dojnic ■ Veterinárne zariadenie Je i výrobnou poloprevádzkou pre odchov bezinfekčných prasiatok ■ Spolupráca s výskumným ústavom priniesla výsledky P ri hradskej do Prahy stoji na okraji Prostějova eelý areál budov Okresného veterinárneho zariadenia (na obr.). Zariadenie dali do prevádzky v roku 1970 a okrem kancelárií má eite 1 rozsiahle veterinárna laborató­rium, operačná aieá pre veľké zvieratá, ordlnáoin na ošetro­vanie malých zvierat, maětaf pre zvieracích rekonvalescentov, garáže a tiež odehnvňu bezinfekčnýoh oáípanýoh so všetkým prfsIu*enstvom. • 0spěchy tešia, ale i zavä­zujú —- hovorí riaditeľ závodu Ing. Říman. P rudký rozvoj integrácie v rámci RVHP, prináša národom, ktoré si budujú socia­zácia lizmu«, prospech. Aj rozvoj a moderni­čs. poľnohospodárstva sú podmienené kooperáción a špecializáciou. Je nesporná, že /eda a technika sú nevyhnutné v modernizu­júcom sa výrobnom procese. V plnej miere to platí najmä pre chov hydiny. Dnes mnohí tvrdia, že je už zbytočná nvažovaf o koncen­trácii v jej chovoch, lebo vraj ho máme vy­riešený a preto, treba sústrediť pozornosť na rastlinnú výrobu, kde je kooperácia veľkou neznámou. Lenže nie je to dávno, čo aj v chove hy­diny sa kládli kooperácii a špecializácii zá­brany avšak vďaka „nebojácnosti“ propagáto­rov tejto myšlienky sa dostáva na svetovú úroveň. Pravda, ak sa hovorilo o chove hy­diny, vždy sa myslela výroba vajec a hydi­nového mäsa. A veru vývoj postupoval Iba tý­mito smermi, akosi sa podceňoval rozvoj cho­vu iných druhov hydiny — moriek, perličiek, husí a kačíc. V týchto chovoch, čo je na ško­du poľnohospodárskej výroby, vývoj postupo­val len živelne. A preto ak niekto tvrdí, že už máme vyriešený chov hydiny, je na veľkom omyle. Typickým príkladom je vývoj v rozvoji cho­vu moriek. A] napriek svetovým poznatkom si integrácia dlho nedokázala preraziť cestu. Ešte šťastie, že sa našli ľudia, ktorým chov moriek prirástol k srdcu a presadili zriade­nie spoločného družstevného podniká Branko V Nitre. Podnik je ešte stále vo výstavbe. Veľ­kochovy sa nebudujú len v Západosloven­skom, ale aj v Stredoslovenskom a najmä vo Východoslovenskom kraji. Veď len vlani prestavali v rámci Slovenska vyše 15 miliónov korún. Nuž a pritom nepodceňovali ani proces integrácie, združovania, napríklad v liaháren­­stve. A keďže Branko si predsavzal zásobovať morčacím mäsom nielen náš. ale aj zahra­ničný trh, stále rátajú, ktorá výroba bude naj­­rentabilnejšia. Vlani jednodňovými morčatml, ktoré sa vyliahli v Trnovci nad Váhom, Čak­love a Strážnom, zásobili všetky veľkocho­vy — dodali ich 541899 kusov. Prvýkrát v histórii rozvoja chovu moriek jeden dodá­vate! evidoval, expedoval a zodpovedal za viac ako pol milióna jednodňových moriek v republike. A nie hocijakých, ale sexovaných. Skoda, že ešte nie je na úrovni poradenská a servisná služba. Zatial chýbajú skúsení od­borníci, špecialisti, ktorí by vedeli poradiť a pomôcť. Pravda, nitrianske Branko, ktoré je vlastne garantom pri rozvoji chovu moriek na Slovenska, je schopné aj tento problém vyriešiť. Po dokončení výstavby farmy pre rozmno­žovací chov v Cabajl získali jednorázová ka­pacita na B400 kusov. Dovtedy u nás podob­nú farma nebola, chýbali skúsenosti, plemen­ný materiál a schopní ľudia. A predsa si po­radili. Farma zásobuje vajcami liaheň v Tr­novci nad Váhom a po dobudováni veľko­výkrmne v Caklove, bude jej dodávať morča­­tá pre ďaiši chov. Takto sa dorieši kolobeh potreby pre rozvoj chovu moriek. Pravda, je len otázne, či stavbári v Caklove dohonia zameškané. V tomto roku totiž plánuje Bran­ko Nitra rozmiestniť až 831700 jednodňových morčiat. Dnes, keď sa propaguje plnohodootná vý­živa, mal by každý vedieť, že mäso moriek a králikov obsahuje najviac bielkovín a nut­rične) hodnoty. Kým mäso kurčaťa obsahuje 24,4 percenta bielkovín, morčacie až 27,5 per­centa. Nikto však netvrdí, že sa preto pre­orientujeme na výrobu morčacieho mäsa. To nie, ale vyrábať 3—4 percentá morčacieho mäsa z celkového množstva hydinového, je naozaj málo. Preto sa Branko usiluje aspoň o 10-percentnú výrobu. Hoci je jeho činnosť iba päťročné, buduje dobrú celoslovenskú or­ganizáciu, ktorú môže byt rovnocenným part­nerom podobnému podniku nielen v českých krajoch, ale aj v rámci RVHP. A to je veľký úspech, o ktorom sme ešte nedávno ani len nesnívali a dnes sa už môžeme chváliť dob­rými výsledkami. Branko sa venuje aj chovu králikov, budu­je farmu v Stefanovičovej, kde vlani vyrobili 80 q mäsa. V tomto roku to má byt dvojná­sobok. Pravda, nieln chovajú, ale aj nakupu­jú králiky, ktorými, keďže sa nedokázali pre­sadiť na domácom, zásobujú zahraničný trh. Vlani na export pripravili až 81620 kg krá­likov. V budovaní veľkochovov pokračujú, lebo ako sme už zdôraznili mäso moriek a králikov obsahuje najviac bielkovín, raz sa stane trvalou súčasťou nášho jedálneho lístka. Branko vlastne začínalo s perličkami. Roč­ne ich chovalo až 250 000 kusov. Ozvali sa však hlasy proti, vraj je to riskantný obchod. Lenže v Maďarsku vlani vyrobili 2500 ton mä­sa z perličiek, skoro toľko, aká bola minulo­ročná výroba morčacieho mäsa u nás. Západné štáty kupujú od nás za výhodné ceny vajcia a kurence. Oveľa viac by nám platili za perličky a králiky. Odvtedy, čo sme prestali exportovať perličky ieh cena stúpla na dvojnásobok. Co keby sme ich chov ob­novili? Obchod je obchod a my devízy potre­bujeme na nákup komponentov do kŕmnych zmesí, agrochemikálií i strojov pre poľnohos­podárstvo. Nuž, kto tvrdí, že sme chov hydiny vyrie­šili, pravdepodobne pod hydinou pozná len kurčatá, ktorých máme naozaj na trhu dosť. Avšak ešte „stratených“ mánie čo robiť v chove moriek, perličiek, ale aj kačíc a husí. Najmä vodná hydina nám spôsobuje starosti. Možno, že sa zrodí podobný spoločný druž­stevný podnik, podobný Branku, a pomaly nám budú ubúdať starosti. Kiež by sa tak stalol Vladimír FAPŠO Svetlo spod Zobora KOMENTÁR

Next