Roľnícke Noviny, apríl-jun 1974 (XXIX/77-152)
1974-04-01 / nr. 77
DENNÍK pre poľnohospodárov KJNDELDK 1. APRÍLA 1*74 • ROCNlK XXIX. • CISLO 77 • CENA 30 HAL. Tisíce občanov v pracovnej aktivite K slávnym výročiam PRE KRAJŠIE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ■ INICIATÍVA MLÁDEŽE ŠTÚROVA ■ DVA MILIÓNY BRIGÁDNICKÝCH HODÍN V OKRESE LEVICE ■ POZORNOSŤ UPRIAMENÁ NA MASOVOPOLITICKŰ ČINNOSŤ STARÁ ĽUBOVŇA (čstk) — Práce v hodnote viac ako jeden a pol milióna urobili v sobotnej celookresnej pracovnej smené obyvatelia okresu Stará Ľubovňa. V zmysle výzvy CV KSČ. vlády ČSSR, ÜRO a OV S7.M takmer 15 tisíc obýva teľov odpracovalo pri plnení volebných programov NF, zveľaďovaní miest a obcí takmer 127 tisíc brigádnických hodín, Mm prispeli k plneniu celookresného záväzku na počest 30. výročia SNP a oslobodenia Československa Sovietskou armádou. ŠTÚROVO — -Vyše 167 tisíc brigádnických hodín odpraco- Jó občania mesta Štúrova v tohtoročnej akcii skrášlovania a zveladovanía svojho životného prostredia na počesť 30. výročia SNP a oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Vytvoria hodnoty za sedem miliónov korún. S velkou iniciatívou v tomto smere vyšla mládež Štúrova, ktorá sa na celomestskom socialistic kom záväzku podieľa takmer 63 tisíc brigádnickými hodinami. Mimoriadnu pozornosť venujú Domu športovcov, školskej jedálni a rekonštrukcii kultúrneho domu. Kultúru cestovania zvýši niekoľko nových autobusových čakární. V nových sídliskách mesta vybudujú parky a detské ihriská. LEVICE — Viac ako tisíc kolektívov a vyše 36 tisíc pracujúcich Levického okresu prijalo záväzky na počesť 30. výročia Slovenského národného povstania a oslobodenia Českoslo venska Sovietskou armádou. Hodnota ich predsavzatí predstavuje viac ako 94 miliónov korún. Vo verejnoprospešných akciách odpracujú do dvoch miliónov brigádnických hodín. V akcii skrášľovania a zveľaďovania životného a pracovného prostredia si občania 8ároviec, Mýtnych Ludán, Demandic a Dolnej Seče vybudujú vodovod. V končia kanalizáciu, Pukanci dov Tlrnačoch, Farnej, vo Veľkom Ďúre a v ďalších obciach je v plnom prúde stavba materských škôl. Obchodnú sieť rozšíria o osemnásť obchodov a závodov verejného stravovania. V Kuraľanoch začali v tomto roku výstavbu novej ŽDŠ. Pozoruhodne rozpracovali vo svojom záväzku občania Levického okresu masovopolitickú činnosť. Upriamia sa predovšetkým na ďalšie skvalitňovanie vzdelávacích podujatí. D preeivilizovanej krajiny ne* sa opäť začína mesiac, ktorý sme symbolicky zasvätili lesom. No iste si mnohí neraz položili otázkn, prečo sa lesn venuje toľko pozornosti iba v apríli, keď jeho celospoločenská funkcia a ná~ dohnspodársky význam neklesá v žiadnom ročnom období. Možno zvýšená starostlivosť súvisí s jarmi, kedy popri rozvíjajúcej sa prírode akosi intenzívnešie preciťujeme svoj vzťah k lesnému bohatstvu. A nielen k lesu. ale i k vode, ktorá v našom ponímaní je ózko spätá s bystrinami, vyvierajúcimi pod Kriváňom v lone panenských hôr. je pravda, že väčšina z nás, ktorí v horách hľadáme únik z hluku veľkomiest, sa nemôže stotožniť s prejavmi necitlivosti a vandalstva voči prírods. Proti vandalom a nevychovancom máme dosť prostriedkov na postih. Za väčšie zlo treba považovat devastáciu lesa, životného prostredia, ktoré Ibudeme ešte dlhé roky naprávať. Dedičstvo kapitalistického hospodárenia zanechalo po niektorých krásnych miestach iba spomienky. Nie je tajomstvom, že napríklad z titulu silne spriemyselnenej oblasti v severných Čechách sa zistili škody na lesných porastoch vedúce miestami až k odlesneniu v rozsahu takmer stotisíc hektárov. Podobne vo Vysokých Tatrách sú problémy napríklad s lakmi vecou ako je auto. Výfukové plyny nielenže odoberajú z ovzdušia kyslík, ale vracajú spät do atmostéry kvantá vysoko jedovatých i pre človeka veľmi škodlivých autoexhaustov. Identifikujú sa predovšetkým nedokonale spálené uhľovodíky, olovo a kysličník uhoľnatý (jedno auto ho vyrobí až 3,5 kg denne), ktorý je pre človeka prakticky smrteľným už od koncentrácie 0,5 pere. A smreky sú na exhaláty tridsafnásobne citlivejšie než človek... Pre zaujímavosť, naše vodné toky sú na tom vari ešte horšie. Ročne sa do nich vypúšťa približne 1,2 miliardy m' odpadových vôd s obsahom 720 tisíc ton nerozpustných látok a viac než 300 tisíc ton organického znečistenia. Z celkovej dĺžky sledovaných 5 tisíc kilometrov významnejších vodných tokov v ČSSR je znečistených na 3. a 4. stupeň viac než 70 pere. Dnes už dôsledky nemožno posudzoval iba z hľadiska finančných škôd, ktoré ročne zaťažujú naše národné hospodárstvo takmer jednou miliardou korún. Treba sa na tento problém dívať z aspektu, ktorý signalizuje, že pri trvaní súčasného tempa devastácie životného prostredia, siahame v konečnom dôsledku na podstatu človeka. Odborníci OSN pre tieto otázky varujú. Ak sa vo svete v industrializácii bude pokračovať rovnakým teinpnm ako doposiaľ, zakrátko hrozí miliónom ľudí smrť v dôsledku koncentrácie exhalátov z priemyselných podnikov a motorových vozidiel. A mnohé príklady z Anglicka. Pnrúria, Talianska. Rakúska. Holandska i susedného Poľska, či Maďarska dokazujú, že po rastlinách zrejme skutočne príde na rad človek... O nedomyslenom rozmiestnení a budovaní mnohých rekreačných oblastí sa vari netreba veľa zmieňovať. Hádam stačí, že mnohé prekrásne kúty našej vlasti padli za obeť nevkusným chatknvým osadám a panenská ticho lesa podľahlo hluku všadeprítomných motorových vozidiel. No popri spomínaných výstražných príkladoch nemožno nespomenúť úspechy, ktoré sme v našom lesnom hospodárstve dosiahli. Nielen v täžbe, zalesňovaní, či v niektorých ekonomických ukazovateľoch. Napríklad stupeň vzdelanosti našich lesných pracovníkov sa zvýšil ako u vysokoškolských, tak i u stredoškolských kádrov za uplynulé desaťročie o takmer trojnásobok. Mohutnejší mozgový potenciál pracovníkov tohto rezortu viedol podobne ako (Pokračovanie na 2. str.) NIELEN V TOMTO: MESIACI PETER KACVINSKÝ # Bratislavský Botanický ústav SAV sa zaoberá rozšírením a zastúpením rastlinných druhov a spoločenstiev na území Slovenska. Na základe tohto výskumu sa spracúva knižná verzia Flóry Slovenska; rozšírenie spoločenstiev rastlín sa znázorňuje na Geobotanickej.mape Slovenska. V oblasti experimentálnej botaniky sa v ústave zaoberajú fyziológiou koreňového systému rastlín, proces ni oplodnenia, ako aj fyziológiou chorej rastliny. V posledných rokoch sa práca ústavu rozšírila na ekologický výskum lesných spoločenstiev. Na našom obrázku dr. T. Jelko, CSc., pracovník Botanického ústavu SAV v Bratislave pri fytotr'/nc (komore na umelú kljmu). Foto: Novosti vedy a techniky List týždňa ----------------------------HRA S O H SO M Príslušníci Okresného verejného požiarneho útvaru v Poprade majú tejto jari plné ruky práce. Napríklad len za jediný deň — prvý jarný — museli zasahovat aS šestkrát. Zlikvidovali požiare v lese, stohov slamy i na športovom ihrisku. Oheň zapríčinili dospelí i deti. Dospelí väčša vypaľovaním suchef trávy a deti zas svojou obľúbenou, no nebezpečnou hrou na zapaľovanie ohníčkov. Týmto dňom | sa však práca požiarnikov neskončila. Na druhý deň vznikli v okrese ďalšie tri požiare, a tak Príčiny sú v podstate vždy rovnaké a škody to ide ďalej. sú vysoké. Mali by sa stat závažnou výstrahou pre tých, ktorí sú o zaobchádzaní s ohňom neopatrní, l pre rodičov, aby dávali lepší pozor na svoje ratolesti. mjr. Ľ. KUCHAŘÍC, dopisovateľ RN Zákonné opatrenia PRAHA (čstk) — Za vedenia člena Predsedníctva ÚV KSČ a predsedu Federálneho zhromaždenia Aloisa Indru rokovalo v sobotu v Prahe Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ČSSR. Na schôdzi, na ktorej sa zúčastnil podpredseda federálnej vlády Ing. Jindřich Záhradník, odôvodnil vládny návrh na zrušenie dane z motorových vo. zidiel minister financií ČSSR Ing. Leopold Lér. Po rozprave Predsedníctvo FZ schválilo podľa článku 58 ods. 3 ústavného zákona o československej federácii zákonné opatrenia Pred sednlctva FZ o zrušení dane z motorových vozidiel. Kvety z rúk súdruha Janovlca, mintstra poľnohospodárstva a výživy SSR A. F. Charčenkovt, starému priateľovi našich družstevníkov. Foto: RN — J. BARTOŠ Vzácny hosf v Prahe PRAHA (čstk) — Na niekoľkodňovú priateľskú oficiálnu návštevu na pozvanie ministra zahraničných vecí ČSSR Ing. Bohuslava Chňoupka priletel včera do Prahy minister zahraničných vecí Rumunskej socialistickej republiky prof. George Macovescu s manželkou sprievodom. Na ruzynskom lea tisku vzácneho hosťa privítal minister zahraničných vecí ČSSR Ing. Bohuslav Chňoupek. veľvyslanec, ČSSR v RSR Miroslav Sulek a ďalší predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí. Jubileum širokorozchodnej Na dnes pripadá radostné výročie. Pred desiatimi rokmi na stúpili prvi a za nimi ďalší mladi brigádnici z celého Slovenska na výstavbu mimoriadne déiežitej tepny, spojnjúcei naša vlasí s bratským ZSSR — na známu širokorozchodnú. Vyšo 700 mladých ľudí a medzi nimi mnoho mladých z našich družstevných rodin, spoločne so staršími ostrieľanými železničnými stavbármi a sovietskymi odborníkmi, vybudovali trať dlhú vyše osemdesiat kilometrov za necelých tridsať mesiacov nákladom vyše 350 mil. Kčs. Trať je nrčoná pre priamu (bezprekiádkovú) prepravu surovín zo ZSSR do centrálneho prokladlšfa rúd VS2 a preto má rozchod koľaje sovietskych železnic 1524 mm. Jozef JANIK Novinky na Inchebu BRATISLAVA (čstk) — Na šiestom ročníku Medzinárodného chemického veľtrhu „Incheba 74“ predstavia československé chemické podniky viacero nových výrobkov. Pravidelný účastník Incheby — Slovnaft Bratislava — tu bude napríklad po prvý raz vystavovať motorové oleje radu ad madit oil v litrovom a dvojlitrovom balení. Zo stretnutia s A. F. CHARČENKOM, pracovníkom Ministerstva poľnohospodárstva ZSSR Vzťahy bratskej spolupráce V týchto dňoch bola na Slovensku milá a vzácna návšteva — päťčlenná delegácia predstaviteľov Ministerstva poľnohospodárstva ZSSR a Všezväzovej akadémie poľnohospodárskych vied V. I. Lenina z Moskvy. Sovietski hostia sa v Bratislave stretli aj s ministrom poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. I- janovicom. Navštívili niektoré poľnohospodárske závody a pracoviská SAV. Hoci pobyt v hlavnom meste SSR bol krátky a program rozsiahly, našli si chvíľu času, aby vyslovili svoje dojmy z návštevy našej vlasti. O rozhovor sme požiadali A. F. Charčenka, zástupcu vedúceho oddelenia vedecko-technickej spolupráce so zahraničím Ministerstva poľnohospodárstva ZSSR. • Ako som sa dozvedela nie ste u nás po prvý raz a vaše vzťahy k našim národom sú blízke a priateľské... j,Je to pochopiteľné, veď v Československu mám veľa priateľov, s ktorými sa už dlhé s roky poznám a vždy sa rád nimi stretnem. Osobitne chcem zdôrazniť, že si vysoko vážim úspechy vašich poľnohospodárov, ktoré dosahujú v rastlinnej výrobe, najmä v obilninôrstve, i v živočíšnej výrobe. Vyše 40 rokov pracujem na Ministerstve poľnohospodárstva ZSSR a takmer štvrťstoročie vo funkcii zástupcu vedúceho oddelenia vedeckotechnickej spolupráce so zahraničím. Nie je to málo, ale veď som už sedemdesiatnik. Na odpočinok však ešte nepomýšľam. Ale, aby som doplnil úvodné slová: usiloval som sa a usilujem sa o Tozvoj a prehĺbenie spolupráce medzi sovietskymi a československými poľnohospodármi. Táto spolupráca, vzájomná výmena skúseností je obojstranne užitočná a prispieva k ďalšiemu rozvoju poľnohospodárstva v olroch krajinách.“ • S poľnohospodármi z Československa ste sa stretli ni' v roku 1949. Ako spomínate na toto stretnutie? „Hoci sú to už roky, spomienky sú nezabudnuteľné. Vítal som vtedy prvú roľnícku delegáciu z Československa, ktorá k nám prišla overiť si skúsenosti z organizácie, riadenia i výroby v kolchozoch. Naši hostia boli zvedaví, ako žijú kolchozníci, ako spoločne pracujú, nuž sme Is ukázali spoločné hospodárenie, ochotne odpovedali na všetky otázky a vysvetľovali, na akých princípoch je hospodárenie založené. ~S veľkým záujmom som potom sledoval zakládnie pr(Fokračavarue ne 3. str.):