Roľnícke Noviny, apríl-jun 1977 (XXXII/77-152)
1977-04-01 / nr. 77
K eď sa mladý Mladimír rozhodoval pre svoju budúcnosť, vybral sl poľnohospodárstvo. Rodičia jeho voľbu plne podporovali, ved sami boli úzko spätí s pôdou. — Nebolo to také jednoduché, — spomfna Ing. Vladimír MACHAŇKOV na svoje štúdiá. — Začal som študovať tu, doma, alg v roku 1940 nemeckí okúpaní obsadili vysoké školy a o dva roky ma odviedli do armády. S neutíchajúcim zanietením Každý mladý muž vykoná svoju vojenskú povinnosť. Lenže vtedy to bolo inak. Vladimír proti vlastným bojovať nechcel. A tak mu neostalo iné, ako sa s vysokoškolským štúdiom rozlúčiť. Priatelia v Záhrebe však pochopili jeho zmýšľanie’ a tam aj doštudoval. Vrátil sa domov s čerstvým diplomom vo vrecku, našiel si miesto na Zväze hospodárskych družstiev, ale ešte sa ani poriadne nerozhliadol a za svoje Ideály dostal opäť úder pod pás. — Mal som veľa priateľov, — spomína Ing, Machaňkov, — považoval som to za samozrejmé, že pomáham odbojárom. Fašisti to však za samozrejmé nepokladali. Posadili ma do väzenia. Vidíte, — zažartuje, — aj tento jednoduchý „účes“ som sl tam vyslúžil. sa Nič nie je také zlé, aby to nedalo vydržať. A večný optimista vydržal. Zo Zväzu hospodárskych družsiev odišiel po oslobodení pracovať na Jednotný zväz slovenských roľníkov, odtiaľ na Povereníctvo poľnohospodárstva. Štyri roky pracoval na povereníctve (Pokračovanie na 2. str.] Orgán Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR a Ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov SSR tom rokv prišla far nezvyčajne skoro. Nad hrebeňmi hôr viselo íiarivejšie slnko, pod nohami šušťalo opadané lístie Vzduch bol priezračný, les voňal sviežou novotou. A predsa. Tíšina akoby v sebe zakrývala tajomné a smut né súvislosti. Spomienka tlač) do jeho očí ligotavý záblesk. Slová sa len tatko predierajú na povrch. ' Vraj, nešťastie chcdt predsa aj po horách... A osud? Ten dokáže až príliš kruto zasiahnut ludské srdce. V osamelej horärw. obkľúče nej hustým závojom lesa žil. pracoval a pohládzal najintlm nejšie kútiky drsnej, ale prekrásnej prírody plných dvadsat rokov. Daleko od civilizácie. A až príliš ďaleko od rúk lekára, ktoré tak veľmi, veľmi vtedy potrebovala jeho žena Pomoc, žiaľ, už prišla neskoro A neprešlo ani veľa ďalších rokov, rany na ieho dušt sa nestihli zacelit, keď zákerná choroba mu vzala t druhú životnú partnerku. Zdalo sa mu, že čas sa zastavil. Clivota opantala celé ve domie, prenasledovala každý krok, konanie, myslenie. Ale čosi vo vnútri ho presviedčalo, le musí 1st ďalej Jeho tri deti už prekročili dávnejšie prah dospelosti. Rozpŕchli sa do ďalekého okolia, z neho sa stal medzitým päťnásobný dedko. A veru, nemôžu sa dočkat svorne prázdnin, chvíľ, keď sa v jeho skromnej, ale útulnej chalúpke rozozvučí šantivý džavot vnúčat. Rodinným talizmanom mu ostal najmladší, 15-r očný syn ť.uboš. A ten už nežije s otcom a so svojou novou mamou na odľahlej samote Domček, ktorý je zároveň pracovnou súčasťou Lesnej správy v Bojniciach, oddeľuje od najbližších obytných sídiel iba plytký, zurčiaci potok. Sedíme spoločne v neveľkej izbietke, či skôr v kráľovstve parožia a vypchctých troleji, lán MAZÁNIK st starostlivo vešla do skrine svoju zelenú unijormu, aby nás vzápätí ponú kal voňavou domácou slanín kou a klobáskami. — Pracujem vo funkctt vedúceho tunajšieho lesného úseku, — obracia zámerne tému rozhovoru — ktorý je svojimi ťažobnými mienkami a približovacími podveľmi Poprt najmodernejšom rôznorodý. lesnom kolesovom traktore LKT-80 pracujeme napríklad ai s koňmi. Tie nám ešte stále poskytujú neoceniteľnú pomoc. A môžem povedať, že najmä dobrou súhrou skúseností a vynaliezavosti, sa nám podarilo už v tomto roku dosíohnut v tažbe 1756 kubíkov dreva. Tým sme už splnili doterajší plán a dvojice pilčíkov, zhodou okolností Jozejov — DOBRÔTKA s HEPNEROM a KAŇANSK? s BAL KOM — pracujú v súčasnosti v okrajových porastoch. — Najlepšie však bude — navrhuje po chvíľke oddychu ’o stráveného sústa — keď sa pozrieme na tvá* miesta. A aby nám cesta rýchlejšie ubiehala, porozprávam vám aj a svojich príjemných zážitkoch. Ponúka nám skutočne zaujímavé epizódky, najmä o stretnutí s lesnou zverou, ktoré dokázal okořenit svojimi rozprávačskými schopnosfami. — Už neraz som bol svedkom zriedkavého javu — rozvíja nit spomienok. — Tie napokon prináša príroda veľmi často. Trebárs súboj dvoch jeleňov, ale bez parožia. Pripomína skôr pästiarsky súboj, pričom obaja aktéri vydržia obdivuhodne dlho skákat iba na zadných nohách. — Zaujímavé sú aj stretnutia s hadmi — pridáva zároveň ďalší príbeh. — Raz, keď som prezeral roj včiel v dutine stromu, vyrušil ma náhle nárek stehlíkov. Boli to mláďatá, ktoré hniezdili v korune stromu. Štverala sa k nim pomaly úctyhodne dlhá užovka. Nastal krátky okamih, vopchala hlavu do hniezda a keď vykonala svoje kruté dielo, začala sa pomaly spúšťať po jednotlivých konároch k zemi. Na poslednom však znehybnela ostala spat. Vzal som rebrík, a opatrne sa k nej priblížil a úderom sekery som ju usmrtil. Až keď bolo po všetkom, pocítil som na tele studený pot. Pritom som neraz vyčkával [Pokračovanie na 3. strane] PIATOK 1. APRÍLA 1977 ROČNÍK XXXII. • ČÍSLO 77 CENA 1 Kčs ► * • Pri približovaní drevnej hmoty rozhoduje predovšetkým kolektívna súhra rúk i techniky. Na snímke vedúci lesného úseku v Bojniciach Ján Mazánik pri pracovnom rozhovore s Pavlom Hianikom, Jánom Kostolánim a Milanom Ľahkým. Foto: RN — St. BARCAK LESYNAŠE BOHATSTVO Ing. VLADIMÍR M A R G E T I N, MINISTER LESNÉHO A VODNÉHO HL SPODÁRSTVA SSR Vstupujeme do apríla, ktorý už tradične spomíname ako Mesiac lesov. Toto obdobie je viac než inokedy príležitosťou na zamyslenie sa nad významom lesov pre našu ekonomiku a život, prehodnotenie nášho vzťahu k lesom, k bilancovaniu, ako aktívne prispievame na ich ochranu a rozvoj. Lesy boli od nepamäti podstatou nášho ľudu, ktorý v nich nachádzal obživu, ale i ochranu proti bezpráviu; v závere druhej svptovBj vojny zohrali dôležitá úlohu v boji proti oku pántom. Po oslobodení sme s lesným pôdnym fondom prevzali neblahé dedičstvo, negatívne ovplyvnené koristníckym kapitalistickým hospodárením. Lesy — i pritom, že v povojnovuni období na úkor svojej podstaty rozhodujúco prispeli k obnove národného hospodárstva — už dávnejšie zacelili staré rany, rozvíjajú svoje produkčné schopnosti a ďalšie všeužitačné poslanie. V roku 1945 zaberali lesy približne tretinu plochy Slovenska, od toho času ich rozloha vzrástla o takmer štvrt milióna hektárov a dnes už lesnatosf SSR predstavuje 38,7 percenta. V šiestej päťročnici sa lesný pôdny lond opäť rozšíri o ďalších 30 tisíc hektárov1 zalesnením delimitovaných plôch, nevhodných pre racionálne poľnohospodárske vy(Pokračovanie na 3. strane) tÝždňa