Roľnícke Noviny, jul-september 1977 (XXXII/153-231)

1977-07-01 / nr. 153

Orgán Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR a Ústredného výbor u Zväzu družstevných roľníkov SSR Rozčerené Nový obilný kombajn Ko­los a ďalšie stáli viera rá­no pripravené nc prvú ge­nerálnu skúšku na druž­­stevnom dvore o Novej De­dinke. Imrich Molnár Gejza Varga, kormidelníci a týchto obilných korábov i so svojimi pomocníkmi ča­kali na štart do prvého lá­nu jačmeňa. Nočný dážď však oddiali štart. Agronóm. družstva Ing. Ladislav Kis s predsedom družstva Gej­­zom Takáčom netrpezlivo čakalt na chvíľu, kedy sa v chotári rozozvučia žatev­né stroje. Olovené mračná ešte stá­le ohrozovali ich prvý štart, Predpoludním však vetrík i slnko umožnilo prvému vstupu na pole kombajnu Niva, ktorý viedol Imrich Ióny Molnár Stroj začal hltaf prvé riadky jačmeňa Elgína na štvorhektárovej parcele, ktorú lerpuje spojovací ka­nál s Malým Dunajom o Čiernou vodou. Na vedľajšej parcele sa rozkrútili zavla­žovacie zariadenia, pod ktorými sa zelenal dobrý porast silážnej kukurice. (Pokračovania na 2. str.) ZNÁSOBIŤ UM A INICIATÍVU Ing. Ján HUCKO tajomník ÜV ZDR SSR Význam žatvy pre naša poľnohospodárstvo a calé národné hospodárstvo dokumentují! i uznesenia Sekretariat« OV KSČ z 24. mája 1977 o politicko-organizačnom zabezpečeni žatev­ných prác a nákupe obilia. Olohou je sústrediť vžetky sily a v poľnohospodárskych podnikoch, ale aj v podnikoch služieb poľnohospodárskych správach i politicko -organizátorské úsilie straníckych a štátnych orgánov na dôslednú pripravil na uskutočnenie zberových prác. Nesmieme sa uspokojovať len s tým, že zoberieme všetko všade v najlepšej kvalite, čo nám narastie, ale že maximálne obmedzíme straty pri zbere, manipulácii, doprave a sklado­vaní obilia a zabezpečíme prís­ne a zodpovedná hospodárenie s celou úrodou obilia a dalších * plodín. Poľnohospodárske pod­niky po prednostnom splnení plánovaného štátneho nákupu a záväzkov zabezpečia skladovanie, ošetrovanie, riadne evi­denciu a kontrolu, vrátane pra­videlného hodnotenia spotreby. Všetkým poľnohospodárskym podnikom, zaintersovaným or­gánom a organizáciám poslúžia k vypracovaniu vlastných politicko-nrganizaSných opatrení zá­sady vyjadrené vo výzve ÚV KSČ a vlády ČSSR k žatve v ro­ku 1976, ktoré ostávajú platné a sú zásadnou smernicou i pre tohtoročnú žatvu. Ich uplatnením musíme dosiahnuť maxi­málnu mobilizáciu pracovníkov v poľnohospodárstve i v ostat­ných odvetviach tak, aby sa úspešný priebeh zberových prác stal celospoločenskou úlohou. Náročnosť žatevných prác zvy­šuje aj tá skutočnosť, že nemožno poľaviť v úsilí ani pri nseve strniskových miešaniek, zbere druhej kosby krmovín, zásobováni trhu skorými zemiakmi, ovorim, zeleninou a dôsledným zabez­pečovaním úloh v živočíšnej výrobe. Významným pomocníkom pri zabezpečovaní žatevných prác a nákupe obilia sa musí stať socialistická súťaž. Medzi knm­­bajnistami má už dlhoročnú tradíciu. Avšak komplexné orga­nizovanie žatvy a ďalších zberových prác si vyžaduje, aby sa socialistické súťaženie organizovalo podstatne na kvalitatívne vyšších základoch. Treba doii zainteresovať kombajnistov, do­pravu. zberačov slamy, stohárov. čistiace a sušiace linky. USP. KRB i ostatné kolektívy musia byt dôkladne oboznámené s úlohami a s podmienkami hmotnej zainteresovanosti, pod­mienkami socialistickej súťaže, a tn najmä s podmienkami stanovenými vedením tnhn-ktoréhn podniku, ako aj s krité­riami okresných, krajských a celoštátnych súťaží. Napríklad, do celoslovenskej socialistickej súťaže sa môžu (Pokračovanie na 2. str.) Amoniak, polystyrén, poly­propylén, kyselina sírová ... Aké sú to už zaužívané slová, a napriek tomu, aká hrôza na niektorých ľudí z nich vanie. Predstavia si školské časy a zložité vzorce, ktoré sa akosi nechceli upratať do hlavý. Pre mnohých iných je však chémia veľkým koníčkom, celoživot­nou prácou, obrovským cieľom jednoducho vyjadreným vo ve­te: Vytvoriť pre nás všetkých veci, ktoré nám uľahčia prácu, spríjemnia život, skrášlia oko­lie ... Hľadať všetky podoby chémie by bol dlhý proces. Veď, skús­me sa pozrieť okolo seba. Koľ­ko chemických výrobkov berie­me ako bežné veci. ako súčasť všedného dňa. Rast populácie, určenie bu­dúcnosti ľudstva, znamená za­bezpečiť výživu, bývanie, zdra­vie, životnú úroveň, energie a energetické zdroje, neznečiste­né životné prostredie, vhodné oblečnie. Generácie nášho sto­ročia ' vsadili na chémiu, ehe-, mizáciu procesov v najširšom zmysle slova. Pestrý program našej i za­hraničnej chémie symbolizuje už deviaty rok slovo INCHEBA. Medzinárodný chemický veľ­trh, ktorý v minulých dňoch ovládol priestory bratislavské­ho Parku kultúry a oddychu. Zimného štadióna t Domu tech­niky SVTS, zaujal odborníkov, obchodníkov i bežných návštev­níkov. Poznať dokonale každý kútik vo výstavných priesto roch je nemožné, a preto sa vy berme aspoň na prehliadku toho, čo nás najviac zaujalo. EXKURZIA PRV A — V PRIES­TOROCH ZIMNÉHO ŠTADIÓNA. mom, pracím prostriedkom tapetou ... V Bratislave sa každý rok môteme zoznámiť s novinkami spotrebnej chémie štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomo­ci. Vitríny v Zimnom štadióne sú ozajstným lákadlom pre oči Najviac ■ návštevníkov sa však pristaví pri výrobkoch, pri kto­rých sa blyšti zlatá medaila. Nájdeme ju pri čistiacom pro­vytvoriť ochranný filter proti vonkajším vplyvom Výrobok mačky Dl-Da z Rumunska po­tláča a prekrýva pachy po va­rení. Vhodný je najmä do pa­nelových bytov. Bulharský pre­parát Antimaz poslúži pri och­rane automobilových skiel pred námrazou. Odplamjač z poľskej produkcie vraj bez námahy od­stráni Škvrny zo všetkých dru­hov textílií. V druhé/ skupine — kozme­tika — dala porota najvyššie ocenenie aj pleťovému lotiónu z NDR, špeciálnemu poľskému krému SAW A no citlivú pokož­ku, výživnej pleťovej maske AB s rastlinným extraktom, výrob­ku bratislavskej Kozmetiky, ru­munskej kazete Napoka s de­zodorantom a kolínskou vo­dou, sovietskemu tužidlu na vlasy Ofrej, meďarskému opa­ľovaciemu krému populárnej značky Kabulon, čs., čistiacemu prostriedku na čistenie rúk bez použitia - vody, sérii rúžov z NDR, bulharskému toniku po holení Červený a čierny. Zlato patrí aj poľskému de­zinfekčnému prostriedku Jod M-3 na umývanie rúk pracovní­kov obsluhujúcich dobytok. Za­braňuje prenosu nežiadúcich mikroorganizmov z rúk ošetro­vateľov na vemená dobytka a naopak. Z pracích prostriedkov si za svoje kvality vyslúžili ocenenie aj čs. výrobky Betron, určené na odstraňovanie usa­denín v automatických práč­­(Pokračovanie na 3. str.) JANA HACHLINCOVA ING. MILAN MALOCH striedku vaní v aerosole z NDR, ktorého bohatá pena odstraňu­je nánosy z tvrdej a železitej vody. Pýši sa ňou čs výrobok Skorex-aerosol, ktorým možno vystriekaí dutiny automobilu a ■ Včera začali so zberom jačmeňa kombajnisti Imrich Molnár a Gejza Varga v JRD Rozvoj Nová Dedinka. Na snímke kontrola zrelosti pred prvým štartom (zľava) predseda ZO KSS Jozef Šulc, agro­nóm Ing. Ladislav Kis, predseda JRD Gejza Takáč a mechanizátor Ladislav Vízy. Foto: RN — St. Barčák Keď ss ktoréhokoľvek pra­covníka rezortu poľnohos­podárstva a výživy v Turci does opýtate na lána ČAJU, každý vám vari rovnako od­povie: — Ktože hy z nás nepo­znal nášho Janka? S jeho manóm je totiž veľ­mi úzko spojená existencia j Združenia výkrmu ošípaných so sídlom v Necpaloch. Je to podnik, na ktorý je dnes právom hrdý celý Turiec. V KRÁĽOVSTVE PLEMIEN Skúspný zootechnik a dobrý organizátor veľkovýroby hravčoyého masa Ján Caja je jehttr riaditeľom. — Ako ste sa vlastne do­stali k povolaniu zootech­— Ani už presne neviem, no iné robota by ma vart vôbec nebavila. Od začiatku jn mám veľmi rád, 1 keď pochádza z ..dol­niakov“, presnejšie z Lovi­nobane pri Lučenci, „hor­niaky“ sa stali jeho život­ným osudom. Nové Mesto a nad Váhotn, Trenčín, Piešta- í ny, Žilina. Martin. Tu ab­solvoval aj bývalú Roľnícku školu. Či už pracoval na Jednotnom zväze roľníkov, alebo na žilinskom KNV, ' všade robil tú svoju obrúbe Dú zootechnickú robotu. pritom si pred dvoma rokmi A sotva stačil uvědomit, aku ho odrazu „zaskočila“ "äí desiatka. Vždy ho akosi viacej při­tahoval chov ošípaných oviec, koníčkom sa mu sta­a la najmä plemenárska prá­ca. Ej, veru, málokto vedel tak presne ohodnotiť to-kto­­ré plemeno, ako práve Ján Čaja. A tak plných päf ro kov bol zároveň za starej územnej organizácie pre bý­valé kraje Žilina, Košice a Prešov aj predsedom klast­­ľikačnej komisie pre chov ošípaných a oviec. Osobitne dobré spomienky majú na neho známi produ­centi kvalitných plemen ných chovov ošípaných v Horovciach, Bytčici, Bytči, Luštinách a v Rakove. Pre­dovšetkým jeho zásluhou zfskali na výstavách v To­poľčiankach, Přerova čl Uhorskom Hradišti nejednu v zlatú medailu. Jemu zase za všetky tieto pekné úspechy patrí rezortné vyznamená nie. Ján FEKES ii nika?

Next