Roľnícke Noviny, jul-september 1978 (XXXIII/153-231)

1978-07-01 / nr. 153

SOBOTA 1. [Ol.A 1978 ROČNÍK XXXIII • OtSLO 153 CENA 50 HAL. Orgán Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR a Ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov SSR Dokončujú opravy strojov na žatevné práce FINIS V DIELŇACH POZORNOSŤ BEZPEČNOSTNÝM OPATRENIAM ■ NA SM V STUPAVE SA ZAME­RALI AJ NA HOSPODÁRENIE SO SLAMOU ■ UŽ HLÁSIA HOTOVO BRATISLAVA (jds) — Úsilie poľnohospodárov na celom Slo­vensku sa sústreďuje, okrem urýchleného zberu krmovin a ovocia, aj na dokončenie priprav na žatevné práce. Čas sa čo nevidieť naplní a prvý kombajn sa objaví na poli. Preto opravári už finišujú s prípravou strojov. Do začatia žatvy prichodí na Slovensku dať do poriadku ešte vyše 800 kombajnov. Z informá­cie pracovníka MPVž SSR Ing. Jána Štepanoviča vyplýva, že najviac budú musieť pridať v Stredoslovenskom kraji, pretože tam je opravenosť kombajnov len 75,9-percentná. V posled­ných týždňoch sa tempo opráv neustále stupňuje, takže je predpoklad, že na žatvu bude pripravených maximum strojov. Je však potrebné opravovať aj niektoré SK-4, aby zaťaženosť na jeden kombajn nebola príliš veľká. O niečo lepšia je opravenosť vysokotlakových lisov, ktorých prichodí dať do poriadku 382 i samozberacích vozov, pretože percento Pozornosti opravenosti je 89,4. mechanizátorov opravárov nesmú ujsť ani bez­a pečnostné a protipožiarne opat­renia na všetkých strojoch, kto­ré sa počas letných prác po­užijú. V JRD Selice, okres Galanta, sa na žatvu pripravujú veľmi svědomitě. Ako nám povedal hlavný mechanizátor Jozef Mé­száros, zostáva im dať do po­jazdného stavu len kombajn a dokončuje sa oprava vysoko­tlakového lisu. Prípravy by už skončili, kebyi mali spúšťač na E-512-ku. Opravári v Seliciach sa zamerali aj na prípravu ná­kladných vozidiel, ktoré už pracujú. V súčasnosti školia kombajnistov, pomocníkov, traktoristov i ďalších pracov­níkov, ktorí zasiahnu do žatvy. Aj na ŠM v Stupave prípravy kulminujú. Všetky obilné kom-Pokračovanie na 2. str.) ZA STATOČNOSŤ BRATISLAVA (čstk) — Minister školstva SSR Juraj Buša odovzdal včera v Bra­tislave riaditeľke materskej školy v Osuskom v okrese S8nica Irme Bzdúškovej štát­ne vyznamenanie Za statoč­nosť. Prezident republiky jej ho udelil za vynikajúci pre­jav občianskej statočnosti a odvahy v januári tohto ro­ku, keď nasadením vlastné­ho života zachránila v svo­jej obci dve maloleté topia ce sa deti v rieke Myjave. Taká isté vyznamenanie z rúk ministra školstva pre­vzal aj študent Strednej priemyselnej školy v Spiš­skej Novej Vsi jaroslav Mar­ták. V marci tohto roku za­chránil topiaceho sa osem­ročného chlapca. Minister školstva pri odovzdávaní vy­znamenaní vyslovil radosť, že v školách vychovávajú a učia sa ľudia, ktorí sa ve­dia správne správa v dôleži­tých životných situáciách. 9 Jedným z výrobkov pre­vádzky n. p. M ilex Brati­slava v Piešťanoch je t vý roba mliečneho krému Mi­láčik. Denne ho vyrobia 1800 kg, čiže 30 tisíc ku­sov. Miláčik z piešťanskej prevádzky expedujú do miest a obcí okresov Trna­va, Topoľčany, ba aj do čas­tí okresu Považská Bystri­ca. Na snímke Anna fen­­drušáková obsluhuje stroj na plnenie obalov chutným krémom. Foto: ŠTEFAN GREGORIČKA 0 životnom prostredí BRATISLAVA (čstk) — V Bratislave včera zasadala Ra­da vlády SSR pre životné pro stredie, ktorú viedol jej pred seda a podpredseda vlády SSR J. Hamis. Rada prerokovala rozbor a riešenie základných problémov životného prostre dia na Považí a zaoberala sa aj stavom a postupom riešenia nezákonitnsli pri výstavbe re kreačných chát na Slovensku v zmysle uznesenia vlády SSR č. 94/76. P re takmer deväťstoti­­síc slovenských Ško­lákov včera posledný raz v tomto školskom roku zazvonil školský zvonec, posledný raz zasadli do školských lavíc. Skončil sa školský rok a nadišla chví­ľa, keď z rúk svojich uči­teliek a učiteľov prevzali hodnotenie svojej celoroč­nej práce — vysvedčenia. Pre tých najmenších pr­váčikov to bola chvíľa iste nezabudnuteľná, rovna­ko ako pre tých, ktorí do­stali posledné vysvedčenie po skončení základnej de­väťročnej školy, gymnázia, strednej odbornej alebo uč­ňovskej školy. So vzruše­ním, s nedočkavosíou t zve­davosťou brali do rúk vy­svedčenia, kde-tu bol aj smutný pohľad. Nepomerne viac však bolo úsmevov, ra­dosti, spokojnosti. Tí, ktorí sa celý rok dobre učili, pl­nili s! svoje školské povin­nosti, neboli prekvapení. A rovnako prekvapení by nemali byť ani rodičia. Naj­mä tí, ktorých deti nebudú mat na vysvedčeniach len výborné známky. Lebo vy­svedčenie je zároveň aj hodnotením ich prace, ich záujmu o Stúdium svojej dcéry či syna, toho, ako dokázali viesť svoju školáč­ku alebo školáka k učeniu, k štúdiu, aké im dokázali utvoriť podmienky.., Naša socialistická spoloč­nosť vytvorila a vytvára dobré podmienky pre získa­nie vedomostí. Hlavným cie­ľom socialistickej školy je príprava vzdelaného, poli­ticky a odborne vyspelého a telesne t duševne rozvi­nutého mladého človeka. To (Pokračovanie na 2. str.) VYSVEDČENIE Škola sa skončila — vitajte prázdniny! Foto: ČSTK Skončil sa jubilejný medzinárodný chemický vei'trh REKORDNÁ INCHEBA BRATISLAVA (haj) — Pres­ne na týždeň sa priestory Parku kultúry a oddy­chu v Bratisla­ve spolu so Zimným štadió­nom a Domom techniky SVTS premenili na stredisko medzi­národnej chémie. Včera večer sa brány Medzinárodného che­mického veľtrhu INCHEBA 78 zatvorili. Na záverečnom stretnutí s no­vinármi konštatoval riaditeľ čs účasti na veľtrhu Ing. Jozef Ma­reš, že Incheba patrí medzi tri najdôležitejšie podujatia čs. vý­stavnej politiky. Desať rokov jeho existencie prispelo k to mu, že sa zrýchlilo tempo a po diel rastu chemickej produkcie na celkovej priemyselnej výro be a rozšírila sa chemizácia našej ekonomiky. Len v období tejto päťročnice sa zvýšila vý­roba v chemickom priemysle o viac než polovicu. Omerne s tým sa rozvíjal aj medzlnárod ný obchod ČSSR v tomto od vetví. Oproti vlaňajšku sa zvýšil počet vystavovateľov zo 633 vy stavovatefom na 642, ktorí pri- Pokračov8nie na 2. str. J 9 Medzi na/väčších pestova­teľov raže v SSR patria pra­covnici SŘ vo Veľkých Levá­­roch. Zo sľubnej úrody má ra­dosť ai stredisková agronómka Anna Kujanová. Foto: RN — ST. BARČÄK Sladké problémy Pred sebou sme malí vy­týčený cieľ — pozrieť sa ako pokračujú zberové prá­ce na jednom z najväčších jahodovísk v republike, ako pracovnici Štátneho ovoci­nárskeho majetku v Stupa­ve, závodu 02 v Šuranoch odpovedajú na výzvu ÜV KSS, OV NF SSR a vlády SSR na urýchlený zber kr­movín a ovocia. Šuriansky miestny roz­hlas ttadal všetkých obča­nov o pomoc pri zbere ja­hôd. Vybrali sme sa do ob­ce Rasttslavice, kde závod obhospodaruje 310 ha úrod­nej pôdy. Vrátnik otvoril bránu ohradeného objektu a vpustil nás dnu. Pneuma­tiky sa šmýkali po klzkom štrku a auto nadskakovalo po nerovnej poľnej ceste Lemovali ju ešte príliš štíh­le stromčeky vtšní, broskýň (Pokračovanie na 2. str.) 8 HESLOM ŽATVY BUDE KVALITA OBILIA Jednou zo základných úloh nášho poľnohospodárstva, na ktorú v súvislosti so zabezpečovaním strategického cieľa — zvýšiť sebestačnosť v produkcii po travín — sa orientoval XV. zjazd strany a znovu 11. zasadnutie OV KSČ, je urých lit tempo rozvoja rastlinnej výroby. V dlohodobom porovnaní nezodpovedá ras tu živočfšúej produkcie, lebo ak za obdobie posledných dvoch päťročníc, t. j od roku 1986 do roku 1975, vzrástol objem živočíšnej výroby zhruba o 38 per cent, u rastlinnej výroby to bolo iba 20 percent. Potreba riešiť tento problém je zakot­vená v úlohách 6. päťročnice a po dvoch jej prvých rokoch, v tomto smere nie dosť uspokojivých, sa výrazne premieta v prevádzkovom pláne na tento rok. Pri celkovom raste poľnohospodárskej pro iukcie o 3,4 percenta oproti minulému i oku počíta tohtoročný plán v rastlinnej výrobe so zvýšením o 5,8 percenta. Kľú ovou úlohou, ako sa na 11. zjazde opäť '.dôraznilo, zostáva naďalej výroba zrnín. Na jej objeme, ale i druhovej skladbe a kvalite vyrobeného zrna, závisí v pod­state celkové pokrytie požiadaviek náš- Ing. ZDENĚK HOFFMAN, pracovník ÜV KSČ ho trhu, pokiaľ ide o hlavné potraviny — vrátane rozhodujúcich výrobkov ži vočíšneho pôvodu. ý Náročnosť tejto úlohy potvrdzuje i to, že zber obilnín, vrátane kukurice, má v tomto roku dosiahnuť 10,8 mil. ton, t. j. takmer o 500 tisíc ton viac ako v minulom, vcelku priaznivom roku, a že priemerné hektárová úrody — v čis­tom stave — majú byt 3,92 tony. Možno konštatovať, že na dosiahnutie takejto úrody boli vytvorené dobré podmienky. A to nielen vdaka počasiu — to naopak na začiatku jari poľnohospodárom veľa neprialo, ale predovšetkým vdaka veľ­kému úsiliu pracovníkov rastlinnej vý­roby, v prvom rade mechanizátorov a agronómov, ktorým sa vysokou obeta­vosťou v práci a dobrou organizáciou podarilo vzniknuté oneskorenie v oseve rýchlo vyrovnať. Pritom i za sťažených pôdnych podmienok a pri vysokom tem­pe, v akom jarné práce prebiehali, boli urobené kvalitne Súčasný stav porastov obilnín, zvlášť pšeníc, je značne nádejný. O skutočnej výške zberu, a teda i o tom, ako v tom­to roku pokročíme v riešení pre celé naše hospodárstvo tak dôležitého obil­ného problému, rozhodne to, ako sa nám (Pokračovanie na 4. str.) RAD PRACE J. KLEMENTOVI BRATISLAVA (čstk) — Mini­ster školstva SSR Juraj Buša odo­vzdal včera v Bratislave rektoro­vi Vysokej školy poľnohospodár­skej v Nitre prof. Ing. Jozefovi Kllmentovl, Dr-Sc., Rad práce. To­to vysoké štátne vyznamenanie mu udelí! prezident republiky pri príležitosti 50. narodenín ako ocenenie úspešnej pedagogicko­­výchovnej, politickej a vedecko­výskumnej činnosti, ako 1 výsled­kov dosiahnutých pri hodovaní a rozvoji VŠP v Nitre. Na slávnost­nom akte bol prítomný vedúci oddelenia ÜV KSS Ivan Lltvaj. VEDEC A PEDAGÓG Životné jubileum profesora f. Klimenta, rektora VŠP O Baločanoch sa hovorí, ie sú to ľudia tvrdí a hú­ževnatí, súci popasovať sa s horou v chlapskej drevo­s rubačskej práci rovnako ako medveďom, keď treba pred nim chrániť ovce a dobytok. Krásna, no skúpa príroda kresala pevné cha­raktery, ktorých rýdzosť sa prejavuje vo chvíľach naj­ťažších. Medzi tých, kto­rých formovala vojna a re­volučné udalosti po prícho­de soviets\ych oslab dit e­­lov, patrí aj organizátor vedeckých metód v poľno­hospodárske! výrobe, najmä v zootechnike a plemenár­­štve, vynikajúci vysoko­školský pedagóg, rektor Vy­sokej školy poľnohospodár­skej v Nitre — profesor Ing. Dr. h. c. Jozef Kliment, DrSc. Už lakmer celé desať­ročie stojí na čele tejto vý­znamnej pedagogicko-vedec­­kej inštitúcie, jedinej svoj­ho druhu na Slovensku. Triedne cítenie umožnilo mu v mladosti správne sa orientovať v zložitom so­ciálnom zápase ktorý u nás nastal po druhej svetovej vojne a postaviť sa na po­zície robotníckej triedy a komunistickej strany. Pre­to už na gymnáziu v Břez­ne vstupuje do KSS. Od tých čias dodnes sa ieho politická a organizátorská práca prelína s prácou poľ­nohospodárskeho odborní­ka, vedca a vysokoškolské­ho profesora. (Pokračovanie na 3. str.)

Next