Slovenská Jednota, december 1942 (IV/156-179)
1942-12-01 / No. 156
KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA • PORTUGALSKÝM LODIAM ZAPOVEDALI vpluť do janovského (Genova) prístavu, a to vzhľadom na neistotu, panujúcu na Stredozemnom mori. — Lisabon. • Za prezidenta Uruguay zvolili v nedeľu José Amezagota a Alberta Guaniho za zástupcu prezidenta. — Amsterdam. • WENDELL WILLKIE sa rozhodol, že na krajinskej Iconferencii, ktorá rná byť 7. decembra, nerozhodnú ešte o ďalšom postoji strany. Zdá sa však pravdepodobným, že známeho izolaeionistického kandidáta Werner a Sehr ódévá nechajú prepadnúť a namiesto neho hudú kandidovať do predsedníckeho stolca krajinskej komisie republikánskej strany Alpha Landona. — Washington • DONALD NELSON, šéf amerického úradu pre vojnovú produkciu údi^pc sa vzdá tohto svojho úradu —- ako Sa hovorí v poUtickýdi kruhoch- Nelson dostane údajne dôležité diplomatické poverenie. — Wasliington. • V Toulone panuje po nedávno sa ■sljehnuvších udalostiach mŕtvy kTud. Verejný život úplne zamlkol. Velitelia potopených vojnových lodí prihlásili sa u veliteľa prístavu a referovali mu o podrobnostiach potopení. — Vichy. • PODĽA Švédskych časopisov podedná Ckurchillova reč bola určená hlavne pre talianskych poslucháčov a vedúce tnyšlienkjf jeho prejaví majú slúžiť za sprievodnú niť, ktorú má v najbližšej budúcnosti sledovať anglická propaganda. — Štokholm. • HLAVNÝ GUVERNÉR FRANCÜZSKEJ ZÁPADNEJ AFRIKY Bouisson došiel na lietadle do Alžíra. —' Bern. Novší letecký útok Anj^lléanov na Turin Rím, 30. novembra. Stefani. — 918. zpráva hlavného Stanu talianskej brannej moci hlási: Na frontoch v Cyrenaike a v Tunise, našu oddiely vyvijaly živú éinnosf. V leteckých bojoch, v ktorých sa zúčastnili aj nemeckí letci, sostrelily 15 nepriatelských lietadiel. Aj vo vodách Alžírska sme dosiahli značných úspechov, hoci do bojov sa zatniešaly nepriatelské letecké sily. .leden parník vyletel do vzduchu, 4 obchodné lode sme poškodili v takej miere, že s ich potopením určite počítame. Britské'bombardovacie lietadlá v noci zo soboty na nedeľu opäf napadly Turín a bombami, ktorý shodilv zapríčinili značné .škody, najmä v strednej častí mesta. Počet obetí sa ešte nedá zistiť. Obyvateľstvo zachovalo úplný kľúd. DAGENS NYHETER Zo zpráv rôznych dopisovateľov zo severoafriekýGh frontov vysvitá, ako oznamuje „Dagens Nyheter“ z Londýna,, že doteraz nermstaly v Tunisku nijaké rozhodujúce zmeny v prospech spojencov. Naopak, panuje dojem, ako by bojové sily Osí teraz úplne kontrolovaly východné pobrežie Tuniska a ako by do Tunisu prichádzaly stúJs ďalšie nemecké posily. „Goeteborgs Posten“ oznamuje z Londýna, že zprávy spojerccov o situácii v Severnej Afrike sú naďalej veľmi skromné. V Londýne teraz doznávajú, že vydobytie prevahy vo vzduchu sa predsa ukázalo ťažším, ako sa pôvodne očakávalo. Britský osobitný zpravodajea, ktorého cituje anglická zpravodajská služba, píše, že Spojenci musia teraz bojovať v Severnej Afrike za nepriaznivého počasia a nedostv.ta^nc) cestnej a železničnej siete. Prvá britská armáda postúpila za týždeň f8 kilometrov. Nad cestami, ktoré vedú d,o Eizsrty a Tunisu, hliadkuje stále nemecká letecká zbraň. Na námorných cestách nebezpečenstvo ponoriek sa zväč"sito. Americký komentátor neto-yorskč h' rozhlasu vyhlásil, že sa zdá, že bifk'' v Afrike sa vyvinie n bitku o prísun.. Nemecko dosiahlo skrátením prisunovýck línii značné výhody. \SbmsláJedMtíb w __ __ v ^ €0 PltU INI M mactarsAc Aj u nás môžu si s veľkým úžitkom prečítať článok anglického časopisu isté kruhy, ktoré ešte i dnes spurné hlásajú svoje presvedčenie, že mý nemáme nič iného činiť, akomaučiť ^ niekoľko demokratických hesiel, zradiť front, do ktorého patríme, a potom nás príjme do svojej milosti anglická svetová moc. Títo naivní apoštolovia, kde len môžu, s mimoriadnou mnbhomluvnosťou predostierajú anglické plány na znovuvýstavbu, v ištorých dávajú aj našej vlasíti takú'úlohu, ako by sme'boli nejakou 60—70-miliónovou ríšou; svoje sny obraňujú s takým zápalom, a ako by im Churchill, Roosevelt ä ostatní anglosaskí štátnici dali osobitné čestné slovo a sľúbili, že v prípade ich víťazstva uskutočnia túto formu znovuusporiadania. Ale títo posadli nie sú azda ani tak nebezpeční, ako tá propaganda, skrývajúca sa medzi riadkarni a v ktorej pokračujú od rokov s polovíčatými slovami, so záJiadnýini zamereniami, s vychvaľovaním anglidiej veľkodušnosti, spravodlivosti a vecnosti, idúcim až po nebesia. Ne.lkodilo by, ak by sa s času na čas mohlo dostať pned maďarskú verejnú mienku ako protiváha tohto otravujúceho poburovačstva v plnosti to ohromné množstvo štúdií, plánov a nápadov, ktoré ventilujú anglickí publicisti, politikovia, univerzitní profesori, zemepisní a vojenskí odborníci v súvislosti so znovuusporiadaním novej Európy. Nech vidí uhorská verejnosť: koľko je pravdy okolo anglickej veľkodušnosti: a reality a nakoľko usmerňujú tieto princípy fantáziu najlepších tejto ostrovnej ríše pri kovaní plánov pre prípad ich nádejného víťazstva ... je Gayda, nerobili pritom žiaden rozdiel medzi politickými previnilcami a ehyčajnými zločincami. Oslobodili všetkých a vÄetkým dali aj zbraň. Oslobodť.ní zriadili úplne podľa vzoru sovieíoruskeho sprievody s hudbou a červenými zástavami a rozišli sa potom v divokých prúdoch po celej zemi ná zdesenie bezbranného .. obyvateľstva. Tento prvý úradný experiment Anglo-američanov, lak mieni Gayda, zasluhuje najväčšiu pozornosť, lebo zeme severnej Afriky patria k európskej civilizácii. A európske národy mohly by z tohoto príklridu vidieť, ako by bolo možným veriť v anglosaským mocnostiam, keď im sľubujú obranu ich civilizácie a keď sľubujú zaistenie ich vnútorného pokoja. PESTER LLOYD „Američania a Angličania vO francúzskej severnej Afrike už hneď prvými svojimi nariadeniami jasne ukázali, že všade, kde prichádzajú, podporujú veci boľševizmu“, tak tvŤdí Gáyda V Giornale dTtälía v Článku, litorý jé venovaný anglosaskej administratívnej činnosti v Maroku a v Alžíre. Takýto SVO.Í názor podopiera Gayda uvádzaním celého radu jednotlivostí o anglo-araerickom postupe v severnej francúzskej Afrike, nakoľko o týchto má vedomie. Sotvaže vstúpili na severno-francúzsku africkú pôdu, tak píše Gayda, Američania hneď oslobodili na tisíce francúzskych komunistov a zo Španielska ušlých červenýcli, ktorí pre rôzne pre-, činy nachodili sa v zátvoroch a koncentračných táboroch. Američania, oznamu Völkischer Beohadiíer „Völkischer Beobachter“ píše pod nadpisom Švajčiarsko sa stáva platformou židovského štvania“ o odmietavom postoji Švajčiarska voči v Nemecku naznačeným kontúram všeobecného európskeho nového poriadku. Tento nepochopiteľný postoj Švajčiarska,, ktoré patrí do europského priestoru, možno si podľa mienky spomenutého časopisu vysvetliť vždy vzrastajúcim vplyvom 2iddvstva vo Švajčiarsku* Vo Švajčiarsku sa teraz nachodí 14..500 väčšinou židovských prisťahovalcov, čo je zarážajúca číslica pri obyvateľstve, o málo väčšom ako 4 milióny. Švajčiarsko sa nemôže ospravedlňovať tým, pokraj je Völkischer Beobachter“, že. sa dostalo terajšími udalosťami dO' ťažkej situácie. Nebránilo sa prílivu emigrantov, ale dokonca ho podporovalo. Títo hostia Svaičiar.-;ka, nepriateľsky zauiatí proti Ríši, využívajú dnes tejto pohostinnej krajiny „a jej vedomím na najhoršie urážanie mládých europských národov a na .špionáž proti ich vojenskej sile, Švajčiarsko sa preto nemôže čudovať pobúreniu vo všetkých kra.iinách okolo seba. „Völkischer Beobacvhter“ poukazuje ďalej najmä na spôsob písania švajčiarskych .časopisov a dáva za príklad „National Zeitung“ ktorý prevádza prelhané zpravodajstvo v neprospech Nemecka a tým rohí ešte ťažším pomer Nemecka a Švajčiarska. „Völkischer Beobachter“ súdi, žo Švajčiarsko Je solidárne s tými, ktorí sú v pozadí tejto tlačovej politiky a že súčasne vie dobre, že sa regrutujú z jeho židovských hostí. Ako druhý príklad uvádza „Völikscher Beobachter" časopis „Weltwoche“, ktorý namiesto objektívneho referovania o vojenských udalo.stiach referuje večne a jedine o úspechoch Britov, Američanov a boľševikov. Trnavy lúč JÁN ČIERNY Ustatý, trápny ovčer prisadol stonúc na úoratiach. Vytriasol všetky svoje vrecká do dlane strápeného decka Na vŕbach vedľa potôčika navrely záhad otázniky. Tvrdili ľudia, že tá sadza mnohá uprchla vari z dlane Boha9 .4 preto: Horí-H! — Ako z neba. tmu prerezala žitia dýka. Kým sa obrátiš, rude šíky už oblizujú navrelé otázniky. vyhlodaných, .sivých úvratiach hašterili sa slepci o zápalku. Prisadnúť ku nim darmo je a vysvetlif im čo je svedomie] t. DECEMBRA 1942 léDAS REICH Vášnivým priznaním sa k nemeckemu národa a k istote vo víťazstva je nový príspevok ríšskeho ministra dr. Gôbbelsa, uverejnený v týždenníku „Das Reich“, v ktorom pod nadpisom „O politickej náruživosti“ sa medzi iným píše: vojna je však vedená o posledné „Táto veci človeka. Ide tu o život alebo smrť. Vzbudené sú najhlbšie vášne na tej či onej .strane. Kto teraz prehrá, ten prehrá navždy. My všetci dnes uvažujeme výr lúčne o tom. čo môžeme urobiť pre víťazstvo. Príži’^'níci a leňoši záslúhujň najväčšie opovrženie a — ak začnú brojiť proti vojne — mstivú ruku Zákona. Pre falošnú objektírmosf nemáme dnes vonkoncom žiadneho porozumenia. Naopak, v osudnom boji nášho národa považujeme :'u za najväčšie zlo a za ohrozenie našich národných záujmov. Nám svedči dnes najradikálnejší fanatizmus a najprudkejšia vášeň pre našu veľkú vec- My sa nehanbíme za našu bezvýhradnú lásku k nášmu národu, z ktorého sme vyrástli a ktorého deťmi sme, ktorý chcemfe denne vidieť v práci a pripravenosti, priamy a statočný, v jeho bojovnom nadšení a slávnostnej národnej pohotovosti a ktorého, dejinný zápas o vlastné bytie budí našu úctu a hrdosť. S týmto národom my cítime a myslíme, s ním žijeme a v jeho prostredí chceme raz aj umrieť. On jé naším jediným a všetkým, je našim smyslom života a životným cieľom. A ako čo milujeme náš národ, tak z celej duše nenávidíme jeho nepriateľov. A ani pre toto sa nehanbíme, ale vyznáme to pred každým, kto to počuť chce. Lebo my sme týmto nepriateľom nič neurobiP, naopak, my sme, im vyšli v ústrety nakoľko sme len mohli. Avšak oni nechceli pokoj, ale vojnu. Zbabele nás napadli a teraz nám hrozia rôznymi trestami, ktoré mô,že vymyslieť len bezhraničná nenávisť. Tak nás prinútili na nenávisť odpovedať nenávisťou. Kto na nás v našom žití útočí, teň nemá žiadneho práva na našu objektívnosť. My sme boli prlpraveiví všetko urobiť a do všetkého sa pustiť, aby sme len vybojovali slobodu pre- náš národ. Túto vojnu preto veďemc s triezvou hlavou, ale i a horúcim srdcom. Prekážky na ceste k víťazstvu robia nás ešte útočnejšími a príležitostné por'žky napádajú nás k novým zvýšeným výkonom. Vo yojňe chceme počuť len o vo.tne. Mý sme ňie zbabelí, aby sme pred vojnovými úlohami a povinnostiami óči. žiadna obeť nie je pre nás dosť veľká a žiadna cesta príliš dlhá, keď chceme dosiahnúť víťazstvo. Náš národ bude v každom utrpení a v každom šťastí tejto vóiny stáť so zaťatými päsťami, ako živá falanga ľudských tiel, vždv pripravené, BO srdcom plným honice.l lásky pre vlastnú vec a plným chladnej nenávisti naproti nepriateľovi.“ Somälsko verné PéfafnovI? INB — Posledné udalosti pozornosť francúzskej verejnej obrátíly na Francúzske Somálsko. Podľa mienky tamojších zpráv, froncúzske delostrelectvo v Džibuti vypovedalo poslušnosť a spolu s niekoľkými civilnými osobnos*’ami prešlo na územie de gaulleistov. Druhá časť posádky sa i naďalej chová lojálne. PERLA - JEDEN Z DRAHOKAMOV Podľa gréckej mytológie, perly sa rodia z tých vodných kvapôk, ktoré skvapnú z vlasov Venuše. Na východe zas na mnohých miestach hovoria, že perla je kvapka rosy, ktorá spadpe do škeblí, dostanúcich sa na povrch mora. Toto je samozrejme, len výplodom bohatej fantázie Orientálcov. Veda nám podáva iný vi'* klad. Nech je však pôvod perál akýkoľvek, mnohí si nevedia ani predstaviť, koľko potu, námahy a krvi treba, než sa peria % miesta svojho zrodenia dostane na ’’rdlá Žien. Vlastnosťou ľudského a živočíšneho telp je, že cudzie, doňho sa dostanúce, telesá obalí Jemnou sklovitou vrstvou. Vznik perly zakladá sa na tomto úkaze. Drobné zrnká piesku dostanú sa pod plášť perlorodiek, ktoré snažia sa ich odstrániť vymytím, podobne, ako ľudské oko. ale keď to nepomôže, obklopia ich sklovitou vrstvou a tak zatvoria votrelcov do večného zajatia, do perly. Perla je len vtedy okrúhla, keď sa môže voľne vyvíjať, keď nie je tlačená ani s jednej strany. Ináč vyvjnú sa rôzne zdeformované a tieto nemalú ceny. Perla névznlká len v perlôrodkách ale aj v iných Skeblách, V Tichom oceáne žije istý druh Venušinej Skebly, v ktorej tiež nájdu občas perly. Nájdu sa aj y ustriciach a v korytách čiernej škebly. Najmenšie perly sú ako makové zrnká a samozrejme, nemajú ani ceny. Najpeknejšie perly dáva Meleagrina margar'lifera, ktorá je asi 20 cm dlhá. Meleagrina vulgaris je najmenšia perlorodka a dáva aj najmenšie perly, striebristej farby. Meleagrina maratlautica nachádza sa y Kalifornskom zálive a pri brehoch. Mexika a Panamy. V tejto sa rodia drahá vzácne perly čierne. Na brehoch Austráa lie žije Meleagrina maxima, ktorá dosahuje dĺžku až 33 cm a váži 5 kilov. Dáva málo perál, ale tie sú veľké žlté a hnedo bodkované, nachádzajú sa pri Veneuzely a pri Japonsku. Cenu perly udáva tyar, veľkosť, farba a lesk. Hlavnou vecou je. aby bol povrch hladký, neporušený. Podľa zafarbenia sú žlté, ružové, hnedé, čierne, ale móda si stále obľubuje perly’ bezfarebné. Najväčšia, posiaľ známa perla vajcovitého tvaru, bola ešte roku 1887 medzí francúzskymi kráľovskými pokladmi. Najväčšiu, guľovitú vylovili roku 1906 na brehoch Panamy a má 216 grainov. Perly sa :Vážia na grainy, čo zodpovedá štvrtine karátu. Najväčšia perla sveta má tvar hrušky ‘a váži 180Ô grainov. Toto Jé takzvaná