Slovenská Jednota, marec 1943 (V/49-72)

1943-03-02 / No. 49

r-­ - r ŕ . ' ť’ ŕ;­ I ■ ■t. IIPRAVY zo ZAHRANIČIA • V SOBOTU DOŠLI DO HELSI­­NIEK vatikánsky vyslanec Grippenberg a berlínsky vyslanec prof. Kivimäky. Na pondelok sa očakáva návrat fín­skeho vyslanca v Štokholme Vasastjer­­na, — Helsinky. • Na pondelok, 9. marca je svolaná talianska ministerská rada. Toto zasa­danie bude prvé odtedy, ako sa pre­viedla zmena vlády. — Rím. * MUSSOLINI prijal tut výsluch ge­nerála Ganibelliho ktorý pre výšku vekti sa vzdal veUteVstva kráľovskej gardy. Generál dostane nové zadelenie od ministerstva vojny. Po poďakovaní za vykonané služby, Mussolini prijal nového veliteľa kráľovskej gardy a vy­dal mu pokyny. — Rím. • MANŽELKA MARŠALA CAN­­RAJSEKA v pondelok prišla do New Torkú, kde ju privítal starosta mesta Líi Guardia. V utorok pani Cankajšeko­­^•á bude mať reč, ku ktorej úvodné slo­vo bude mať Wendell Wiilkie. — New York. • Z úradného hlásenia amerického ministerstva vojny vysvitá, že v ame­rickej armáde tferaz je viac ako 450,000 černochov. Zpráva oznamuje, že v zá­morských štátoch počet černochov americkej armáde prevyšuje 60.000. V v armáde Spojených štátov je 2000 čer­nošských dôstojníkov. Tento počet sa ešte zvýši, keď budú prijímaní aj do ka­detskej školy. — Wasirington. ■ # PREZinÉKT ROOSEVELT mal i> ne­­áéľii reč. v ktorej vyzval obyvalclov Spoje­ných 'Átátov, ally na Červený kríž venovalo usporí Pi5 mil. dollárov. — Washington. ♦ MABERICK, Jeden z Plenov úradu vojnovej výroby v USA vyhlásil že wa.shin!|­­tonská vláda sa mu.«ií pripraviť na ťažké straty a práve preto jc neodkladne potrchiip vystaviť potné lazarety, kde by sa mohly umiestiť ranení. — I,ondýn. ♦ Totálna mobilizáda civilnélio obyva­teľstva v hlavnom mesle Nórska, v Osle za­siahla 30.000 obyvateľov. — .Štokholm. * Sovietska zpravodajská služba ozná*; milá, že jeden z najlcpšícli zakladateľov So-: vict.skej únie, .T. Ahunbabajen, miesto- ■ predseda hlavnej sovietskej rady a predseda : hlavnej rady sovietskej republiky üzbegi-: ■Stami, zomrel. — Štokholm. ; ♦ Z MONTEVIDEA oznamujú, že preži-: dent Amezaga už sostavil novú argcutinskii: vládu. Ministerstvo zabraniPia prevzal bý-: valý prezident Serrato, ktorý vraj bude po-: kračovať v politike svojho predchodcu Giia-­­nilio. Ministrom vojny bol vymenovaný gc-; nerál Campos. Minister verejnej výiiPbyi .\dolfo Felle, minister ťinancií Pedro Cos-: clo, minister poľnohospodárstva Cézár Majo- Guttlerresl, minister verejných prác Tlio-i mas Barreta, minister vnútra ostal, je nim; Gerona. — Buenos Aires. : Grécky ministerský predseda o Europe e Alhény, 1. marca. DNB. — Celá athénska tlač prináša člá iiok ministerského predsedu Logolhelopu­­losa, ktorý sa objavil v časopise „Neues Europa“, o budúcom výtvoreui Európy. Ministerský predsedu zdôrazňuje, že brat­stvo celej európskej pospolUosli sa musí opierať na ľudí vykonávajúcich telesnú a duševnú prácu. Europský ľud má potrebu na vzájomnú dôveru a na pospolitý duch. Pred..niekoľkými rokmi jedna štafeta nie sla svätý olympský plameň do srdca Európy. Tento krásny symbol sa musí zmeniť v skutočnosť. V'šetky čuropské ná­rody sa musia sjednotit pri oltári europ skej pospolitosti. —^ MTI. \Sb9eiak3tdK^ Čierny pasažier IMRO GAJDOŠÍK Raz vŕby odumrú .sťa jarou mladé húsky tu bude oceán n svet nám bude úzky Najkrajšiu romancu trubadúr bludný hrá mi vábi ma starý prach vábia ma staré chrámy Vábia ma ako dym keď loď sa v hĺbku topí Ja v piesku sledujem a čítam tvoje stopy Ale to márne je pasažier lístok nemá a diaľka hluchá je a nemá nemá nemá ... mmm S. M.yRCA l&Tľ.­ Lenin rozhodol svoje doterajšie ozbroje­né zbujiiieke a vraždiace bandy, ktoré so zverským pôžitkom vykonaly túto zo všetkých najkrvavejšiu revolúciu, zria­diť v prísnom vojenskom poriadku a keď sa rozhodol vybudovať „Červenú armádu“, ktorá, ako sa o tom výslovne hovorí v zakladaenom dekréte, má bjť „podporou pre nastávajúcu socialistickú revolúciu v Európe“, tak už vledy boiy postavené prvé základy pre prvú totál­nu vojnu svetových dejín, na vrchole, ktorej sa práve nachodíme!“ KATHEPIERINI Grécky časopis „Kathemeiini“ sa v osobitnom článku zaoberá bojom Euró­py proti boľšcvickčiim iicbezpečenslvii a vyzýva všctkýcli luiropaiiuv, abv uči­nili všetko možné k zdolaniu bolševic­­kého nebezpečenstva. „Beda celému svetu, ak by mala Euro}>a padnúť. Po­norila by sa do stredovekej Imy. Zažila by hrôzy Danteho pekla. Hordy mon­golských Rusov, ktoré kedysi len teore­­tiekv prichádzaly ako nebezpečenstvo pre Európu do úvahy, teraz sú už sku­točným nebezpečenstvom pre Európu, ak by europský duch podľahol bešliál­­iremu násiliu boľ.ševikov. Chamberlain, Daladier, a ich spoločníci podnikli ^pokus znemožniť rfal.ší vývoj Nemecka a všjctkých mladých národov Európy. Oni však netušili, aké mery dostane táto vojna. obrovské roz­Nepomv.sIeli si, že týmto sa vyprovokuje výpad stepí. Vo svojej židovsko-kapitali.stickej mentalite boli zaslepení a prehrešili sa proti svetu a civilizácii. Nízky materia­lizmus však nemôže triumfovať nad duchom. Buď Bobu vďaka, že bhiropa tvorí val z nemeckej brannej moci a jej spojencov. Ako Marathon a Salamis sú svietiacimi symbolmi idealistického boja antiky, tak dnes celá Europa stojí v rozhodujúcom boji proti boľševizmu, proti prepadnutiu, ktoré boľševici nž od rokov pripravovali, —- aby za všetkých obetí zastavila tento prelom Europa môže bľadiet do budúcností, tak končí časopis s plnou dôverou. Europská civilizácia jc mocnejšia, ako hordy boľševizmu“. MATIN V úvodníku „Vojnová mašina svetovej revolúcie“ píše Karl kom ruskom zbrojení Neuscheler o veľ­a o tom, ako ruské vojs.ko nie jc vlastne obráncom národných hodnôt, ale svetového posla­nia komunisfickej ideológie. Na počitku svojho článku putom ho void doslovne: „Vojny sú vždy po určitý stupeň a revolúciami, už či revolúcie iba počí­najú, lebo prevádzajú, alebo iba dokon­čujú. Cíin tntáinejšia je vojna, tým väčšia je aj už či vonkajšia alebo vnú­torná zmena v ľudskej spoločnosti, ktorú vojna vyvolá. Sotva niekedy v dejiiních sa však stalo,' aby sa strctly dve revolú­cie, aby bujovaiy na život a smrť, ako jc tomu vo vojne boľševizmu proti iiaeionalsoeialistíekej ríši a pfoti s ňou spojeným slobodným a zdravým náro­dom Európy. Obe veľké revolúcie vzníkly v prvej vojne a to boľševizmus nakoľko chcel a i prcvičdul chaos, a iia­­eiuiiálsocializimis. ktorý sa proti boľše­vizmu v bezpríkladom tvrdom boji ví­ťazne po.stavii. Keď toto zisťujeme pri príležitosti 25. výročia založenia soviet­skej armády ako hlavný znak tohoto jedinečného svetodejného zápolenia, tým už naznačujeme aj smysci a pod­statu tejto totálnej vojny v jej dnešnej rozhodujúcej fáze. Podľa zákona, s kto­rým .sa obe revolúcie započaly, musia Sa tiež vyplniť, boľševizmus v eliause pusta­tín a stepí, iiaciunálsuciulizmus a fašiz­mus v novom poriadku. Totálna vojna nie je vôbec nacionálsocialistickým vý­myslom, ona tiež nie je nutným dô­­.sledkum vývoja, ale je jedinečný výraz totálnej nihilistickej vôle po ničení ži-Jedinou možnosťou zachrániť Európu pred boľševizmom, tak vyhlasuje „Ma­tin“ yo svojom úvodníku, je spolu­práca s Nemeckom, lebo Nemecko je jedinou krajinou, ktorá sa môže posta­viť proti boľševickým hordám. I rancxi­­zom dnes nejde o to, tuk vyhlásil časo­pis ďalej, zistiť, či milujú týchto zá­chrancov, alelio nie. ale len o to, že sú jedinými zácli ráncain i, prichádzajúcimi do úvahy. Žiaľbohu, ešte aj dnes je veľa hlupákov a zločincov, tak hovorí časo­pis, ktorí sa domnievajú, že Anglicko a .Amerika v poslednej chvíli vybudujú val ..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... proti boľševizmu. Zabúdajú iia to, že Anglicko a Amerika ešte aj dnes sa objímajú s krvavými boľševickými iior­­danii. Zabúdajú na to, že Churchill, ktorý len nedávno pranieroval tieto liordy, teraz sa s nimi líratričkuje a že Roosevelt, otrok Židov, je inšpirátorom boľševizmu. Dnes, tak končí časopis, už nejestvujú dve Európy, ale leii jedna, ktorá .stojí plece pri vdcei s Nemeckom. Kto nestojí na strane Nemecka, stojí na strane boľševizmu, ^'oľba je jedno­­ducliá. Tu život — tam smrť. UBOaSCHEgSBEOBACHTFJ^ „Gazette de Lausanne“ uvažujúc o 25. vijrori červenej armády píše, :c keď boľševické Rusko glorifikuje červenú armádu, je to v poriadku, avšak fažko chápaf, že aj .Anglicko sa natoľko po­korilo, aby oslávilo výročie červenej armády. Táto armáda, tak píše časopis ďalej, bola vytvorená, aby zaistila víťaz­stvo boľševickej revolúcie. Jej úlohou je zničenie všetkých inštitúcií, ktoré Ivorily .silu Veľkej Británie dlhý čas a ľctoré si cti ešte aj dnes. Za zvlášt'ná­­padnú považuje časopis reč Crippsa, ku ktorej poznamenáua: „Čo to mú známe naf? Zabudlo azda Anglicko na svoju tradíciu, alebo azda je natoľko oslepená prenikavým svetlom, ktoré komuniz-i inus rozširuje, že sa dalo zviesť sonet­mi, aby regenerovalo Európu? Iba toto nám môže napadnúť, keď sme počúvali rečníka. Vyzýva Sialina, aby priSieľ Angličanom v ťisireiy na polovičke cesty. Keď je ioinu iak, iak poznamenáua časopis, pošmúrne predpovede, ktoré podul nedávno vo svojej reči ríšsky mini.ster dr. Goebbels, majú pevný zá­klad. —• „Courrier de Geňeve“ v článku o červenej armáde konštatuje, že reč­­nici vlády jeho výsosti si robili vtipy z fanlomii i evolúcie a veľmi radi by sme sa podelili s nimi s touto zábavou, keby sme nevedeli, prečo bola červená armá­da vytvorená. Vtip istého ministra však neslači, aby sa zmenila situácia, spočí­vajúca na skutočnostiach. Červená armáda, podľa vôle jej tvorcov, je voj­novým nástrojom svetovej Keby tomu tak nebolo, tak by revolúcie. io bol aj Šialili vyslovil a neprcnechal 'mi­nistrovi Eiienovi. Práve opačne, mi­nistrovi Edenovi a iným anglosaským osobnostiam doteraz ešte nikto ne-i povedal, ani nedokázal, že ruské vojská viac nestoja v službách Icomiteŕny. Všetci bezprostredne zainteresovaní sa veľmi opatrne chovali, aby tak neuči­nili. .4. ostatne o takomto prípade sotva by stačily slová, aby za niekoľko dní bol zmenený smer, Idorý sledovali 25-TOČnoií prácou. dovskej rasy. Keď sa pred 25. rokmi GAZETTE DE LAUSANNE V BÚRKE CITOV r (A.) Dezinfikovala ihly a odhodila in- Sjekčné Inihičky. Potom si umyla ruky, za- 2 pälu rukávy na bielom ))lúšti a konečne = sadla k ~ S poznámky.stolíku, aby zaznamenala bežné Dvere operačnej .siene sa nečujne olvo­­šnly a iiu prahu zjavila sa vysoká pivstava = S dr. Taliana. — Co nového, EvaV Hotová ste už azda s 2 s náv'štv ami? — l^ianist má zvýšenú teplotu. Prajete 2 si niečoV — obrátila sa živo na stoličke n 2 š so záujmom zadívala sa mu do tváre. -— Dnes náhodou niet výhľadu na väč­= šiu operáciu, iba jednému dievčatku máme 5 odstrániť .s čela vraj „veiké materské zna- 2 menie“, ako mi telefonoval otec dieťaťa. 5 .\k pricestujú len popoludní, odložíme 2 operáciu na zajtra. ‘ 2 Nastala pomlčka. Doktor sa zastavil pri i okue a letmo prezeral prišlé listy a noviny. Každý jeho pohyb prezrádzal bezúčelnosť a roztržitosť. — Ako sa niá direktor Oravský? Boli .sie II neho? — opýtal sa lisečiie. ale ne­pozrel na ňu. .lebo záhadná rozdrážduosť prešla aj na Evu. — Navšicvujeui predsa všetkých poriad­kom, prečo jo potrebné im nebo sa zvlášť opytovat? — odvetila uvilo a stiahla obo­čia. Chladným, meravým poliľudoiii premeral ju a pomedzi zuby vyrazil otázku­— Hovoril s vami? f— Áno, No a? — Nič — zašomrala ťažko so skrývanou nechuťou. — Vlastne ... neehapc-in. Mohol by už opustiť sanatórium. Je zdravý ako repa. Talian pozorne poskladal listy a vložil ich (Jo vačku. Polom sadol na biely oto man proli nej a zučál iiutcnc ľahkým tó­nom; — Je to naoko celkom obyčajná shoda okolností, slečna kolegyňa, no, mne sa zdá, žc je dosť zaujímavá, aby sme si o nej trochu pohovorili, — Neviem, prečo ste to nazvali ,,.shodou okolností“, keď nie je to ani za mak viac, ako obyčajná kaprica, ba bezočivosť sta­rých boháčov. Kde mu to vôbec v jeho veku, a zvlášť v nemocnici, prišla na um taká chúťka — vyhŕkla opovžlivo. — Prečo — iskrily mu oči netrpezlivo­sťou — však je vdovec. Iste iba náhoda a okolnosti lak clicely, že dostal sa práve ku mne a že sa zaľúbil do vás. Nebyť jrdio ne­moci, sotva by ste stáli dnes pred takou vážnou ponukou, ale ja by som sa tiež dnes sotva zaoberal myšlienkou, či sa ože­niť s jehou dcérou, alebo nie. Jeho slová znelý tvrdo, skoro nevraživo a Eva sa ľahko zachvela záhadnou pred­­tiK'hou. Po krátkej pomlčke riekla sotva čiijnýiii hla.som; — To je pre mňa novina. Môžem vám idpred gratulovať, ak je to lá milá diev­činka, ktorá každélio dňa navštevuje otca. Vstal podráždený s pohovky u začal me­rať izbu dlhými Úrokmi. — To je ona. Ak nebude iného východi­ska. zí.'kam s ňou ohromný majetek a roz­šírim si sanatórium, prikúpim jiod zá­hradu. — Nerozumiem vás — živo sú mu zadf­­vula do tváre ■— vy uie sto oduševnený týmto sobášom ? -— To nie je vážne, aký postoj zaujímam k veci. Ak to musí byť, jedno je mi, či bude ona alebo pätnásta. Väčšmi nia žaují- mm

Next