Slovenská Jednota, marec 1943 (V/49-72)
1943-03-02 / No. 49
r- - r ŕ . ' ť’ ŕ; I ■ ■t. IIPRAVY zo ZAHRANIČIA • V SOBOTU DOŠLI DO HELSINIEK vatikánsky vyslanec Grippenberg a berlínsky vyslanec prof. Kivimäky. Na pondelok sa očakáva návrat fínskeho vyslanca v Štokholme Vasastjerna, — Helsinky. • Na pondelok, 9. marca je svolaná talianska ministerská rada. Toto zasadanie bude prvé odtedy, ako sa previedla zmena vlády. — Rím. * MUSSOLINI prijal tut výsluch generála Ganibelliho ktorý pre výšku vekti sa vzdal veUteVstva kráľovskej gardy. Generál dostane nové zadelenie od ministerstva vojny. Po poďakovaní za vykonané služby, Mussolini prijal nového veliteľa kráľovskej gardy a vydal mu pokyny. — Rím. • MANŽELKA MARŠALA CANRAJSEKA v pondelok prišla do New Torkú, kde ju privítal starosta mesta Líi Guardia. V utorok pani Cankajšeko^•á bude mať reč, ku ktorej úvodné slovo bude mať Wendell Wiilkie. — New York. • Z úradného hlásenia amerického ministerstva vojny vysvitá, že v americkej armáde tferaz je viac ako 450,000 černochov. Zpráva oznamuje, že v zámorských štátoch počet černochov americkej armáde prevyšuje 60.000. V v armáde Spojených štátov je 2000 černošských dôstojníkov. Tento počet sa ešte zvýši, keď budú prijímaní aj do kadetskej školy. — Wasirington. ■ # PREZinÉKT ROOSEVELT mal i> neáéľii reč. v ktorej vyzval obyvalclov Spojených 'Átátov, ally na Červený kríž venovalo usporí Pi5 mil. dollárov. — Washington. ♦ MABERICK, Jeden z Plenov úradu vojnovej výroby v USA vyhlásil že wa.shin!|tonská vláda sa mu.«ií pripraviť na ťažké straty a práve preto jc neodkladne potrchiip vystaviť potné lazarety, kde by sa mohly umiestiť ranení. — I,ondýn. ♦ Totálna mobilizáda civilnélio obyvateľstva v hlavnom mesle Nórska, v Osle zasiahla 30.000 obyvateľov. — .Štokholm. * Sovietska zpravodajská služba ozná*; milá, že jeden z najlcpšícli zakladateľov So-: vict.skej únie, .T. Ahunbabajen, miesto- ■ predseda hlavnej sovietskej rady a predseda : hlavnej rady sovietskej republiky üzbegi-: ■Stami, zomrel. — Štokholm. ; ♦ Z MONTEVIDEA oznamujú, že preži-: dent Amezaga už sostavil novú argcutinskii: vládu. Ministerstvo zabraniPia prevzal bý-: valý prezident Serrato, ktorý vraj bude po-: kračovať v politike svojho predchodcu Giia-nilio. Ministrom vojny bol vymenovaný gc-; nerál Campos. Minister verejnej výiiPbyi .\dolfo Felle, minister ťinancií Pedro Cos-: clo, minister poľnohospodárstva Cézár Majo- Guttlerresl, minister verejných prác Tlio-i mas Barreta, minister vnútra ostal, je nim; Gerona. — Buenos Aires. : Grécky ministerský predseda o Europe e Alhény, 1. marca. DNB. — Celá athénska tlač prináša člá iiok ministerského predsedu Logolhelopulosa, ktorý sa objavil v časopise „Neues Europa“, o budúcom výtvoreui Európy. Ministerský predsedu zdôrazňuje, že bratstvo celej európskej pospolUosli sa musí opierať na ľudí vykonávajúcich telesnú a duševnú prácu. Europský ľud má potrebu na vzájomnú dôveru a na pospolitý duch. Pred..niekoľkými rokmi jedna štafeta nie sla svätý olympský plameň do srdca Európy. Tento krásny symbol sa musí zmeniť v skutočnosť. V'šetky čuropské národy sa musia sjednotit pri oltári europ skej pospolitosti. —^ MTI. \Sb9eiak3tdK^ Čierny pasažier IMRO GAJDOŠÍK Raz vŕby odumrú .sťa jarou mladé húsky tu bude oceán n svet nám bude úzky Najkrajšiu romancu trubadúr bludný hrá mi vábi ma starý prach vábia ma staré chrámy Vábia ma ako dym keď loď sa v hĺbku topí Ja v piesku sledujem a čítam tvoje stopy Ale to márne je pasažier lístok nemá a diaľka hluchá je a nemá nemá nemá ... mmm S. M.yRCA l&Tľ. Lenin rozhodol svoje doterajšie ozbrojené zbujiiieke a vraždiace bandy, ktoré so zverským pôžitkom vykonaly túto zo všetkých najkrvavejšiu revolúciu, zriadiť v prísnom vojenskom poriadku a keď sa rozhodol vybudovať „Červenú armádu“, ktorá, ako sa o tom výslovne hovorí v zakladaenom dekréte, má bjť „podporou pre nastávajúcu socialistickú revolúciu v Európe“, tak už vledy boiy postavené prvé základy pre prvú totálnu vojnu svetových dejín, na vrchole, ktorej sa práve nachodíme!“ KATHEPIERINI Grécky časopis „Kathemeiini“ sa v osobitnom článku zaoberá bojom Európy proti boľšcvickčiim iicbezpečenslvii a vyzýva všctkýcli luiropaiiuv, abv učinili všetko možné k zdolaniu bolševického nebezpečenstva. „Beda celému svetu, ak by mala Euro}>a padnúť. Ponorila by sa do stredovekej Imy. Zažila by hrôzy Danteho pekla. Hordy mongolských Rusov, ktoré kedysi len teoretiekv prichádzaly ako nebezpečenstvo pre Európu do úvahy, teraz sú už skutočným nebezpečenstvom pre Európu, ak by europský duch podľahol bešliáliremu násiliu boľ.ševikov. Chamberlain, Daladier, a ich spoločníci podnikli ^pokus znemožniť rfal.ší vývoj Nemecka a všjctkých mladých národov Európy. Oni však netušili, aké mery dostane táto vojna. obrovské rozNepomv.sIeli si, že týmto sa vyprovokuje výpad stepí. Vo svojej židovsko-kapitali.stickej mentalite boli zaslepení a prehrešili sa proti svetu a civilizácii. Nízky materializmus však nemôže triumfovať nad duchom. Buď Bobu vďaka, že bhiropa tvorí val z nemeckej brannej moci a jej spojencov. Ako Marathon a Salamis sú svietiacimi symbolmi idealistického boja antiky, tak dnes celá Europa stojí v rozhodujúcom boji proti boľševizmu, proti prepadnutiu, ktoré boľševici nž od rokov pripravovali, —- aby za všetkých obetí zastavila tento prelom Europa môže bľadiet do budúcností, tak končí časopis s plnou dôverou. Europská civilizácia jc mocnejšia, ako hordy boľševizmu“. MATIN V úvodníku „Vojnová mašina svetovej revolúcie“ píše Karl kom ruskom zbrojení Neuscheler o veľa o tom, ako ruské vojs.ko nie jc vlastne obráncom národných hodnôt, ale svetového poslania komunisfickej ideológie. Na počitku svojho článku putom ho void doslovne: „Vojny sú vždy po určitý stupeň a revolúciami, už či revolúcie iba počínajú, lebo prevádzajú, alebo iba dokončujú. Cíin tntáinejšia je vojna, tým väčšia je aj už či vonkajšia alebo vnútorná zmena v ľudskej spoločnosti, ktorú vojna vyvolá. Sotva niekedy v dejiiních sa však stalo,' aby sa strctly dve revolúcie, aby bujovaiy na život a smrť, ako jc tomu vo vojne boľševizmu proti iiaeionalsoeialistíekej ríši a pfoti s ňou spojeným slobodným a zdravým národom Európy. Obe veľké revolúcie vzníkly v prvej vojne a to boľševizmus nakoľko chcel a i prcvičdul chaos, a iiaeiuiiálsocializimis. ktorý sa proti boľševizmu v bezpríkladom tvrdom boji víťazne po.stavii. Keď toto zisťujeme pri príležitosti 25. výročia založenia sovietskej armády ako hlavný znak tohoto jedinečného svetodejného zápolenia, tým už naznačujeme aj smysci a podstatu tejto totálnej vojny v jej dnešnej rozhodujúcej fáze. Podľa zákona, s ktorým .sa obe revolúcie započaly, musia Sa tiež vyplniť, boľševizmus v eliause pustatín a stepí, iiaciunálsuciulizmus a fašizmus v novom poriadku. Totálna vojna nie je vôbec nacionálsocialistickým výmyslom, ona tiež nie je nutným dô.sledkum vývoja, ale je jedinečný výraz totálnej nihilistickej vôle po ničení ži-Jedinou možnosťou zachrániť Európu pred boľševizmom, tak vyhlasuje „Matin“ yo svojom úvodníku, je spolupráca s Nemeckom, lebo Nemecko je jedinou krajinou, ktorá sa môže postaviť proti boľševickým hordám. I rancxizom dnes nejde o to, tuk vyhlásil časopis ďalej, zistiť, či milujú týchto záchrancov, alelio nie. ale len o to, že sú jedinými zácli ráncain i, prichádzajúcimi do úvahy. Žiaľbohu, ešte aj dnes je veľa hlupákov a zločincov, tak hovorí časopis, ktorí sa domnievajú, že Anglicko a .Amerika v poslednej chvíli vybudujú val ..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... proti boľševizmu. Zabúdajú iia to, že Anglicko a Amerika ešte aj dnes sa objímajú s krvavými boľševickými iiordanii. Zabúdajú na to, že Churchill, ktorý len nedávno pranieroval tieto liordy, teraz sa s nimi líratričkuje a že Roosevelt, otrok Židov, je inšpirátorom boľševizmu. Dnes, tak končí časopis, už nejestvujú dve Európy, ale leii jedna, ktorá .stojí plece pri vdcei s Nemeckom. Kto nestojí na strane Nemecka, stojí na strane boľševizmu, ^'oľba je jednoducliá. Tu život — tam smrť. UBOaSCHEgSBEOBACHTFJ^ „Gazette de Lausanne“ uvažujúc o 25. vijrori červenej armády píše, :c keď boľševické Rusko glorifikuje červenú armádu, je to v poriadku, avšak fažko chápaf, že aj .Anglicko sa natoľko pokorilo, aby oslávilo výročie červenej armády. Táto armáda, tak píše časopis ďalej, bola vytvorená, aby zaistila víťazstvo boľševickej revolúcie. Jej úlohou je zničenie všetkých inštitúcií, ktoré Ivorily .silu Veľkej Británie dlhý čas a ľctoré si cti ešte aj dnes. Za zvlášt'nápadnú považuje časopis reč Crippsa, ku ktorej poznamenáua: „Čo to mú známe naf? Zabudlo azda Anglicko na svoju tradíciu, alebo azda je natoľko oslepená prenikavým svetlom, ktoré komuniz-i inus rozširuje, že sa dalo zviesť sonetmi, aby regenerovalo Európu? Iba toto nám môže napadnúť, keď sme počúvali rečníka. Vyzýva Sialina, aby priSieľ Angličanom v ťisireiy na polovičke cesty. Keď je ioinu iak, iak poznamenáua časopis, pošmúrne predpovede, ktoré podul nedávno vo svojej reči ríšsky mini.ster dr. Goebbels, majú pevný základ. —• „Courrier de Geňeve“ v článku o červenej armáde konštatuje, že rečnici vlády jeho výsosti si robili vtipy z fanlomii i evolúcie a veľmi radi by sme sa podelili s nimi s touto zábavou, keby sme nevedeli, prečo bola červená armáda vytvorená. Vtip istého ministra však neslači, aby sa zmenila situácia, spočívajúca na skutočnostiach. Červená armáda, podľa vôle jej tvorcov, je vojnovým nástrojom svetovej Keby tomu tak nebolo, tak by revolúcie. io bol aj Šialili vyslovil a neprcnechal 'ministrovi Eiienovi. Práve opačne, ministrovi Edenovi a iným anglosaským osobnostiam doteraz ešte nikto ne-i povedal, ani nedokázal, že ruské vojská viac nestoja v službách Icomiteŕny. Všetci bezprostredne zainteresovaní sa veľmi opatrne chovali, aby tak neučinili. .4. ostatne o takomto prípade sotva by stačily slová, aby za niekoľko dní bol zmenený smer, Idorý sledovali 25-TOČnoií prácou. dovskej rasy. Keď sa pred 25. rokmi GAZETTE DE LAUSANNE V BÚRKE CITOV r (A.) Dezinfikovala ihly a odhodila in- Sjekčné Inihičky. Potom si umyla ruky, za- 2 pälu rukávy na bielom ))lúšti a konečne = sadla k ~ S poznámky.stolíku, aby zaznamenala bežné Dvere operačnej .siene sa nečujne olvošnly a iiu prahu zjavila sa vysoká pivstava = S dr. Taliana. — Co nového, EvaV Hotová ste už azda s 2 s náv'štv ami? — l^ianist má zvýšenú teplotu. Prajete 2 si niečoV — obrátila sa živo na stoličke n 2 š so záujmom zadívala sa mu do tváre. -— Dnes náhodou niet výhľadu na väč= šiu operáciu, iba jednému dievčatku máme 5 odstrániť .s čela vraj „veiké materské zna- 2 menie“, ako mi telefonoval otec dieťaťa. 5 .\k pricestujú len popoludní, odložíme 2 operáciu na zajtra. ‘ 2 Nastala pomlčka. Doktor sa zastavil pri i okue a letmo prezeral prišlé listy a noviny. Každý jeho pohyb prezrádzal bezúčelnosť a roztržitosť. — Ako sa niá direktor Oravský? Boli .sie II neho? — opýtal sa lisečiie. ale nepozrel na ňu. .lebo záhadná rozdrážduosť prešla aj na Evu. — Navšicvujeui predsa všetkých poriadkom, prečo jo potrebné im nebo sa zvlášť opytovat? — odvetila uvilo a stiahla obočia. Chladným, meravým poliľudoiii premeral ju a pomedzi zuby vyrazil otázku— Hovoril s vami? f— Áno, No a? — Nič — zašomrala ťažko so skrývanou nechuťou. — Vlastne ... neehapc-in. Mohol by už opustiť sanatórium. Je zdravý ako repa. Talian pozorne poskladal listy a vložil ich (Jo vačku. Polom sadol na biely oto man proli nej a zučál iiutcnc ľahkým tónom; — Je to naoko celkom obyčajná shoda okolností, slečna kolegyňa, no, mne sa zdá, žc je dosť zaujímavá, aby sme si o nej trochu pohovorili, — Neviem, prečo ste to nazvali ,,.shodou okolností“, keď nie je to ani za mak viac, ako obyčajná kaprica, ba bezočivosť starých boháčov. Kde mu to vôbec v jeho veku, a zvlášť v nemocnici, prišla na um taká chúťka — vyhŕkla opovžlivo. — Prečo — iskrily mu oči netrpezlivosťou — však je vdovec. Iste iba náhoda a okolnosti lak clicely, že dostal sa práve ku mne a že sa zaľúbil do vás. Nebyť jrdio nemoci, sotva by ste stáli dnes pred takou vážnou ponukou, ale ja by som sa tiež dnes sotva zaoberal myšlienkou, či sa oženiť s jehou dcérou, alebo nie. Jeho slová znelý tvrdo, skoro nevraživo a Eva sa ľahko zachvela záhadnou predtiK'hou. Po krátkej pomlčke riekla sotva čiijnýiii hla.som; — To je pre mňa novina. Môžem vám idpred gratulovať, ak je to lá milá dievčinka, ktorá každélio dňa navštevuje otca. Vstal podráždený s pohovky u začal merať izbu dlhými Úrokmi. — To je ona. Ak nebude iného východiska. zí.'kam s ňou ohromný majetek a rozšírim si sanatórium, prikúpim jiod záhradu. — Nerozumiem vás — živo sú mu zadfvula do tváre ■— vy uie sto oduševnený týmto sobášom ? -— To nie je vážne, aký postoj zaujímam k veci. Ak to musí byť, jedno je mi, či bude ona alebo pätnásta. Väčšmi nia žaují- mm