Slovenské Pohľady, 1925 (XLI/1-12)

1925-06-01 / No. 6-8

XV> ' ' ..................................... - - ~ — Lenže tí tam na Vrútkach majú kráľa korunovaného, a vy tu máte len kráľa v parochni. V Bysterci sriadili na poctu Jókaimu tarokovú hru, lebo veď vedeli, že je to jeho najmilšia zábava. Riadnu jeho partiu v De­­ákovom klube s Tiszom, Nedeckým a Švábom zvečnil maliar Artur Ferraris; obraz bol známy z reprodukcií. Na večierok volali do Bysterca lepších tarokistov z Dolného Kubína. Nepamätám už, kto bol tam všetko zo Slovákov; evan­jelický senior Samuel Novák, advokáti Anton Nádaši, Ignác Rad­linský, Jozef Országh nechybeli; Pavel Országh bol už vtedy v Ná­mestove. Medzi „kibicmi“ sedel pri Jókaim Anton Nádaši (nebohý otec nášho humoristu Jégé), a keď videl, že sa míňajú peniažky zpred Jókaiho, povedal mu: — Tetszett veszteni. (Doslovne: Páčilo sa vám prehrať.) — Vesztettem, de nem tetszett, — odvetil Jókai. (Prehral som, ale nepáčilo sa mi to.) Okrem Dolného Kubína obzrel si Jókai i Oravský zámok. Nie­koľkými dňami predtým bola u Oravského panstva „cenzúra“. Sedem dcér palatína Thurzu vydalo sa za samých magnátov, po­tomci týchto držia v úžitku rozsiahly fideikomis. Každoročne sišli sa v Podzámku účastníci, aby revidovali hospodárenie, to volali cenzúrou. V tomto roku sišlo sa veľa magnátov a přišly s nimi i mnohé dámy. Tieto si na okolí Podzámku nakúpily sedliackych krojov, poobliekaly sa do nich, po skončení cenzúry celá magnátska spoločnosť sadla v Kraľovanoch na pekne ozdobenú plť a sviezla sa dolu Váhom, neviem už, pokiaľ. Jókaiho chovanica, Róza, prosila „pápiho“, aby jej tiež kúpil oravský ľudový kroj, i širák sedliacky, ktorý jej svojou rozsiahlo­sťou a nemalou váhou imponoval. — Kúpim ti to, dcéra moja, vďačne, — riekol Jókai, — ale širák nesmieš si položiť na hlavu, lebo ty si nie — kontesa. Jókai v Liptove. Nepamätám už, kam sa potom obrátil Jókai — 45 rokov uply­nulo od toho času — ale pravdepodobne obzrel si i Liptov, možno, navštívil Mitošiny alebo Madočany, tu dostal látku na román „Páter Péter“, ktorého dej sa v tomto okolí odohráva. Keď už cestoval Považím, Liptov nemohol vynechať. Že bol v Liptove i neskoršie, vysvitá z jeho rozpomienok, roku 1899 písaných, s názvom „Román môjho života“, kde čítame v článku „Petófi jellemzéséhez“: „ Tohoto roku počul som pri utešenom Štrb­skom plese od milého domového pána Mikuláša Szentiványho toto charakteristické podanie.“ Podanie vzťahuje sa na Petófiho, preto sa zmienim o ňom nakrátko. Petofi prišiel s Tompom do Svätého Jána. (Roku neudáva.) Po obede zasadli si hostia ferbľovať; hral i Tompa. Petófi odmietol

Next