Slovenský Ľud, január-jún 1922 (II/1-26)

1922-01-06 / No. 1

2. strana. Mravný život 1. Btíd pánom seba, a maj dobrú vôľu! Kľačí, abys’ nikdy nebol nú­tený priznal, že dobre znáš to, £o treba konal, že však k torno nemáš odvahy I 2. Vyjasni svoje svedomie a spra­vuj sa dľa nehol 3. Pracnj ku všetkému, do sbli­žuje duše a rozvije mravná osob­nost! 4. Cvič sa v tom, abys' aadobud nul vedeckého ducha; jednaj v ži­vote priamo a úprimne; rozširuj svoje vzdelanie! 5. Bud spravodlivý, snášenlivý a blahovolný! 6. Usiluj svojou vôľou pri viest k platnosti poriadok vo spoločnosti a viest spoločenský ústroj v smysle mravného pokroku! 7. Vykonávaj svedomitá povin­nost vo svojom obore a svoja po­vinnosť občiansku. Lelande. SLOVUPi$B.ý LOO. 6. tat»vára MK Dobro vzdelania. Že dobrá kniha dobrý časopis sú najlepái priatelia človeka, to dnes vie každý povedomý človek Preto kniha má byt našim radcom, našim učiteľom a uteáitelom v zlých chví­ľach. Cíti nim dobrých kníh a Časopisov nadobúda si človek vzdelanie, ktoré •e potrebné každému jednotlivcovi, či už sedliakovi, remeselníkovi alebo človekovi študovanému. Áno. i člo­vek študovaný, učený musí čítal a delej vzdělávat sa. Škola všetko nedá, čo potrebujeme pre život, ona je len ukazovateľkou cesty, po kto­rej máme kráčat dalej v živote. Ona je úvodom, základným kameňom do rozroe-ji^j budovy vzdelania. Medui človekom, ktorý číta a necite, je velký rozdiel. Človek, ktorý 'číta, má lepší. širší duševný rozhled, hlavu má bystrá do vše­tkého, vie sa uplatnil všade a vo všetkom. Jeho vystupovanie značí úspech pri každej príležitostí. Ľudia, ktorí sa s ním stýkajú, chovajú sa k nemu úctivé, obdivujú ho a prijí­majú od neho rady, lebo mu dô­verujú. Taký človek má vo všetkom ítastie, lebo si ho vie svojim rozu­mom, svojim širokým duševným roz­hľadom pripravil. Nešťastiu a ne­hode vie predísí, lebo svojim by­strým rozumom predvidá následky jednotlivýjcb počinov a nerozvažných krokov, ktoré bývajú často pre člo­veka osudnými Človek, ktorý číta, a tým nado­budne si vzdelania, vie pripravil blaho sebe i svojej rodine; detí vy­chová vzorne, aby boly požehná­ním ľudskej spoločnosti a tak sa stáva užitočným čtefiom svojho ná­roda. Je stĺpom svojej vlastí, budo­vateľom blahobytu, lebo v tej kra­jine. v tej zemi. v ktorej je najviac vzdelaných, povedomých ľudí. v kto­rej sa každý jednotlivec «"**< do­siahnu? potrebného vzdelania, je poriadok, spokojnosť a blahobyt Tam je i viac svorností, lásky a porozumenia medzi ľudom. Človek, ktorý nečíta — človek nevzdelaný, je veru úbohým tvorom. Ved nepozná ten pocžt — to blaho otvoreného, vyššie mysliaceho mo­­dzflu Nepozná radost ■ daševná küu pochodiaca ne vzdelania. Z jeho nevzdelanosti plynie nm mnoho škody. Nevzdelaný človek nemôže dal svojim delom to. čo môže daf svojim deŕom človek vzdelaný: dobrú, vzornú výchovu. Taký jed­notlivec nemôže byf na osolf svojej rodine, svojmu okolia — ani svojmu národu Je polomŕtvym členom ľud­skej spoločnosti. Je ako neobro­­bené pole, na ktorom miesto obilia rastie les pleveľ a bodlačie.., Roľník, ktorý číta, ktorý je vzde­laný, vie svoje roličky, svoje vino­­hrádky lepšie obrábal, lebo k ich obrábania nadobudneš si z odbor­ných kníh a časopisov potrebných vedomostí. Taký roľník vie viac vy­­tažil so svojich pozemkov, viac úrody svezie do svojej stodoly — do svojej komory, než roľník, ktorý nečíta, který je »«vzdelaný a ob­rába svoje role dfa starodávnych spôsobov a, zvykov, ako ich obrá­bali jeho dedovia. Remeselník, ktorý číta. ktorý je vzdelaný, postupuje vo svojom re­mesle s duchom času, jeho výrobky sú dokonalejšie, modernejšie vypra­cované a lepšej kvality, nežli re­­uneselutka nevzdelaného a pridŕžajú­ceho sa starých, dávno zahodených spôsobov výroby a tak sú i hľada nejšími a lepšie platenými Takého remeselnika platia všade dobre a mejú bo radi. lebo jeho práca pri­­i/aša požehnanie pre celé okolie jeho pôsebenia Preto čítajme, vzdelávajme sa! Máme mnoho dobrých knih a časo­pisov. lea treba k tomu chuti a dobí ej vôle.— Viem. že nejedon mi povie: „Cítsf, čítal — ale kde vziaí knihy a noviny, kedže sú dnes tak hrozne drahé?“ — Milý priateľu, dnes je všetko drabé a ty predsa kupuješ jedno-druhé. Kupuješ i to, čo ti nie je potrebné, ba čo ti je i škodlivé. Spomeniem ti len dohán. Priemerne 1000 korún za rok pu­stíš dymom do vzduchu. Tmíc ko­rán utratíš za vec. ktorá tí pod­kopáva zdravie. Keby si tých tisíc korún venoval na knihy — keby si za tých tisíc koráa kúpil knihy — ver, ■ riateľu, mal by si celú knihovnu, ktorá by bola pre teba zdrojom «»• Ušných vedomostí, ktorá by spnŕ vila z teba docela iného človek» Tých tisíc korún bolo by najlepšie uloženým kapitálom, ktorý by ti pc$> nááal v živote hojné úroky. Rozmýšľaj o tom. čo som tu pi-> sal, môj milý priateľu. B. B. Briand Francúzsky ministerský predseda Briand, ktorý je známy ako zastanca programe trvalého odzbrojenia Nemecka. Teat o pre gram hájil tiež ako zástupca Francúz.akí na odzbrojovacej konferencii i vo Washingtone. Gomu nás učí dejepis. Každý človek má svoje zkúsm nosti a čim je človek starší, t ŕ ta viacej týchto zkušeností má. Každý z nás týmito chybami sa učí. A to, čo sa z týchto chýb naučí, sa v-lá zkúsenosf Rodičia, aby usna d mH svojim defom živ 11, vy rávajú í na o svojich zkúsenostiacfa a poučujú ich. Rob to a to tak a tak a bude to správne; lebo ja som sa kedi si zmýlil a teprv zkúsenosf ma nauč ia robit tú istú prácu obratnejšie lepšie. To je asi sraysel výchovy a detí pre život praktický ! To je vý­chova v rodine. Ale celý národ a celé ľudstvo j« jedna veľká rodina. Každý národ vo svojom mladom veku bol chybný. Ale z týchto chýb sa naučil tomu, ako má v budúcnosti postupovej aby neutrpel zo svojho pokračovania škodu. A to sú zkúseuosti celého národa Každý národ má rad svoj« zkušeností a aj celé ľudstvo. Sú aby soni tak povedal, historickú zkušenosti národa. Aby ale ďalšie generácie nero­bily tie isté chyby ako prvüe. spi­sujú ľudia dejiny svojho národa, Dejiny teda sú v zásade it,. sbierka zkušeností, dôležitých pre celé bu­dúce generácie toho ktorého ná­roda A v tom nž je povedaný aä emysel dejín a daná odpoveď oa otázku. Čomu nás učí dejepiif

Next