Slovenský Ľud, január-jún 1922 (II/1-26)
1922-01-06 / No. 1
2. strana. Mravný život 1. Btíd pánom seba, a maj dobrú vôľu! Kľačí, abys’ nikdy nebol nútený priznal, že dobre znáš to, £o treba konal, že však k torno nemáš odvahy I 2. Vyjasni svoje svedomie a spravuj sa dľa nehol 3. Pracnj ku všetkému, do sbližuje duše a rozvije mravná osobnost! 4. Cvič sa v tom, abys' aadobud nul vedeckého ducha; jednaj v živote priamo a úprimne; rozširuj svoje vzdelanie! 5. Bud spravodlivý, snášenlivý a blahovolný! 6. Usiluj svojou vôľou pri viest k platnosti poriadok vo spoločnosti a viest spoločenský ústroj v smysle mravného pokroku! 7. Vykonávaj svedomitá povinnost vo svojom obore a svoja povinnosť občiansku. Lelande. SLOVUPi$B.ý LOO. 6. tat»vára MK Dobro vzdelania. Že dobrá kniha dobrý časopis sú najlepái priatelia človeka, to dnes vie každý povedomý človek Preto kniha má byt našim radcom, našim učiteľom a uteáitelom v zlých chvíľach. Cíti nim dobrých kníh a Časopisov nadobúda si človek vzdelanie, ktoré •e potrebné každému jednotlivcovi, či už sedliakovi, remeselníkovi alebo človekovi študovanému. Áno. i človek študovaný, učený musí čítal a delej vzdělávat sa. Škola všetko nedá, čo potrebujeme pre život, ona je len ukazovateľkou cesty, po ktorej máme kráčat dalej v živote. Ona je úvodom, základným kameňom do rozroe-ji^j budovy vzdelania. Medui človekom, ktorý číta a necite, je velký rozdiel. Človek, ktorý 'číta, má lepší. širší duševný rozhled, hlavu má bystrá do všetkého, vie sa uplatnil všade a vo všetkom. Jeho vystupovanie značí úspech pri každej príležitostí. Ľudia, ktorí sa s ním stýkajú, chovajú sa k nemu úctivé, obdivujú ho a prijímajú od neho rady, lebo mu dôverujú. Taký človek má vo všetkom ítastie, lebo si ho vie svojim rozumom, svojim širokým duševným rozhľadom pripravil. Nešťastiu a nehode vie predísí, lebo svojim bystrým rozumom predvidá následky jednotlivýjcb počinov a nerozvažných krokov, ktoré bývajú často pre človeka osudnými Človek, ktorý číta, a tým nadobudne si vzdelania, vie pripravil blaho sebe i svojej rodine; detí vychová vzorne, aby boly požehnáním ľudskej spoločnosti a tak sa stáva užitočným čtefiom svojho národa. Je stĺpom svojej vlastí, budovateľom blahobytu, lebo v tej krajine. v tej zemi. v ktorej je najviac vzdelaných, povedomých ľudí. v ktorej sa každý jednotlivec «"**< dosiahnu? potrebného vzdelania, je poriadok, spokojnosť a blahobyt Tam je i viac svorností, lásky a porozumenia medzi ľudom. Človek, ktorý nečíta — človek nevzdelaný, je veru úbohým tvorom. Ved nepozná ten pocžt — to blaho otvoreného, vyššie mysliaceho modzflu Nepozná radost ■ daševná küu pochodiaca ne vzdelania. Z jeho nevzdelanosti plynie nm mnoho škody. Nevzdelaný človek nemôže dal svojim delom to. čo môže daf svojim deŕom človek vzdelaný: dobrú, vzornú výchovu. Taký jednotlivec nemôže byf na osolf svojej rodine, svojmu okolia — ani svojmu národu Je polomŕtvym členom ľudskej spoločnosti. Je ako neobrobené pole, na ktorom miesto obilia rastie les pleveľ a bodlačie.., Roľník, ktorý číta, ktorý je vzdelaný, vie svoje roličky, svoje vinohrádky lepšie obrábal, lebo k ich obrábania nadobudneš si z odborných kníh a časopisov potrebných vedomostí. Taký roľník vie viac vytažil so svojich pozemkov, viac úrody svezie do svojej stodoly — do svojej komory, než roľník, ktorý nečíta, který je »«vzdelaný a obrába svoje role dfa starodávnych spôsobov a, zvykov, ako ich obrábali jeho dedovia. Remeselník, ktorý číta. ktorý je vzdelaný, postupuje vo svojom remesle s duchom času, jeho výrobky sú dokonalejšie, modernejšie vypracované a lepšej kvality, nežli reuneselutka nevzdelaného a pridŕžajúceho sa starých, dávno zahodených spôsobov výroby a tak sú i hľada nejšími a lepšie platenými Takého remeselnika platia všade dobre a mejú bo radi. lebo jeho práca prii/aša požehnanie pre celé okolie jeho pôsebenia Preto čítajme, vzdelávajme sa! Máme mnoho dobrých knih a časopisov. lea treba k tomu chuti a dobí ej vôle.— Viem. že nejedon mi povie: „Cítsf, čítal — ale kde vziaí knihy a noviny, kedže sú dnes tak hrozne drahé?“ — Milý priateľu, dnes je všetko drabé a ty predsa kupuješ jedno-druhé. Kupuješ i to, čo ti nie je potrebné, ba čo ti je i škodlivé. Spomeniem ti len dohán. Priemerne 1000 korún za rok pustíš dymom do vzduchu. Tmíc korán utratíš za vec. ktorá tí podkopáva zdravie. Keby si tých tisíc korún venoval na knihy — keby si za tých tisíc koráa kúpil knihy — ver, ■ riateľu, mal by si celú knihovnu, ktorá by bola pre teba zdrojom «»• Ušných vedomostí, ktorá by spnŕ vila z teba docela iného človek» Tých tisíc korún bolo by najlepšie uloženým kapitálom, ktorý by ti pc$> nááal v živote hojné úroky. Rozmýšľaj o tom. čo som tu pi-> sal, môj milý priateľu. B. B. Briand Francúzsky ministerský predseda Briand, ktorý je známy ako zastanca programe trvalého odzbrojenia Nemecka. Teat o pre gram hájil tiež ako zástupca Francúz.akí na odzbrojovacej konferencii i vo Washingtone. Gomu nás učí dejepis. Každý človek má svoje zkúsm nosti a čim je človek starší, t ŕ ta viacej týchto zkušeností má. Každý z nás týmito chybami sa učí. A to, čo sa z týchto chýb naučí, sa v-lá zkúsenosf Rodičia, aby usna d mH svojim defom živ 11, vy rávajú í na o svojich zkúsenostiacfa a poučujú ich. Rob to a to tak a tak a bude to správne; lebo ja som sa kedi si zmýlil a teprv zkúsenosf ma nauč ia robit tú istú prácu obratnejšie lepšie. To je asi sraysel výchovy a detí pre život praktický ! To je výchova v rodine. Ale celý národ a celé ľudstvo j« jedna veľká rodina. Každý národ vo svojom mladom veku bol chybný. Ale z týchto chýb sa naučil tomu, ako má v budúcnosti postupovej aby neutrpel zo svojho pokračovania škodu. A to sú zkúseuosti celého národa Každý národ má rad svoj« zkušeností a aj celé ľudstvo. Sú aby soni tak povedal, historickú zkušenosti národa. Aby ale ďalšie generácie nerobily tie isté chyby ako prvüe. spisujú ľudia dejiny svojho národa, Dejiny teda sú v zásade it,. sbierka zkušeností, dôležitých pre celé budúce generácie toho ktorého národa A v tom nž je povedaný aä emysel dejín a daná odpoveď oa otázku. Čomu nás učí dejepiif