Slovenský Ľud, január-jún 1922 (II/1-26)
1922-06-23 / No. 25
■PCwiK, i«. cisto as CESWA 20 KAL. «•««« as, jawa i«aa SLOVENSKÝ LUP Přco^láca la i VYCHODÍ KAZDY PIATOK. Zodpovedný redaktor: v w wUni men« ako io rytiakor kí* 2*90 Vydáva PATRIA*, spoločnof s iu- . . «? £í*2TM ŕením obme zeným. - • VINCENC NAV ARA. étwrtnjéne aa jeden aýdak. PrídpUtaé^a fcd. notlivé éis!« Kčs 3*— štvrťročná Pravé a falošné vzdelanie Nie je to všetko zlato, čo sa lygoce — hovorí staré porekadlo, ktoré platí o mnohom v živote. A toto porekadlo možno zdôrazniť tak, že povieme: — Len málo kedy je to pravé zlato, čo sa lygoce! — A toto platí menovite o tak zvanom vzdelaní, ktoré býva obyčajne majetkom lepších vrstiev spoločnosti. Je na príklad všeobecne známe, že deti tak zvaných šfachticov bývajú veľmi vzdelané a tým viac to bývajú deti panujúcich rodov. Tu treba si len predstaviť daktorého člena habsburgskej rodiny a máme iVzor človeka s falošným vzdelaním, ktoré sa pyšne označuje aristokratickým. Takéto aristokratické vzdelanie býva naozaj veľmi obsiahle a dôkladné, ale iba na povrch. Je pravda že takýto aristokratický vzdelanec zná obyčajne všetky svetové reči, zná celú históriu svojho rodu i iných panujúcich rodov a najmä vie sa pohvbovaf vo .vysokých spoločenských kruhoch, kde treba byť veľmi uhladený, kde treba vedieť ako sa obliecť k tej či inej príležitosti, ba treba vedieť ako komu podať ruku, ako sa pokloniť a podobné predpisy, ktoré každému zdravo.smýšfajúccmu a prirodzenému človeku musia sa protiviť. Zkrátka hovorené: takýto aristokratický vzdelanec zná všetko, len nie to, čo je treba k to,mu, aby človek bol prirodzeným a charakterným. Toto je jedon druh falošného vzdelania, ktoré v terajšej dobe je už väčšinou uznávané za přežilé. Naproti tomu uplatňuje sa však vzdelanie, ktoré sa označuje ako vzdelanie individualistické, pri ktorom sa uznávajú len všeobecné zásady pravidiel a všetko ostatné sa ponecháva na rozhodnutí jedincovi, ktorý má právo chovať sa tak, ako mu to káže jeho vrodená povaha a duševné založenie. Toto vzdelanie je však tiež dvojaké, a to prirodzené |a neprirodzené, alebo pravé a falošné. 1 V Amerike a Anglicku označuje sa vzor takéhoto Individualistického vsdeianca slovom gentleman, ktoré po našskú hovorené značí toľko, ako ušľachtilý človek. Význačnou vlastnosťou takéhoto gentlemana je v prvom rade snášanlivosf, úprimnosť, odvaha a všetko to, čo považujeme za vlastnosti charakterného človeka. Naproti tomu sú však falošní gentlemani, ktorí sú podobní starým aristokratickým vzdelancom a to tým, že sa vyznačujú sobeckosťou a túžbou po moci. Rozdiel medzi takýmto falošným individualistickým vzdelancom a aristokratom je Iba ten, že kým aristokrat si namýšľa mať právo na moc a vládu na základe papierových privilegii a rodových tradic, falošný individualistický vzdelanec spoľ^há na silu svojej vôle, alebo na svoje schopnosti a vedomosti, ktorých využíva jedine k osobným, sobeckým cieľom. A naihoršie pri tom je. že.ich využíva v prvom rade voči slabým spolublížnym, kryjúc sa často pod kepienkom demokracie, Na základe toho, zdálo by sa, že vzdelanie je vlastne škodlivé, ale nie je to pravda, lebo vzdelanie je užitočné, keď je pravé. Predstavme sl, že vzdelanie je zbraň, alebo nástroj, ktorý možno použiť k prospechu a dobrodiní ľudstva, ale tiež k zotročeniu, ked sa stane majetkom bezcharakterného tvora. Preto dajme dobrý pozor na vzdelancov a učme sa rozoznávať pravých od falošných a podľa toho potom posudzuime, aby sme neposudzovali falošne. — da — Ján Straka: Náš východ v nedávnej minulosti. (Príspevok k dejinám Šariša.) I. Slovenské obce na východnom Slovensku a menovite na okolí Košíc boly posledné roky pred vojnou veľmi zanedbané, lebo o Slovákovlinteligentovi, ktorý by bol pracoval medzi ľudom, Našli sa jedine nebolo ani chýru. uvedomelejší gazdovia, ktorí sa vrátili z Ameriky, ale i ti boli výnimkami. Na celok* okolí Košíc i v župe zemplínskej nebolo už treba k maďarizácii úradného násilia, lebo na svojom národnom .zničení pracovali tu už Slováci sami. Náš východný Slovák, vidiac slovenské meno obce odstránené z flradov, škôl i kostolov reč svoju vytvorenú a počúvajúc zp všetkých strán len výsmechy a opovrhovanie Maďarov a Madaronov, nadávajúcich mu do vlastizradných panslávov, do smradlavých hovád a psov a nepočujúc od svojich vodcov ani slova útechy alebo povzbudenia, nebolo čudné, že sa sam za seba začal hanbiť a prejavovať túžbu po tom, aby čo najskôr sa premlčí na Maďara. Potom obyvateľstvo celých dvoch stolíc piine sa učilo maďarsky hovoriť, spievať i modliť a rodení Slováci neradi počuli, keď im dakto hovoril, že nie sú Maďari. Tak sa viaceré obce pomaďarčily úplne a z pozostalých mnohé boly tomu už veľmi blízko. Dedinskí mladší chlapi čítali už maďarské novinky, hoci ani dosť nerozumeli a náboženské slovenské čítania boly dovolené len keď o tom nikto nevedel. V blízkom okolí Košíc našiel sa farár rodák zo Spiša, ktorý prizerajúc k duchovnému osohu veriacich, odhodlal sa z kostola odstiánif násilne tu uvedený maďarský spev a zo školy maďarské učenie náboženstva. Proti tomu bránili sa slovenskí farníci na toľko, Že farár za tento skutok mal byt násilne z fary odstránený. Staly sa aj také pády, že v niektorej obci organista k vôli starším ľudom zanôtil v kostole niektorú z krásnych našich slovenských pesničiek, ale tomu sa zprotivila všetka mládež tak parobci ako 1 dievčence, lebo oni nechceli slovensky spievať. Maďarský kostolný spev bol k pomaďarčeniu Slovákov najmocnejším prostriedkom. Že okolie Košíc malo sa úplne pomaďarčiť, to sa tu pokladalo za istéľ V šarišskej župe tiež nie len vo škole, ale i v kostole sa maďarčilo, len tým rozdielom, že v niektorom viac a inom menej. Len málo dedín