Slovenský Ľud, júl-december 1923 (III/27-52)
1923-07-05 / No. 27
5. júla 1923._________________________SLOVENSKY ĽUD _______________________3. strana. níctvo, za to majúc, že tým spôsobom pokryjú najhanobnejšiu nahotu svojich detí, totižto zlé náklonnosti a nevedomosť. Keď by tie peniaze boli obrátili na výchovu a výučbu svojich dietok, lepšie by boli urobili“. A spisovateľka Lužická hovorí : „ Nech nikto nemyslí, že nedostatok vzdelanosti u dcér možno zakryť krásnymi šatami a šperk am i. Mnohé dievča ľúbi sa tak dotedy, zakiaľ nezačne hovoriť; akonáhle však ústa otvorí, vzbudí oproti sebe odpor všeobecný. Ak poštastí sa dievčaťu povrchného vzdelania dostať sa pod čepice, zostáva obyčajne fiflenou, ktorá hanbí sa pracovať a len márni peniaze ; preto mnohí mužovia boja sa sňatku manželského“. Čo sa sarkastických poznámok na reálie a iné veci týka, že vraj, ,tomu mládež nerozumie, že sa tým len čas ztratí, že sa mládež nenaučí ani čítať, ani písať a počtovať, súhlasil by som s nimi i ja, keď by sa mládeži menované predmety podávaly vo veľkom rozsahu, vedecky, bez náležitého názoru, ako sa to robí vo školách vyšších. Ale tomu, v ľudových nie je tak. Každý spravodlivý znalec vo veci tejto musí dosvedčiť, že sa vyučovanie v ľudových školách, oproti minulosti, náramne sdokonálilo. Už pred 50. rokami učili mnohí znamenitější učitelia ľudových škôl zeme a dejepisu, prírodopisu, fisike, hospodárstvu, kresleniu, telocviku a žiaci tomu porozumeli a aj dnes sa vedia na to rozpamätovať. Nebolo im to na škodu. Čo konali voľakedy len pokrokoví učitelia v tak řečených lepších školách, to nové školské zákony predpisujú pre všetky ľudové školy vôbec a aby to bolo náležíte prevedené, je učebná látka každého predmetu zvláštnou osnovou dopodrobna udaná a vypracovaná, na jednotlivé stupne školy ľudovej rozdelená. K tomu majú školy ľudové teraz potrebné pomôcky učebné, všetko sa predobrazu j e, názorní, snadným pochopiteľným spôsobom podáva. Žeby vyučovanie reálii vo škole ľudovej bolo zbytočnosťou a nepotrebnosťou, žiadon rozumný človek tvrdiť nemôže a žeby to boly predmety ťažké, nepochopiteľné, neútraviteľné, tiež nestojí. Náš svetochýrny Komenský pred 800, rokami, vo svojom diele »Informatorium školy materskej« napísal, že reáliám, fizike, astronomii, geografii, pravda, spôsobom primeraným, má sa vyučo-K štátnvm nepokojom v Čine. veť mládež už pred šiestym rokom. A kto by mohol dokazovať a dokázať, že Komenský, tento otec názorného vyučovania, chcel do ľudovej školy zavádzať predmety nepotrebné, zbytočné, nepochopiteľné ? ' Podobne celkom nepravdivé je tvrdenie, že sa mládež teraz vo škole menej naučí, ako voľakedy. Je to výraz zlomyseľnosti, neprajnosti a potupy, lež i neuznania. Veď pred niekoľko rokami bolo velikou vzácnosťou nájsť v niektorej obci voľakoho, kto by si bol vedel čolen meno podpísať; o napísaní listu, buď nejakého písma, ani chýru, slychu a čítavali len z nabifľovaných modliacich knížok; teraz ale už píšu naši žiaci i do novín, dospelí vstave sú napísať i smluvy, testamenty, prosbopisy, zápisnice a čítajú sa už i vedecké diela na celej čiare. To všetko máme a musíme ďakovať len vyučovaniu vo škole ľudovej. Kto tedy opováží sa tvrdiť, že sa voľakedy lepšie vyučovalo, ako teraz, úmyselne hovorí nepravdu a krivdí škole ľudovej. Takáto nespravodlivosť a neuznanie, nevďak a odstrkovanie, nevšímavosť biedna odplata, honorovanie znechuťuje a roztrpčuje učiteľstvo. Ach, ako trápne a boľastne musíme počúvať úškľabné posměšky naších a ľudového školstva dobroprajníkov. „Ale čo, veď je to len rechter, učiteľ!“ Pri školách jednotriednych prajem si, aby ich nebolo; aby každá obec mala ľud. školu aspoň dvojtriednu. Pomery mnohých obcí sú však také, že sa toto pranie nikdy nevyplní. Nuž ale netreba sa obávať, že sa v jednotriednej škole žiaci ničomu nenaučia. Ktorý učiteľ osvojil si dôkladne prax vo škole jednotriednej a pripravuje sa usilovne na vyučovanie, vstave bude i žiakov 13. a 14. ročných vyučovať tak, aby sa niečomu novému priučili a v známosťach pokročili. Veď i osnova učebnábude rozšírená, ktorú starší žiaci musia zpracovat’. Že učiteľ jednotriedky nemôže, bezprostredne, so žiakmi pracovať, nenasleduje, žeby len bezčinne sedeli. Dostanú úlohy s úpravu, ako ich majú rozriešiť a tak pracujú. Školy jednotriedne majú tiež svoje výhody, ktoré sú: a) učiteľ pozná dôkladnejšie svojich žiakov a pôsobí prospešnejšie na jejich výchovu; b) žiaci opakujú častejšie a náležíte osvoja si učebnú látku, ktorú sa predtým boli učili; c) zamestnávaním vedú sa žiaci ku samočinnosti, ktorá vlastnosť je im v živote veľmi ku prospechu. Žeby sa predĺžením návštevy školské,! nemravnosť podporovala, neni pravda. Mohlo sa o tom hovoriť, keď mládež, predtým, v roku 16. ba i 18. veku svojho nedeľnú školu spoločne navštevovala. Vtedy nenapadlo nikomu tvrdiť, že návšteva nedeľnej školy znemravňuje. Ani skutočne neznemravňovala. Zdroje a príčiny nemravnosti treba hľadať inde, nežli v učebniach školy národnej. Je to zvláště velká neopatrnosť a ľahostajnosť mnohých rodičov, ktorí zapomínajúc, že dobrý príklad je najúčinlivejším prostriedkom vychovávateľským, nevykonávajú svoje povinnosti tak, ako by ich vykonávať mali, sú to špatné spoločnosti a kaziaceho obsahu kniliý, sú to frivolné zprávy a obrazy mnohých časopisov, je to chyba vychovávateíská, ktorá dovoluje užívať školských detí pri prácach v továrňach a na poli, je to rovnorečnosť oplzlosti Indu rolnického a dělnického, je to trestuhodná nevšímnosť vrchností prehliadať a tak dovoľovať deťom túlanie sa po nociach, účasť brat na zábavách tanečných a iných vyrazeniach ludí dospelých, je to .pijatika a lumpovanie, je to konečne nemúdra myšlienka kaziť auktoritu osôb úcty zásluhu júcich rečami nedôstojným spôsobom lo mich hovoriacimi, čím všetkým neposlušnosti, rozpustilosti, neslušnosti. nemravnosti brány sa otvárajú. To sú tí červíci, ktorí, za doby našej, ohľadávajú nielen nevinné srd cia mládeže, lež i srdcia mládencov a panien, ba ešte i srdcia mužov a žien a znemravňujú ich. Podobne nepravá je mienka, žeby predĺženou povinnosťou školskou vychovali sa íudia namyslení, nezbední. Ludová škola navádza chovancov svojich ku pilnosti a zdvorilosti, ku slušnosti, zbožnosti a mnohým iným čnostiam, čo nevedie ani Li Juan Hung prezident čínskej republiky, ktorý sa vzdal svojho úradu a o niekolko dni neskoršie znovu sa svojho úradu ujal.